Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/138/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209086
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415209086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu AB
2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572
79 667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pobočky pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti
žalovanému P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. M. č.XXX, XXX XX K. nad B., zastúpený Mgr. et Mgr.
Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie
1.132.73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom

č.k. 4C/270/2015-103 zo dňa 28.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, žalovanému priznáva nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Žalovanémupriznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 1.132,73 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 17,74 Eur a úrok z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 1.132,73 Eur, počítaný od 25.07.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v pomere 100% trov konania (druhý výrok).
Zjehodôvodovvyplýva,žeopierajúcsaoustanovenia§52ods.1,2zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
v texte aj „z.č. 258/2001 Z.z.“) konštatoval, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia

a.s. uzavrel so žalovaným dňa 27.07.2004 Úverovú zmluvu č. 5406072920, ktorej predmetom bolo
poskytnutie revolvingového úveru; neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Okresný súd zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a
zároveň konštatoval, že sa nejedná o spotrebiteľský úver s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému revolvingový úver vo výške úverového rámca 25.000,-

Sk (829,85 Eur) a žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vo výške 1.000,- Sk (33,19
Eur); termín splatnosti mesačnej splátky bol určený vždy k 20. dňu v mesiaci. Z Výpisu čerpania, splátok
a úhrad žalovaného za obdobie od 03.08.2004 do 28.04.2015, ktoré žalovaný nerozporoval, vyplýva,
že žalovaný revolvingový úver čerpal, avšak ho riadne nesplácal. Spolu zaplatil sumu 5.942,02 Eur.Na istine vyčerpal sumu 3.564,47 Eur, na ktorú boli započítané jeho splátky vo výške 2.559,62 Eur,
vzhľadom na to, mu vznikol dlh na nezaplatenej istine vo výške 1.004,84 Eur. Úroky mal zaplatiť vo
výške 2.543,25 Eur, zaplatil 2.450,71 Eur, žalobca si v spore uplatnil rozdiel vo výške 92,54 Eur, na

úrokoch za hotovostné transakcie mal zaplatiť 596,12 Eur, zaplatil 566,75 Eur, nezaplatil sumu 29,37
Eur, na poplatkoch za výpis z účtu mal celkovo za uvedené obdobie zaplatiť sumu 190,92 Eur, zaplatil
sumu 184,96 Eur, ostáva zaplatiť sumu 5,96 Eur a na úroku za poistné mal zaplatiť 0,06 Eur, zaplatil
0,04 Eur, ostáva zaplatiť 0,02 Eur. Okresný súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 1.132,73 Eur aj vyčíslený úrok z omeškania vo výške 17,74 Eur a úrok z omeškania vo

výške 8,05% ročne zo sumy 1.132,73 Eur od 25.07.2015 do zaplatenia.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal okresný súd preukázanú Postúpením pohľadávky zo dňa
28.04.2015, v spojení s Oznámením o postúpení pohľadávky, ktorá skutočnosť bola žalovanému
oznámená, o čom okresnému súdu žalobca predložil podací hárok, ako aj Oznámenie zo dňa
08.07.2015.
Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdpodľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Keďže žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, okresný súd mu
priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov § 365
ods. 1 písm. a), b), d), f), h) C.s.p.. Okresný súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď
skonštatoval, že úverovú zmluvu zo dňa 27.07.2004, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, nie
je možné subsumovať ako spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to s
poukazom na § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

že by mu zo strany právneho predchodcu žalobcu bol úver poskytnutý formou preddavku na bežný
účet iným spôsobom ako kreditné karty. O nesprávnosti právneho posúdenia zo strany súdu prvej
inštancie svedčí aj to, že z dikcie § 1 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. vyplýva, že subjektom, poskytujúcim
špecifikovanú službu je banka, pričom právny predchodca žalobcu bol nebanková spoločnosť. V
tomto smere súd prvej inštancie nevykonal dostatočnú kontrolu zákonnosti zmluvného vzťahu medzi

žalovaným ako spotrebiteľom a žalobcom ako dodávateľom, keď poskytnutý úver v zmysle príslušných
ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch neklasifikoval ako bezúročný a bez poplatkov. Poukázal
na rozhodnutia všeobecných súdov SR. Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a
to platnosť nadobudnutia pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu, pretože samotnú zmluvu o
postúpení pohľadávok považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rámci spotrebiteľského

právneho vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom neprípustná a absolútne neplatná. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je zmätočné, pričom nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a na
základe akých skutočností rozhodol, má vady, ktorými bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces,
a to nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Svojím rozhodnutím súd prvej
inštancie žalovanému odňal právo na súdnu ochranu, čo je stav, ktorý je v právnom štáte neprípustný.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v § 470 ods. 1
ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 390 C.s.p.
v spojení s § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

6. Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.132,73
Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške vo výške 17,74 Eur a úroku z omeškania vo výške8,05%ročnezosumy1.132,73Eurod25.07.2015dozaplatenia.Právnypredchodcažalobcuspoločnosť
Home Credit Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným dňa 27.07.2004 Úverovú zmluvu č. 5406072920,
ktorej predmetom bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 25.000,- Sk (829,85 Eur) a žalovaný

sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur). Termín splatnosti
mesačnej splátky bol určený vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca výzvou zo dňa 28.04.2015 žalovaného
vyzval k splateniu celého úveru najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Súčasťou žalobného
návrhujeajOznámenieprávnehopredchodcužalobcuspoločnostiHomeCreditSlovakiaa.s.(postupca)

o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. 5406072920 zo dňa 27.07.2004 na základe zmluvy zo
dňa 18.03.2013 na obchodnú spoločnosť AB 2 B.V. (postupník). Na základe výzvy okresného súdu zo
dňa 05.08.2015 a zo dňa 24.11.2015 žalobca okresnému súdu dňa 14.12.2015 predložil Postúpenie
pohľadávky zo dňa 28.04.2015, na základe ktorého bola na neho postúpená pohľadávka spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s. voči žalovanému.
Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 4C/270/2015-55 zo dňa 29.02.2016, ktorým žalobu

žalobcu v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 17Co/308/2016 zo dňa 30.11.2017 rozsudok okresného súdu č.k. 4C/270/2015-55 zo
dňa 29.02.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolanie je dôvodné v každom bode.

Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že úverová zmluva zo dňa 27.07.2004,
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení
spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu
je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Záver okresného súdu o tom, že úverová zmluva nie je spotrebiteľským úverom s poukazom na § 1 ods.
3 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje odvolací súd za nesprávny jednak z dôvodu, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu nebol úver poskytnutý formou preddavku na bežný účet iným spôsobom

ako kreditné karty a súčasne z dôvodu, že z ustanovenia § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, že subjektom poskytujúcim špecifikovanú službu je banka, pričom právny predchodca žalobcu
bol nebanková spoločnosť.

9. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd

uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v

prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).
Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto
oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy

o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie

4Obo/210/2001 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu
dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.
Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať
sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so
zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008 ale
najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); táto súdna prax prešla aj testomústavného súdu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo
dňa 03.07.2012).
Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju

notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal
dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez
toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia

pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako
prílohaminávrhu)stým,žejejdoručenímjeoznámené(resp.preukázanévprípadeabsencieoznámenia
postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

10. Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom
na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že predložené Oznámenie o

postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2015 dlžníkovi (žalovanému) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných
právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému a vo vzťahu k
posudzovanejprávnejotázkeaktívnejvecnejlegitimáciežalobcunapodaniežalobyvprejednávanejveci
bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému a

tominimálnevrozsahu,žetotooznámeniesadostalodojehodispozičnejsféry(§45ods.1Občianskeho
zákonníka). Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva iba to, že Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o. podľa podacieho hárku, priloženého k žalobe, odovzdala zásielku, adresovanú
žalovanému pošte na doručenie dňa 09.07.2015; táto listina (podací hárok) však podľa názoru
odvolacieho súdu nepreukazuje, že oznámenie o postúpení pohľadávky v mene spoločnosti Home

Credit Slovakia, a.s. sa aj skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného (podací hárok preukazuje
len odoslanie zásielky, pričom z neho nie je možné vyvodiť obsah zásielky). Preto relevantným
dôkazom by bola doručenka alebo aspoň vrátená zásielka adresovaná na miesto bydliska žalovaného.
Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému pritom v
konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne

následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia
pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (Home Credit
Slovakia, a.s.) o postúpení pohľadávky voči žalovanému alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení
pohľadávky (§ 516 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Na predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení
pohľadávok pritom súd prvej inštancie žalobcu opakovane neúspešne vyzýval. Na doručenie oznámenia

o postúpení pohľadávky žalovanému v rámci príloh žaloby nebolo možné prihliadnuť, pretože povinnosť
doručiť uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav
vôle.
Z uvedeného vyplýva, že postupca Home Credit Slovakia, a.s. neoznámil žalovanému zákonným
spôsobom v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka, že došlo k postúpeniu pohľadávky na

žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2013.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu (v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno), a to zmluvou označenou
„Amendment and Restatement of the Credit Card Receivables Transfer Agreement“, na základe ktorej

malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca je aktívne vecne
legitimovanýnapodaniežalobyvkonaní,považujeodvolacísúdzanesprávny,pretožebezrelevantného
preukázania postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy č. 5406072920 zo dňa 27.07.2004 z postupcu
(Home Credit Slovakia, a.s.) na žalobcu, nemožno žalobcu považovať za oprávneného vymáhať od
žalovaného vrátenie nesplateného dlhu. Žalobca ani na opätovnú výzvu súdu prvej inštancie nepredložil

zmluvu označenú „Amendment and Restatement of the Credit Card Receivables Transfer Agreement“
vrátane jej prekladu do slovenského jazyka. Postúpenie pohľadávky zo dňa 28.04.2015 (č.l. 49 súdneho
spisu), ktoré odkazuje na Zmluvu o postúpení pohľadávky označenú ako „Amendment and Restatement
of the Credit Card Receivables Transfer Agreement“, odvolací súd nepovažoval za relevantný dôkaz o
postúpení vyššie uvedenej pohľadávky.

12. Keďže odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
potom ako prv vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené a vec mu bola
vrátaná na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, rozhodol podľa §390 C.s.p. vo veci sám a v spojení s§ 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu zistenia nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

13. Výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, preskúmavaný ako výrok závislý, odvolací súd podľa
§388 C.s.p. zmenil tiež a v spore v plnom rozsahu úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči neúspešnému žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal v plnom rozsahu.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný bol
v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).