Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222246
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117222246.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: S.. F.. I. X., N. N. H.
Y. J. X, XXX XX K., správca úpadcu: P. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX N., právne zastúpený
Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves,
IČO : 50 663 160, proti žalovanej: J. G., V.. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX N., zastúpenej Mgr.
Miroslavom Balážom, advokátom, so sídlom Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konkurznom konaní proti úpadcovi P. G. žalobou zo dňa 16.10.2017 domáhal určenia
neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2012, uzatvorenej úpadcom Františkom
Brodom so žalovanou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísanými
na LV č. XXXX v k.ú. Sabinov a to pozemkov označenými parcelnými číslami KN „C“ parc. č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2. parc.č. XXX záhrada o výmere XXX S. a rodinného domu
so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku KN „C“ parc. č. XXX. Ako v žalobe uviedol úpadca bol
vlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom tieto patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2. Úpadca kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2012 previedol uvedené nehnuteľnosti na svoju dcéru
(žalovanú), za kúpnu cenu 30.000 €. Podľa podmienok zmluvy mala žalovaná vyplatiť kúpnu cenu v
hotovosti, pričom úpadca spolu s manželkou prehlásili, že kúpnu cenu prevzali.
3. Žalovaná v ten istý deň uzatvorila s úpadcom aj inú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve úpadcu zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Sabinov. Žalovaná touto zmluvou kúpila
nehnuteľnosti za celkovú kúpnu cenu 170.620 €, ktoré rovnako mala vyplatiť úpadcovi v hotovosti a
úpadca rovnako prehlásil, že prevzal kúpnu cenu. Žalovaná tak v rámci týchto dvoch kúpnych zmlúv
mala nadobudnúť nehnuteľnosti za 200.620 €, ktoré mala vyplatiť úpadcovi v hotovosti.
4. Žalovaná je dcérou úpadcu a teda spriaznenou osobu podľa § 9 ods. 2 ZKR.
5. Úpadca bol do 04.04.2012 spoločníkom obchodnej spoločnosti SALEV, s.r.o., IČO: 36 758 914, so
sídlom Jilemnického 25, 083 01 Sabinov, toho času v konkurze. Úpadca rovnako vykonával funkciu
štatutárneho orgánu spoločnosti. V rámci výkonu podnikateľskej činnosti úpadca ručil za viaceré záväzky
tejto spoločnosti, pričom niektoré z nich mali nadobudnúť splatnosť aj v roku 2012. Je tak zrejmé, že
v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu si bol úpadca vedomý svojich záväzkov, za ktoré
prevzal ručenie v niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré v nasledujúcich mesiacov mali sa stať splatnými.

Úpadca v mesiaci apríl 2012 ukončil svoju účasť v spoločnosti SALEV, s.r.o. a svoj obchodný podiel
previedol na zostávajúceho spoločníka.
6. V čase uskutočnenia napadnutého ukracujúceho právneho úkonu už existovali pohľadávky veriteľov,
pričom týmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľov. Uvedené správca preukazuje prihláškou pohľadávky
veriteľa spoločnosti ČSOB Leasing a.s., zmenkou a zmluvou uzatvorenou s úpadcom. Majetok
podliehajúci konkurzu v súčasnosti nepostačuje na úhradu prihlásených pohľadávok veriteľov. V konaní
bol zistený majetok v hodnote 4.272,95 €, ktorý zjavne nepostačuje ani na uspokojenie uvedeného
jediného veriteľa.
7. Ukracujúci právny úkon bol uskutočnený dňa 29.06.2012 a teda počas piatich rokov pred začatím
konkurzného konania. Žalobca odporuje ukracujúcemu právnemu úkonu v ustanovenej lehote 1 roka
od vyhlásenia konkurzu.
8. Úpadca v období, kedy ukončoval svoju podnikateľskú účasť v spoločnosti SALEV. s.r.o. z ktorej
zostali úpadcovi záväzky v niekoľko desiatok tisíc eur, prevádzal všetok svoj majetok na svoje deti.
Úpadca previedol obchodný podiel v spoločnosti PIL-STAV s.r.o. so sídlom Hollého 34, 083 01 Sabinov,
IČO: 36 478 962, na svojho syna, pričom úpadca zostal v spoločnosti konateľom a naďalej riadil túto
spoločnosti. Úpadca previedol nehnuteľný majetok na svoju dcéru, pričom mal zinkasovať 200.620 €,
použitie ktorých však nevie nijako ozrejmiť. Je tak dôvodné domnievať sa, že úpadca účelovo prevádzal
všetok svoj majetok, aby sa vyhol prípadným nárokom veriteľov na úhradu záväzkov, za ktoré úpadca
prevzal ručenie a právnymi úkonmi simuloval darovanie majetku na svoje deti, pričom žiadnu hotovosť
neprevzal. Predmetom ukracujúceho právneho úkonu bola nehnuteľnosť, ktorej hodnota v danom čase
výrazne prevyšovala 30.000 €, tak ako si to mal úpadca dohodnúť so žalovanou. Nakoľko súčasná
hodnota presahuje trojnásobok kúpnej ceny

