Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212438
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117212438.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne M. M., G..
XX.XX.XXXX, K. L. XXX, XXX XX L., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom
Karpatská 804/10, Svidník, proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského
22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 302,73 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 302,73 eura od 14.6.2017 do zaplatenia a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.4.2007 č. 267371185

bol 1) v ktorej je uvedený administratívny poplatok je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 10.5.2017 domáhala voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 302,73 eura a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 267371185 zo dňa 23.4.2007, v bode 1, v ktorej je uvedený
administratívnypoplatok.Svojužalobuodôvodnilatým,žesožalovanýmdňa23.4.2007uzavrelaZmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 267371185 (ďalej aj ako „Zmluva“). Podľa zmluvy jej žalovaný poskytol
bezúčelový úver vo výške 12.000,- Sk (398,33 eura). V zmluve bol uvedený údaj o celkových nákladoch

vo výške 9.120,- Sk (302,73 eura). Celkové náklady podľa bodu 1 zmluvného formulára pozostávali z
úroku vo výške 15 % p.a. a administratívneho poplatku. Spolu teda mala zaplatiť za požičaných 12.000,-
Sk (398,33 eura), sumu 21.120,- Sk (701,06 eura) (navýšenie o 76%). Žalovanému zaplatila celu ním
požadovanú sumu, t.j. 21.120,- Sk (701,06 eura). Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský
úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ).

Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť (§ 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ). K tomu žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 9.1.2014, sp. zn. 9Co/192/2013 a uznesenie zo dňa 9.8.2011, sp. zn. 10CoE/313/2010. Podľa
§ 4 ods. 5 ZoSÚ: „Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“ V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška
RPMN220,94%.RPMNvtejtovýškejevšakneprimeranevysoká,vrozporesdobrýmimravmi(§39OZ).Zrejeme aj to bol dôvod prečo veriteľ tak dôležitý údaj umiestnil až na druhú stranu zmluvného formulára
a zakomponoval ho do textu. Cieľom tejto praktiky bolo zrejme minimalizovať pravdepodobnosť, že
si spotrebiteľ tento údaj všimne. V tejto súvislosti poukázala na výšku úroku 15%, kde ide len naoko

o nízku cenu za úver. K neprimeranej výške RPMN poukázala na rozsudok OS Liptovský Mikuláš zo
dňa 16.7.2013, sp. zn. 6C/62/2013, ktorý konštatoval, že: „Preskúmaním Zmluvy súd zistil, že v zmysle
Obchodných podmienok bola stanovená neprimerane vysoká RPMN 206,73 %, a potom toto dojednanie
nemôže požívať ochranu, aj keď bolo v Zmluve uvedené.“ Nakoľko sa dostala do finančných problémov,
tak vo finančnej tiesni bola nútená prijať aj neprimerané podmienky žalovaného. Neprimeraný poplatok

však len zväčšil jej finančnú tieseň. Žalobkyňa nedokázala posúdiť neprijateľnosť administratívneho
poplatku. Neprimeraný poplatok obchádza neprimerané úroky. Za neoprávnené považuje poskytovanie
úverov na základe poplatku, ktorý je neprijateľný, pretože sa ním má platiť fiktívne plnenie žalovaného,
resp. sa za uvedený poplatok neposkytlo skutočné plnenie. Práve poplatok navýšil spotrebiteľský úver
do netolerovateľnej výšky. Poplatok je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa poukázala na rozsudok
OS Prešov sp. zn. 8C/4/2013, z 26.5.2014; rozsudok OS Prešov sp. zn. 9C/94/2012, z 21.2.2013;

rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/22/2014, z 22.10.2014; rozsudok OS Prešov sp. zn. 13C/6/2013,
z 24.6.2013; rozsudok OS Prešov sp. zn. 14C/92/2013, zo 14.5.2014; rozsudok OS Prešov sp. zn.
17C/178/2011, zo 14.5.2012; rozsudok OS Prešov sp. zn. 20C/169/2014, z 27.2.2015; rozsudok OS
Prešov sp. zn. 38C/140/2010, zo 14.5.2012; rozsudok OS Košice II sp. zn. 36C/69/2011, zo 4.10.2013;
rozsudok OS Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/169/2013, z 19.8.2013; rozsudok OS Revúca sp. zn.

