Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/128/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219622
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2111219622.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne D. G., nar. XX.

3. XXXX, bytom H., O. XXX, zast. Mgr. Jozef Slíška, advokát, Coboriho 2, Nitra, proti žalovaným: 1. P. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Q. XXXX/X, K., 2. V. E., nar. XX. X XXXX, bytom B. XXX, 3. F. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z. XX, K., 4. K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, K., všetci zastúpení PROSMAN
A PARTNERI, advokátska kancelária, Hlavná 31, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovaným súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B. A., obec B. A., okres K. zapísanej na LV č. XXX
SK K. ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 44.140 m2 tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne sa prikáže novovytvorená parc.č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 27.587 m2 vyznačená
príslušnými bodmi na GP spoločnosti TT-GEO spol. s. r. o. Trnava, do výlučného vlastníctva /správne
podielového spoluvlastníctva/ žalovaných 1-4 sa prikáže novovytvorená parc. č. XXXX/XX - orná pôda
vo výmere 16.553 m2 vyznačená na uvedenom GP. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci sú podielovými

spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, a to žalobkyňa v podiele 5/8-ín, žalovaní 1 a 2 v podiele 1/8-iny,
žalovaní 3 a 4 v podiele 1/16-ín k celku. K dohode nedošlo, nehnuteľnosť je reálne deliteľná podľa GP
spoločnosti TT-GEO Trnava č. 81/2011 zo dňa 11. 7 .2011.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, znaleckým dokazovaním, dokazovanie doplnil v
nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada zrušiť podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti z
dôvodu, že účastníci sú jej podielovými spoluvlastníkmi, k dohode o zrušení a vyporiadaní nedošlo.
Nehnuteľnosť užíva PD a svoj podiel chce predať. Je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti,
žalovaní majú prístup zo susednej parcely a novovytvorená parcela, ktorá by pripadla žalobkyni,
by mala prístup zo susediacej parcely, ktorá patrí jej rodičom. Nemá záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve a je jej zákonným nárokom domáhať sa jeho zrušenia a vyporiadania. Spoluvlastníctvo
žiadala vyporiadať tak, že do jej výlučného vlastníctva sa prikáže novovytvorená parc. č. XXXX/XX

o výmere 27587 m2 podľa GP spoločnosti TT-GEO Trnava, do výlučného vlastníctva žalovaných 1,
2, 3, 4 sa prikáže novovytvorená parcela č. XXXX/XX o výmere 16553 m2 podľa GP spol. TT-GEO
Trnava, všetko orná pôda. V priebehu konania uviedla, že nevie, aký má zámer s časťou pozemku vo
výške jej podielu, o výstavbe domu neuvažovala, ale je možné, že túto bude aj obrábať, pretože mápoľnohospodársku školu, uvažovala aj o predaji nehnuteľnosti. Žalovaným by ju však nebola ochotná
predať. K dodatku k posudku XX/XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa D.. F. uviedla, že znalkyňa reálne
rozdelila nehnuteľnosť v 8 variantoch. Jednou z nich a to číslo X v plnom rozsahu zodpovedá petitu

podanej žaloby. Žalobkyni by nevadilo, keby jej nebola pridelená parcela ako prvá podľa varianty 7,
ale môže byť aj druhá, ale v celosti. Spor trvá 6 rokov a nie je možné uviesť, kedy bude možné
pozemok predať. Žalovaní neriešia ust. § 142 OZ ale snažia sa iba zisk. § 142 OZ udáva, že
žiaden zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve proti svojej
vôli a žalobkyňa nemá záujme zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými z dôvodu, že akékoľvek jej

pokusy o dohodu boli márne. Teda informácie podávané súdu sú zavádzajúce. Ponuky investorom
sú nerealizovateľné, nejasné a nie je jasný časový horizont. V časti parcely, ktorú chce kúpiť D..
A. uviedla, že táto má byť využitá na cestu, a teda zabráni prístupu všetkých strán na pozemky. Aj
ponuka D..A. je špekulatívna, nedal ponuku na odkúpenie celej parcely. Nikto zo strán nemá zaručené,
že D..A. dodrží slovo. Argumenty pre dôvody hodné osobitného zreteľa sú irelevantné. Zákonodarca
takéto dôvody jasne uvádza. A nie je medzi nimi ziskuchtivosť žalovaných. Predaj nemajú zaručený.

Žalobkyňa mala reálnu snahu sa dohodnúť, ale vždy im bolo málo. Nič nebráni reálnej deľbe pozemku.
Sľuby o kúpe nie sú zárukou pre nikoho. Má za to, že po vykonanom dokazovaní je zákonný dôvod
reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti. V zmysle § 142 ods.1 OZ žalobkyňa nemôže byť nútená
zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými. Nehnuteľnosť žiadala rozdeliť medzi strany sporu tak, ako je
uvádzané v petite žaloby a ktorú podporuje varianta č.X v dodatku k znaleckému posudku, ktorý rieši

