Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/71/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214121
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1613214121.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej
a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu:
RadioLAN, spol. s r.o., IČO: 35 892 641, Kuklovská ul. č. 9, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
SOLICITOR SK, s. r. o., IČO: 36 867 683, Šoltésovej ul. č. 18, Bratislava, proti žalovanému: A. B., M..
XX. XX. XXXX, Q. Q. E.. Č.. XXX/X, C., o zaplatenie istiny 376, 50 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 08. februára 2018, č. k. 5C/340/2015 - 66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 74, 50 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8, 75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo
dňa 11. 02. 2013 do zaplatenia, 8, 75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 03. 2013 do
zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 04. 2013 do zaplatenia, 8, 50 % p.
a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 05. 2013 do zaplatenia, 8, 50 % p. a. zo sumy 14, 90 eur
za obdobie odo dňa 11. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcom rozsahu žalobu zmietol a určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 9 Zmluvy
o pripojení zo dňa 08. 11. 2012, podľa ktorej: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy alebo v čl. IX bod 2 Všeobecných podmienok
alebo v čl. X písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypovedania Zmluvy o pripojení
zo strany prevádzkovateľa, je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu v sume 199
eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nezaniká právo prevádzkovateľa na
náhradu nestráca nárok na vrátenie zariadenia.“, je neprijateľná zmluvná podmienka a zároveň určil,
že zmluvná podmienka uvedená v článku bode 2.5.4. ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok
pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenie do internetu, podľa ktorej: „V
prípade ukončenia Zmluvy je Účastník povinný vrátiť Poskytovateľovi na adresu Kontaktného centra
alebo iným dohodnutým spôsobom všetky zariadenia, doplnkové zariadenia či iné súčasti, ktoré mu boli
zapožičané alebo prenajaté, a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa
Účastník zaväzuje zaplatiť Poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 eur za každé jedno porušenie
povinnosti.“, je neprijateľná zmluvná podmienka a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1, 2 zák. č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53a, § 53 ods. 4, § 54
ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1, 2, § 545a Občianskeho zákonníka a vecne opodstatnenosťou

žaloby iba v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 74, 50 eur titulom ceny za poskytnuté služby, keď
mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08. 11. 2012 Zmluvu o pripojení (podľa ust. § 43
zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať
žalovanému internetové pripojenie a dátové spojenie, za čo sa žalovaný zaviazal platiť pravidelné
mesačné úhrady s tým, že táto zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov
je zrejmé, že právny predchodca žalobcu je v nej dodávateľom (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), t.
j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka),
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že žalovanému boli poskytované služby internetového
pripojenia a žalovaný tieto služby využíval s tým, že sa s úhradami platieb dostal do omeškania, pričom
na výzvy žalobcu nereagoval a v danej lehote dlžnú sumu neuhradil, z dôvodu ktorého žalobe v časti
o zaplatenie istiny z titulu neuhradených služieb vo výške 74, 50 eur vyhovel. Priznanie príslušenstva
k istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovaného s plnením jeho
peňažného dlhu s tým, že pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradami jednotlivých faktúr
korešpondovala s vyčíslením žalobcu v žalobe, a preto žalobcovi priznal právo na úroky z omeškania
vo výške 8, 75 % a 8, 50 % ročne. Výroky, ktorými určil neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o
pripojení uzavretej medzi stranami sporu dňa 08. 11. 2012 odôvodnil právne ust. § 298 C. s. p. a vecne
tým, že dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluvná
pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou, avšak spôsob jej dojednania a jej výška
musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality s tým, že právny
predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má
vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, pričom dohodnutá
zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti
vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, aj v tom prípade,
ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Uviedol, že zmluvná pokuta teda nebola
odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase
od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov s tým, že takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, a preto nemal žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 199 a 100 eur, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázal
na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto,
že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty (ak účastník poruší niektorú z
povinností podľa Zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé
porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej
pokuty, keď je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa
s tým, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a
nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Poukázal na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
boli Všeobecné zmluvné podmienky spoločnosti RadioLAN spol. s r.o. pre poskytovanie internetového
pripojenia a dátového spojenia a nakoľko žalovaný neuhrádzal jednotlivé faktúry za poskytnuté služby v
lehote splatnosti, dostal sa tak do omeškania, pričom žalobca si vo faktúre č. 20130458 uplatnil sumu 3
eur, ktoré predstavujú sankciu za zaslanie upomienky v zmysle čl. 4 bodu 4.5 Všeobecných zmluvných
podmienok žalobcu s tým, že dané ustanovenie nemožno po právnej stránke hodnotiť inak, než ako
osobitnú zmluvnú pokutu, a preto v prípade dojednania tohto poplatku, resp. tejto zmluvnej pokuty dospel
k záveru, že bola dohodnutá neplatne, keďže zmluvnú pokutu v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka možno zásadne dojednať len pre prípad porušenia povinnosti. Uviedol, že zmluvná pokuta
podľa čl. 4 bodu 4.5 však nebola dohodnutá pre prípad samotného porušenia povinnosti s tým, že
takto dohodnutá zmluvná pokuta nie je spojená len s porušením povinnosti zo strany žalovaného, ale
zároveň aj s konaním žalobcu, pričom vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda viazaný na
to, že žalobca vyzve žalovaného na splnenie povinnosti, s ktorej splnením je v omeškaní a nie je
viazaná len na omeškanie samotné, keď takýto úkon je čo do počtu zaslaných upomienok len na vôli
žalobcu, a preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že na základe ustanovenia čl. 4 bodu 4.5 žalobca
nemá nárok na zaplatenie 3 eur od žalovaného, z dôvodu ktorého žalobu v tejto časti zamietol. K
faktúre č. 20130730 predstavujúcej sankciu v súlade s čl. 2 bodu 2.3. ods. 4 písm. a) VZP v spojení
s bodom 9 Zmluvy, v zmysle ktorých je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote
199 eur v prípade porušenia zmluvných povinností a sankciu v súlade s čl. 2 bodu 2.5.4. ods. 1

