Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221295
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114221295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne: C.. R. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. J., X. C. XX, zastúpenej JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou, so sídlom
Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti žalovaným: 1) S. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. J., C. XX a 2) I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. nad Y. XXX, obom zastúpeným JUDr.
Idou Cabanovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Mičinská cesta 35,
o zaplatenie 1 121,54 € s prísl., o odvolaní žalovaných 1) a 2) proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 12C/99/2015-162 zo dňa 18. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovaným 1) a 2) povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 121,54 € a nahradiť trovy konania vo výške 67 € za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 417,96 € za zastúpenie advokátkou, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
(prvý výrok), p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalovaných 1) a 2) proti výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(druhý výrok), odmieta.

III. Žalobkyni priznáva proti žalovaným 1) a 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný 1) a žalovaná 2) sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 121,54 € a nahradiť trovy konania vo výške 67,00 € za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 417,96 € za zastúpenie advokátkou, zástupkyni žalobkyne, v lehote do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 1 121,54
€ s prísl. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanými dňa 01. 11. 2012 uzatvorila zmluvu o nájme bytu č.
X na K. ulici č. XX v J. J. a to na dobu určitú od 01. 11. 2012 do 31. 10. 2013 a dňa 01. 11. 2013 zmluvu
o nájme bytu č. X na K. ulici č. XX v J. J. a to na dobu určitú od 01. 11. 2013 do 31. 12. 2013. V týchto
zmluvách sa žalovaní zaviazali uhrádzať mesačné nájomné spolu s úhradami za plnenia spojenými s
užívaním predmetného bytu celkom sumu 290,71 € mesačne. Dodatkom č. 1 zo dňa 31. 01. 2013 sa

vyššieuvedenáplatbaod01.02.2013zvýšilanasumu301,75€mesačneadodatkomč.2zodňa30.06.
2013 sa od 01. 07. 2013 platba znížila na sumu 290,71 €. Keďže žalovaní uhrádzali mesačné nájomné
spolu s úhradami za plnenia spojenými s užívaním predmetného bytu iba vo výške 200,00 € mesačne,
uzatvorili so žalobkyňou dňa 31. 12. 2013 Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej sa zaviazali uhradiťdlžnú sumu vo výške 272,13 €, ktorá vznikla nezaplatením nájomného spolu s úhradami za plnenia
spojenými s užívaním predmetného bytu podľa zmluvy o nájme v znení jej dodatkov za mesiace august,
september a október 2013 vo výške 90,71 € mesačne a to najneskôr do 31. 03. 2014 spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01. 04. 2014 do zaplatenia. Dňa 31. 12. 2013 uzatvorili žalovaní
so žalobkyňou aj ďalšiu dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej sa zaviazali uhradiť dlžnú sumu vo
výške 90,71 €, ktorá vznikla nezaplatením nájomného spolu s úhradami za plnenia spojenými s užívaním
predmetného bytu podľa zmluvy o nájme v znení jej dodatkov za mesiac november 2013, a to najneskôr
do 31. 05. 2014 spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2014 do zaplatenia. Žalovaní

ukončili užívať predmetný byt dňa 31. 01. 2014, ale za mesiac január 2014 neuhradili žalobkyni nájomné
spolu s úhradami za plnenia spojenými s užívaním predmetného bytu, a preto im vznikol dlh vo výške
290,71 €. Žalobkyňa e-mailom vyzvala žalovaných na úhradu vyššie uvedeného nájomného do 31. 03.
2014. Keďže žalovaní predmetný byt po celý rok 2013, boli tak povinní uhradiť žalobkyni aj nedoplatok,
ktorý žalobkyni vyúčtovalo za obdobie od 01. 01. do 31. 12. 2013 Stavebné bytové družstvo Banská
Bystrica, a to vo výške 467,99 €. Na základe uvedeného sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala

zaviazania žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 1 121,54 € s 5,25 %-ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 272,13 € od 01. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 90,71 € od 01. 06. 2014 do
zaplatenia a s 5,15 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 290,71 € od 01. 04. 2014 do zaplatenia
a zo sumy 467,99 € od 10. 07. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

3. Okresný súd rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podali žalovaní včas odôvodnený odpor
vo veci samej. V podanom odpore žalovaní uviedli, že v časti o zaplatenie sumy 272,13 € s prísl., 90,71
€ s prísl. a 270,71 € s prísl. (spolu 653,55 €) bola pohľadávka uhradená, o čom predkladajú súdu dôkaz
o zaplatení tejto pohľadávky dňom 01. 02. 2014 na sumu 653,84 €. V časti návrhu o zaplatenie sumy
467,99 €, t. j. nedoplatky, ktoré boli vyúčtované a zaslané žalobkyni - vlastníkovi bytu, žalovaní nie sú

povinní zaplatiť túto sumu a to z toho dôvodu, že vyúčtovanie smerovalo voči žalobkyni - vlastníčke bytu,
ktorej toto bolo aj doručované a nie voči žalovaným, ktorí boli nájomcovia bytu. V dôsledku podaného
odporu žalovanými došlo k zrušeniu platobného rozkazu a prvostupňový súd vo veci ďalej konal.

4. Súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný 1) a žalovaná 2) ako nájomcovia

uzatvorili dňa 01. 11. 2013 zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol byt č. X nachádzajúci sa na 2.
poschodí v obytnom dome súpisné č. XXXX, orientačné č. XX, na parcelách KN-XXXX a KN-XXXX na K.
ulicivJ.XX..Trvanienájmubolodohodnutéod01.11.2013do31.12.2013,výškanájmuboladohodnutá
vo výške 170,00 €, úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu boli dohodnuté nasledovne:
elektrická energia, zemný plyn, vodné a stočné, dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, osvetlenie

spoločných priestorov, poplatok za správu bytu pre správcu bytového domu ako mesačná zálohová
platba vo výške 81,07 € mesačne, mesačná zálohová platba za zemný plyn pre SPP 5,00 €, mesačná
zálohová inkasná platba za rozhlas a TV vo výške 4,64 €, mesačná zálohová platba za elektrickú energiu
SSE vo výške 29,00 €. Celková suma za nájom a úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetného
bytu bola dohodou zmluvných strán stanovená na 290,71 €. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný 1) a