reálne rozdelenie nehnuteľnosti. V návrhom rozdelenia pozemku podľa dodatku k posudku nesúhlasila s
alternatívami 1-4, kde znalkyňa zahrnula aj ňou novovytvorenú parc. č. XXXX/XX o výmere 4364 m2 ako
časť schváleného ÚPO, nakoľko vzťahy strán sú natoľko rozvrátené zásluhou žalovaných, že nemôže
dôjsť k dohode strán o osude novovytvorenej parcely. Ani jeden zo žalovaných finančne neprispel na
vytvorenie územného plánu obce, financovala to žalobkyňa. Na novovytvorenú parc. č. XXXX/XX o

výmere 27588 m2 má žalobkyňa prístup zo susednej parc. č. XXX, ktorej vlastníkom je jej otec A. F. a
žalovaný P. P. má prístup k novovytvorenej parc. č. XXXX/XXX z parc. č. XXX/X, ktorej je vlastníkom a
ktorý sa vyjadril, že na svoju parcelu nikoho nevpustí.

4.Žalovaní žiadali zhodne žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo

iným spôsobom, teda by žalobkyňa odčlenila parcelu tak, aby nikto nebol poškodený. Sama sa vyjadrila,
že jej nezáleží na tom, z ktorej strany bude mať pozemok. S reálnou deľbou nesúhlasili. Najlepším
spôsobom by v prípade zrušenia a vyporiadania bolo nerozdeliť parcelu a zotrvať v spoluvlastníctve,
predať nehnuteľnosť ako celok. O prednú časť parcely prejavujú záujem investori, preto by bolo
spravodlivé a vhodnejšie predať túto časť spolu. Aj ďalšia časť bude určená na zástavbu. Okrem

kruhového objazdu sa ráta aj s novými ulicami a komunikáciami, s predloženým GP nesúhlasili.
Žalobkyňa nemala skutočný záujem na dohode, GP si dala vypracovať sama. Využila predkupné právo,
keď má záujem svoj podiel predať a keď reagovali, zásielky nepreberala. O pozemok mala záujem
realitná kancelária.
Zástupca žalovaných taktiež žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu, že rozdelenie veci nie je dobre

možné, nielen ako navrhuje žalobkyňa, nakoľko pri vyporiadaní rozdelením veci je dôležité posudzovať,
či je vec dobre možné rozdeliť, aj skutočností účelného technického navrhovaného riešenia, polohy
pozemkov, ich tvaru, celkovej plochy, v zmysle judikatúry NS ČR. Pozemok nie je možné dobre
rozdeliť z dôvodu, že by tým vznikli náklady žalovaným v podobe povinnosti hradiť odvody za drobenie
pozemkov. Rozdelenie pôdy nezohľadňuje stavebný potenciál pozemkov., čo preukazuje prebiehajúca

zástavba. Táto je realizovaná niekoľko metrov od hranice pozemku. V konaní bolo preukázané, že
príslušné orgány podnikajú kroky k zmene územného plánu, ktorý zamýšľajú zahrnúť ďalšiu časť
predmetného pozemku do časti určenej na zastavenie. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje aj pre
žalobkyňu nielen práva rozdeliť pozemok čisto matematicky podľa veľkosti podielov, ale aj povinnosti
zohľadňovať práva ostatných spoluvlastníkov, tak aby neboli ukrátení rozdelením. Rozdelenie pozemku

tak, ako ho navrhuje žalobkyňa, predpokladá rozdelenie pozemku na dve časti, kde žalovaní by mali
získať užší pás pozemku, ktorý by v budúcnosti nebolo dobre možné využiť na účelnú zástavbu, čo
sa týka štandardnej veľkosti stavebných pozemkov. Z pozemku by sa musela odňať ešte časť na
výstavbu miestnej komunikácie, čo by ešte zúžilo rozsah plochy, ktorá by pripadla žalovaným. Naviac
rozdelenie pozemku by do budúcna skomplikovalo možnosti vyporiadania žalovaných v rámci ich

podielového spoluvlastníctva a žalovaní majú za to, že je účelnejšie ponechať podiel. spoluvlastníctvo
ako nevyporiadané, nedeliť pozemok z dôvodu, že v budúcnosti bude mať v celosti väčšiu hodnotu
pre prípadných investorov. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že jej zámerom je pozemok predať, rovnaký
zámer majú aj žalovaní, avšak nechcú predávať pozemok v čase, keď pozemok je ornou pôdou a mániekoľkonásobne nižšiu hodnotu akú by mal v prípade predaja v rámci realizácie investičných zámerov.
Sú teda dané dôvody hodné osobitného zreteľa, poukázal na judikát NS SR č. 1Cdo 84/2009, v
zmysle ktorého ak existujú skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe

vyhovel. Má za to, že skutočnosť prebiehajúcej zástavby ako aj zámer kompetentných orgánov zahrnúť
predmetnú parcelu do územného plánu obce na zastavanie sú takýmito okolnosťami, ktorého treba
zohľadniť. Teda záujem žalovaného ponechať stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu
zrušiť podiel. spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. V neprospech žalobcov môže
byť napr. to, že si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia

