Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217118
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4312217118.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave Pribinova 25,

IČO:35807598,zast.advokátskoukanceláriouFridrichPaľkos.r.o.,sosídlomvBratislave,Grösslingova
4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou na súd dňa 28.9.2012 domáhal,

aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 175 eur titulom majetkovej škody a sumy 719,16
eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
spočíval v tom, že v konaní vedenom pod č. EX 281/2007 nedodržal 30 dňovú lehotu na rozhodnutie
o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora, pričom o žiadosti rozhodol s omeškaním a týmto
nelegálnym konaním zapríčinil vznik škody na strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju

pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Po predložení návrhu
na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu, exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Žalobca následne podal
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a legitímne očakával, že súd
mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene
exekútorarozhodnutímsúduvzákonomstanovenejlehote. Nesprávnyúradnýpostup exekučnéhosúdu
charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase,

napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu veci a rozhodnutiu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu
legitímnych očakávaní žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu
jeho pohľadávky. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vznikla žalobcovi majetková škoda
predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a

udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom, vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu vo výške 175 eur.
V tomto období vynaložili na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur,na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 eur a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde 15 eur. Zároveň si uplatnil aj nárok na

nemajetkovú ujmu, nakoľko márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny
postup súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného, preto náhradu nemajetkovej ujmy vníma

ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Žalobca
špecifikoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, vo výške 719,16 eur, ktorá suma
bolavyčíslenásohľadomnarozhodovaciupraxÚstavnéhosúduSR,kedysazaročnéprieťahy priznáva

663,88 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu 410 dní činí 719,16 eur.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená na vyjadrenie, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal,
aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná, bez predložených dôkazov a nie
je z nej jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobu považuje za podanú predčasne, keď nárok

na náhradu škody nepovažuje za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol,
že v praxi je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu
spojené s týmto návrhom, a to doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie
trov pôvodného exekútora, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a
rozhodnutie o trovách konania a o to viac v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytne súdu plnú

súčinnosť. Vzhľadom na uvedené nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote
stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Poukázal
i na to, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora a preto počas prejednávania návrhu na zmenu exekútora nemohlo
dôjsť k žiadnej škode. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie

prieťahov v súdnom konaní, by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu
sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo žalobca
nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie
je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, pričom je potrebné brať do úvahy, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. V neposlednom rade je dôležité

prihliadať aj na dodržiavanie dobrých mravov u poškodenej osoby, pričom žalovaný poukazoval na
nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Nakoľko išlo o spotrebiteľský vzťah,
bolo na mieste podrobné skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva
spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je žaloba žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu
škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného
súdu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom

v nerozhodnutí o zmene exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou.
Žalovaný okrem uvedeného vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko ako vyplýva zo
skutkových okolností uvádzaných žalobcom, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období
pred marcom 2009. Ak mala vzniknúť žalobcovi škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcom
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, tak lehota na

uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu exekútora, pričom dňa 23.4.2009 boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku.3. Súd na základe vykonaného dokazovania vec rozhodol rozsudkom č.k. 8 C 133/2012-95 zo dňa
3.9.2014 tak, že žalobu zamietol. Voči rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25 Co/82/2015-141 zo dňa 15.4.2015 prvostupňové rozhodnutie v
merite veci zrušil pre procesné pochybenie s odôvodnením, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci podľa
§ 115a ods.2 OSP bez nariadenia pojednávania nakoľko ide o drobný spor, avšak toto ustanovenie
nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2013 a konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 28.9.2012, takže súd

mal v danej veci postupovať podľa predpisu v čase začatia konania. Odhliadnuc od tejto skutočnosti
je odvolací súd toho názoru, že aj v prípade drobných sporov, v ktorých nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, musia byť kumulatívne splnené základné podmienky pre vyhlásenie rozhodnutia bez
prejednania veci. Súd prvého stupňa podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia splnené nemal, keď
nesplnil svoju povinnosť najskôr poučiť strany konania o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie
veci, ako aj práva na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania a až následne po získaní súhlasu,

resp. výslovného práva vzdať sa verejného prejednania veci, mohol vo veci rozhodnúť podľa § 115a
OSP. Ak tento súhlas nemal, odňal tak stranám konania možnosť konať pred súdom a tým i právo na
spravodlivý proces. Odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že po odstránení uvedených vád
prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodne.