6Cb/92/2008, z 9.5.2012, v spojení s rozsudkom KS Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/139/12, z 27.6.2013;
rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/139/2012, z 27.6.2013 a uznesenie KS Nitra sp. zn.
6Co/18/2013, z 31.7.2013, v ktorých sa súdy podrobne vysporiadali s neprijateľnosťou poplatkov
používaných žalovaným. V jej prípade sa jedná o obdobnú zmluvnú podmienku. Nie vo všetkých
prípadoch sa jedná o právoplatné rozhodnutia, no argumentačne sú pre ňu využiteľné. Z najnovších

rozsudkov poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 8.12.2016, sp. zn. 19Co/142/2016, v
ktorom sa súd vyjadril aj k sporným poplatkom používaných žalovaným. Administratívny poplatok nie je
podmienkou individuálne dojednanou, pretože z formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy
(§ 53 ods. 2 OZ). Dôvodom neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je jej neurčitosť v predmete a cene

plnenia. V zmluve sa nenachádza predmet vedľajšieho plnenia a ani jeho cena. Ak chce spotrebiteľ
poznať cenu za toto vedľajšie plnenie, musí si ju vyrátať. Zákon vyžaduje, aby bola zmluva vyhotovená
v písomnej forme a teda sa nedá dodatočne určovať predmet plnenia spojený s administratívnym
poplatkom. Plnenie za predmetnú zmluvnú podmienku je plnením, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa,
ale slúži výhradne záujmom veriteľa. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich
zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy výška tohto poplatku značne prevyšuje sumu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za "niečo ako technickú
podporu"záviselnavýškeposkytnutéhoúveru.Žalovanývôbecnevysvetľuje,prečožiadavyššípoplatok
odzákazníka,ktorýsipožičiavavyššiusumu,akoodtoho,ktorémupožičiavamenej.Neprijateľnosťtakto

vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť, že žalovaný ju so žalobkyňou individuálne
nedojednal a tento poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k podanej žalobe namietal, že žalobkyňa

sa domáha určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy, pričom takáto žaloba je neprípustná. Má za to, že
civilným sporovým poriadkom došlo k pripusteniu osobitnej žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou
je neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky, tieto však musia byť nezávisle
od okolnosti konkrétneho prípadu a oprávneným na jej podanie je výlučne právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Navyše poukázal

natožežalobkyňanemánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Ďalejuviedol,žepreurčenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť splnené 3 podmienky a existencia zmluvy, ak zmluva
nevznikla alebo medzičasom zanikla, táto podmienka splnená nie je; konkrétne zmluvné ustanovenie,
ktoré má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa sa v zmluve musí nachádzať, ak sa takéto ustanovenie v zmluve nenachádza nemôže sa

jednať o neprijateľnú podmienku a ustanovenie zmluvy sa netýka predmetu plnenia a ceny plnenia.
Pre určenie neprijateľnosti podmienky nebola splnená ani jedna z troch kumulatívnych podmienok.
Administratívny poplatok si žalovaný účtuje v zmluve o úvere za administráciu, t. j. správu úveru. Správa
úveru je pojem v právnej úprave všeobecne známy, ani sám zákonodarca ho nešpecifikuje [používa honapr. § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.]. Taktiež aj registrové súdy používajú a umožňujú
právnickým osobám podnikať v predmete podnikania - administratívne služby. Ak zákonodarca a ani
súdy nemajú žiadne výkladové pochybnosti v súvislosti s pojmom administratívny, tak ich nemôže mať

ani žalobkyňa. Administratívny poplatok je jediný poplatok účtovaný žalovaným a v zmluve je vyjadrený
transparentne, čo potvrdzuje aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Michalovce z 27. júna 2012,
č. k. 19C/164/2010-230, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2014, č.
k. 6Co/323/2012-345. Ďalej poukázal na stanovisko zo dňa 23.4.2014, sp. zn. Cpjn 203/2013, podľa
ktorého „ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvě o úvěru není neurčité jen proto, že neobsahuje

úplný výčet činností, za něž je poplatek sjednán. Na ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvě o
úvěru se nevztahuje zákaz těch ujednání ve spotřebitelských smlouvách, která v rozporu s požadavkem
dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran“. Podľa
uvedeného rozhodnutia je „poplatek za správu úvěru je cenou plnění, a tudíž se na něj nevztahuje
požadavek přiměřenosti ve smyslu ustanovení občanského zákoníku pro ochranu spotřebitele“. Vo
vyjadrení žalovaný vzniesol námietku premlčania. Pri subjektívnej premlčacej dobe poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, podľa ktorého: „Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne(preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohateniaaoosobeobohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený

dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné.“ Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28Cdo/68/2011 a
28Cdo/3977/07. Žalovaný má za to, že v danom prípade uplynula aj objektívna premlčacia doba. K tomu
poukázal na rozsudky Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.3.2014, sp. zn. 6Co/323/2012, Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.2., sp. zn. 17Co/968/2013 a 24.5.2016, sp. zn. 13Co/17/2015, v
ktorých súdy odmietli argumentáciu o úmyselnom nezákonnom konaní zo strany žalovaného. Nakoniec
žalovaný poukázal na opomenutie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka zo
strany žalobkyne.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere na č.l. 5, Kartou splátok na č.l. 6, Rozsudkom Okresného súdu Revúca na č.l.
7-10, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici na č.l. 11-14, uznesením Krajského súdu v Nitre
na č.l. 15-18, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 19-26, Prehlásením združenia na Ochranu
občana a spotrebiteľa HOOS na č.l. 27, Vyjadrením žalovaného na č.l. 37-42, Rozsudkom Krajského

súdu v Prešove na č.l. 57-58, Uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l. 59-61 a zistil tento skutkový
stav:

