Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202839
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617202839.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Q. O., nar. XX. XX.

XXXX, bytom L. XXX, zastúpeného R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, proti žalovaným v 1.
rade O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, zastúpenej JUDr. Milanom Trnovským, advokátom, so
sídlom Štefánikova 1361/4, Liptovský Mikuláš, v 2. rade J. P. (R., D.), zastúpenému správcom Slovenský
pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 24. 03. 2017, žalobca sa voči označeným
žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie L., parcelné číslo KN-C 3249/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
70 m2, KN-C 3249/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, parcelné číslo KN-E 3249/2
- orná pôda o výmere 185 m2 a parcelné číslo KN-E 3250/2 - orná pôda o výmere 239 m2 (ďalej
len sporné nehnuteľnosti) z dôvodu, že je vlastníkom spoluvlastníckych podielov, vedených pod B1 vo
veľkosti 2/12-iny na žalovanú v 1. rade a pod B2 vo veľkosti 1-ice na žalovaného v 2. rade. Žalobu

odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností a to na základe ROEP - Z
1779/07, PKV 1972 B4c - Kúpna zmluva čd. 93/1953, Osvedčenie o dedičstve 6D/499/2012 zo dňa
26. 07. 2012 - Z 2986/2012, PKV 1972 B6d - uznesenie D 153/59-15, čd. 360/1964 a Kúpna zmluva V
2036/1995 zo dňa 18. 10. 1996. Tvrdil, že o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako spoluvlastníci
sporných nehnuteľností, sa dozvedel až z výpisov z listov vlastníctva v čase, keď chcel vysporiadať
svoje vlastnícke právo v prospech svojho syna R. O.. Vysporiadať vlastnícke právo mimosúdne sa snažil
s právnou predchodkyňou žalovanej v 1. rade O. Y., rod. H., ktorá prisľúbila vec vyriešiť vzájomnou

dohodou a uznala, že mu patrí majetok na základe kúpy ešte v roku 1953. Za jej života však k
vyporiadaniu nedošlo, pričom dedičia O. Y. jeho nárok neuznávajú. Títo svoje vlastnícke právo opierajú
o kúpnopredajnú zmluvu, uzavretú medzi R. Č., ako odpredávateľkou, a R. Y. a jeho manželkou O.
Y., ako odkupiteľmi, ktorá však nikdy nebola platne uzatvorená a na jej základe neboli v dokumentácii
prevedené ani zmeny. Poukázal na prehlásenie R. Y. zo dňa 18. 07. 1964 z ktorého má byť zrejmé, že
vlastníkom pozemku je žalobca. Poukázal aj na potvrdenie Ministerstva vnútra, Štátneho archívu v Bytči,
zo dňa 11. 06. 2003, podľa ktorého v archíve nie je uložená darovacia zmluva na nehnuteľnosti medzi

R. Č. na jednej strane a R. Y. a jeho manželkou O., I.. H., na druhej strane. Pokiaľ ide o žalovaného
v 2. rade, žalobca sa odvolával na kúpnu zmluvu zo dňa 28. 07. 1952, ktorú, ako predávajúci, uzavrel
R. P. R. s R. Č., v ktorej previedol nielen svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom mpč. 3249 a 3250,
vedený pod B2 na jeho meno, ale aj spoluvlastnícky podiel, vedený pod B1 na meno jeho brata J. P. R..Kupujúca na základe tejto kúpnej zmluvy vyplatila predávajúcemu aj kúpnu cenu vo výške 20 000,- Kčs.
Až on zistil, že na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol na jeho právnu predchodkyňu (túto však žalobca
neoznačil) prevedený len spoluvlastnícky podiel R. P. R..

2. Žalovaná v 1. rade, v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 03. 2017, nárok žalobcu neuznala. Poukázala na
výpis z PKV 1972, k. ú. L. z roku 1994, podľa ktorého jej predchodcovia nadobudli podľa kúpnopredajnej
zmluvy z roku 1953 vlastnícke právo „viď radové č. 5. ad 4/a“. Pokiaľ ide o potvrdenie od MV SR z 11.
06. 2013, toto sa týka darovacej zmluvy a nie kúpnej zmluvy, takže tento dôkaz je nevykonateľný. Z toho

dôvodu žiadala žalobu voči sebe zamietnuť.