VZP, v zmysle ktorého je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 100 eur v
prípade nevrátenia koncového telekomunikačného zariadenia, ktoré má v prenájme uviedol, že žalovaný
bol upozornený na vrátenie koncového telekomunikačného zariadenia, inak bude žalobca oprávnený
účtovať mu zmluvnú pokutu vo výške 100 eur a nakoľko Zmluva o pripojení uzatvorená medzi účastníkmi
konania (strany sporu od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) má spotrebiteľský charakter, Zmluvu
o pripojení posúdil podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské
zmluvy, a dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu v sume 100 eur nemožno žalobcovi priznať,
nakoľko zmluvnú podmienku vo Všeobecných zmluvných podmienkach spoločnosti RadioLAN spol.
s r.o. na poskytovanie verejnej elektronickej služby prístupu do siete internet uvedená v čl. 2 bodu
2.5.4. ods. 1 VZP, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 100 eur posúdil ako neprijateľnú, keďže v
danom ustanovení je jednak pre prípad nevrátenia koncového telekomunikačného zariadenia dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 100 eur jednak to, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká možnosť žalobcovi
domáhať sa aj vrátenia tohto zariadenia. Uviedol, že toto zmluvné ustanovenie spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko je
neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti, keďže umožňuje žalobcovi uplatniť si voči
žalovanému zmluvnú pokutu a zároveň aj cenu koncového telekomunikačného zariadenia s tým, že
takto stanovená zmluvná podmienka je neprijateľná, a preto neplatná, z dôvodu ktorého návrh (od 01.
07. 2016 žaloba, pozn. odvolacieho súdu) žalobcu v sume 100 eur zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej
podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty) a žalovanému povinnosť
plniť. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 eur súd prvej inštancie uviedol, že dospel k
záveru, že Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu v bode 9 vyžaduje pre jej uplatnenie kumulatívne
splnenie dvoch dohodnutých podmienok, a to porušenie zmluvných povinností zo strany užívateľa
(najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto Zmluvy alebo v čl. IX bod 2 Všeobecných podmienok alebo
v čl. X písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok), a súčasné následné vypovedanie Zmluvy o pripojení zo
strany poskytovateľa a nakoľko žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas, žalobca
odstúpil od Zmluvy z dôvodu čl. 2 bod 2.5.2. ods. 6 písm. b) ku dňu doručenia oznámenia žalovanému,
keďže účastník nezaplatil niektorý zo svojich záväzkov ani do 45 dní odo dňa splatnosti týchto peňažných
záväzkov. Poukázal na skutočnosť, že podstatným znakom dojednania o zmluvnej pokute musí byť jej
určitosť a zrozumiteľnosť s tým, že čl. 2.5.Všeobecných zmluvných podmienok upravuje spôsoby zániku
zmluvy v bode 2.5.2. odstúpením od zmluvy a bod 2.5.1. písomnou výpoveďou, pričom právo žalobcu
a dôvody odstúpenia od zmluvy sú dojednané v bode 2.5.2. ods. 6, výpoveď v bodoch 2.5.1 ods. 2
a 3 Všeobecných zmluvných podmienok, avšak bod 9 Zmluvy priznáva právo na uplatnenie zmluvnej
pokuty žalobcovi pre prípad vypovedania Zmluvy, a preto pokiaľ žalobca ukončil Zmluvu odstúpením
od nej, v zmysle bodu 9 Zmluvy o pripojení mu právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nevzniklo a takto
dojednanú zmluvnú pokutu vyhodnotil ako nejasnú a nezrozumiteľnú. Uviedol, že platnosť dojednania o
zmluvnej pokute vo výške 199 eur posudzoval z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom
vzťahu s tým, že v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie a
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pretože absencia
reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, keď primeranosť
zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie, pričom
ani následné neplnenie si povinností zo zmluvy zo strany spotrebiteľa by nemalo mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností.
Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zmluvnú pokutu možno považovať za
primeranú, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia),
ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia), čo znamená, že dojednanie o zmluvnej pokute možno označiť
za neprijateľné vtedy, ak výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré
spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, ak by nedošlo k zániku zmluvy. Uviedol, že
dojednanú zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú sankciu z viacerých aspektov, keď z hľadiska
času dodávateľ (žalobca) nerozlišuje situáciu, ak z dôvodu neplatenia služieb dôjde k ukončeniu zmluvy,
napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď
v prvý mesiac viazanosti, pričom rovnako je bez akéhokoľvek významu cena nezaplatených služieb s
tým, že za ďalší aspekt označil samotnú výšku mesačnej ceny služieb (14, 90 eur) pri dobe viazanosti
24 mesiacov celkovo vo výške 357, 60 eur, keď zmluvná pokuta vo výške 199 eur predstavuje 55, 65
% z celkovej hodnoty minimálneho zmluvného plnenia. Poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta vo
výške 199 eur zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku, teda takmer 13 násobok
jeho hodnoty a vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy
a neprimeraná zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako

