Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martina Hrušovská

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512214808
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512214808.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi: 1/ Diana Böhmová, IČO: 44 989
148, Jesenského 1470, Tisovec, zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava a 2/ V.. Q.
K., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, C., zast. V.. W. M., K. XX, A., o zaplatenie 2.880,- eur s príslušenstvom
na základe zmenky, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 524/2012-10 zo dňa 07.08.2012 p o n e c h á v a v
platnosti v celom rozsahu.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 633,16 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Bratislava V.

Odporcovia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov námietkového konania v sume 609,74 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 524/2012-10 zo dňa 07.08.2012 uložil
odporcovi 1 ako zmenkovému dlžníkovi a odporcovi 2 ako zmenkovému ručiteľovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 2.880,- eur s úrokom 6 % od 25.6.2012 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 9,60 eur a náhradu trov konania 173,- eur.

Odporcoviapodalivzákonnejlehoteprotizmenkovémuplatobnémurozkazunámietkyažiadalihozrušiť.
Odporca 1 s odôvodnením, že požičanú sumu 1.000,- eur postupne splácal po 75,- eur počas dvoch
rokov. Ďalej poukázal na to, že mu navrhovateľ dal podpísať nevyplnenú blankozmenku. Odporca 2
namietol, že predmetnú zmenku nepodpísal a podpis na zmenke nie je jeho podpisom. Odporca 2 tiež

namietol, že sa zaviazal ručiť len do výšky 1.000,- eur a táto suma bola odporcom 1 už uhradená.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k námietkam žiadal potvrdiť zmenkový platobný rozkaz s poukazom
na to, že námietky odporcov sú subjektívne účelové tvrdenia, na preukázanie ktorých nepredložili žiadne
dôkazy. Poukázal tiež na to, že na zmenku nebolo doposiaľ plnené.

V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ

( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový
platobný rozkaz vydal.Z prvopisu zmenky, vystavenej v Rimavskej Sobote 10. decembra 2009, súd zistil, že sa odporca 1 ako
jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť dňa 24. júna 2012 na rad navrhovateľa bez protestu, zmenkovú sumu

2.880,20 eur v Bratislave. Odporca 2 zmenku podpísal per aval.

Zo zmenky jednoznačne vyplýva, že úmyslom navrhovateľa ako majiteľa zmenky a úmyslom odporcu 1.
ako vystaviteľa zmenky bolo vystaviť zmenku s dobou splatnosti na určitý deň (čl. I. § 33 ods. 1 zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.), pričom deň splatnosti, rovnako ako zmenkovú sumu, bol

oprávnený do blankozmenky doplniť navrhovateľ.

Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 1, 3
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) navrhovateľ svoj nárok
vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o
jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd

už preto len posudzoval, či je obrana odporcov, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené
a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi
plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcov a oni musia
preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti
zrušený.

Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke
vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto
skutočnosť odporcovia nenamietli, rovnako nespochybnili pravosť žalovanej zmenky; plneniu na základe
zmenky sa odporca 1 bránil len tvrdením, že nesúhlasí so zmenkovou sumou, nakoľko poskytnutú

pôžičku vo výške 1.000,- eur splatil. Z námietky odporca nevyvodil žiaden záver, len na túto skutočnosť
poukázal. Súd túto námietku považoval za nedôvodnú a nepreukázanú. Z uvedenej námietky nevyplýva
v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napádaný a čo je teda predmetom námietkového konania.
V rozpore so zákonom by bola aj požiadavka aby navrhovateľ sám preukazoval kauzálny vzťah, ktorý
predmetnú zmenku zabezpečoval. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod

záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere
na odporcoch. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie
je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.
Po oboznámení sa s obsahom zmenky a s obsahom Zmluvy o revolvingovej pôžičke, ktorej súčasťou
je dohoda o vyplňovacom práve súd námietku odporcu, podľa ktorej voči navrhovateľovi nemá žiadne

podlžnosti posúdil ako nedôvodnú.
Podľa Zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 7.12.2009, ktorú uzavreli, v čl. 5. si účastníci dohodli
spôsob vyplnenia blankozmenky a podmienky jej vyplnenia. Navrhovateľ bol oprávnený vyplniť ju v
prípade, ak sa odporca oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy o revolvingovej pôžičke.
Ako údaj zmenkovej sumy bol oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrnujúcu ale neprekračujúcu všetky

jeho pohľadávky zo zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky, ako údaj splatnosti zmenky
ľubovoľný dátum po dni splatnosti pohľadávky, alebo jej časti, alebo jej príslušenstva a ako platobné
miesto ľubovoľný údaj. Navrhovateľ blankozmenku doplnil o zmenkovú sumu 2.880,- eur, o dátum
splatnosti 24. júna 2012 a ako údaj miesta splatnosti uviedol Bratislavu. Podľa tvrdenia navrhovateľa
nebola po doplnení zmenky zaplatená na ňu žiadna suma.