3. Žalobca v písomnej replike zo dňa 01. 08. 2017 zotrval na podanej žalobe a s vyjadrením žalovanej
v 1. rade nesúhlasil, nakoľko tieto tvrdenia sa opierajú len o výpis z pozemnoknižnej vložky a neberú do
úvahy ďalšie právne úkony, vykonané po tomto zápise a taktiež ním predložené doklady.

4. Žalovaná v duplike zotrvala na nesúhlasnom stanovisku.

5. Slovenský pozemkový fond (ďalej len SPF), ako zástupca neznámeho vlastníka (žalovaného v 2.
rade), sa k žalobe vyjadril až podaním zo dňa 04. 01. 2018, ktorým ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní, nariadenom vo veci na deň 09. 01. 2018. Poukázal na to, že na príslušnom liste vlastníctva

č.XXXX,k.ú.L.,aktuálneniejevedenýakospoluvlastníkžalobca,aleR.O.,nar.XX.XX.XXXX.Zároveň
poukázal na ustanovenie § 34 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorých SPF koná iba za vlastníkov, ktorí nie
sú známi. Zo samotnej žaloby a príloh k nej vyplýva, že žalovaný v 2. rade, J. P., nie je neznámym

vlastníkom, ktorého zo zákona zastupuje SPF. Túto osobu je totiž možné ďalej identifikovať a sú známi
jeho právni nástupcovia - brat R. P. R. D. J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX. Na uvedenom nič
nemení, že ohľadne sporných nehnuteľností je SPF zapísaný ako správca. Keďže bol preukázaný opak,
t. j. žalovaný v 2. rade nie je neznámym vlastníkom, SPF nie je pasívne legitimovaný v tomto súdnom
spore, a preto žiadal voči sebe konanie zastaviť.

6. Na pojednávaní dňa 09. 01. 2016 žalobca vo výpovedi, nad rámec dôvodov písomnej žaloby uviedol,
že kúpnopredajnú zmluvu s R. P. R. uzatváral len on a pokiaľ tam boli, ako kupujúce, uvedené jeho
matka R. O., rod. P. a švagriná R. Č., rod. Y., bolo to len z toho dôvodu, aby si aj oni postavili domček
(ako kupujúce mali byť teda uvedené len pre účely stavebného povolenia). Celú kúpnu cenu 20 000,-

Kčs vyplatil sám. R. Č. si však domček postaviť nechcela, odišla bývať do Liptovského Mikuláš, a preto
si on pozemok zobral naspäť. Kupujúci Y. v roku 1953 preniesol pozemok z R. Č. na základe zmluvy,
ktorá však podľa žalobcu nikdy nebola podpísaná. Uviedol, že od R. Y. kúpil 47 m (šírku neuviedol), aby
získal pozemok v dostatočnej šírke na dvor, pretože inak by stavebné povolenie nedostal. Na základe
prehlásenia z 18. 07. 1964, ktoré pripojil k žalobe, tak nebol vykonaný prevod vlastníckeho práva z R.

Y. na neho. Žalobca navyše na pojednávaní uviedol, že označený žalovaný v 2. rade „J. P. (R., D.)“
nie je totožný so spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Tvrdil, že ten J. P., od ktorého to on kúpil, je
ten, ktorý mu dňa 17. 01. 2001 napísal písomné prehlásenie (brat R. P.). J. P. (brat R. P.), teda nie je
neznámy vlastník, žil vo Východnej a zomrel asi pred 4 rokmi. Pozemnoknižný spoluvlastník J. P. teda
nebol v Amerike.

7. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi zotrvala na nesúhlasnom stanovisku so žalobou, uviedla, že jej starý
otec, R. Y., kúpil pozemok od R. Č.. Tento pozemok bol aj ohradený dovtedy, kým asi pred piatimi rokmi
žalobca (sused) tento plot nerozobral s odôvodnením, že pozemok je jeho. Uvedenú časť pozemku v
súčasnosti neužíva. Pokiaľ ide o 47 m uvádzaných žalobcom, jedná sa o iný pozemok, nie ten, ktorý

R. Y. kúpil od R. Č.. Starý otec žalovanej v 1. rade len umožnil, aby na jeho pozemku žalobca postavil
rodinný dom. Sporný pozemok nie je prístupný zo žiadnej miestnej komunikácie. So žalobcom susedia
záhradami, ale nakoľko pozemok, na ktorom má žalovaná v 1. rade postavený dom, je úzky, nie je
možné vybudovať vedľa jej rodinného domu prístupovú cestu tak, aby sa na spornom pozemku napr.
postavil ďalší dom.

8. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.9. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

10. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
12. Podľa § 185 ods. 1, 2 CSP
(1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
(2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a

zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje
inak.

13. Súd vykonal všetky dôkazy, navrhnuté stranami sporu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 1972, k. ú. L., ako parcela
č. 3249 - roľa Pod Smrečky, o výmere 711 m2 a parcela č. 3250 - roľa Pod Smrečky, takisto o výmere
711 m2. Ako pôvodní vlastníci boli titulom dedenia (uznesenie čd. 2145/1902), zapísaní J. P. R.Á.
(Amerika) v 1-ici a R. P. R., takisto v 1-ici. Dedičské rozhodnutie čd. 2145/1902 sa nezachovalo - podľa
Štátneho archívu v Žiline, so sídlom v Bytči, bolo „neodborne vyradené ešte pred prevzatím záznamov

okresných súdov do správy archívu“. Dňa 28. 07. 1952 spoluvlastník R. P. R., ako predávajúci, uzatvoril
kúpnopredajnú zmluvu s kupujúcimi R. Č., rod. Y., R. O., rod. P. a Q. O. (ženatý T. R. Č.), predmetom
ktorej bol odpredaj stavebného pozemku, zapísaného v PKV č. 87, mpč. 3249, 3250, pod B2 na mene
R. P. a pod B1 na meno jeho brata J.V. P. R.. Kúpna cena bola zaplatená vo výške 20 000,- Kčs s
tým, že odkupitelia nadobudli nehnuteľnosti všetci v rovnakých častiach. Podľa obsahu tejto zmluvy sa

odpredávateľ zaviazal podiel, zapísaný pod B1 na mene jeho brata, prepísať do 01. 03. 1954 na svoje
meno tak, aby kupujúci mohli vlastnícke právo prepísať aj k tomuto podielu. Kupujúca R. Č., rod. Y.,
predala takto nadobudnutý spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou zo dňa 05. 12. 1953, manželom R.
Y. a O. Y., rod. H.. Kupujúci, R. Y. s manželkou, podali na bývalý Ľudový súd v Liptovskom Hrádku dňa
20. 08. 1956 žiadosť na zápis do pozemkovej knihy. Vec bola zaevidovaná pod čd. 221/1956, pričom

Ľudový súd v Liptovskom Hrádku uznesením zo dňa 29. 09. 1956, na základe kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 05. 12. 1953, povolil zápis v pozemkovej knihe vo vložke 1972 na 1/6-inu parcely mpč. 3249
a 3250, zapísanej na mene R. Č., rod. Y., vklad vlastníckeho práva v rovnakých čiastkach k dobru R.
Y. a manželky O. H.. Kúpna cena bola dojednaná 1 500,- Kčs. V spise čd. 221/1956, vedenom na
Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore, bol založený aj výmer bývalého Okresného

národného výboru, odbor pre výstavbu v Liptovskom Hrádku, zo dňa 17. 09. 1956, ktorým bolo „udelené
privolenie na prevod poľnohospodárskych nehnuteľností, zapísaných vo vložke 1992, mpč. 3248, 3250,
k. ú. L., ktoré na základe pripojenej kúpnopredajnej, darovacej, odstupnej listiny, vyhotovenej dňa 05.
12. 1953, scudzila R. Č. za 1 500,- Kčs nadobúdateľom R. Y. a manželke O., rod. H.J.“. Nehnuteľnosti,
ktoré nadobudli R. Y. a O. Y. od R. Č., rod. Y., postupne prešli dedením až na žalovanú v 1. rade.

Spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou, uzavretou s R. P. R. R. O., rod. P. (matka
žalobcu), postupne prešiel dedením na žalobcu s tým, že na žalobcu prešiel aj dedičský podiel jeho
manželky R.Á. Č.. Žalobca následne svoje spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudol kúpnopredajnou
zmluvou s R. P. a ktoré na neho prešili dedením po matke R. O., rod. P. a manželke R. O., rod. Č.,
previedol na svojho syna R. O., nar. XX. XX. XXXX. Aktuálne preto žalobca nie je na LV č. XXXX, k. ú.