neprijateľná zmluvná podmienka, nebolo možné využiť moderačné právo (upravené v ust. § 545a
Občianskeho zákonníka), keď nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, a preto žalobu v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 eur zamietol. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania
odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že žalobca požadoval od
žalovaného v konaní zaplatenie sumy vo výške 376, 50 eur, a nakoľko žalobe vyhovel vo výške 74, 50 eur
predstavujúcej cenu nezaplatených služieb a zamietol ju v časti o zaplatenie sumy 302 eur a úspešnejší
žalovaný náhradu trov konania nepožadoval ani mu žiadne nevznikli, náhradu trov mu nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie zmluvných pokút v
sume 299 eur (nároky uplatnené faktúrou č. 20130730 zo dňa 21. 05. 2013) zamietol, podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa (súd prvej inštancie od 01. 07. 2016, pozn.
odvolacieho súdu) nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol rozsudok v napadnutom
výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalovanému uložiť
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 373, 50 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 8, 75 % p. a. zo sumy
14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 02. 2013 do zaplatenia, 8, 75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie
odo dňa 11. 03. 2013 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 04. 2013
do zaplatenia, 8, 50 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 05. 2013 do zaplatenia, 8, 50
% p. a. zo sumy 299 eur od 29. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 06.
2013 do zaplatenia. Uviedol, že zmluvná pokuta v sume 199 eur, ktorú si v konaní uplatnil, predstavuje
sankciu výlučne za porušenie viazanosti, ktorá vznikla vďaka akciovým benefitom, ktoré boli žalovanému
poskytnuté, keď išlo o poskytnutie wifi routera zadarmo a o akciové bezplatné zriadenie služby, ktorých
štandardná cena je 99 eur. Namietol, že nakoľko od Zmluvy odstúpil, súd prvého stupňa (od 01. 07.
2016, súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) pri rozhodovaní nevzal do úvahy čl. XI. bod 9 VZP,
na základe ktorého sa žalovaný zaviazal, že v prípade, ak využije pri uzatváraní zmluvy o pripojení
akciové ceny (kampaň) na zriadenie, úľavu a pod., nedopustí sa takého konania, ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by mu vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy o pripojení z dôvodov porušenia
povinnosti zo strany žalovaného, nakoľko však žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu prístupu
do siete internet ani do 45 dní po dni jej splatnosti, nemohol konať inak a od Zmluvy odstúpil, hoci
minimálne dĺžka trvania Zmluvy bola dohodnutá na 24 mesiacov, pričom je v nej uvedená len jediná suma
zmluvnej pokuty, preto uvedená formulácia nemôže byť pre spotrebiteľa ani neurčitá, ani nezrozumiteľná.
Uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a jej výška objektívne nevyvoláva značný nepomer v
právach a povinnostiach zúčastnených strán, nakoľko ním poskytnuté benefity mali byť kompenzované
predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by dosiahol pri riadnom plnení povinnosti zo strany
žalovaného počas celej dohodnutej doby viazanosti, keď by sa v takom prípade dosiahol hospodársky
účel uzavretia Zmluvy, pričom pri rozhodovaní o primeranosti, resp. neprimeranosti výšky dohodnutej
zmluvnej pokuty v Zmluve je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že výška dohodnutej zmluvnej
pokuty bola primeraná vzhľadom na význam a hodnotu výhod poskytnutých žalovanému. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaný vedome, úmyselne a hrubým spôsobom porušoval zmluvné povinnosti,
keď bol v omeškaní s úhradou ceny za poskytnuté služby v podstate hneď od doby uzavretia Zmluvy.
Žalobca v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že žalovanému poskytol značné výhody, a preto bolo
namieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností jednotlivých strán zmluvného vzťahu, a teda k vyváženiu
nerovnováhy v právach a povinnostiach spôsobenej v poskytnutí už spomenutých výhod v prospech
žalovaného, čo sa dosiahlo tým, že medzi ním a žalovaným bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá slúžila
na zabezpečenie plnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného, a preto dohodnutú zmluvnú
pokutu nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko ju nie je možné považovať za neprimerane
vysokú, keďže sankcia je primeraná hodnote výhod poskytnutých žalovanému a ide o zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom
na jej povahu a výšku, pričom nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo nepomerne
výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý už od samotného počiatku trvania zmluvného vzťahu vedome
a úmyselne porušoval svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a využíval jeho benefity len po obmedzenú
dobu a navyše mu nevrátil telekomunikačné zariadenie, ktoré mu bolo poskytnuté do prenájmu pre
využívanie služieb.