ich žalobe. Navrhované rozdelenie pozemku je v časti, ktorá je najbližšie k intravilánu obce. Tento
ani matematicky nezohľadňuje veľkosť podielov. Poukázal tiež na všeobecnú zásadu pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods.1, podľa ktorého sa má prihliadať na účelné využitie veci.
Zo žiadneho spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 Obč.zák. v súčasnej
dobe nevyplýva účelné využitie veci, nakoľko reálne hrozí, že žalovaní budú ukrátení na svojich právach.
Poukázal aj na § 2 ods.2 OZ - na rovnaké postavenie účastníkov a tiež na ústavné právo žalovaných

na ochranu ich vlastníckeho práva a rovnako aj na povinnosť žalobkyne zdržať sa výkonu svojho
práva, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Aj cena určená znalcom nemôže byť považovaná za
primeranú náhradu, resp. adekvátnu náhradu.
Poukázal na tri dokumenty z tohto konania, a to zápisnicu z 12.2.1012, kde sa žalobkyňa vyjadrila,
že chce svoj podiel predať, odvolanie zástupcu žalobkyne z 27.6.2013, kde sa pripúšťa využívanie

na poľnohospodársku výrobu a vyjadrenie PZ žalobkyne z 24.10.2016, podľa ktorého mala financovať
územný plán. Vyjadrenia žalobkyne sú teda rozporné a účelové. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že by
dodatkombolopotvrdené,žepozemokjemožnéúčelnerozdeliť.Samaznalkyňasavyjadrila,žepodľajej
názoru delenie pozemku nie je dobre možné. Súhlasila s vypracovaním dodatku, s tým, že ak bude na to
zaviazaná zo strany súdu, bez zohľadnenia účelnosti rozdelenia pozemku, resp. neúčelnosti, vykoná ho.

Predložil aktuálnu cenovú ponuku od D.. A., ponúka za m2 35,00 eur, o cene jednajúa je predpoklad jej
zvýšenia. Vzhľadom na konkrétny investičný záujem má za to, že sa potvrdzujú ich vyjadrenia o tom, že
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré bolo dobré v danom čase parcelu nedeliť. Má za to,
že tak ako sa objavil investičný zámer na túto časť, nie je vylúčené, že sa objaví aj na ďalšiu. Poukázal na
nemožnosť dobrého možného rozdelenia pozemku, vzhľadom na jeho tvar, rozmery, účelnosť využitia,

zaťaženie žalovaných povinnosťou platiť za drobenie poľnohospodárskej pôdy, a existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu ochrany práv menšinových
spoluvlastníkov, teda žalovaných. Poukázal aj na celkové správanie žalobkyne, účelové ponukové
konanie pred začatím sporu, účelové akceptovanie ceny pozemku, stanovenej D..O. 0,84 eur za m2,
podieľanie sa na spracovaní zmeny ÚP, ako sama uviedla vo vyjadrení. KS v Trnave nevyslovil, že v

danej veci nie súd hodné dôvody osobitného zreteľa, ale len že sa mu nejaví dôvodom, že by parcela
v budúcnosti mala byť začlenená v ÚP na zastavanie aj v ďalšom rozsahu. Súčasný investičný zámer,
ktorý reálne postupuje a konkrétnu cenovú ponuku investora, sa tieto dôvody potvrdzujú. Žalobkyňa
podanou žalobou vykonáva svoje práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko svojím konaní môže
reálne dosiahnuť ten stav , že žalovaný v prípade rozdelenia dostanú časť pozemku, ktorá bude reálne

nepoužiteľnánainvestičnúzástavbu,vzhľadomnašírkucca20m.Žalovanísúnaďalejotvorenímožnosti
spoločného postupu so žalobkyňou, a to napr. spoločný predaj časti parcely určenej na zastavanie
konkrétnemuinvestorovispoločnostiADIS.Takýtopostup,kedybysatátočasťparcelyoddelilaapredala
spoločne, môže dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov účastníkov. V zostávajúcej časti parcely
navrhli podielové spoluvlastníctvo zachovať a počkať na ďalší investičný zámer. Na tejto zostávajúcej

časti by žalobkyňa ani nemohla vykonávať poľnohospodársku činnosť. K ziskuchtivosti žalovaných
uviedol, že žalobkyňa síce vytvorila pomyslené podmienky predaja, ale keď došlo k reakcii na ponuku
žalobkyňalistynepreberala.Zásade,že niejemožnénikohonútiťzotrvaťvpodielovomspoluvlastníctve,
kontruje zásada prihliadať na účelné využitie pozemku pri vyporiadaní.

5.Z predložených dokladov vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. B. A., obec B. A., okres K. zapísanej na LV č. XXX SK K. ako parc. č. XXXX/
XX - orná pôda vo výmere 44.140 m2 , a to žalobkyňa v podiele 5/8-ín, žalovaní 1, 2 v podiele 1/8-iny
a žalovaní 3,4 v podiele 1/16-ín.
Žalobkyňa súdu predložila Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa XX. 7. XXXX vypracovaný

spoločnosťou TT-GEO spol. s r. o. Trnava, ktorým má byť nehnuteľnosť rozdelená na novovytvorenú
parc.č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 27.587 m2 vyznačená príslušnými bodmi na GP spoločnosti TT-
GEO spol. s. r. o. Trnava, ktorú žiadala prikázať do svojho vlastníctva žalobkyňa a ďalšia novovytvorenáparc.č.XXXX/XX-ornápôdavovýmere16.553m2vyznačenánauvedenomGP,ktorámábyťprikázaná
podľa návrhu žalovaným 1-4.
Znalec L.. D.. V. O. vo svojom posudku č. XX/XXXX zo dňa 30. 10. 2012 určil všeobecnú cenu