žalovaná 2) ako dlžníci spísali dňa 31. 12. 2013 dohodu o uznaní dlhu, v ktorom žalovaní uznali celkový
dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním predmetného bytu v celkovej sume 272,13 €. Uznaný
dlh mal vzniknúť tým, že v mesiaci august 2013 uhradili žalovaní namiesto 290,71 € len sumu 200,00
€, v septembri 2013 uhradili žalovaní namiesto sumy 290,71 € len sumu 200,00 € a v mesiaci október
2013 uhradili žalovaní namiesto sumy 290,71 € len sumu 200,00 €. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný

1) a žalovaná 2) ako dlžníci uzatvorili dňa 31. 12. 2013 dohodou o uznaní dlhu, v ktorej žalovaní uznali
svoj dlh voči žalobkyni v celkovej sume 181,42 €. Uznaný dlh v celkovej sume 181,42 € vznikol v
mesiaci november 2013, keď žalovaní uhradili namiesto sumy 290,71 € len sumu 200,00 € a v mesiaci
december 2013 uhradili namiesto sumy 290,71 € len sumu 200,00 €. Podľa vyúčtovania SBD Banská
Bystrica, IČO: 00 170 071 za dodávky tepla, TUV, vodného a stočného a ostatných dodávok a služieb

spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 predstavoval stav konta k 01.
01. 2014 sumu -349,20 €, pričom poukázané platby prijaté na konto nájomného v období od 01/2013 -
12/2013 boli v celkovej výške 1 142,28 €. Podľa mesačného zálohového predpisu platného od 01. 07.
2012 bol mesačný zálohový predpis v sume 61,52 €, od 01. 02. 2013 bol mesačný zálohový predpis
vo výške 95,11 € a od 01. 07. 2013 bol mesačný zálohový predpis vo výške 81,07 €, ktorý určilo SBD

Banská Bystrica, IČO: 00 170 071 ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorý mali
žalovaní v nájme od žalobkyne ako prenajímateľa. Podľa potvrdenia o prevzatí hotovosti žalobkyňa
ako prenajímateľ prijala od žalovaného 1) a žalovanej 2) ako nájomcov dňa 01. 11. 2012 v hotovosti
sumu 502,42 €. Podľa potvrdenia o prevzatí hotovosti prijatá hotovosť predstavuje platbu za prenájomza mesiac 11/2012 od 07. 11. 2012 podľa bodu 2 čl. 4 Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 11. 2012 a
jednomesačnú zálohu - kauciu nájomcu prenajímateľovi, ktorá alikvotná časť bude vrátená nájomcovi po
skončení nájmu a vyrovnaní všetkých finančných nedoplatkov prenajímateľovi spojených s prenájmom

bytu nájomcom. Žalovaní predložili potvrdenie o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 02. 2014, v ktorom
žalobkyňa potvrdzuje prevzatie hotovosti vo výške 653,84 eura od žalovaných ako nájomcov. Podľa
potvrdenia prijatá hotovosť predstavuje platbu za prenájom za mesiac 01. 01. 2014 podľa bodu 2 čl.
4 a za mesiace august - september - október - november na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 11.
2012 čl. 4 ods. 2 a prislúchajúcich dodatkov; Dodatok č. 1 zo dňa 31. 01. 2013, Dodatok č. 2 zo dňa 30.

06. 2013. Prvostupňový súd zistil, že podpis na strane prenajímateľa na potvrdení o prevzatí hotovosti
zo dňa 01. 02. 2014 je zjavne odlišný od podpisov uvedených pri prenajímateľovi na Zmluve o nájme
bytu zo dňa 01. 11. 2012, Zmluve o nájme bytu zo dňa 01. 11. 2011, Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme
bytu zo dňa 01. 11. 2012 zo dňa 31. 01. 2013, Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 01. 11.
2012 zo dňa 30. 06. 2013, na Dohode o uznaní dlhu zo dňa 31. 12. 2013 a na Dohode o uznaní dlhu
zo dňa 31. 12. 2013. Uvedenú skutočnosť potvrdila výpoveďou účastníka aj žalovaná 2) a žalovaný 1).

Svedok W.. O. B., manžel žalobkyne, ktorý mal peniaze prevziať uvedenú skutočnosť poprel, uviedol,
že podpis na listine nie je jeho, ani peniaze v hotovosti od žalovaných v uvedenej výške neprevzal. Z
prehľadu evidovaných platieb nájomníka prenajímateľovi za roky 2012 - 2014 predloženého žalobkyňou
prvostupňový súd zistil, že žalovaní uhradili žalobkyni celkom sumu 3 639,42 € a to tak, že v novembri
2012 uhradili 234,21 € v hotovosti, v decembri 2012 sumu 268,21 € v hotovosti, v januári 2013 sumu

268,00 € na účet, vo februári 2013 sumu 302,00 € na účet, v marci 2013 sumu 302,00 € v hotovosti,
v apríli 2013 sumu 302,00 € na účet, v máji 2013 sumu 302,00 € na účet, v júni 2013 sumu 290,00 €
na účet, v júli 2013 sumu 280,00 € na účet, v auguste 2013 sumu 200,00 € na účet, v septembri 2013
sumu 200,00 € na účet, v októbri 2013 sumu 200,00 € na účet, v novembri 2013 sumu 200,00 € na
účet, v decembri 2013 sumu 291,00 € na účet. Podľa vyúčtovania SPP za rok 2013 vznikol preplatok vo

výške 8,00 €, podľa vyúčtovania SSE za rok 2013 vznikol nedoplatok vo výške 13,50 €, ktorý v návrhu
uplatňovaný nebol.

5. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež
OZ), § 686 ods. 1 OZ, § 697 OZ, § 558 OZ a § 517 ods. 2 OZ.

