Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117218308
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117218308.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného S., proti povinnej
U., o výkon rozhodnutia v časti úpravy styku otca s maloletou B., bytom u matky, zastúpenou kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.júna 2018, č.k. 61Em/3/2017-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
zamietol, výrokom II. návrh otca na nariadenie povinnosti rodičov dieťaťa podrobiť sa odbornému

poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v S. zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie po právnej stráne odôvodnil poukazom na § 370 ods. 1, § 374, § 375, § 376, § 38 ods. 1,
§ 391, § 52, § 55 CMP, § 3 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 26.09.2017 domáhal výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/92/2016-69

zo dňa 27.04.2017, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stýkať sa
s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým,
že vykonateľný rozsudok matka vôbec nerešpektuje a maloletú manipuluje. Matka nechce, aby sa
oprávnený s maloletou dcérou stretával, neustále si hľadá výhovorky. Súd prvej inštancie sa oboznámil
s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia
v časti úpravy styku s maloletou nie je dôvodný. Poukázal na tú skutočnosť, že od podania návrhu v

septembri 2017 dochádza ku kontaktu otca s maloletou len náhodne a na veľmi krátky čas trvajúci pár
minút. Maloletá vníma záujem a komunikáciu z otcovej strany za nedostatočnú. Oprávnený aj napriek
prítomnosti dcéry na oslave, ktorej sa zúčastnili obidvaja, túto na oslave nevyhľadal a nevenoval jej
žiadnu pozornosť. Podobná situácia sa opakovala aj predtým v domácnosti starej matky zo strany otca,
kedy oprávnený maloletú len pozdravil a viac jej pozornosť nevenoval. Napriek tvrdeniu oprávneného,
ktorý sa k situácii u starej matky vyjadril tak, že nechcel toto náhodné stretnutie využívať vo svoj

prospech, pretože dcéra už mala iný program, a taktiež nechcel dcéru po dlhšom časovom odlúčení
konfrontovať o otázkach styku, súd uvádza, že oprávnený mimo týchto krátkodobých a náhodných
stretnutí preukázal len minimálnu snahu z jeho strany o dohodnutie si stretnutia s maloletou. Od februára
2018 nekontaktuje maloletú vôbec. Súd prvej inštancie konštatoval, že je to sám oprávnený, ktorý
svojim málo iniciatívnym správaním vzbudzuje u maloletej pocit, že o ňu nemá vážny záujem, čo
vyúsťuje do negatívneho postoja maloletej vo veci styku s oprávneným. Tento pocit u maloletej pretrváva

dlhodobo, už od stretávania maloletej s oprávneným podľa neodkladného opatrenia nariadeného v
júli 2015, a tento pocit sa u maloletej len prehlbuje. Súd prvej inštancie preto nemal za preukázanúmanipuláciu maloletej zo strany povinnej, toto vyvrátila aj samotná maloletá v rozhovore s kolíznym
opatrovníkom. Návrh oprávneného na nariadenie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na
Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny S. po dobu

šiestich mesiacov zamietol, a to s odkazom na vyššie uvedené dôvody. Prihliadol aj na názor maloletej,
ktorá ďalšie stretnutia s psychológom rázne odmietla, pretože v stretávaní nevidí vzhľadom na správanie
otca význam. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje CMP, v zásade žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55
CMP, keďže súd prvej inštancie v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov

konania bolo spravodlivé, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že súd sa ani len nepokúsil zrealizovať
stretnutie medzi ním, maloletou a matkou na RPPS, a to ani vo forme čo i len jedného stretnutia, kde
by mal možnosť za odbornej pomoci nadviazať bezkonfliktnú komunikáciu s maloletou. Namietal, že

pohovor maloletej s kolíznym opatrovníkom bol vykonaný bez jeho vedomia a prítomnosti. Uviedol, že
s maloletou sa snažil nadviazať komunikáciu, avšak bezúspešne.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že nakoľko je maloletá vo veku,
kedy sa rozvíja jej osobnosť, mala by byť chránená pred psychickým vypätím, akým sú podľa jej názoru

sedenia a šetrenia na akýchkoľvek inštitúciách a poukázala na to, že maloletá už svoj názor vyjadrila
bez prítomnosti povinnej.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu povinnej nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

7. Podľa § 380 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán
sociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,prípadnepríslušnýorgánobceoposkytnutiesúčinnosti
pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a poskytnutie súčinnosti pri preverení

týchto dôvodov.

8. Podľa čl. 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty musia rešpektovať právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo obidvoch rodičov, udržiavať osobné vzťahy a pravidelný priamy styk s obidvoma z nich
okrem prípadu, keby to bolo v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a návrh na nariadenie povinnosti rodičov a dieťaťa
podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v S. zamietol.

10. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje
povinnosti vyplývajúce ju zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním
povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku

rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru
viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. V konaniach
vo veciach starostlivosti o maloletých, teda v konaní o výkon rozhodnutia súd pri rozhodovaní má na
zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia.11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia začalo dňa 26.09.2017 na
základe návrhu oprávneného, ktorým žiadal nariadenie výkonu rozhodnutia- rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 27.04.2017 č.k. 31P/92/2016-69, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je
otec oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00
hod. Oprávnený svoj návrh na výkon rozhodnutia odôvodnil manipuláciou maloletej zo strany matky.
Súd prvej inštancie vyzval podľa § 379 ods. 1, ods. 2 CMP povinnú (matku maloletej), na podrobenie sa
súdnemu rozhodnutiu a dodržiavanie povinnosti z neho vyplývajúcej, pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty a tiež na vyjadrenie sa k skutočnostiam uvádzaným povinným (otcom maloletej) v návrhu na
výkon rozhodnutia. Povinná na výzvu súdu písomne uviedla, že maloletá sa opakovane vyjadrila, že sa
u otca nudí a nemá sa s ním o čom porozprávať. Do apríla 2017 sa s dcérou oprávnený stretával jeden
krát do mesiaca v sobotu, a to za prítomnosti tretej osoby podľa nariadeného neodkladného opatrenia
- uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/104/2015 zo dňa 13.07.2015. Matka počas rozhovorov s
kolíznym opatrovníkom uviedla, že nebráni styku otca s maloletou. Od februára 2018 maloletú ani matku

oprávnený nenavštevuje. Dňa 09.02.2018 oprávnený doručil súdu podanie, v ktorom žiadal, aby súd
nariadil maloletej a jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb (RPPS) pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny S. po dobu šiestich mesiacov.
Svoj návrh odôvodnil tým, že o dcéru má záujem, ale nevidel ju dlhší čas.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne

vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. Námietky
oprávneného uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Ani
v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinná neporušuje svoje
povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje, keď rovnako
ako súd prvej inštancie mal za to, že nútený výkon rozhodnutia súdu nie je potrebné nariadiť. Oprávnený
nevyhľadáva pozornosť maloletej a ani nepreukázal snahu z jeho strany o uskutočnenie stretnutia s

maloletou. Len tvrdenia oprávneného, že povinná manipuluje s maloletou, keď osobitne zdôraznil, že
matka nechce, aby sa s maloletou stretával, nie je spôsobilá uzavrieť taký záver, že by si povinná súdom
uloženúpovinnosťdobrovoľneneplnila.Matkaotcovivstykusmaloletounebráni,čopotvrdilaajmaloletá
B.. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že je to sám oprávnený, ktorý svojim málo
iniciatívnym správaním vzbudzuje u maloletej pocit, že o ňu nemá vážny záujem, čo vyúsťuje do jej

negatívneho postoja vo veci styku s oprávneným. Skutočnosť, že sa maloletá nechce z rôznych dôvodov
s otcom stretávať, je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom pre zamyslenie sa rodiča, prečo dieťa
tak koná, čo je však skutočnosť, ktorú nie je možné riešiť v rámci tohto konania, ale len citlivou snahou
rodiča o obnovenie dôvery dieťaťa v neho. Pokiaľ teda otec má záujem o kontakt s maloletou, v ktorom
mu matka úmyselne nebráni, je nevyhnutné, aby preto sám oprávnený zvážil svoj prístup k maloletej a

našiel vhodný spôsob komunikácie s dospievajúcim dieťaťom. Maloletá má takmer XX rokov a vzhľadom
na jej vek a vyspelosť, ako aj vzhľadom na jej názor, ktorý vyslovila pred kolíznym opatrovníkom, sa
použitie donucovacích opatrení javí kontraproduktívne nielen ohľadom styku, ale aj ohľadom povinnosti
podrobiť sa odbornému poradenstvu.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote
maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS
55/04).

15. Je namieste poznamenať, že úspešná realizácia styku je možná nielen rešpektovaním samotného
súdneho rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov.16. Odvolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že matka, ktorá dieťa vychováva, by mala mať
na zreteli, že styk s druhým rodičom je na prospech dieťaťa, jeho normálneho psychického vývoja a za
tým účelom by mala vytvárať priaznivé podmienky pre styk otca s maloletou a neustále tak napomáhať

dieťaťu pri vytváraní dobrého vzťahu k otcovi.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver o zamietnutí návrhu oprávneného na
nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia a návrhu na nariadenie povinnosti podrobiť sa odbornému

poradenstvu je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

18. Predmetom odvolacieho konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v takom type konania
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov (§ 52 Civilného sporového poriadku), napokon krajský
súd nezistil výnimku pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konania výnimkou v zmysle § 53 až 55

CMP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).