nehnuteľnosti sumou 37.064 eur. Pokiaľ ide o koeficient povyšujúcich faktorov, pri stanovovaní
koeficientu vychádzal z platného listu vlastníctva, kde je uvedené, že pozemok je využívaný pre rastlinnú
výrobu. Nezohľadňoval teda skutočnosť, že sa plánuje na pozemku zástavba, pretože v zákone o
oceňovaní nehnuteľností je uvedené, že všeobecná hodnota pozemku mimo zastavaného pozemku
územia obce sa v cene zohľadní vtedy, ak sú k tomu doklady - teda plán sídelného útvaru s právoplatným

rozhodnutím o umiestnení stavby alebo právoplatné stavebné povolenie. Takýto doklad nedostal, teda
nemal dôvod to zohľadňovať. Žiadal od žalovaných aj od žalobkyne predloženie troch zmlúv, resp.
dohodu stráno cene, avšak tieto podklady mu predložené neboli. V prípade, že by bolo preukázané, že
na pozemku bude zástavba, bolo by potrebné vypracovať nový posudok, v nadväznosti na schválený
územný plán. Muselo by ale dôjsť aj k zmene na liste vlastníctva a pozemky z extravilánu by boli
prevedené do intravilánu obce, cena by bola výrazne odlišná. Každá zmena musí byť zapísaná a LV.

Pozemky sú deliteľné iba pozdĺžne, nie priečne, teda k pozemkom nebude prístup a komunikácia.

Z vyjadrenia Obce B. A. zo dňa 9. 1. 2013 vyplýva, že prebieha konanie „Zmeny a doplnky Obce B.
A. - územného plánu Obce B. A.“, prebiehajú vyjadrenia zainteresovaných organizácií. Cieľom návrhu
riešenia zmien a doplnkov 03/2012 je stanoviť na základe nových požiadaviek reálne možnosti využitia

územia v predmetných lokalitách, stanoviť základné zásady organizácie územia obce ako celku vrátane
dopravy a technickej infraštruktúry pri zohľadnení záujmov ochrany a tvorby životného prostredia.
Zmena sa má týkať funkčného využitia územia v lokalite X. I, v areáli PD, v lokalite označenej ako
X/XXXX X. V a funkčného využitia v lokalite J.. V lokalite X. V, kde sa nachádza i parcela č. XXXX/
XX ako novo navrhované územie pre individuálnu bytovú výstavbu je v tejto fáze zamerané na časť

pozemku, ktorú vyznačili. Z vyjadrenia Obce B. A. zo dňa 19. 2. 2013 vyplýva, že stále prebiehajú
rokovania o strategickom dokumente v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životnéprostredie,dokumentsaprerokovávas22dotknutýmisubjektami.Najväčšíproblémsajavízáber
poľnohospodárskej pôdy. Termín prerokovania v Obecnom zastupiteľstve nie je možné určiť.

Z predložených dokladov vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/XX má byť predmetom zástavby rodinných
domov /prinajmenšom sčasti/ na podklade územného plánu Obce B. A.. Územný plán obce bol
prijatý Uznesením zastupiteľstva Obce B. A. č. XX/XXXX zo dňa 14. 3: 2007. Ako bolo uvedené,
zmena a doplnok k ÚPNO 3/2012 nebola Obecným zastupiteľstvom Obce B. A. doposiaľ schválená
a prerokovaná. Súčasťou územnoplánovacej informácie je mapový podklad, v ktorom je graficky

znázornený rozsah zmien a doplnkov ÚPN-O. Z vyjadrenia D.. T.. X. A. zo dňa 23. 10. 2012, ktorý
spracováva územnoplánovaciu dokumentáciu, vyplýva, že časť pozemku je určená na zástavbu
predmetným ÚPN-O asi vo výmere 4350 m2 a ďalšia časť asi vo výmere 7500 m2 je navrhnutá na
zástavbu v zmysle zmien a doplnkov č. 3/2012. Z predložených inzerátov vyplýva, že trhová cena
stavebných pozemkov v predmetnej lokalite je 85 eur za m2 /cena ornej pôdy je podľa znaleckého

posudku 0,8397 eur za m2/.

Z oznámenia Obce B. A. zo dňa 7. 1. 2015 vyplýva, že lokalita X.“ je určená na obytnú zástavbu formou
nízkopodlažných objektov - rodinných domov. Pozemok parc. č. XXXX/XX vo svojej juhozápadnej časti
zasahujedotohtoúzemiavrozsahuvýmerypribližne4360m2.SúrozpracovanéĎalšiezmenyadoplnky

územnéhoplánu,priktorýchjepredpokladďalšiehozáberuztohtopozemkunarovnakúfunkciubývania.
Na pozemok, resp. jeho časť nebol zatiaľ predložený žiadny konkrétny investičný zámer.

Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rozsiahlej
zástavby v Obci B. A. a táto skutočnosť je všeobecne známou v meste K.. Jedná sa o zástavbu, ktorá sa

rozvíja a rozširuje v priebehu posledného obdobia, pričom sa jedná skutočne o veľmi rozsiahly projekt,
ktorý sa priebežne realizuje pomerne rýchlym tempom.

Vo veci vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyňa D.. K. F. /J./ dňa 20. 6. 2015. V záveroch
posudku uviedla, že nehnuteľnosť v k. ú. B. A. - parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 41140

m2 je reálne deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán, ale takáto deľba v súčasnej dobe
nie je účelná. Rozdelenie parcely na parcely, ktorých výmera by zodpovedala výške spoluvlastníckeho
podielu konkrétneho spoluvlastníka, by spôsobila vytvorenie parciel s rozdielnou trhovou hodnotou.
V súčasnosti sú v k. ú. B. A. schválené Zmeny a doplnky č. 3/2012 územného plánu obce a časťparcely č. 1003/22 o výmere asi 4360 m2 je v týchto zmenách zahrnutá. Rozdelenie parcely v tejto
časti na stavebné pozemky a prístupové cesty je predmetom urbanistickej štúdie, ktorá sa spracováva
a jej výsledkom bude geometrický plán. Časť parc. č. XXXX/XX, na ktorej bude vybudovaná cesta

podľa platných predpisov prevedená na obec B. A.. Pri súčasnom reálnom rozdelení by mohla nastať
situácia, že časť novovytvoreného pozemku, ktorá by pripadla do výlučného vlastníctva jedného zo
spoluvlastníkov, by sa nachádzala v mieste navrhnutej prístupovej cesty, čím by bol tento spoluvlastník
znevýhodnený. Podľa vyjadrenia obce prebieha ďalšie rozšírenie územného plánu - zmeny a doplnky č.
4/2014, do ktorej je zahrnutá aj parcela č. XXXX/XX. Nie je teda účelné reálne rozdelenie parcely podľa

výšky spoluvlastníckych podielov.
Znalkyńa sa vyjadrila, že geometrický plán bude vyhotovený, ak jej taká úloha bude zadaná na
reálne rozdelenie nehnuteľnosti bez ohľadu na účelné využitie veci a ÚP obce a zmeny týkajúce sa
nehnuteľnosti.

Obec B. A. listom zo dňa 27. 1. 2016 oznámilo, že na časť pozemku parc. č. XXXX/XX a príslušné časti

susedných pozemkov bol vypracovaný a predložený investičný zámer na výstavbu rodinných domov.
Obecné zastupiteľstvo obce B. A. ju uznesením č. 64/2015 zo dňa 28. 11. 2015 zobralo na vedomie a
konštatovalo, že nie je v rozpore s platným územným plánom.
Žalovaní predložili záznam z rokovania s investorom D.. A. zo dňa 26. 1. 2016, keď možná predajná
cena je na úrovni 35 eur / m2 pri zapojení sa do investičného zámeru a predaji častí pozemku XXXX/

XX jeho vlastníkom konečným záujemcom o kúpu stavebného pozemku.

Znalkyňa D.. K. J. vypracovala dňa 20. 9. 2016 doplnenie č. 1 k posudku č. XX/XXXX, v ktorom
vypracovala geometrický plán - 8 alternatív reálnej deľby pozemku. V závere uviedla, že vedľa
rozdeľovanej parcely č. XXXX/XX sa nenachádza prístupová komunikácia. Prístup na navrhnuté parcely

registra „C“ je zabezpečený iba pre žalovaného X P. P. z parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 839 m2 LV
č. XXX v jeho vlastníctve. Prístup navrhnutých pozemkov na verejnú komunikáciu - parc. č. XXXX/XX,
XXXX/XXX vo vlastníctve Obce B. A. je možné zabezpečiť zriadením vecného bremena práva prechodu
cez pozemky č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 44429 m2 LV č. XXXX /evidovaní spoluvlastníci nie sú
stranami sporu/, parc. č XXXX/XXX - orná pôda o výmere 42 m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o

výmere 1579 m2. Parcely registra „C“ č. XXXX/XXX a XXXX/XXX LV č. XXXX vo vlastníctve ADIS s.
r. o. budú pravdepodobne po ukončení výstavby rodinných domov v predmetnej lokalite prevedené na
Obec B. A.. Jednotlivé alternatívy vypracovala s prihliadnutím i bez prihliadnutia na územný plán obce /
k tomu súd udáva, že ten pri rozhodovaní nemožno opomenúť/