3.

Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené na vyjadrenie dňa 31. 05. 2018, sa k nemu
nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. augusta 2018 podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu upovedomené zákonným spôsobom.

5.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

8.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu v časti nároku uplatneného titulom zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 299 eur
zamietol.

10.

Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

11.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu v rozsahu nepriznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 299 eur s príslušným úrokom
z omeškania zamietol.

12.

Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 08. 11. 2012 Zmluvu o pripojení Č..
XXXXXXXXX, predmetom ktorej je poskytovanie internetového pripojenia a dátového spojenia
účastníkovi prevádzkovateľom (bod 1 Zmluvy) s tým, že žalovaný sa za poskytovanie týchto
telekomunikačných služieb zaviazal prevádzkovateľovi platiť cenu podľa platnej tarify prevádzkovateľa
a v bode 9 sa žalovaný v prípade porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode
8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zaviazal
uhradiť prevádzkovateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 199 eur, keď zaplatením akejkoľvek
zmluvnej pokuty nezaniká právo prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla
porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta a užívateľ je zároveň povinný uhradiť
prevádzkovateľovi náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

13.

Z bodu 6. 6. 6. Objednávky služby Home Link a zo Všeobecných obchodných podmienok na
poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prístupu do siete internet (čl. V. bod 4) vyplýva,
že prevádzkovateľ prenechá účastníkovi na dočasné užívanie technické vybavenie pre realizáciu spoja
a po skončení poskytovania služieb definovaných v tejto objednávke, je účastník povinný bezodkladne
vrátiť prevádzkovateľovi na adresu prevádzky dočasne užívané zariadenia s prihliadnutím na obvyklé
opotrebenie a v prípade jeho nevrátenia ani do 5 dní odo dňa skončenia poskytovania služby podľa
tejto objednávky, je účastník povinný zaplatiť jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 150 eur s tým že jej
zaplatením prevádzkovateľ nestráca nárok na vrátenie zariadenia.

14.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že uvedená Objednávka služby a Všeobecné obchodné podmienky
na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prístupu do siete internet, vyhotovené ako
samostatný právny dokument, nie sú podpísané žalovaným a ani zo Zmluvy o pripojení ich prevzatie
žalovaným nevyplýva.

15.

Odvolací súd uvádza, že ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s
obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Aj keď je
spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza tým k
úplnému potlačeniu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Obchodné
podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe,
nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten,
kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe (rozsudok
Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 02. 1998, sp. zn. 5Cmo/318/97, publikovaný v Soudních rozhledech
10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú
vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.