z roku 2012 je zrejmé že reálna hodnota nehnuteľností v roku 2012 bola výrazne vyššia ako je v zmluve
dohodnutá.

9. Žalovaná so žalobu nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. V písomnom prednesoch poukázala na to,
že žalobcom namietaná výška kúpnej ceny bola dohodnutá tak, aby zohľadňovala vtedajší technický
stav prevádzaných nehnuteľností, situáciu na trhu s nehnuteľnosťami a zároveň aj zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní rodinného domu a priľahlých pozemkov pre úpadcu a
jeho manželku. Považuje za potrebné zvýrazniť, že ide o bezodplatné zaopatrenie úpadcu ako aj jeho
manželky, pričom každé takéto zaopatrenie má hodnotu, ktorú je potrebné zohľadniť aj v odplate za
prevádzané nehnuteľnosti. Nakoľko žalobca namieta adekvátnosť ekvivalentu plnenia t.j. adekvátnosť
kúpnej ceny, požiadala realitnú kanceláriu POFIS s.r.o. o zhodnotenie trhovej ceny rodinného domu a k
nemu priľahlých pozemkov, ktorá určila cenu predmetných nehnuteľností k februáru 2012 po zohľadnení
zriadeného vecného bremena na sumu 28.350 €. V čase uzavretia kúpnej zmluvy úpadca nevedel a ani
nemohol vedieť, že si vystaviteľ vlastnej blankozmenky SALEV, s.r.o., nebude plniť svoje povinnosti a
veriteľ úpadcu ho vyzve ako ručiteľa na plnenie namiesto vy staviteľa zmenky. Ako žalovaná má za to,
že hoci úpadca je zmenkovým ručiteľom priameho dlžníka (obchodná spoločnosť SALEV, s.r.o.), takýto
zmenkový ručiteľ nemal v čase prevodu postavenie veriteľovho dlžníka a teda aj prevod predmetných
nehnuteľností na ňu nemohol mať za následok ukrátenie uspokojenia veriteľa, pretože pohľadávky
veriteľov resp. veriteľa v čase uzavretia kúpnej zmluvy smerovali voči inému subjektu než bol jej otec
(úpadca), ktorý iba ručil za tento primárny záväzok. V konečnom dôsledku vo februári 2012 úpadca
ako ručiteľ záväzku nemal ani obavu z toho, že by si obchodná spoločnosť SALEV, s.r.o. neplnila svoje
záväzky riadne a včas, nakoľko obchodná spoločnosť bola v tom čase v dobrej ekonomickej kondícii a
úpadca bol aj uistený p. Marcelom Butvinom, ktorý bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti,
že záväzky spoločnosti budú plnené.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán,
oboznámením žaloby, kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2012, zmenky zo dňa 18.07 2011, prihlášky
pohľadávky, zmenky zo dňa 12.05.2010, zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/l0/30033/3,
súpisu všeobecnej podstaty, zápisnice zo zisťovania zo dňa 8.02.2017, zmluvy o prevode obchodného
podielu zo dňa 27.06.2012, písomného odborné vyjadrenie realitnej kancelárie POFIS s.r.o. zo dňa
05.03.2018, ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový
stav:

11. Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 21.10.2016, č.k. 2K 42/2016 publikovanom v
Obchodnom vestníku č. 207/2016 dňa 27.10.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. G., J..
XX.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX N., a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Ing. Vladimír
Ledecký, so sídlom kancelárie Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, (žalobca).

12. Dňa 10.02.2012 došlo k uzatvoreniu napadnutých právnych úkonov medzi úpadcom a jeho dcérou,
ako to vyplýva z prednesu žalobcu.