Z jednotlivých alternatív vypracovaných znalkyňou vyplýva možnosť ponechať časť pozemku zabranú
do územného plánu v podielovom spoluvlastníctve a zvyšok rozdeliť medzi strany, prípadne celú parcelu
rozdeliť medzi všetky strany alebo rozdeliť len na dve časti.
Alternatíva 1 navrhuje ponechať časť pozemku zabranú do ÚP obce v podielovom spoluvlastníctve,
zvyšok rozdeliť, alternatíva 2 navrhuje celú parcelu rozdeliť medzi strany, prípadne na dve časti,

alternatíva 5 návrh žalobkyne.
Tvar parcely a jej veľkosť má za následok, že pri reálnej deľbe nehnuteľnosti by vznikli pozemky o šírke
4 m, 8 m.
Súd z dôvodov hospodárnosti v tomto rozhodnutí neuvádza jednotlivé alternatívy vzhľadom na ich
rozsah a skutočnosť, že ich uvedenie v rozhodnutí bez súčasného zhliadnutia GP je bez významu

a predovšetkým žiadna z alternatív nebola použitá práve z dôvodov nemožnosti účelného využitia a
dôvodov zamietnutia žaloby ako takej. K vypracovaniu GP súd pristúpil z dôvodov zistenia objektívnej
možnosti /nemožnosti/ reálnej deľby, ktorá sa v konečnom dôsledku javí ako nemožná, keďže rozdelenie
je dobre /spravodlivo/ možné.
Na „neprístup“ k pozemku poukazoval vo svojom posudku i znalec D.. O..

6.Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny

zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v zásade žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť
spravodlivo nútený, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával proti svojej vôli. V takom prípade
ak nepríde k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou, zruší podielové spoluvlastníctvo auskutoční vyporiadanie na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd, výška spoluvlastníckeho podielu
nerozhoduje. Súd nie je pri vyporiadaní viazaný návrhom - petitom tak, že podľa okolností konkrétneho
prípadu môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom, než ktorý je spoluvlastníkom navrhovaný.

Zákon preferuje pri vyporiadaní reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov.. Reálne rozdelenie je
najvhodnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov, teda primárne je tento spôsob
potrebné použiť tam, kde je to dobre možné. Reálne rozdelené podiely majú zásadne zodpovedať výške
spoluvlastníckych podielov, pričom finančné vyrovnanie podielov nie je vylúčené.

Podľa § 142 ods. 2 Obč. zák. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci alebo predajom a rozdelením
výťažku. Dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý je možné návrh na zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva zamietnuť, bude hlavne to, že účel sledovaného návrhom je možné dosiahnuť aj inak,
alebo ide o zneužitie práva podľa § 3 OZ. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval

v podielovom spoluvlastníctve /R XX/XX/.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť napr. zdravotný stav,
vek odporcu, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v nehnuteľnosti, ku ktorej sa zrušuje
spoluvlastníctvo a pod.. Jedná sa o dôvody, pre ktoré súdy spravidla taký návrh zamietali. To však

neznamená, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nemôžu byť aj iné skutočnosti, ktoré vyplývajú z
vývoja spoločnosti, zmien a zmeny využívania pozemkov, predovšetkým pôvodnej poľnohospodárskej
pôdy na výstavbu - práve tento trend prelomuje doposiaľ judikované rozhodnutia súdov. Súd má za to,
že je potrebné reagovať aj na tieto spoločenské zmeny a nepostupovať striktne, formalisticky a výhradne
podľa doposiaľ zaužívaných postupov a rozhodnutí za situácie, kedy by to nebolo na prospech strán

sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon taxatívne neuvádza, a preto je voľná úvaha súdu na
mieste.
Aj napriek tomu, že je nehnuteľnosť reálne deliteľná, je potrebné prihliadnuť na účelné využitie veci
a záujem všetkých spoluvlastníkov. Reálna deľba nehnuteľnosti je najvhodnejším spôsobom tam, kde
je to dobre /a teda aj spravodlivo/ možné. V danom prípade síce nehnuteľnosť reálne deliteľná je, nie

je však dobre možné ju reálne rozdeliť tak, aby neboli ukrátené práva spoluvlastníkov, predovšetkým
žalovaných. Skutočnosť, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nezakladá bez
ďalšieho jej právo na poškodenie práv ostatných spoluvlastníkov.
Nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, v ktorej už dlhší čas prebieha výstavba rodinných domov. Územný
plán sa mení v závislosti od ponuky a dopytu, jedná sa o „živý mechanizmus“ - nový geometrický plán

spoločnosti ADIS bol vypracovaný v júni 2016. Obec B. A. je takmer súčasťou krajského miesta, ktorá
skutočnosť nepochybne pridáva na lukrativite pozemku. Táto je navýšená blízkosťou športovísk, parkov,
zelene, vodných nádrží, kúpaliska a iného využitia. Výstavba a investičný zámer sú realizované v okolí
spornej parcely, teda je vysoký predpoklad využitia i tejto parcely na stavebný účel. Pozemok vzhľadom
na jeho tvar neumožňuje ani podľa alternatív v zmysle znaleckého posudku takú reálnu deľbu, ktorá by

zabezpečila pre všetky strany, predovšetkým žalovaných, taký tvar, ktorý by bol využiteľný, prístupný a
schopný prípadného nakladania či už predajom alebo prevodom, teda by došlo k zníženiu jeho hodnoty,
atedapoškodeniuzáujmovspoluvlastníkov.Výstavbasarozširujeaajodrozhodnutiaodvolaciehosúdu,
ktorým bolo pôvodné rozhodnutie zrušené, táto pokračuje.
Spoločnosť ADFIS s. r. o., ktorá realizuje investičný zámer, , dala vypracovať a následne zapísať nový

geometrický plán v júni 2016. Táto spoločnosť začala realizovať nový investičný zámer, jedná sa o
susediace pozemky.