Odporca2vzákonnejlehotenapodanienámietoknamietalpravosťsvojhopodpisunazmenke.Zatýmto
účelom bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom T.. K. K., z odboru písmoznalectvo, ručné
písmo (identifikácia pisateľa ), na overenie pravosti podpisu, ktorý sa nachádza pod menom avalistu -
V.. Q. K.. Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 12.02.2014 uviedla, že skúmaním

sporného podpisu na originály zmenky dospela k záveru, že sporný podpis je výsledkom autentického
pisárskeho prejavu a sporný podpis je pravým podpisom Mgr. Q. K.. Vzhľadom k vyššie uvedenému,
súd námietku odporcu 2, že predmetnú zmenku nepodpísal, hodnotil ako nedôvodnú s poukazom na
závery znaleckého posudku. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že podpis na zmenke je vlastnoručným
podpisom odporcu 2.

Aj námietku, že sa odporca 2 zaviazal ručiť za záväzky odporcu 1 len do výšky 1.000,- eur, súd hodnotil
ako nedôvodnú a nepreukázanú. Odporca 2 nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz preukazujúci
uzavretie inej dohody, ktorá by odporcu 2 zaväzovala ručením len do sumy 1.000,- eur.Odporcovia považovali návrh za nedôvodný. Za rozhodujúcu pritom považovali námietku neplatnosti
celej Zmluvy o revolvingovej pôžičke vrátane dohody o vyplnení, nie však z dôvodu uvedeného v

námietkach, t.j. že navrhovateľ využíva pri podpise zmenky nevýhodnú situáciu klienta, alebo že uhradili
sumu 1.000,- eur, ale pre to, že odporca 1 uzavrel uvedenú zmluvu ako fyzická osoba a nie ako
podnikateľ. Preto sa na predmetnú vec majú vzťahovať ustanovenia o spotrebiteľskom úvere.
Predmetom konania nie sú nároky veriteľa z úverovej zmluvy, ale zaplatenie zmenky. Z úverovej zmluvy
ako aj zo zmenky je zrejmé, že ju odporca 1. vystavil ako podnikateľ.

Koncentračná zásada, vyplývajúca z § 175 ods. 3 OSP, ktorou sa konanie o námietkach riadi,
neumožňuje súdu prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia
zmenkového platobného rozkazu.

Odporcovia boli povinní uviesť v námietkach všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta.

Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP nemôže na
neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah
dokazovania.
Obsah námietok musí súd posudzovať objektívne, t. j. podľa toho, ako bol navonok vyjadrený. Preto
jednotlivým namietaným skutočnostiam súd nemôže priraďovať iný zmysel, než ktorý z námietok

vyplýva, ani za účastníka konania domýšľať, čo konkrétnym tvrdením mienil vyjadriť. Dôvody v
námietkach uvedené je síce možné dodatočne spresňovať, ale len v rámci pôvodného rozsahu včas
podaných námietok.
Odporca okrem pôvodne tvrdených skutočností v námietkach, rozšíril okruh svojich námietok a namietal
aj platnosť zmluvy o revolvingovej pôžičke, pričom poukázal na ustanovenia zákona týkajúce sa

spotrebiteľských úverov. Nešlo teda o spresnenie námietok, ale o námietky úplne nové. Opačný výklad
koncentračnej zásady by mohol viesť k absurdným záverom, umožňujúcim odporcovi v námietkach bez
akéhokoľvek zdôvodnenia uviesť napr., že so zmenkovým platobným rozkazom nesúhlasí resp. bez
bližšieho zdôvodnenia tvrdiť, že sa jedna o spotrebiteľsky vzťah alebo neexistenciu kauzálneho vzťahu
alebo neplatnosť zmluvy, a dôvody dopĺňať kedykoľvek v priebehu konania.

K dodatočne namietaným skutočnostiam, preto súd nemohol prihliadnuť. Zaoberal sa len pôvodne
vznesenými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.

Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku.
Predložením ich prvopisu navrhovateľ svoje práva majiteľa zmenky preukázal.

Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za
predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a
abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú
čiastku. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický

(zmenkový) právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod nie je pre
jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom k tomu, že zákon
nerozlišujejednotlivédruhyzmeniekjetrebaivprípadetzv.zmeniekzabezpečovacíchdôvodiť,ženiesú
akcesorickým záväzkom vo vzťahu k záväzku inému. Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom

zmenky zabezpečiť splnenie určitého záväzku, sa potom prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok (čl.
I. § 17 zmenkového zákona), ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo
zmenky plniť. I súdna prax dôvodila, že tzv. zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia (nie
zabezpečovací záväzok), je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej
pohľadávky.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť

jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu odporcovia nepreukázali, rovnako ako nepreukázali ich prípadný vplyv na platnosť,
resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho
prihliadnuť. Odporcom sa nepodarilo preukázať, že by ich povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plneniezo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.

O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi
vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol v námietkovom konaní 4 úkony právnej služby a
to príprava a prevzatie, vyjadrenie k námietkam a dvakrát účasť na pojednávaní súdu. Podľa § 10 ods.

1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
platnom znení je základná sadzba tarifnej odmeny 143,10 eur za jeden úkon právnej služby. Advokát
si uplatnil aj náhradu paušálnych výdavkov podľa §16 ods. 3 citovanej vyhlášky dvakrát po 9,16 eur,
jedenkrát vo výške 9,37 eur a jeden krát 9,65 eur. Spolu trovy konania vrátane DPH predstavujú sumu
609,74 eur, ktorú sumu sú odporcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v zmysle
§ 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho právneho zástupcu.

Súdzaviazalodporcu2nazaplatenietrovznaleckéhodokazovanievsume633,16eurnaúčettunajšieho
súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.