6. Vykonaným dokazovaním listinami a z nerozporovaných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že
žalobkyňa ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným 1) a žalovanou 2) ako nájomcami dňa 01. 11. 2012
zmluvu o nájme bytu (č. l. 5 až 7 spisu) podľa § 685 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka s dobou
nájmu od 01. 11. 2012 do 31. 10. 2013 a dňa 01. 11. 2013 zmluvu o nájme bytu podľa (č. l. 8 až 10 spisu)

§ 685 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka s dobou nájmu od 01. 11. 2013 do 31. 12. 2013. Podľa
nerozporovaných tvrdení účastníkov žalovaní užívali byt, ktorý bol predmetom nájmu aj v mesiaci január
2014, pričom prvostupňový súd uzavrel, že došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o nájme ústnou formou
s dobou nájmu od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2014. Zo zmlúv o nájme uzatvorených písomnou formou a
Dodatku č. 1 k zmluve o nájme bytu zo dňa 1.11.2012, zo dňa 31. 01. 2013 (č. l. 10,11 spisu) a Dodatku

č. 2 k zmluve o nájme bytu zo dňa 1.11.2012, zo dňa 30. 06. 2013 (č. l. 12 spisu, mal prvostupňový súd
preukázané, že žalovaní sa zaviazali uhradiť žalobkyni nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním
predmetného bytu v období od 01. 11. 2012 do 31. 01. 2013 spolu 804,63 € (3 x 268,21 €), v období
od 01. 02. 2013 do 30. 06. 2013 sumu 1 508,75 € (5 x 301,75 €), v období od 01. 07. 2013 do 31. 12.
2013 1 744,26 € (6 x 290,71 €). Spolu sa tak žalovaní zaviazali uhradiť žalobkyni na základe písomne

uzatvorených zmlúv o nájme bytu a ich dodatkov nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu
spolu 4 057,64 €. Súd prvého stupňa mal za nesporné užívanie predmetného bytu aj v mesiaci január
2014 a uvedený skutkový stav právne posúdil ako uzavretie zmluvy o nájme ústnou formou na dobu
určitú od 01. 01. 2014 do 31. 2014 za podmienok obdobných ako v nájomnej zmluve zo dňa 01. 11.
2013, teda že žalovaní sa zaviazali uhradiť žalobkyni nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním

predmetného bytu vo výške 290,71 € mesačne. Prvostupňový súd uzavrel, že žalovaní sa zaviazali v
období od 01. 11. 2012 do 31. 01. 2014 uhradiť žalobkyni nájomné a úhrady za plnenia spojené s
užívaním predmetného bytu spolu vo výške 4 348,35 €. Z prehľadu úhrad predloženého žalobkyňou
mal súd prvého stupňa preukázané, že žalovaní z uvedenej sumy uhradili len sumu 3 639,42 €.

7. K námietke žalovaných ohľadne výšky dohodnutého nájomného a úhrad za plnenia spojených s
užívaním predmetného bytu vo výške 290,71 € Dodatkom č. 2 k zmluve o nájme bytu zo dňa 1.11.2012,
zo dňa 30. 06. 2013 (č. l. 12 spisu) zo dňa 30. 06. 2013, v Zmluve o nájme bytu zo dňa 01. 11. 2013 (č.
l. 8 až 12 spisu) a ústnej Zmluvy o nájme bytu, prvostupňový súd prisvedčil žalovaným v tom, že pokiaľvýška nájmu bola 170,00 € a preddavky SBD boli dohodnuté vo výške 81,07 €, preddavky SPP boli
dohodnuté vo výške 5,00 €, úhrada za rozhlas a TV 4,64 €, preddavky SSE 29,00 €, spolu by výsledná
suma mala byť 289,71 €, teda o 1,00 € menej. Nakoľko ale v Dodatku č. 2 a Nájomnej zmluve zo dňa 01.

11. 2013 bola uvedená celková suma za nájom a úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetného
bytu vo výške 290,71 €, táto bola tak žalobkyňou, ako aj žalovanými akceptovaná, pričom žalovaní túto
skutočnosť nikdy predtým nenamietali a zaviazali sa na jej úhradu aj v oboch dohodách o uznaní dlhu (č.
l. 13, 14 spisu), dospel súd k záveru, že dohodou zmluvných strán bola určená celková suma, ktorú mali
žalovaní uhradiť v období od 01. 07. 2013 až 31. 01. 2014 dohodou zmluvných strán vo výške 290,71 €

mesačne, z toho nájomné predstavuje 170,00 € mesačne a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
predstavujú 120,71 € mesačne.

8. Z celkového prehľadu prijatých platieb vypracovaného žalobkyňou (č. l. 116 spisu) spolu s pripojenými
kópiami z výpisov z účtu (č.l.117 až 122 spisu) mal prvostupňový súd za nepochybne preukázané, že
žalovaní uhradili žalobkyni v rozhodnom období celkom sumu 3 639,42 €. Spolu tak v období od 01. 11.

2012 do 31. 01. 2014 dlh žalovaných voči žalobkyni na zmluvne dohodnutej výške nájmu a úhrad za
plnenia spojené s užívaním predmetného bytu bol v sume 708,93 €. K časti v odpore tvrdenej úhrady
vo výške 502,42 € v hotovosti dňa 01. 11. 2012 prvostupňový súd uviedol, že toto potvrdenie sa netýka
v návrhu uplatneného obdobia nájmu (od 01. 01. 2013 do 31. 01. 2014). Rovnako tak z písomnej časti
potvrdenia pre súd prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že prijatá hotovosť predstavuje platbu za

prenájom za mesiac november 2012 a to od 07. 11. 2012. V tejto časti preto neprihliadol na vyjadrenie
zástupkyne žalovaných, že uvedená hotovosť mala byť použitá na úhradu dlhu uplatňovaného v súdnom
konaní. Uvedenú platbu a prevzatie peňazí v hotovosti žalobkyňa nerozporovala a táto bola použitá
na úhradu nájomného a služieb spojených s nájmom v mesiaci november 2012 vo výške 234,21 € a
v mesiaci december 2012 vo výške 268,21 €. Výška sumy 502,42 € zodpovedá úhrade nájomného a

služieb spojených s nájmom v mesiaci december 2012 a pomernej časti úhrady v mesiaci november
2012. Prvostupňoví súd konštatoval, že žalovaní nenamietali k predloženému prehľadu úhrad súdu
zástupkyňoužalobkyne,žebyvmesiacinovember2012alebodecember2012uhradilinájomnédvakrát,
teda mimo započítanej prijatej platby v hotovosti dňa 01. 11. 2012. Žalovaná 2), ktorá uviedla, že
uhradila niektorý mesiac platbu dva krát, uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala, doklady

o duplicitnej platbe súdu nepredložila. Rovnako tak prijatá platba v hotovosti bola v časti akceptovaná na
uhradenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu v mesiaci november vo výške nižšej (234,21
€) ako bola podľa písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy dohodnutá mesačná platba nájmu a služieb
spojených s užívaním bytu (268,21 €).