4. Strany konania uzatvorili dňa 23.4.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 267371185, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 12.000,- Sk (398,33 eura), ktorý sa

žalobkyňa zaviazala splácať v 55 týždenných splátkach vo výške 384,- Sk. V zmluve sú uvedené celkové
náklady vo výške 9.120,- Sk (302,73 eura), ktoré pozostávajú z 15% úroku a administratívneho poplatku.
Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému predstavovala sumu 21.120,- Sk (701,06
eura).

5. Podľa Zmluvy bola výška RPMN 220,94% (bod 11 zmluvných podmienok).

6. Podľa karty splátok žalobkyňa dňa 17.5.2008 splatila úver v celkovej výške 21.120,- Sk (701,06
eura). Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 7.9.2016 žalobkyňa
v mesiaci september 2016 kontaktovala a dohodla si stretnutie so združením. Po zabezpečení dokladov

sa uskutočnili stretnutia, posledné v mesiaci marec 2017. Po oboznámení s dokladmi ju združenie
informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery a
o rozhodnutiach súdov.

7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

8. Podľa § Podľa § 52 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnýmistranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1,2, 4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

12. Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

13. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná

17. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje
najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

18. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

22. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 302,73 eura a určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky a to administratívneho poplatku.

24. Uzavretú Zmluvu medzi stranami súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako
právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmlúv, je zrejmé,
že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval
do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom

nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

25. Súd v konaní skúmal administratívny poplatok v Zmluve, pričom sa v prvom rade zaoberal tým, či

administratívny poplatok podlieha preskúmavacej právomoci súdu. Podľa názoru súdu administratívny
poplatok, ktorý je uvedený v Zmluve, nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenie, ktorý pri zmluve
o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky. Na základe uvedeného teda administratívny poplatok podlieha prieskumu, či jeho
dojednaním nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

26. Po preskúmaní administratívneho poplatku súd dospel k záveru, že tento je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V Zmluve sú uvedené celkové náklady vo výške 9.120 Sk (302,73 eura), ktoré pozostávajúz 15% úroku a administratívneho poplatku. V Zmluve nie je uvedená výška administratívneho poplatku
a ani čo má tento administratívny poplatok predstavovať. Keďže však úrok bol dohodnutý vo výške 15%,
t.j. 1.898,63 Sk (vzorec pre výpočet - u=k.p.n/100 - K= požičané peniaze, p= ročná úroková sadzba a n=

doba splatnosti v rokoch), administratívny poplatok predstavuje sumu 7.221,37 Sk. Z toho je zrejmé, že
administratívnypoplatoktvorípodstatnúčasťodplaty,ktorúmalažalobkyňavrátiťžalovanému.Súdtento
poplatok vyhodnotil ako neplatný z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie
zákona. Obchádzanie zákona videl súd v tom, že dojednaním tak vysokého administratívneho poplatku,
prevyšujúceho úrok skoro štvornásobne, nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že

výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zároveň mal spôsobiť neúmerne
navyšovanie úveru. Samotné dojednanie administratívneho poplatku protizákonné nebolo a v čase
uzavretia úverovej zmluvy právnym predpisom nebola ani stanovená resp. obmedzená výška úroku pri
úveroch. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je však zrejme, že dojednanie úrokov v neprimeranej
výške bolo a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež výška poplatku
značne prevyšuje náklady, ktoré mal žalovaný s vypracovaním a uzatvorením zmluvy, a preto je takýto

poplatok neprimeraný a aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd je preto
toho názoru, že administratívny poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľný.

27. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo

dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol

a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok
bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd sa s týmto odôvodnením

stotožňuje.

28. Pokiaľ ide o zvyšný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak súd dospel k záveru, že úver
poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Táto RPMN je uvedená iba za podpismi účastníkov

zmluvy, v obchodných podmienkach a to tak, že sú uvedené 3 rôzne RPMN pri rôznych počtoch splátok.
Údaj o RPMN je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomostí o nákladovosti úveru.
Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto
údaja a musí byť obsahom Zmluvy, ku ktorej účastníci zmluvy pristúpia a potvrdia ho svojím podpisom.
To, že je v úverovej zmluve daný údaj uvedený až za podpismi účastníkov zmluvy, je nutné považovať

vo svojich dôsledkoch ako absenciu údaja o RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. .

29. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.6.2013, sp. zn.
9Co/68/2012, ktorý konštatoval „Údaj o vlastnej RPMN, teda RPMN tohto konkrétneho úveru, je

uvedený len v Obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje predmetná zmluva. Odvolací súd však
považuje takéto uvedenie RPMN za nedostatočné a v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 a 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli v
zmluve, ktorá musí mať písomnú formu. Účelom uvádzania RPMN pre čerpaný úver a priemernej RPMN
v spotrebiteľskej zmluve bolo umožniť spotrebiteľovi zvážiť si výhodnosť ponúkaného úveru vzhľadom

k priemerným podmienkam daného typu spotrebiteľského úveru. Uvedenie RPMN v obchodných
podmienkach nemožno považovať za naplnenie zákonnej požiadavky, podľa ktorej RPMN má byť
súčasťou písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie RPMN ako
súčasť husto písaného textu obchodných podmienok možno považovať aj za obchádzanie zákona a
zavádzanie spotrebiteľa a teda je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

30. Nakoniec sa súd stotožňuje aj s tvrdením žalobkyne o neprimeranosti RPMN. Aj RPMN musí byť
stále súladná s požiadavkou dobrých mravov. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky
uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanóznyspôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon
priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný
z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi

ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa súhrnných informácii o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008 (zverejnené údaje sú až od
roku 2008) pri spotrebiteľských úveroch do 50.000,- Sk bola priemerná RPMN vo výške 70,61%.
RPMN úveru poskytnutého žalobkyni, t.j. 220,94% túto priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov značne, viac ako trojnásobne prevyšuje. Aj keď ide o údaj rok po uzavretí Zmluvy je veľmi

nepravdepodobne, aby sa takto výrazne menila výška priemernej RPMN. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd teda dospel k záveru, že RPMN vo výške 220,94% je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto
časti je Zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná.

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení nenamietal, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 398,33 eura,
pričomžalovanémuuhradilacelkovosumu701,06eura(vyplývatoajzpredloženejkartysplátok),apreto

táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
resp. súd vyhlásil administratívny poplatok za neprijateľnú podmienku, žalovaný sa na úkon žalobkyne
obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie
sumy 302,73 eura.

32. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby dňa 12.6.2017,
a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od

druhého dňa po doručení žaloby, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 302,73 eura od 14.6.2017 do zaplatenia.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd túto
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného

obohatenia. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu,
keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o
ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania a to z prehlásenia združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS súd zistil, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela najskôr
až v mesiaci september 2016, kedy kontaktovala Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a
následne sa uskutočnili stretnutia, kde ju združenie informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv,
o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery a o rozhodnutiach súdov. V danom prípade súd zastáva
názor, že sa nejedná o jednoduchú právnu otázku, ktorú priemerný spotrebiteľ (žalobkyňa) vie posúdiť

už pri podpise zmluvy, a preto súd nemá dôvod neveriť prehláseniu, že sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela až od vyššie spomínaného združenia. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa
vyžaduje skutočná, preukázateľná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade
nastalo najskôr v mesiaci september 2016. Navyše ak by žalobkyňa mala vedomosť o bezdôvodnom
obohatení už pri platení jednotlivých splátok tak je nelogické, aby splatila úver v plnej výške. Ak teda

žalovaný nepreukázal, že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení skôr, súd vychádzal
z predloženého prehlásenia združenia na ochranu občana HOOS. Žaloba bola podaná na súd dňa
10.5.2017, t.j. v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak ako
už bolo vyššie uvedené, tak konanie žalovaného, ktorým dojednáva administratívny poplatok značne
prevyšujúci úrok, nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zároveň mal spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. Takéto
konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. Navyše žalovaný ako nebankový subjekt má
dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznaťa dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie RPMN v zmluve
nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu. V danom prípade je teda 10 ročná objektívna premlčacia doba. Keďže podľa karty splátok prvý

krát k preplateniu úveru došlo dňa 17.11.2007 a žaloba bola podaná na súd dňa 10.5.2017, t.j. v 10
ročnej objektívnej premlčacej dobe, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný.

34. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o neprípustnosti takéhoto určovacieho žalobného
návrhu, keďže došlo k pripusteniu osobitnej žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou je

neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodné praktiky, tieto však musia byť nezávislé od
okolností konkrétneho prípadu (abstraktná kontrola). Zavedenie osobitného konania podľa § 301 CSP
neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže domáhať neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po
nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a
nasl. CSP len s účinkami inter partes (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6 Ndc

20/2016). Aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 18Co/120/2017 pripustil, že
spotrebiteľ sa má možnosť domáhať určenia neprijateľnej podmienky. Súd taktiež poukazuje na § 298
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.

35. Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky tak vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na

určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

36. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu,
a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).