L. zapísaný ako spoluvlastník sporných nehnuteľností.
14. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom

určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

15. Podľa údajov, vyznačených na liste vlastníctva, spoluvlastníkom sporných nehnuteľností pod B2 je
J. P. R. (Amerika) s tým, že sa má jednať o neznámeho vlastníka, za ktorého koná v zmysle § 34 ods. 4zákona č. 330/1991 Zb. SPF. Žalobca na jednej strane žalovaného v 2. rade označil v súlade s údajmi,
vyznačenýminaLVč.XXXX,k.ú.L.,alenadruhejstranetvrdil,žetentozápisjenesprávny,spoluvlastník
J. P. nikdy nebol v Amerike a za vlastníka označil J. P., ktorý zomrel asi pred 4 rokmi. Žalobca teda sám

spochybnil označenie strán sporu a tým vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade. Žalobca sa vo
svojej výpovedi odvolával na prehlásenie, vystavené dňa 17. 01. 2001 J. P., narodeným dňa XX. XX.
XXXX, ale nakoľko spoluvlastnícky podiel J. P. R. (Amerika) bol zapísaný titulom dedenia čd. 2145/1902,
nemôže byť J. P., narodený až v roku XXXX, tým pozemnoknižným spoluvlastníkom, ktorý nadobudol
vlastnícke právo dedením v roku 1902 (a už vtedy bol plnoletý). Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca

neuniesol ani povinnosť tvrdenia, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP a už sama táto
skutočnosť má za následok rýchlu stratu sporu. Navyše, žalobca ani netvrdil, že on nadobudol akýkoľvek
majetok od J. P. R.. V žalobe uvádzal iba okolnosti prevodu nehnuteľnosti na R. Č., rod. Y. a následne
na žalovanú v 1. rade, ale vôbec neodôvodnil, kedy a akým titulom mal on nadobudnúť spoluvlastnícky
podiel J.V. P. R.. Nesporne R. P. R., predával podľa kúpnopredajnej zmluvy z roku 1952 trom kupujúcim
aj podiel svojho brata J. P. R. bez toho, aby bolo zrejmé, čo ho oprávňovalo disponovať s majetkom J.

P. R.. Predávajúci R. P. R. sa síce zaviazal do 01. 03. 1954 prepísať spoluvlastnícky podiel svojho brata
na seba, čo však zrejme nezrealizoval, pretože na meno J. P. R. je doteraz zapísaný spoluvlastnícky
podiel v takom rozsahu, ako bol pôvodne zapísaný v PKV č. 1972, k. ú. L.. Odhliadnuc od rozporu v
označení žalovaného v 2. rade, žalobca teda neuniesol ani povinnosť tvrdenia, pokiaľ sa domáhal voči
žalovanému v 2. rade vlastníckeho práva k jeho spoluvlastníckemu podielu.

16. Žalobca tvrdil, že celú kúpnu cenu 20 000,- Kčs, vyplatil R. P. on a že R. Č., rod. Y.Á. a R. O., rod. P.
boli ako kupujúce uvedené len preto, aby získali stavebné povolenie na stavbu svojich rodinných domov.
Kúpna zmluva medzi predávajúcim R. P. a kupujúcimi R. Č., rod. Y., R. O., rod. P. a Q. O. bola uzatvorená
dňa 28. 07. 1952 a na jej základe bolo zapísané vlastnícke právo kupujúcich do pozemnoknižnej vložky

č. 1972, k. ú. L. a to pod B3 s tým, že vlastnícke právo bolo zapísané iba na podiel predávajúceho
R. P. (R.). Kupujúci nadobudli vlastnícke právo zmluvou a následným zápisom do pozemkovej knihy,
pričom nie je právne významné, kto zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu R. P.. Pokiaľ R. Č., rod. Y. sa
rozhodla nepostaviť si dom, bolo vecou žalobcu, aby sa s ňou vysporiadal - napr. na vrátení kúpnej ceny,
pripadne uzavretí spätnej kúpnej zmluvy. Bez toho, aby sa bol žalobca dohodol s vlastníčkou R. Č., rod.