9. K potvrdeniu o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 02. 2014 (č. l. 40 spisu, originál prílohová obálka č. l. 154
spisu), ktorým žalovaní odôvodňovali úhradu dlhu vo výške 653,84 €, súd prvého stupňa uzavrel, že
žalobkyňapoprelaprijatieuvedenejpeňažnejsumy.Rovnakoprijatieuvedenejpeňažnejsumynepotvrdil
ani svedok, a to manžel žalobkyne, Ing. Richard Lovrant, ktorý mal peniaze prevziať a podpis na listine
má byť jeho podpisom. Prvostupňový súd poukázal na to, že žalovaná 2) pri výsluchu pred súdom

uviedla, že túto sumu mala odovzdať v hotovosti pri odovzdaní kľúčov od bytu manželovi žalobkyne
pred ich domom v čase, keď žalovaná 2) mala odovzdávať kľúče od bytu. Žalovaný 1) pri výsluchu
pred súdom uviedol, že sedel v aute v čase, keď peniaze boli odovzdávané jeho manželkou, žalovanou
2) manželovi žalobkyne. Žalovaná 2) nevedela súdu uviesť akým spôsobom dospeli k výpočtu sumy
653,84 €. Súd prvého stupňa vzhľadom na rozporné tvrdenie žalobkyne a výsluchu svedka (manžela

žalobkyne) voči výsluchom žalovaného 1) a žalovanej 2) vychádzal pri posúdení pravdivosti skutočností
uvedených na potvrdení o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 02. 2014 (č. l. 40 spisu, originál prílohová obálka
č. l. 154 spisu) z úvah, keď predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že na tejto jedinej listine je v
časti prenajímateľa uvedený zjavne celkom iný podpis ako na ostatných listinách, ktoré boli účastníkmi
predložené. Uvedený podpis sa nezhoduje a vôbec nie je totožný s podpisom uvedeným na potvrdení

o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 11. 2012 (č.l.39 spisu), s podpisom uvedeným na Zmluve o nájme bytu
zo dňa 01. 11. 2012 (č. l. 5 až 7 spisu), Zmluve o nájme bytu zo dňa 01. 11. 2013 (č. l. 8 až 10 spisu),
Dodatku č. 1 zo dňa 31. 01. 2013 (č. l. 10,11 spisu), Dodatku č. 2 zo dňa 30. 06. 2013 (č. l. 12 spisu),
Dohody o uznaní dlhu zo dňa 31. 12. 2013 (č.l.13 spisu) a na Dohode o uznaní dlhu zo dňa 31. 12. 2013
(č. l. 14 spisu). Prvostupňový súd uzavrel, že je zrejmé, že uvedený podpis rozhodne nepatrí žalobkyni

ako prenajímateľke predmetného bytu, čo tvrdili aj žalovaní. Svedok, manžel žalobkyne, uviedol, že
tento podpis sa podobá na jeho, ale určite nie je jeho. Prvostupňoví súd uvedená skutočnosť priviedla k
pochybnosti prečo pokiaľ nájomné zmluvy, dodatky k nájomným zmluvám, dohody o uznaní dlhu, ako aj
potvrdenie o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 11. 2012 boli podpisované vždy žalobkyňou, je práve na tejtolistine podpis odlišný od podpisu žalobkyne. Prvostupňový súd vyjadril oprávnené pochybnosti o tom, že
pripotvrdeníoprevzatíhotovostinatakvysokúsumu653,84€,bysažalobcovia akonájomníciuspokojili
iba s podpisom manžela žalobkyne (aj pokiaľ by mal peniaze preberať manžel žalobkyne), keďže aj

podľa záhlavia mala peniaze prevziať žalobkyňa. Súd prvého stupňa tiež poukázal na tú skutočnosť, že
uvedená listina bola predložená jedine k vyjadreniu k odporu proti platobnému rozkazu. U súdu prvého
stupňa to vyvolalo pochybnosti o tom, že pokiaľ by žalovaní disponovali takouto listinou, prečo nebola
predložená skôr a nebolo ňou argumentované aj v prípadných reakciách na predžalobné upomienky
zasielané naposledy zástupkyňou žalobkyne. Taktiež uvedenú listinu a skutočnosť, že žalovaní nemajú

dlh voči žalobkyni, neuvádzali žalovaní ani v e-mailovej komunikácii, ktorá prebiehala medzi manželom
žalobkyne a žalovanými. Pochybnosti o pravosti uvedenej listiny vyvolala u súdu prvého stupňa aj tá
skutočnosť, že žalobkyňa nepopierala prevzatie hotovosti od žalovaných a to sumu 502,42 € prijatú
dňa 01. 11. 2012 a tiež sumu 302,00 € prijatú v mesiaci marec 2013, hoci o platbe v mesiaci marec
2013 žalovaní nepredložili žiadne potvrdenie, ani uvedenú platbu netvrdili. Taktiež pokiaľ súd vyzval
žalovanú 2) a zástupkyňu žalovaných k predloženiu všetkých potvrdení o platbách, ktorými uhrádzali

nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, žiadne z dokladov žalovaní súdu nepredložili.
Taktiež z popisu uvedeného na uvedenej listine mala prijatá hotovosť predstavovať platbu za nájom v
mesiaci 01. 01. 2014 a tiež za mesiace august, september, október, november. Pokiaľ by bol uvedený
popis pravdivý, suma uvedená na listine je zjavne nižšia ako mala byť, keď v mesiaci január 2014 a
mesiacoch august, september, október a november 2013 malo byť nájomné a úhrady za plnenia spojené

s užívaním bytu uhradené v sume 1 453,55 € (5 x 290,71 €). Pokiaľ by sa malo jednať o platbu na
úhradu nedoplatkov vzniknutých v týchto mesiacoch, august až november 2014, táto podľa dohôd o
uznaní dlhu mala predstavovať sumu spolu 653,55 € a nie sumu 653,84 € ako je uvedená na listine.
Prvostupňový súd poukázal tiež na to, že na originál listiny je práve v časti podpisu prenajímateľa tento
podpis zjavne rozmazaný a gumovaný a celá listina je poliata. Zo všetkých vyššie uvedený skutočností

