Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/31/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205630.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., N. XX, právne zastúpená
Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom v Prešove, Levočská 4703/89, v konaní o zaplatenie 5.943,60
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/94/2016-37 zo dňa
25.10.2017 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcu sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 4.867,43 eur s úrokom z omeškania. Nárok odôvodňoval
tým, že so žalovanou dňa 22.11.2011 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku
v celkovej sume 10.519,92 eur, ktoré mala žalovaná uhradiť v 72 mesačných splátkach po 146,11 eur.
Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, listom z 27.03.2013
vypovedal žalobca zmluvu a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
Žalovaná dlžnú pohľadávku nezaplatila, do vypovedania zmluvy uhradila 1.757,18 eur. Žalovaný
namietal premlčanie nároku. Súd zistil, že pôvodný žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21.11.2011 zmluvu
o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6.217,68 eur, ktorý
mala uhradiť v 72 mesačných splátkach po 146,11 eur. Žalovaná tieto splátky neuhrádzala pravidelne.
Žalovanej bola doručená výpoveď zmluvy 04.03.2013, právny nástupca žalobcu v podaní doručenom
súdu dňa 24.10.2017 uviedol, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, lebo zmluvné strany
si nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre prípad neplnenia úverových splátok.
Čiastočne zobral návrh späť a žiadal priznať sumu 5.259,96 eur s úrokom z omeškania. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že podanie žalobcu, ktorým žalobu berie čiastočne späť je zmätočné, pretože
pôvodnýžalobcapodľapetitužiadalpriznaťistinu4.867,43eursúrokomzomeškania.Poukázalďalejna
to, že nemôže pripustiť zmenu žaloby v spotrebiteľských veciach. Petit žaloby označuje sumu 4.867,43
eur a nie sumu 5.943,60 eur ako udáva terajší žalobca. Pôvodným petitom je súd viazaný. Preto podanie
žaloby žalobcu z 24.10.2017 je zmätočné. Žalobca v podaní z 24.10.2017 poprel ukončenie zmluvy
predčasným zosplatnením, hoci v pôvodnej žalobe uvádza, že dňa 27.03.2013 vypovedal zmluvu a
vyzval ju k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalobca sa v rámci repliky nevyjadril k
argumentácii žalovanej, ktorá výpoveď zmluvy z 27.03.2013 považovala za odstúpenie od zmluvy.
Súd argumentáciu žalovanej o odstúpení od zmluvy považuje za dôvodnú. Právny úkon pôvodnéhoveriteľa označený ako vypovedanie zmluvy sa týka ukončenia zmluvy. Tento právny úkon napriek
tomu, že bol použitý pojem výpoveď zmluvy znamená odstúpenie od zmluvy, pretože v zmysle § 582
ods. 1 OZ vypovedať zmluvu je možné len v prípade, ak bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pôvodný
veriteľ sledoval týmto úkonom zosplatnenie celého úveru, uplatnil si aj úrok z omeškania z dlžnej
sumy, ide teda o využitie inštitútu odstúpenia od zmluvy podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch
napriek tomu, že tento úkon bol označený ako vypovedanie zmluvy. Sám žalobca v žalobe uviedol, že
dôvodom výpovede je porušenie povinnosti zo strany žalovanej splácať poskytnutú pôžičku riadne a
včasapostupujevzmysledohodnutýchvšeobecnýchobchodnýchpodmienok.Zákonospotrebiteľských
úveroch neupravuje inštitút výpovede zmluvy, ale inštitút odstúpenia od zmluvy. Právnym účinkom
odstúpenia od zmluvy je, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy dostal,
a preto aj žalobca odstúpil od zmluvy, došlo k zrušeniu zmluvného vzťahu a žalobcovi vznikol nárok
na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd na ňu prihliadol
a považuje ju za dôvodnú. Premlčacia lehota po odstúpení od zmluvy začala plynúť od 20.03.2013,
dva roky uplynuli 20.03.2015, pričom žaloba bola doručená až 18.03.2016, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že názor súdu,
že právny úkon predchodcu žalobcu zo dňa 27.03.2013 označený ako výpoveď zmluvy je odstúpením
od zmluvy, nemá oporu v zákone. Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje právo veriteľa odstúpiť
od zmluvy, a to ani v § 5. Súd prvej inštancie sa neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu a zmluvu o pôžičke v tomto smere vôbec neposúdil. Ak by súd prvej inštancie riadne vykonal
dokazovanie, zistil by, že výpoveď zmluvy z 27.03.2013 je nulitný právny úkon. Súd mal správne
posudzovať premlčanie každej jednotlivej splátky, nepremlčaných je 36 splátok v celkovej sume 5.495
eur. Poukázal na to, že písomným podaním z 23.10.2007 žalobu čiastočne zobral späť, avšak súd prvej
inštancie sa o tomto návrhu vôbec nerozhodol.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj odvolací súd je toho
názoru, že podanie žalobcu, ktorého súčasťou bolo aj čiastočne späťvzatie, je zmätočným podaním,
pretože toto späťvzatie nie je možné zrealizovať vo vzťahu k nároku, ktorý bol uplatnený. Po späťvzatí
žaloby by podľa tohto podania predmetom konania zostala väčšia suma ako bola v čase podania žaloby.
Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia.
Z podania nazvaného výpoveď zmluvy vyplýva, že žalobca chcel dosiahnuť, aby celá poskytnutá suma
bola zaplatená naraz, vychádzajúc zo zániku zmluvného vzťahu. Na popretie účinkov tohto podania
mal žalobca preukázať súdu prvej inštancie, že predčasné ukončenie zmluvy nebolo možné. Z toho,
že zmluvný vzťah strán sporu zanikol, mohol súd prvej inštancie vychádzať aj s prihliadnutím na to, že
žalobca nereagoval v konaní na argumentáciu žalovaného o zániku zmluvného vzťahu.
4. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania
nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.