Pri reálnej deľbe nehnuteľnosti je potrebné prihliadnuť i na účelné využitie veci. V danom prípade v
prípade reálnej deľby pozemku vzhľadom na tvar a veľkosť pozemku by došlo k rozdielnosti /a tým aj

hodnote/ pozemkov z hľadiska napojenia na inžinierske siete a realizácie stavebných pozemkov.

Dôvody osobitného zreteľa sú v každom prípade osobitné dôvody, viažuce sa ku konkrétnemu prípadu
Občianskyzákonníkvust.§142ods.2nevysvetľuje,čotrebarozumieťpoddôvodmihodnýmiosobitného
zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na

súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Logicky musí
ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodnéosobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného
ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové
spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne
zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila
zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom
rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide
predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá

pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009)
Z potvrdenia Obce B. A. vyplýva, že na časť pozemku parc. č. XXXX/XX a príslušné časti susedných
pozemkov bol vypracovaný a predložený investičný zámer na výstavbu rodinných domov. I z uvedeného
je nepochybná aktuálna rozrastajúca sa výstavba v danej lokalite.

Podľa § 2 ods 2 OZ v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Podľa § 3 ods. 1
OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z citovaných ustanovení zákona je nesporné, že v zásade nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom

spoluvlastníctve a toto je v prípade podania žaloby potrebné vyporiadať v zmysle zásad uvedených v
§ 142 ods. 1 Obč. zák. Zákon však výnimočne umožňuje takýto návrh i zamietnuť, ak sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa.

Podľa čl. 5 CSP Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

Pod nepoctivým správaním sa rozumie také správanie subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v
platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom
a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš
formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva /prípadne

oprávnené záujmy/ iných.

Za zneužitie výkonu práva je možné považovať také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu
a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené
priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu /NS SR 22Cdo 1917/2004/.

V danom prípade súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobu je potrebné
posudzovať ako predčasnú a neopodstatnenú

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že v rámci územného plánu Obce B. A. je prinajmenšom na
časti spornej parcely plánovaná zástavba, naviac pozemok sa nachádza v bezprostrednom susedstve

už realizovanej zástavby, do ktorej je už aktuálne zahrnutá aj časť sporného pozemku. Je nesporné, že
pozemokakotakýjereálnedeliteľný-jednásaoornúpôduavtakomprípadesamotnéreálnerozdelenie
ako také v zásade možné vždy je. Treba však prihliadnuť na účelné využitie veci a predovšetkým rovnosť
účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu, ako aj súlad s dobrými mravmi. Takisto je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že v rámci uvedených zmien dochádza a dôjde k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti a nebolo by

potom spravodlivé akýmkoľvek spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Jedná sa o aktuálne
zmeny a prebiehajúcu zástavbu v danej lokalite.

K námietke žalobkyne, že nie je daná záruka predaja nehnuteľnosti investorovi, resp. časový horizont,
v akom sa tak môže stať, je potrebné uviesť, že práve vzhľadom na prebiehajúci súdny spor je reálne

predpokladať „vyčkávanie“ investora. Je nesporné, že v bezprostrednom okolí spornej nehnuteľnosti sa
realizuje zástavba, ktorá pokračuje a je dôvodné mať za to, že práve prebiehajúci spor je dôvodom,
pre ktorý nehnuteľnosť nie je zahrnutá do investičného zámeru /tu môže dôjsť k zásadnej zmene po
ukončení sporu/.

Ak aj znalkyňa dodatkom vypracovala geometrický plán na rozdelenie pozemku, s poukazom na už
uvedené žiaden zo spôsobov nie je v záujme žalovaných z hľadiska prístupu, tvaru, šírky pozemku.
Znalkyňa v posudku prvotne uviedla, že rozdelenie parcely na parcely, zodpovedajúce podielom strán,
by spôsobila vytvorenie parciel s rozdielnou trhovou hodnotou. Územný plán v znení zmien zahŕňa časťparcely č. XXXX/XX o výmere asi 4360 m2. Pri súčasnom reálnom rozdelení by došlo k znevýhodneniu
predovšetkým žalovaných. Dodatkom k posudku bola potvrdená skutočnosť, že pozemok síce ako taký
reálne deliteľný je, jeho rozdelenie žiadnym zo spôsobov nezabezpečí spravodlivé rozdelenie tak, aby

všetky pozemky boli dobre a účelne možno využiť, aby mali rovnakú /alebo približne rovnakú/ cenu,
prístup a využitie ako také z hľadiska realizácie vlastníckych práv všetkých spoluvlastníkov.