dospelprvostupňovýsúdkzáveru,žepredloženímuvedenéhopotvrdeniaoprevzatíhotovostizodňa01.
02. 2014 žalovaný 1) a žalovaná 2) nepreukázali úhradu dlhu uplatňovaného v konaní vo výške 653,84
€ žalobkyni. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pokiaľ by aj boli pravdivé výpovede žalovaných a listina
bola pravá a nepravdivá by bola svedecká výpoveď manžela žalobkyne, žalovaní sa môžu domáhať
v samostatnom konaní vydania uvedenej peňažnej čiastky priamo voči manželovi žalobkyne, pretože

pokiaľ by aj manžel žalobkyne uvedenú sumu prijal a ďalej ju neodovzdal žalobkyni ako prenajímateľke,
vzniklo na jeho strane o bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaných. Nakoľko podľa žalovanej 2) boli
peniaze odovzdané manželovi žalobkyne a takisto aj podľa manžela žalobkyne, ktorý vypovedal ako
svedok sa tento podpis na jeho podobá, ale nie je jeho, ak by listina bola pravá a skutočne došlo k zo
strany žalovaných k odovzdaniu hotovosti v uvedenej výške, peniaze mal prevziať manžel žalobkyne

ako tretia osoba (odlišná od účastníkov nájomného vzťahu) a nie žalobkyňa ako prenajímateľ.

10. Z Dohody o uznaní dlhu zo dňa 31. 12. 2013 pre súd prvej inštancie vyplynulo, a žalovaní túto
skutočnosť nenamietali, uznanie dlhu na nájomnom a službách spojených s nájmom v mesiaci august
až október 2013 v celkovej sume 272,13 €. Podľa Dohody o uznaní dlhu zo dňa 01. 11. 2013 žalovaní

uznali dlh vo výške 181,42 € voči žalobkyni, ktorý vznikol nezaplatením plnej čiastky nájomného a
služieb spojených s nájmom v mesiaci november 2013 a december 2013. Žalovaní nepreukázali úhradu
nájomného v mesiaci január 2014, kedy byt užívali. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval
návrh v týchto častiach za dostatočne preukázaný, keď žalobkyňa osvedčila, že dlh na nájomnom a
službách spojených s nájmom predstavuje za mesiace august 2013 až december 2013 spolu sumu

452,55 € z nerozporovaných tvrdení účastníkov aj dlh za užívanie bytu v mesiaci január 2014 na
základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy v sume 290,71 €. Žalovaní dlh vo výške 452,55 € voči
žalobkyni uznali aj na samostatných listinách, pričom podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania
trval. Žalovaní netvrdili a nebolo ani preukázané, že by dlh v uvedenej výške v čase uznania netrval. Z

Dohody o uznaní dlhu zo dňa 31. 12. 2013 (č. l. 14 spisu) odporcovia uhradili uznaný dlh čiastočne, do
výšky 90,71 € vzniknutý v mesiaci december 2013, tento v konaní uplatnený nebol.

11. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobkyňa si v návrhu uplatnila aj nedoplatok vzniknutý na
úhradách spojených s užívaním predmetného bytu v období od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 v celkovej

výške 467,99 €. Podľa vyúčtovania za uvedené obdobie vystaveného SBD Banská Bystrica (č. l. 15
až 16 spisu) predstavoval stav konta ku dňu 01. 01. 2014 sumu -349,20 € a prijaté platby na uvedené
konto v rozhodnom období v sume 1 142,28 €. K tejto časti prvostupňový súd poukázal, že podľa
znenia nájomných zmlúv a ich dodatkov sa žalovaní zaviazali uhrádzať preddavkové platby SBD BanskáBystrica v období od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 v celkovej sume 1 023,54 € (1 x 61,57 €, 5 x 95,11 €,
6 x 81,07 €). Tieto platby mali byť uhrádzané žalobkyni a tá z nich následne mala uhrádzať preddavky
SBD Banská Bystrica. Podľa vyúčtovania predloženého SBD BB mali preddavkové platby predstavovať

1 023,49 € [chyba je v nájomnej zmluve zo dňa 01. 11. 2012 (č. l. 5 až 7 spisu)], podľa ktorej mala
preddavková platba SBD BB predstavovať 61,57 €, pričom táto bola podľa zálohového predpisu SBD
BB 61,52 € (č. l. 27 spisu)/. Nakoľko žalobkyňou bolo uhradené o 118,79 € viac ako mali predstavovať
prijaté preddavky od žalovaných, výsledná suma vyúčtovania predstavuje preto podľa SBD BB voči
žalobkyni iba sumu - 349,20 €. Túto sumu je ale potrebné navýšiť o sumu 118,79 €, ktorú uhradila

žalobkyňa naviac oproti zálohovým predpisom a ktorú žalovaní v uvedenej výške žalobkyni neuhradili,
podľazmlúvmaliuhrádzaťpreddavkylendovýšky1023,54€.Zuvedenýchdôvodovcelkovýnedoplatok
na službách spojených s užívaním predmetného bytu od SBD BB predstavuje voči žalovaným sumu
467,99 €, ktorú si žalobkyňa uplatnila voči žalovaným (349,20 € podľa vyúčtovania SBD a 118,79 €
ako rozdiel medzi uhradenými preddavkami žalobkyňou a preddavkami, ktoré sa žalovaní zaviazali v
uvedenej dobe uhrádzať).

12. K námietke žalovaných ohľadne nedostatočného vyúčtovania prvostupňový súd uviedol, že
žalobkyňa ako prenajímateľ je predovšetkým prenajímateľom bytu a nie dodávateľom jednotlivých
služieb spojených s užívaním bytu nájomcom. Služby spojené s užívaním predmetného bytu
zabezpečujú pre žalobkyňu ako prenajímateľa tretie osoby a nie žalobkyňa sama. Preto jej

predloženému vyúčtovaniu žalovaným zodpovedá vyúčtovanie, ktoré predložila od dodávateľa služieb,
a to od SBD Banská Bystrica. Vyúčtovanie vypracované SBD BB spĺňa všetky náležitosti vyúčtovania,
predstavuje celkové vyúčtovanie prijatých preddavkových platieb (ktoré žalobkyňa uhradila vo vyššej
výške ako sa zaviazali žalovaní) a predstavuje skutočne poskytnuté služby, pričom v období od 01. 01.
2013 do 31. 12. 2013 nebolo sporné, že byt užívali žalovaní.

13. Pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že úhrady za rozhlas a TV, SSE a SPP má uhrádzať žalobkyňa
a nie žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že nájomcovia sa v zmluvách o nájme a ich dodatkov
jednoznačne zaviazali uhrádzať preddavkové platby, a to tak za rozhlas a TV, ako aj SPP, SSE a
SBD BB. Uvedené preddavkové platby boli súčasťou zmlúv a ich dodatkov a výška týchto platieb bola

dôsledne odlíšená od dohodnutej výšky nájmu, ktorá predstavovala 170,00 €. Preddavkové platby za
služby spojené s užívaním bytu, na ktorých úhradu sa žalovaní zaviazali, boli žalobkyni poukazované
dodávateľom jednotlivých služieb. Prvostupňový súd konštatoval, že aj podľa § 686 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu, teda obsahom nájomnej zmluvy sú ah úhrady za plnenia spojené s nájmom a teda aj

dodávky elektrickej energie, plynu a používanie rozhlasu a TV. Prvostupňový súd uzavrel, že nakoľko
predmetom konania nebolo vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu, pokiaľ ide o dodávku plynu
od SPP, dodávky elektrickej energie od SSE a platby za rozhlas a TV, nebolo potrebné zaoberať sa
správnosťou vyúčtovania za tieto služby.

14. Súd prvého stupňa podanému návrhu vyhovel čiastočne a žalovaného 1) a žalovanú 2) zaviazal
spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni sumu 1 121,54 € predstavujúcu dlžnú sumu nájomného a
úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu vzniknutý v období od 01. 01. 2013 do 31. 01. 2014. Suma
1 121,54 € predstavuje nedoplatok na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu vo
výške 272,13 €, ktorý vznikol neuhradením v plnej výške nájomného a služieb spojených s nájmom v

mesiacoch august až október 2013 podľa Dohody o uznaní dlhu zo dňa 31. 12. 2013 (č. l. 12 spisu),
nedoplatok na nájomnom a službách spojených s nájmom vo výške 90,71 € vzniknutý neuhradením
v plnej výške nájomného a služieb spojených s nájmom v mesiaci november 2013, podľa Dohody o
uznaní dlhu zo dňa 31. 12. 2013 (č. l. 13 spisu), suma 290,71 € predstavuje neuhradené nájomné a
služby spojené s nájmom v mesiaci január 2014 a suma 467,99 € predstavuje nedoplatok na službách

spojených s nájmom poskytovaných SBD Banská Bystrica v sume 467,99 € (nedoplatok vyúčtovaný
SBD k 01. 01. 2014 vo výške 349,20 € a rozdiel 118,79 € medzi úhradami preddavkov žalobkyňou a
úhradami preddavkov, na ktorých úhradu sa zaviazali žalovaní v zmluvách o nájme a ich dodatkoch).

15. Prvostupňový súd nepovažoval návrh žalobkyne za v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžných

súm. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa Občianskeho
zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania. V danom prípade je predmetom návrhu nárok na
zaplatenie nájomného a služieb spojených s nájmom bytu. Nájom bytu je chráneným nájmom podľa§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný
zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Z uvedeného dôvodu, keď ustanovenie § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka predpokladá úroky z omeškania len v tých prípadoch, ak veriteľ nemá právo na
poplatok z omeškania, súd návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol, keď žalovaní ako
nájomcovia bytu sú v prípade nezaplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia spojených s užívaním
bytu povinní podľa § 697 Občianskeho zákonníka platiť poplatok z omeškania a nie úroky z omeškania.
Prvostupňový súd uzavrel, že na uvedenom nič nemení ani dohoda o uznaní dlhu, nakoľko táto len

potvrdzuje vzniknutý dlh na nájomnom a službách spojených s nájmom bytu a nie je možné dohodou o
uznaní dlhu obchádzať kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie z uvedených
dôvodov návrh v prevyšujúcej časti, t. j. uplatnených úrokov z omeškania, zamietol.

16. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 142 ods. 3 OSP, keď uzavrel, že
žalobkyňa mala neúspech v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania, a preto priznal žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobkyni neúspešnej v pomerne nepatrnej časti plnú náhradu trov konania vo výške 67,00 € za
zaplatený súdny poplatok a vo výške 417,96 € za zastúpenie advokátkou. Z trov zastúpenia advokátkou
predstavuje odmena 307,05 € (5 x 61,41 €) za päť vykonaných úkonov právnej služby podľa § 13a ods.
1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 07. 08. 2014, podľa

písm. c) podanie návrhu na súd dňa 02. 10. 2014 a vyjadrenie k odporu dňa 09. 04. 2015 a písm. d)
účasť na pojednávaní dňa 03. 09. 2015 a 18. 11. 2015, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada hotových výdavkov predstavuje 41,25 € [2 x
8,04 € (úkony v roku 2014) + 3 x 8,39 € (úkony v roku 2015)] podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20% daň z

pridanej hodnoty (základ dane 348,30 €) predstavuje 69,66 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

17. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní 1) a 2) v celom rozsahu. Navrhli, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok zmenil, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

18. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu považujú za nesprávne, pretože súd
nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi (potvrdenie o prevzatí
finančných prostriedkov v hotovosti) ani s tvrdeniami žalovaných, že po celý čas nájmu predmetný byt,
všetky záležitosti spojené s nájmom či ústnej či písomne, alebo iné, vykonával za žalobkyňu jej manžel

a žalobcovia 1) a 2) do dňa pojednávania žalobkyňu nepoznali.

19. Uviedli, že zo strany žalobkyne nebolo za roky 2012 a 2013 vyúčtovanie vykonané a nikdy nebolo
žalobcom 1) a 2) doručené. Vyúčtovanie za rok 2013 malo byť predložené zo strany žalobkyne
pre žalovaných a malo obsahovať skutočne zaplatené nájomné za rok, ktoré malo byť účtované

so skutočnou spotrebou podľa predpisu určeného nájomcu. Žalobcovia 1) a 2) platili prenajímateľke
žalobkyni nájomné v roku 2013 v sume 170 € mesačne a za služby preddavky mesačne 120,21 €.
Žalovaní vyjadrili názor, že nikdy nemali platiť poplatky za televíziu a rozhlas, ktoré platí každý občan
samostatne. K tomuto poukázali na vyjadrenie v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaní
v podanom odvolaní tiež uviedli, že by mali v skutočnosti zaplatiť za vyúčtovanie do 30 dní od určenia

