Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217203060
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3217203060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu R. banka, a.s., so sídlom U., D. Q. 4, Z.: XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou N. s.r.o., so sídlom U., D. Q. XA, proti žalovanému Y.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad U., O. a J. XX/XXXX, zastúpeného opatrovníkom Y. M. vek, o. z., so
sídlom Q., Q. 49X/XX, Z.: XX XXX XXX, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. januára 2018, č.k. 5Csp/85/2017 - 43 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie 500,- eur s
príslušenstvom. Výrokom II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa žalobou podanou dňa 11.09.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu

istiny 500,- eur, úroky 610,38 eur, zmluvný úrok 33,90 % ročne zo sumy 500,- eur od
01.09.2017 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 39,51 eur a úrok z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 500,- eur od 01.09.2017 do zaplatenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že spôsobilosť žalovaného na právne úkony bola rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.
k.4Ps/4/2014-171zodňa05.04.2016čiastočneobmedzenátak,žejespôsobilýdisponovaťsfinančnou
čiastkou v sume 2,- eurá denne bez súhlasu opatrovníka a nie je oprávnený vykonávať majetkovoprávne

a dedičské úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke,
prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať
závet. Uvedeným rozsudkom bol žalovanému ustanovený opatrovník: Y. M. vek, o. z., so sídlom Q. XXX/
XX, XXX XX Q., Z.: XX XXX XXX. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 13.05.2014; § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca tvrdil, že poskytol

žalovanému úver vo výške 500,- eur a žalovaný ho nesplatil. Žalobca bol povinný tvrdenie o poskytnutí
úveru žalovanému preukázať a ohľadne tohto tvrdenia ho zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalobca svoje
dôkazné bremeno neuniesol a tvrdenie o poskytnutí úveru žalovanému nepreukázal. Zo zmluvy o úvere
predloženej žalobcom vyplýva, že úver mal byť čerpaný žalovaným na ešte nezriadený účet v banke (u
žalobcu), avšak aj to až po predložení dokladov žalovaným, ktoré sú v zmluve označené. Žalobca však
nepredložil žiaden dôkaz o tom, či bol účet, na ktorý mal byť úver čerpaný, zriadený, či patril žalovanému

a či žalovaný splnil podmienky poskytnutia úveru. Interný dokument žalobcu označený ako "Aktuálny
stav úveru ku dňu: 31.08.2017", sadzobník poplatkov žalobcu, akékoľvek obchodné podmienky žalobcu
a ani jeho výzvy adresované žalovanému nie sú dôkazmi, ktoré by preukazovali, že v zmluve o úvereoznačený účet bol v deň jej uzatvorenia zriadený, že jeho majiteľom je žalovaný, a že práve naň boli
žalobcomposkytnutéfinančnéprostriedkyvsume500,-eur.Žalobcanepredložilžiadendôkazozriadení
a vedení účtu v prospech žalovaného a ani žiaden výpis z tohto účtu, ktorý by preukazoval, že naň boli

poskytnuté finančné prostriedky úveru v sume 500,- eur. Keďže žalobca nepreukázal svoje základné
tvrdenie o tom, že žalovanému poskytol úver, neuniesol tak dôkazné bremeno, a preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol, pričom z týchto dôvodov nie je potrebné sa zaoberať ani podmienkami úveru, za
ktorých mal byť poskytnutý a splatený. Žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá a z
týchto dôvodov by v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku patrila žalovanému plná náhrada

trov konania, no súd prvej inštancie mu ju nepriznal, pretože si ju neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že predloženými
listinnými dôkazmi jednoznačne žalobca preukázal čerpanie poskytnutého úveru, nakoľko z
predloženého potvrdenia z interného systému žalobcu - Aktuálny stav úveru vyplýva, že predmetné
finančné prostriedky boli poskytnuté na účet č. XXXXXXXXXX vedeného u žalobcu, pričom k čerpaniu

poskytnutých peňažných prostriedkov došlo dňa 13.05.2014. Žalovaný v zmysle bodu 4.3 zmluvy svojím
podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými
podmienkami a taktiež Sadzobníkom poplatkov. Sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Žalovaný resp. jeho opatrovník žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenie o podpise
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, v kontexte čoho nebola ani vyvrátená skutočnosť, že žalovaný

nevyčerpal poskytnuté finančné prostriedky. Tvrdenie samo o sebe, že si žalovaný nepamätá uzavretie
zmluvysožalobcomsohľadomnajehozdravotnýstav,nemožnopodľažalobcupovažovaťzarelevantné
popretiežalovanejpohľadávky. Poukázalnato,žežalovanýbymaluviesťskutkovétvrdeniaapreukázať
ich dôkazmi, nie len načrtávať hypotézy ( neposkytnutie úveru, resp. že si nič nepamätá) a ponechávať
preukazovanie opaku na strane žalobcu. Takéto neodôvodnené hypotézy sú súčasťou odôvodnenia

vydaného rozhodnutia a konajúci súd o nich oprel svoje rozhodnutie. Mal za to, že predložením dôkazov
v prvostupňovom konaní bezpochyby preukázal poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému a
dostatočne odôvodnil svoj podaný návrh. V súvislosti s unesením dôkazného bremena poukázal na
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 3 MCdo 6/2010. Namietal, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je
prekvapivý, nakoľko nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie,
alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