Y., nemohol si sám „vziať“ jej pozemok. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, R. Č., ktorá bola
pozemnoknižnou spoluvlastníčkou 1/6-iny nehnuteľnosti, bola oprávnená s touto disponovať v čase,
keď uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu s R. Y. a jeho manželkou O., rod. H.. Táto kúpna zmluva bola
uzavretá za účinnosti zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a prenájme poľnohospodárskej
a lesnej pôdy, kedy sa na prevod nehnuteľností vyžadovalo privolenie okresného národného výboru.

Okresný národný výbor v Liptovskom Hrádku privolil k tomuto prevodu výmerom zo dňa 17. 09. 1954 a
Ľudový súd v Liptovskom Hrádku uznesením rozhodol o zápise kupujúcich do pozemnoknižnej vložky
č. 1972, k. ú. L.. R. Y. a O. Y. teda nadobudli vlastnícke právo podľa vtedy platných predpisov. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že predávajúca R. Č. a kupujúci R. Y. a O. Y. kúpnu zmluvu nepodpísali, súd poukazuje na
to, že žalobca argumentoval iba fotokópiou kúpnopredajnej zmluvy, ktorá skutočne neobsahuje podpis

a dokonca ani dátum vyhotovenia. Súd však mal listinnými dôkazmi a to uznesením Ľudového súdu
v Liptovskom Hrádku a výmerom Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku preukázané, že
zmluvné strany túto kúpnu zmluvu uzavreli dňa 05. 12. 1953. Je totiž vylúčené, aby súd, alebo ONV
vydali citované rozhodnutia bez toho, aby im nebola predložená riadna zmluva (obsahujúca dátum a
podpis zmluvných strán). Skutočnosť, že žalobca nedisponuje podpísanou listinou potom nevylučuje,

že zmluvné strany (žalobca zmluvnou stranou nebol) túto listinu podpísali.

17. Z uvedeného potom vyplýva, že platnou zmluvou R. P. odpredal iba svoj spoluvlastnícky podiel, t. j.
1-icu z celku, trom osobám s tým, že každý z kupujúcich nadobudol 1/6-inu spoluvlastníckeho podielu
z celku. Jednou z kupujúcich bola R. Č., rod. Y.Q., ktorá svoj spoluvlastnícky podiel platnou zmluvou

predala právnym predchodcom žalovanej v 1. rade, od ktorých žalovaná v 1. rade tieto nehnuteľnosti
nadobudla dedením. Pokiaľ žalobca tvrdil, že s právnou predchodkyňou žalovanej v 1. rade za jej života
rokoval, nepreukázal, že so O. Y., rod. H., uzavrel zmluvu - dokonca ani neuviedol kedy a akú dohodu
mienili uzavrieť. O. Y., rod. H., zomrela dňa 23. 01. 1993 a v dedičskom konaní po nej (D 357/93) jej
spoluvlastnícky podiel v sporných nehnuteľnostiach zdedil syn R. Y., nar. XX. XX. XXXX. Tento zdedil

v dedičskom konaní po otcovi R. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 02. 06. 1970, (D 651/70) aj jeho
spoluvlastnícky podiel a v dedičskom konaní po R. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 08. 08. 2010,
(6D/978/2010 a 6D/679/2014) sporné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 1. rade.18. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, súd, vzhľadom na jeho zmätočné označenie, nemohol
preskúmavať, či kupujúci R. Č., R. O. a Q. O. nadobudli aj spoluvlastnícky podiel J. P. (R.) a ak áno, akým
právnym titulom. Žalobca označil ako žalovaného v 2. rade J. P. ako neznámeho vlastníka, zastúpeného

Slovenským pozemkovým fondom, ale v prednese na pojednávaní tvrdil, že sa jedná o J. P., nar. XX.
XX. XXXX, ktorý, podľa tvrdenia žalobcu, už v čase začatia konania nežil a teda nemohol byť označený
na stranu sporu. Potom žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, kto je spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností, vedených na J. P. R. (Amerika), v dôsledku čoho ani nemohol preukázať, že vlastnícke
právo tejto osoby prešlo na neho a ak áno, na základe akých skutočností. Súd preto žalobu v celom

rozsahu zamietol.

19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, a preto im súd v zmysle citovanej právnej
úpravy priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.