len vtedy, keď bude vyúčtovanie vykonané zo strany žalobkyne pre žalovaných správne, zrozumiteľne
a podľa skutočných zaplatených záloh s porovnaním so skutočnou spotrebou. Do podania odvolania
žalovaným takéto vyúčtovanie zaslané nebolo. Zaslané bolo len emailom vyúčtovanie od SBD. K
zaplateniu sumy 653,84 € zo strany žalovaných, žalobcovia v podanom odvolanie uviedli, že „Nájomné
zmluvy a jej dodatky a ostatné písomné listiny vždy doniesol žalovaný manžel žalobkyne Pán J. (v

tomto spore svedok), už dopredu podpísané zo strany prenajímateľky žalobkyne. Pán D. manžel
žalobkyne ako svedok, vo výpovedi na pojednávaní dňa 03. 09. 2015 vypovedal „tento podpis nie je
vymyslený, formálne má také znaky ako sa ja zvyknem podpisovať, ale nie je môj. Určite. ...“. Žalovaní v
odvolaní k tomu uviedli, že na základe výpovedi svedka žiadali na pojednávaní 03. 09. 2015 grafologické
prešetrenie podpisu o prevzatí peňazí v sume 653,84 €. Súd sa ani nezaoberal možnosťou dať vykonať

dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Sám konštatoval, že podpis je rozmazaný (originál
listiny). Toto však vysvetlili žalovaní s tým, že maloletý syn im nechtiac oblial listinu. Bolo to v čase, keď
sa sťahovali a mali v novom byte neporiadok. Tento dôkaz bol zo strany súdu vyhodnotený v prospechžalovaných a tak ich poškodzuje. Žalovaní v odvolaní uviedli, že žiadajú, aby bol dôkaz preskúmaný
znalcom z odboru písmoznalectva,. ako to prezentovali viackrát.

20. K podanému odvolaniu žalovaných 1) a 2) sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že nesúhlasí
s názorom žalovaných, že nebolo predložené vyúčtovanie. V tomto smere uviedla, že SBD Banská
Bystrica zabezpečuje správu cca 11 431 bytov, preto spochybňovať prehľadnosť a zrozumiteľnosť
vyúčtovania považuje žalobkyňa za bezpredmetné. Doručenie vyúčtovania za rok 2013 elektronickou
formou od prenajímateľa smerom k nájomcom - žalovaným, považovala žalobkyňa za jediný možný

spôsob, ako ich informovať o skutkovom stave vyúčtovania za rok 2013, nakoľko jej v tej dobe nebola
známa ich adresa pobytu. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že preplatky na plyne a elektrickej energii
vznikli v dôsledku vyššej úhrady preddavkov zo strany žalobkyne. Z vyúčtovania SBD jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa uhradila na preddavkových platbách o sumu 118,74 € viac a preto vznikol
odporcom nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu v celkovej výške 467,94 €. Vyúčtovanie služieb
spojených s užívaním bytu za rok 2012, nie je predmetom konania. Z tohto obdobia nepožadovala

žalobkyňa od žalovaných žiadnu úhradu. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že nemali platiť nejaké
položky, napr. poplatky za televíziu a rozhlas, tak výška úhrad počas trvania nájmu bola stanovená
v nájomných zmluvách, ktoré žalovaní ako nájomcovia spolu s dodatkami slobodne a bez námietok
podpísali. K úhrade v sume 653,84 € žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že túto sumu na
základe žalobcami predloženého potvrdenia, kde sa nachádza podpis podobajúci sa na podpis manžela

žalobkyne, ona ani jej manžel nikdy neprevzali. Ak by žalobkyňa spísala potvrdenie, prípadne jej
manžel, tak by ho formulovali inak. Originál potvrdenia bol práve pri podpise rozmazaný a celá listina
poliata, o čom podľa tvrdenia žalovanej 2) spôsobil jej syn. Odporcovia nevedeli ani uviesť z čoho
táto suma pozostáva. Podľa názoru žalobkyne súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne
uviedol, prečo tento dôkaz nepovažoval za relevantný. Podľa názoru žalobkyne súd vykonal dostatočné

dokazovanie vo veci a z neho vyvodil aj správny právny názor. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal
žalovaných uhradiť navrhovateľke trovy konania. K vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu podali
žalovaní 1) a 2) písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že vyúčtovanie, ktoré vykonáva správca, je
vyúčtovaním pre vlastníkov bytov a nie pre nájomcov týchto bytov. Vyúčtovanie za odobraté služby

a nájom pre žalovaných 1) a 2) bola žalobkyňa povinná vypracovať a doručiť žalovaným 1) a 2)
do 30. 05. nasledujúceho roka, keď nebolo v nájomnej zmluve iné dojednanie medzi účastníkmi.
Vyúčtovanie za byt, ktorý nájomcovia - žalovaní užívali, nikdy nebolo vypracované a preto nemohlo byť
ani nikdy doručené. Potvrdenie - dôkaz o prijatí platby v sume 653,84 € zo strany manžela žalobkyne
pre žalobkyňu, a to pri odovzdávaní kľúčov od bytu žalovaným 1) a 2) je pravda. Žalovaní 1) a 2) toto

aj potvrdili vo svojej výpovedi na súde. Odovzdanie kľúčov od bytu, ktorý žalovaní užívali a odovzdanie
sumy 653,84 €, bola podmienka zo strany manžela žalobkyne a žalovaní toto splnili. Žalovaní 1) a
2) nikdy nekomunikovali so žalobkyňou. Prvý krát žalovaný 1) a 2) žalobkyňu videli v konaní pred
okresným súdom. Na vyjadrenie žalovaných k vyjadreniu k odvolaniu žalovaných reagovala vyjadrením
žalobkyňa, ktorá opätovne navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu ako vecne správny v

plnom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Opätovne žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalovaných, že žalovaným nedoručila vyúčtovanie,
lebo ho ani nevypracovala. Predmetný byt počas doby nájmu užívali len žalovaní, tak je logické, že
žalobkyňa „preklopila“ do vyúčtovania údaje od správcu bytu a jednotlivých dodávateľov energií. Pokiaľ
ide o potvrdenie žalovaných, že potvrdenie o úhrade platby vo výške 653,84 € je pravdivé, k tomuto

žalobkyňa uviedla, že už vo svojom vyjadrení k tomuto uviedla, že je na ňom uvedený údaj „ako nájomca
o nájme bytu zo dňa 01. 01. 2012“. Žalobkyňa už uviedla, že ak by ona pripravovala uvedené potvrdenie,
tak by ho formulovala inak a uviedla by správny dátum uzatvorenia nájomnej zmluvy a to 01. 11. 2012
a nie 01. 01. 2012.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 370, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario (CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd uložil žalovaným 1) a 2) povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 121,54 € a nahradiť trovy konania vo výške 67 € za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 417,96 € za zastúpenie advokátkou, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku

(prvý výrok), potvrdil. V časti odvolania proti zamietavému výroku (druhý výrok) odvolania žalovaných
odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.22. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaných 1) a 2), ktorého právne účinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa časti výroku, ktorým
súd uložil žalovaným 1) a 2) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 121,54 €

a nahradiť trovy konania vo výške 67 € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 417,96 € za
zastúpenie advokátkou, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a v tomto smere
si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP
na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalovaných odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovanej viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
žalovaných uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok

(§ 380 ods. 2 CSP).

26. Odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

27. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v postačujúcom rozsahu

vykonal dokazovanie a na jeho základe vyvodil správne skutkové závery, na ktoré správne aplikoval
príslušné právne normy, ktoré riadne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd považuje
za presvedčivé a zrozumiteľné. Odôvodnenie rozsudku je vyčerpávajúce, dávajúce odpoveď na všetky
sporné relevantné otázky, aj na tie, ktoré v odvolaní opätovne uvádzajú žalovaní 1) a 2).

28. Žalovaní 1) a 2) v odvolaní uviedli, že im nebolo zo strany žalobkyne predložené riadne vyúčtovanie.
Odvolací súd sa s týmto názorom uvedeným v odvolaní nestotožňuje, pretože vyúčtovanie za rok 2013
bolo žalovaným riadne predložené vo forme tak ako ho spracovalo Stavebné bytové družstvo Banská
Bystrica. Toto vyúčtovanie plne zodpovedá vyúčtovaniu za plnenia spojené s užívaním bytu a dodaných
služieb. Preto odvolacie námietky týkajúce sa vyúčtovania odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Predmetom konania nebolo vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu, pokiaľ ide o dodávku plynu
od SPP, dodávky elektrickej energie od SSE a platby za rozhlas a TV, preto nebolo potrebné zaoberať
sa vyúčtovaním za tieto služby.

29. Pokiaľ žalovaní 1) a 2) v odvolaní namietali, že okresný súd nevykonal nimi navrhované dokazovanie

vo forme písmoznaleckého dokazovania, k tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
zápisnica o pojednávaní zo dňa 03. 09. 2015 obsahuje na ôsmej strane vyjadrenie právnej zástupkyne
žalovaných, že „3) budeme žiadať grafologické prešetrenie podpisu o prevzatí peňazí v sume 653,84 € a
na ďalšom pojednávaní vypočuť svedka pánaXX.“. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 18. 11. 2015,
na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, na otázku súdu účastníci konania uviedli, že ďalšie návrhy na

dokazovanie nemajú (str. 4 zápisnice z pojednávania zo dňa 18. 11. 2015). Z uvedeného vyplýva, že
hoci žalovaní mienili navrhnúť grafologické prešetrenie podpisu o prevzatí sumy 653,84 €, čo vyjadrili
tým, že na pojednávaní 03. 09. 0215 uviedli, že budeme žiadať grafologické prešetrenie podpisu, avšakna pojednávaní, na ktorom došlo súdom aj k poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP, takýto dôkaz alebo
takéto dokazovanie napokon už nepožadovali vykonať a dokazovanie v tomto smere nenavrhli.

30. Prvostupňový súd sa podrobne zaoberal potvrdením o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 02. 2014.
Správne uzavrel, že je zrejmé, že uvedený podpis rozhodne nepatrí žalobkyni ako prenajímateľke
predmetného bytu, čo tvrdili aj žalovaní. Svedok, manžel žalobkyne, uviedol, že tento podpis sa podobá
na jeho, ale určite nie je jeho. Prvostupňoví súd uvedená skutočnosť priviedla správne k pochybnosti
prečo pokiaľ nájomné zmluvy, dodatky k nájomným zmluvám, dohody o uznaní dlhu, ako aj potvrdenie

o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 11. 2012 boli podpisované vždy žalobkyňou, je práve na tejto listine
podpis odlišný od podpisu žalobkyne. Prvostupňový súd vyjadril oprávnene pochybnosti o tom, že pri
potvrdení o prevzatí hotovosti na tak vysokú sumu 653,84 €, by sa žalobcovia ako nájomníci uspokojili
iba s podpisom manžela žalobkyne (aj pokiaľ by mal peniaze preberať manžel žalobkyne), keďže aj
podľa záhlavia predmetného potvrdenia mala peniaze prevziať žalobkyňa. Aj pre odvolací súd sa javí
ako nevysvetliteľné, že pokiaľ žalovaní disponovali takouto listinou, prečo nebola predložená skôr a

nebolo ňou argumentované aj v prípadných reakciách na predžalobné upomienky zasielané naposledy
zástupkyňou žalobkyne.

31. Súd prvého stupňa podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, prečo mal pochybnosti o
pravosti uvedenej listiny. Jeho závery v tomto smere súd logické, presvedčivé a aj pre účastníkov

konania zrozumiteľné. Odvolací súd dospel v zhode s prvostupňovým súdom k záveru, že predložením
uvedeného potvrdenia o prevzatí hotovosti zo dňa 01. 02. 2014 žalovaný 1) a žalovaná 2) nepreukázali
úhradu dlhu uplatňovaného v konaní vo výške 653,84 € žalobkyni.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

33. Z odvolania vyplýva, že žalovaní 1) a 2) sa odvolávajú aj proti výroku, ktorým bola žaloba žalobkyne
vo zvyšnej časti zamietnutá. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva
zust.§359až§361CSP.Osobouoprávnenoupodaťodvolaniejepredovšetkýmtástranasporu,vktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pretože odvolanie podali žalovaní 1) a 2) aj do výroku, ktorým

bolo rozhodnuté v ich prospech, odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo v ich neprospech.
Odvolací súd dospel k záveru, že zamietavým výrokom nebola spôsobená ujma žalovaným 1) a 2).
Keďže žalovaným 1) a 2) žiadna ujma nevznikla, v tejto časti odvolací súd odvolanie žalovaných 1) a
2) odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

35. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).