3. Opatrovník žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný bol
hospitalizovaný v Nemocnici R. od 09.07.2014 do 14.07.2014 na internom oddelení a následne na
oddelení dlhodobo chorých do 13.08.2014. Po ukončení hospitalizácie dňa 13.08.2014 bol Mestom

U. nad U. umiestnený do Zariadenia sociálnych služieb v Y. W., odkiaľ však ešte v ten istý deň na
vlastnú žiadosť odišiel. Pre zlý zdravotný stav bol následne hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici
T. M. až do 03.10.2014, kedy bol umiestnený do zariadenia sociálnych služieb opatrovníka. Žalovaný
nevie podať relevantné informácie k životu pred umiestnením v zariadení. Zmluva o úvere je zo dňa
13.05.2014. V decembri 2015 bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria MUDr. H. S. na základe podkladov. Z posudku vyplýva, že v správaní žalovaného
v predmetnom období už boli poruchy v jeho správaní a neuvedomoval si plne dôsledky svojho
konania. Podľa názoru opatrovníka, takýto stav nenastal zo dňa na deň, ale vzhľadom k uvedenému
predpokladá, že poruchami trpel žalovaný už v čase, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na otázky
sociálnej pracovníčky k predmete veci žalovaný nevedel odpovedať. Iné skutočnosti k odvolaniu žalobcu

opatrovník nevedel uviesť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 zákona CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval

dôležitý verejný záujem v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno. Uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o zriadení a vedení účtu v prospech
žalovaného a ani žiaden výpis z tohto účtu, ktorý by preukazoval, že naň boli poskytnuté finančné

prostriedky úveru v sume 500,- eur. Žalobca tak nepreukázal svoje základné tvrdenie o tom, že
žalovanému poskytol úver.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
7. Dokazovanie v sporovom konaní je založené na dôkaznej povinnosti strán, t.j. povinnosti predložiť
alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
tak zásadne na stranách konania. Strana, ktorá nepredložila a ani neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú

i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu

nepriaznivé rozhodnutie.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vykonanými dôkazmi má odvolací súd za to, že žalobca v
konaní neuniesol riadne svoje dôkazné bremeno a poskytnutými dôkazmi nepreukázal nesporne a nad
všetky pochybnosti existenciu žalovaného nároku a na druhej strane povinnosti žalovaného zaplatiť mu

žalovanú sumu. V konaní totiž nebolo jednoznačne preukázané, či žalobca žalovanému zaslal finančné
prostriedky zo zmluvy o úvere č. 1464081675 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.05.2014
(ďalej len „zmluva o úvere“) na účet uvedený v zmluve o úvere. Z bodu 2.2 zmluvy o úvere vyplýva,
že úver mal byť žalovanému poskytnutý na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, pričom v zmysle
tohto ustanovenia išlo o ešte nezriadený účet žalovaného v R. banke, a.s.. Zo zmluvy o úvere a ani z

iných dokumentov predložených žalobcom nevyplýva, že by došlo k zriadeniu vyššie uvedeného účtu
žalovanéhoaposkytnutiufinančnýchprostriedkovžalobcom.Žalobcavkonanípredložildôkazoznačený
ako „Aktuálny stav úveru ku dňu: 31.08.2017“ z ktorého vyplýva, že žalobca eviduje pod označením Y.
Y. (žalovaný) s číslom XXXXXX XXXXXXXXXX (ktoré sa iba čiastočne zhoduje s číslom účtu uvedeným
v zmluve o úvere v inom formáte) úver vo výške 500,- Eur. Z tejto listiny, ktorá má povahu interného

dokumentu vygenerovaného žalobcom nie je jednoznačne možné dospieť k záveru, že žalobca poskytol
úver v dohodnutej výške žalovanému.

9. Žalobca ďalej namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu prekvapivý, nakoľko nemal možnosť sa počas konania vyjadriť
k dôvodom zamietnutia žaloby.

10. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký postup
súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva už

Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi. V danom prípade však súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, a to
podľa § 297 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1.000,- eur.

11. Odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej veci boli splnené podmienky pre rozhodnutie bez
nariadenia pojednávania, keď hodnota sporu neprevyšovala 1000,- eur a skutkové tvrdenia strán neboli
sporné, nakoľko popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným bolo podľa § 151 ods. 2 CSP neúčinné,

keďže žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. V tejto súvislosti
sú preto námietky žalobcu ohľadne popretia skutkových tvrdení žalovaným nedôvodné, nakoľko tieto
popretia aj súd prvej inštancie vyhodnotil ako neúčinné. Skutočnosť, že skutkové tvrdenia žalobcu pre
splnenie podmienky na to, aby sa mohlo rozhodnúť bez pojednávania nie sú sporné, nemá vplyv naposúdenie toho, či žalobca uniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd zároveň uvádza, že v konaní pred
súdom prvej inštancie boli dodržané ustanovenia o písomnom štádiu konania, a teda žalobca mal
možnosť reagovať na vyjadrenia žalovaného, pričom na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného bol vyzvaný

uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2017. Postupom súdu prvej inštancie preto nedošlo k
takým procesným nedostatkom, ktoré by mohli mať za následok porušenia práva na spravodlivý súdny
proces, preto je vyššie uvedená námietka žalobcu nedôvodná.

12. Vzhľadom na uvedené, keď odvolacie námietky žalobcu boli vyhodnotené odvolacím súdom ako

nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovanému však žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak,

že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).