13. Žalobca v konaní namietol žalovanou tvrdené skutočnosti, zdôrazňujúc, že zriadenie vecného
bremena nemalo pre úpadcu a žalovanú žiaden praktický význam, nakoľko i pred uzatvorením
napadnutej kúpnej zmluvy spolu riadne bývali a zmena tak nastala len formálne po právnej stránke.
Žalovaná a úpadca sú v rodinnom vzťahu a majú medzi sebou zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Dohodnutie vecného bremena, len za účelom tvrdeného zníženia hodnoty nehnuteľností, je účelové,
odporuje dobrým mravom a nemožno na to prihliadať. Pritom samotný výpočet hodnoty práva z vecného
bremena nie je správny. Pri výpočte nemožno vychádzať z nákladov na energie. Právo užívania
nehnuteľnosti nemá nič spoločné s úhradami nákladov na energie. Navyše, následne vnikne žalovanej
ako dieťaťu úpadcu zákonná povinnosť vyživovať svojich rodičov, čo však taktiež nemá nič spoločné
s právom užívania nehnuteľnosti. Uvedené „hodnoty“ nemožno zamieňať. Výpočtu hodnoty vecného
bremena sa venuje vyhl. 492/2004 Z.z., ktorá ustanovuje, že „Práva spojené s nehnuteľnosťou sa
odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného
roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach
časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
Súčasne námietka žalovanej vo vzťahu k ručeniu odporuje zákonnej úprave. Zmenšovanie svojho
majetku pred ich uspokojením je dôkazom toho, že úpadca si bol svojej povinnosti vedomý. Je vylúčené,
aby sa žalovaná (prípadne nepriamo úpadca) odvolával na akúkoľvek dobromyseľnosť, nakoľko svoj
majetok zmenšoval v takom rozsahu, že nemožno mať pochýb o tom, že to bolo cielené.

14. Na vysvetlenie okolností súvisiacich s napadnutými právnymi úkonmi súd na základe procesných
návrhov vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a svedka. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že
uzavretiu predmetných zmlúv došlo na základe jej podnetu, peniaze (30.000 €) mala darom od svojej
starej matky, pričom táto hodnota zodpovedala technickému stavu nehnuteľností ako aj zriadenému
vecnému bremenu. Stará matka žalovanej S. I. pritom pochádzala z kulackej majetnej rodiny, pričom po
navrátení majetku, časť z neho ešte za života predala, čím tak disponovala väčším obnosom finančných
prostriedkov. V tom čase študovala so svojim priateľom, teraz už manželom a mali záujem vrátiť sa
domov a bývať v tejto nehnuteľností, z tohto dôvodu prišla s návrhom, ktorý bol akceptovaný. V tejto
nehnuteľností žije spolu s rodičmi doposiaľ. Peniaze na kúpu pozemku (LV č. 2862) mala zapožičané od
dlhoročného rodinného priateľa p. Mareka Sedláka, veľmi dobrým priateľom jej otca, s ktorým a s jeho
rodinou si vzájomne pomáhali v rôznych aspektoch života, napr. aj pri výstavbe rodinných domov, chodili
spolu na dovolenky a pod. Preto keďže vedeli aj o svojich rodinných a majetkových pomeroch, rozhodla
sa ho osloviť. Vzhľadom na nadštandardné vzťahy medzi rodinami vedela o prispôsobení podmienok
splácania.

15. Svedok S. N. vo svojej výpovedi potvrdil poskytnutie pôžičky žalovanej ako aj skutočnosti o
nadštandardných vzájomných rodinných vzťahoch , pričom zdôraznil, že v minulosti mu pomohol a to
aj finančne úpadca. Preto nemal problém požičať žalovanej peniaze vo výške 170.000 € na dobu
10 rokov. Zároveň sa dohodli, že splácanie sa zrealizuje vtedy keď sa podarí nakumulovať väčšiu
časť peňazí, nakoľko nesúhlasil s čiastočnými splátkami. Finančnými prostriedkami pritom v tom čase
disponoval, nakoľko dvadsať rokov podniká, má dve obchodné spoločností, preto mohol peniaze požičať
a to osobne v hotovosti, začiatkom roka 2012. Písomná zmluva o pôžičke vyhotovená nebola. Pôžička
bola bezúročná a nebola žiadnym spôsobom zabezpečená. Z pôžičky doposiaľ nebolo nič plnené avšak
vzhľadom na dohodu, až sa nakumuluje väčšia časť peňazí očakáva, že sa v najbližšom období začne
splácať, a že žalovanej s tým pomôžu aj rodičia. V čase poskytnutia peňazí sa nezaujímal o finančnú
situáciu a o podnikateľské záležitostí žalovaného. Aj keď je pravdou, že sa rodiny v minulosti často
stretávali, posledné roky je rozcestovaný, preto ani neskúmal bonitu žalovanej, najmä vzhľadom na ich
pomoc v minulosti.

16. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne
úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca

alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.

17. Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

18. Podľa § 57 ods.3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

19. Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

20. Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a
tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ods.2 cit. ust. ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť
druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 odporovať možno
len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.

21. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

22. Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

23. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

24. Podľa § 9 ods.2 ZKR spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka
osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej
osoby kvalifikovanú účasť.

25. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

27. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal odporovateľnosti (neúčinnosti) právnych úkonov týkajúcich
s prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na jeho dcéru (žalovanú). Žaloba bola žalobcom uplatnená
v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonnom stanovenej lehote. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.

28. Konkurzné konanie voči úpadcovi sa začalo uznesením č.k. 2 K/42/2016 zo dňa 13.10.2016,
zverejneným v Obchodnom vestníku č.201/2016 zo dňa 19.10.2016, konkurz na jeho majetok bol
vyhlásený dňa 21.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č.207/2016 zo dňa 27.10.2016, teda
konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 28.10.2016. Napadnuté právne úkony úpadcu v prospech
spriaznenej osoby, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha bol urobený dňa 10.02.2012.

29. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v ustanoveniach § 57 až § 66 ZKR a je osobitným
právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym
dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky úkonu dlžníka,
ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide
o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi
úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného
a účinného právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym
úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už
existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.

30. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v
ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, inak zanikne, pričom účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti
o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

31. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ZKR ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu
právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti.
Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR
pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a
subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného
protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže
k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková
podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel
veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá
strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je
teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou
dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. Súčasne ukladá oprávneným osobám právo ako aj
povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej lehote, pod sankciou zániku tohto práva.

32. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého
splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne
úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje
podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho
úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania
jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

33. Z predložených listín súd zistil, že žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods.2
ZKR a teda sa v danom prípade aplikuje právna domnienka - úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a
vedomosť druhej strany o takomto úmysle dlžníka, ak sa nepreukáže opak.

34. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak
všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom
došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho
právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej
pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je
nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho,
či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal
na uspokojenie pohľadávky.

35. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrnne mal súd
za preukázané, že v tomto konaní nie je možné žalobcovi priznať uplatnené právo. Žalovaná v konaní
úspešne vyvrátila domnienku svojej vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko v
čase uzavretia predmetných zmlúv nemohla, vzhľadom na jej záujem a úmysel v tom čase nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, za finančné prostriedky ktorými disponovala, resp. jej boli požičané,
ako to potvrdil aj vypočutý svedok vedieť, že si vystaviteľ vlastnej blankozmenky SALEV, s.r.o., nebude

plniť svoje povinnosti a veriteľ úpadcu ho vyzve ako ručiteľa na plnenie namiesto vystaviteľa zmenky.
Teda predmet odporovania nadobudla v dobrej viere s úmyslom neskoršieho udomácnenia sa na
nadobudnutých nehnuteľnostiach. Namietanú výšku kúpnej ceny pritom súd aj vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti vyhodnotil ako nespornú, nakoľko žalobca netrval na jej znaleckom ohodnotení a
teda skutkové tvrdenia žalovanej, výslovne žalobcom nepopreté považoval za nesporné.

36. Vzhľadom na uvedené preto nemal súd preukázané naplnenie tak všeobecných ako aj osobitných
predpokladov, teda preukázanie, že príslušnými právnymi úkonom v čase uskutočnenia právnych
úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka
jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej
pohľadávky. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že napadnuté právne úkony vzhľadom na značný
časový odstup od vyhlásenia konkurzu spôsobili úpadok dlžníka alebo boli urobené počas úpadku
dlžníka.

37. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.