16.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania

technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka)
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy
sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod., nález Ústavného súdu ČR
z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11).

17.

Je nutné uviesť, že ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

18.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci je nepochybné,
že medzi stranami uzavretú Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú
a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto na právny vzťah založený
posudzovanou Zmluvou o pripojení správne aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách uvedených v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a platnosť dojednania
o zmluvnej pokute posudzoval i z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu.

19.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s právnou argumentáciou prvoinštančného súdu, že žalobca
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy
uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, z dôvodu ktorého nejde o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

20.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pokiaľ
ide o spotrebiteľský vzťah, musí dohodnutá zmluvná pokuta obstáť v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

21.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v spotrebiteľskej veci by vo všeobecnosti pri samotnom uzavieraní
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka
zmluvy a zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane
neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd,
ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia),
z čoho vyplýva, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len
vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na
základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy.

22.

Súd prvej inštancie, ktorý výšku zmluvnej pokuty posudzoval práve z uvedených hľadísk, vec správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje takmer 55, 65 % z celkovej hodnoty povinného
minimálneho zmluvného plnenia (zabezpečovacia funkcia dojednanej zmluvnej pokuty), ako i k záveru,
že ak je zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je neprimerane vysoká, je
sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, čo
znamená, že v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v
§ 545a Občianskeho zákonníka, keď neplatnú neprijateľnú podmienku znižovať nie je možné (neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu).

23.

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu doposiaľ nevrátil ani telekomunikačné zariadenie, ktoré mu bolo
poskytnuté do prenájmu, odvolací súd uvádza, že napriek tomu je naďalej vo vlastníctve žalobcu, ktorý
má možnosť domáhať sa vydania tejto veci tzv. vindikačnou žalobou (vydanie veci) a až v prípade, ak
by nebol s touto žalobou úspešný (napríklad preto, že predmetné zariadenie neexistuje, bolo zničené,
poškodené), vznikol by mu nárok na náhradu škody, a preto pokiaľ je možné žalovať priamo na vydanie
tohto zariadenia (ako hnuteľnej veci), nemožno tu hovoriť o vzniku škody na majetku žalobcu, bez
preukázania toho, že predmetné zariadenie nebolo zničené, t. j. nárok žalobcu na náhradu škodu by
vznikol až vtedy, ak by nebolo možné toto zariadenie dostať od žalovaného späť, a preto je zrejmé, že
uplatnený nárok nemôže byť ani nárokom na náhradu škody.

24.

Odvolací súd, ako už uviedol vyššie, sa zároveň v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že zmluvná pokuta vo výške 299 eur platne dohodnutá nebola.

25.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím
dochádza k zániku práv a povinností zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami
od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože
spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku
odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje, t. j. dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania
sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia
môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich
nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp
právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho
zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach,
Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).

26.

Je nesporné, že žalobca ako dodávateľ je ten, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a
dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Vzhľadom
na zánik práv a povinností z predmetnej zmluvy vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty, keďže je
koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda je neplatná pre rozpor so zákonom
(§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka), je i nárok žalobcu na plnenie zo zmluvnej pokuty
vo výške 299 eur nedôvodný.

27.

Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné
podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 Občianskeho
zákonníka).

28.

K argumentácii žalobcu v podanom odvolaní, že nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo
nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
pripojení, odvolací súd uvádza, že nároky žalobcu vyplývajúce z porušenia práva, týmto rozsudkom nie
sú žiadnym spôsobom dotknuté, nakoľko v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej
únii „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv
Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala
prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali.
Problémová zmluvná pokuta podľa názoru odvolacieho súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje,
a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom
nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného
vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15. 06. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09
a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

29.

V prejednávanej veci je síce nesporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť v prvom
roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa
nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou
jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj
zmluvných strán.

30.

Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako dodávateľ v
dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností,
vznikne žalovanému ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo na
konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo.
Zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Ako už bolo uvedené,
súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden
spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže totiž nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri
viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre
jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu
v štandardných zmluvách teda poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v
spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu
na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Takáto zmluvná
pokuta potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je neplatná.

31.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
dodáva, že slovné spojenie uvádzané v čl. 9 Zmluvy o pripojení, teda „v prípade porušenia zmluvných
povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení
Všeobecných zmluvných podmienok) zo strany užívateľa“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú
neakceptovateľné a rovnako predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

32.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutej časti vo veci samej z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny, a preto ho v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

33.

Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 74, 50 eur s
príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť.

34.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 16. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.