Žalobkyňa sama nepopiera zásadne úmysel pozemok odpredať, rovnaký úmysel majú i žalovaní a
za daného stavu sa potom javí ako účelné a spravodlivé nehnuteľnosť ponechať ako celok tak, aby

bola zachovaná rovnosť spoluvlastníkov a strán sporu. V prípade reálnej deľby je potrebné však
prihliadnuť aj na tvar novovzniknutých pozemkov, prístup k nim, možnosť napojenia na inžinierske siete,
výstavbu, čo samo osebe ovplyvňuje hodnotu jednotlivých častí pozemkov. Treba mať na zreteli aj
skutočnosť, že by došlo k drobeniu pôdy /pozemok je zatiaľ vedený ako orná pôda/, a teda zaťaženiu
žalovaných - odvod za drobenie pôdy v zmysle § 22 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkov, v zmysle ktorého „ak má na základe právneho

úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20000 m2
a väčšej ako sú výmery uvedené v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť odvod vo výške 10%
hodnotypoľnohospodárskejpôdyurčenejpodľaosobitnéhopredpisu,akmávzniknúťpoľnohospodársky
pozemok vo výmere od 5001 m2 do 20000 m2.

K samotnej reálnej deľbe je potrebné uviesť, že ak by súd aj rozdelil nehnuteľnosť podľa niektorej z
navrhovaných alternatív, nie je zrejmé, či by takého rozdelenie bolo vhodné pre investičný zámer - bez
ohľadu na to, či by to bola spoločnosť ADIS alebo iná spoločnosť/- a v konečnom dôsledku by mohli
byť poškodení všetci spoluvlastníci.

Ani skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, nemôže byť na ťarchu
a úkor ostatných účastníkov, ani v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako žalovaní majú právo na ochranu
svojho vlastníctva a navrhovaným spôsobom vyporiadania by nepochybne boli na realizácii svojich práv
ukrátení. Práve z toho dôvodu má zákon na pamäti aj dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré využitiu

tohto práva v podstate bránia tak, že podielové spoluvlastníctvo zostane dočasne zachované.

Pri rozhodovaní súd musí zachovávať rovnosť strán a jeho rozhodnutie musí byť spravodlivé pre všetky
strany.Vdanomprípadebyvyhovenímžalobeavyporiadanímpodielovéhospoluvlastníctvaakýmkoľvek
spôsobom /nielen navrhovaným/ nepochybne došlo k porušeniu práv spoluvlastníkov práve s poukazom

na uvedené.

Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto rozhodujúcom období je
potrebné konštatovať, že v bezprostrednom okolí pozemku prebiehajú zmeny - výstavba nehnuteľností,
ktorá skutočnosť má zásadný vplyv predovšetkým na cenu nehnuteľnosti. Nie je teda možné reálne

rozdeliť pozemok /akýmkoľvek spôsobom/ tak, aby boli zachované rovnaké práva spoluvlastníkov, aby
tento spôsob nebol v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby nedošlo k ukráteniu práv niektorého
zo spoluvlastníkov. Reálna deľba by s poukazom na uvedené neprimeraným spôsobom ukrátila
žalovaných, ktorým by bola do ich podielového spoluvlastníctva, resp. výlučného vlastníctva prikázaná
neúčelná nehnuteľnosť nevyhovujúceho tvaru, bez možnosti prístupu, naviac v prípade ich ďalšieho

vyporiadania by vznikli nielen ďalšie neúčelné pozemky bez možnosti ich využitia, ale boli by zaťažení
odvodmi za drobenie poľnohospodárskej pôdy. Rozdelenie veci teda nie je dobre možné ani by nebolo
zachované pravidlo účelného využitia veci.
Takisto nie je možné prikázať nehnuteľnosť niektorému zo spoluvlastníkov za náhradu, pretože za
daných okolností nemožno objektívne určiť takú adekvátnu náhradu, aby znova nedošlo k poškodeniu

práv ostatných spoluvlastníkov z hľadiska výšky náhrady, ktorá sa už aktuálne mení a bude v dohľadnej
budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou i meniť. Primeranú náhradu treba rozumieť ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za
takú cenu nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového

predpisu. K tomu, aby bola náhrada primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcií a vybavení a
veku nehnuteľnosti, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o
náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Nemožno pritom často
vychádzať len zo znaleckého posudku, ale treba prihliadnuť aj na informácie o ostatných predajochnehnuteľnosti v danej lokalite, ktoré slúžia tomu istému účelu. Vzhľadom na zmeny v danej lokalite
nemožnoobjektívneurčiťanicenunehnuteľnostizaprípadnúnáhradu/naviacstranytakétovyporiadanie
v zásade odmietajú/.

Nariadenie predaja takisto neprichádza do úvahy, pretože taký postup zákon umožňuje v prípade, ak
vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov a o taký prípad sa tu nejedná.

Za daných okolností posudzovaných v čase rozhodovania má súd za to, že do úvahy neprichádza z
hľadiska účelného využitia veci, zachovania rovnosti strán žiadny zo spôsobov zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, a teda je potrebné zachovať podielové spoluvlastníctvo strán z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Po vyhlásení rozsudku bola súdu doručená od D.. P. A. urbanistická štúdia D. X. V pre investičný
zámer na parc. č. XXXX/XX, XX, XX, XXX a XXX/X, ktorá nemohla byť stranám oboznámená, avšak
preukazuje výstavbu tak, ako je uvedené v tomto rozhodnutí a len potvrdzuje závery súdu o tom, že

aktuálne reálna deľba či iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bez dohody strán a ich
vzájomnej spolupráce nie je účelná a spravodlivá prinajmenšom pre žalovaných.

Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

7.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní boli úspešní v celom
rozsahu, a teda súd im priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným
rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).