5. Dňa 12.2.2016 podal žalobca návrh na prerušenie konania, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k.
8C/133/2012-179 zo dňa 15.3.2016 tak, že návrh zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.5.2016.

6. V ďalšom konaní sa súd riadil právnym názorom odvolacieho súdu a vytýčil pojednávanie za účelom

prejednania veci. Napriek tomu, že strany konania boli riadne a včas predvolané, na pojednávanie sa
nedostavili, pričom právny zástupca žalobcu i žalovaný svoju neúčasť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s
pojednávaním v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu k ospravedlneniu pripojil znalecký posudok
č. 1/2014 zo dňa 1.3.2013 a stanovisko k vyjadreniu žalovaného.

7.Súd postupoval podľa § 101 ods.2 OSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán konania.

8. Súd sa oboznámil s fotokópiou spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 8 Er/30/2007, zoznamami
žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými žalovanému, vedenými na Okresnom
súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v

denníku SME z 16.7.2012, znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 1.3.2013 a dospel k nasledovnému
skutkovému stavu a právnemu záveru:

9. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 8 Er 30/2007 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 281/2007 proti povinnému: O. G., O. XX, S. O., pre vymoženie

pohľadávky vo výške 23.708,- Sk /786,96 eur/ s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa
8.3.2007 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 9.2.2007. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 4462/06 zo dňa 26.10.2006. Okresný súd Levice vydal
poverenieč.5402 039039navykonanieexekúciedňa23.3.2007. Dňa 8.9.2010 oprávnenýpodalnávrh

na zmenu súdneho exekútora. Po oboznámení sa s exekučným spisom EX 281/2007, Zmluvou o úvere,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, súd dňa 17.10.2011 uznesením č.k. 8 Er 30/2007-18
zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekučné konanie zastavil a rozhodol aj o
trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 9.11.2011 odvolanie a Krajský súd v
Nitre uznesením č.k. 9 CoE 20/2013-40 zo dňa 25.3.2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil

na ďalšie konanie iba z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok jeho dôvodov.

10. Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na
Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že žalobca podal
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa

23.4.2012, 25.5.2012 a dňa 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov
od ich podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že žalovaný neuznal nárok žalobcu a
v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania
súdu 6 mesačná lehota uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú.11. Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného a dospel k záveru, že
nárok žalobcu nie je premlčaný. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňom

pouplynutí30dníodpodanianávrhunazmenuexekútora,ktorýbolpodanýdňa8.9.2010,pričomnávrhy
na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR v
roku 2012, čo vyplýva zo zoznamu žiadostí doručených Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý zoznam
je vedený na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012. Nakoľko počas doby, kedy sa rieši predbežné
prerokovanie návrhu, lehota neplynie a to po dobu maximálne 6 mesiacov / § 19 ods. 3 zákona č.

514/2003 Z.z./ a žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná na súd v rámci tejto doby
dňa 28.9.2012, nedošlo k premlčaniu nároku.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 175 eur titulom majetkovej
škody, predstavujúcej súčet nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému,

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na súde a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
719,16 eur ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov vyčíslenú analogicky podľa
právnej praxe Ústavného súdu SR pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Z rozsiahleho

odôvodnenia žaloby možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa domáha s poukazom na zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, nakoľko Okresný súd Levice sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v
nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora.

13. Nakoľko predmetná žaloba bola podaná dňa 28.9.2012, súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení účinnom v čase podania žaloby.

14. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

18. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

19. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.20. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

22. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

23. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

24. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

25. Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu
exekútora / 8.9.2010/, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

26. Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie

pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

27. Podľa § 45 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase podania
návrhu na zmenu exekútora, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

28.Podľa§45ods.2,zák.č.244/2002Z.z.,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

29. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú
si uplatňuje, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa prioritne zaoberal žalobcomtvrdenými skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom,
že súd nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, čím spôsobil prieťahy v
konaní, avšak neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný preskúmať ústavný
súd na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

30. Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že zákon stanovil na rozhodnutie

o zmene exekútora lehotu 30 dní, ktorá nebola dodržaná, avšak samotné nedodržanie lehoty nemusí
znamenať automaticky nesprávny úradný postup vo veci. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súd sa
pred rozhodnutím o návrhu na zmenu exekútora oboznámil s potrebnými podkladmi k rozhodnutiu, a to
s exekučným spisom, stanoviskom súdneho exekútora, Zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a až následne po posúdení návrhu vydal rozhodnutie, ktorým návrh zamietol,
súčasne rozhodol o zastavení exekúcie ako aj o trovách konania a svoje rozhodnutie podrobne

odôvodnil. S ohľadom na veľký počet vecí a rešpektovanie základnej úlohy súdu vydať spravodlivé
rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktoré bolo treba pred vydaním
rozhodnutia posúdiť, nebolo objektívne možné zákonom stanovenú lehotu dodržať. Vzhľadom na
dôležitosť rozhodnutia sa o dĺžke doby rozhodovania súdu dá hovoriť iba ako o prijateľnom časovom
intervale, ktorý podľa názoru súdu dodržaný bol. V opačnom prípade by súd bol nútený vydať

rozhodnutie bez zabezpečenia potrebných podkladov, čo by mohlo viesť k vydávaniu nesprávnych
rozhodnutí, ktoré by nemali oporu v objektívne zistených skutočnostiach.

31. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/

zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná
i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný
základný predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j. v
danomprípade nesprávnyúradnýpostupOkresnéhosúduLevice,ktorýpodľatvrdeniažalobcurozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v neprimeranej dobe. Súd mal zato, že vydaním rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, s prihliadnutím na všetky hore uvedené okolnosti, v

lehote 404 dní a súčasne zastavením exekučného konania, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
pričom ani žalobca v konaní nepreukázal, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení
prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup. Už na základe tejto
skutočnosti vznikol dôvod na zamietnutie návrhu, avšak v danom prípade je celkom nepochybné aj to, že
postupom Okresného súdu Levice nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna škoda. Do času právoplatného

rozhodnutia o zmene exekútora vo veci riadne koná pôvodný exekútor, teda rozhodovanie súdu o tomto
návrhu vzťah medzi účastníkmi nemení a nemá vplyv na priebeh konania, keď exekučné konanie
bez akéhokoľvek zdržania môže i naďalej prebiehať a to až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora,
prípadne do rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku ešte pred vydaním poverenia sa mal exekučný súd zaoberať nie

len formálnou, ale aj materiálnou vykonateľnosťou exekučného titulu a podrobiť skúmaniu i platnosť
rozhodcovskej doložky a exekučného titulu a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so
zákonom, bol povinný žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Keďže aplikačná
prax aj v ostatných obdobných prípadoch dospela k záveru, že rozhodcovská doložka nie je platná a
teda exekučný titul nie je z materiálneho hľadiska vykonateľný, exekúcia v danom prípade vôbec nemala

prebiehať, pretože takýto exekučný titul nemá za následok vznik zmenu alebo zánik práv a povinností
účastníkov právneho vzťahu.

33. Nakoľko v konaní nebol zistený žalobcom namietaný nesprávny úradný postup a už vôbec nie vznik
škody a nemajetkovej ujmy, nebolo potrebné sa zaoberať týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie

a výšky a z dôvodu nepreukázania existencie zodpovednostných predpokladov nárok žalobcu ako
neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.34. Súd vyhlasoval rozsudok v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto rozhodol o trovách
konania podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný vo veci, náhradu trov konania
nepriznal, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že mu

žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania / § 365 ods.3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.