Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207681
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní právne zastúpený
JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: Ľ. X., O..
XX.XX.XXXX, Z. V. Ž., v konaní o zaplatenie 1.176,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 1.176,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 01.08.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.11.2012 ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi úver 600,- Eur, ktorý sa tento zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom vo výške
576,- Eur za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve v dvanástich mesačných splátkach po 98,-
Eur počnúc dňom 09.12.2012. Žalovaný tento úver nesplácal ani po viacpočetných upozorneniach.
Vzhľadom na neplnenie splátok žalovaný stratil výhodu splátok a dňa 01.08.2013 sa dlh stal splatným.
Žalobca tiež podal trestné oznámenie a tunajší súd trestným rozkazom sp. zn. 2T/6/2014 zo dňa

23.01.2014 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako
poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2014.

3. Žalovaný nemá v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Mesto
Žarnovica. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu

a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 28.07.2017). Podľa uvedeného ustanovenia sa
písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

4. Na pojednávanie dňa 12.10.2017 sa žalovaný nedostavil, predvolanie mu bolo doručované v zmysle
§ 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Toto
bolo vyvesené dňa 14.09.2017. Žalobca cestou právnej zástupkyne ospravedlnil svoju neprítomnosť na

pojednávaní, žiadal konať bez jeho účasti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti sporových
strán.5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a po oboznámení súvisiaceho trestného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 2T/6/2014 mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli zmluvu o úvere č. 600201095 zo dňa 06.11.2012. V zmluve sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi

úver vo výške 600,- Eur zvýšený o príslušný poplatok vo výške 576,- Eur, t.j. celkom 1.176,- Eur v
dvanástich mesačných splátkach po 98,- Eur, počnúc dňom 09.12.2012.

6. V zmluve je súčasne uvedené, že finančné prostriedky neboli poskytnuté žalovanému ani na
výkon zamestnania, povolania, ani podnikania, označená je v zmluve rubrika svedčiaca o tom, že mu

boli poskytnuté na iný účel. Zmluva vo svojich záverečných ustanoveniach odkazuje na všeobecné
podmienky poskytnutia úveru obsiahnuté na rubovej strane zmluvy a tieto v článku 4 určujú, že ak dlžník
neuhradívčasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradílenčasťsplátokaleboneuhradívčasposlednú
splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatným okamžite.

7. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 23.01.2014

sp. zn. 2T/6/2014 (právoplatným a vykonateľným dňa 08.04.2014), ktorým bol súd podľa § 193 Civilného
sporového poriadku viazaný, že žalovaný bol uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu, keď
vylákal od žalobcu poskytnutie uvedeného úveru tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na jeho poskytnutie a splácanie a tak mu spôsobil malú škodu, pretože ako je zrejmé
zo skutkovej vety trestného rozkazu, v prípade úverovej zmluvy uviedol v žiadosti o úver nepravdivý

údaj, že poberá invalidný dôchodok vo výške 308,- Eur a doložil o tom aj falošné potvrdenie, hoci bol
nezamestnaný a poberal len dávky sociálnej pomoci vo výške 62,50 Eur a tiež zatajil voči nemu vedené
exekučné konania.

8. Z trestného spisu tiež vyplýva, že trestné konanie bolo iniciované podaním žalobcu, ktorým oznamoval

na polícii skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu zo strany žalovaného zo zmluvy zo
06.11.2012. Toto trestné oznámenie bolo doručené polícii dňa 06.11.2013. V trestnom spise je založený
prehľad splátok na úverovú zmluvu, podľa ktorého žalovaný neuhradil ani jednu splátku, pričom splátky
boli splatné vždy 9. dňa v príslušnom mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou dňa 09.12.2012.

9. Ako už bolo uvedené, trestné konanie voči žalovanému potom skončilo na základe podanej obžaloby
trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 23.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 08.04.2014, pričom žalobca v ňom bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

10. Z hľadiska právneho posúdenia úverovej zmluvy je nepochybné, že išlo o spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Žalobca mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a
žalovaný mal postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, nakoľko pri uzavretí oboch zmlúv
nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Je to zrejmé z obsahu zmlúv, v ktorých je
konštatované, že išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov na iný účel než podnikanie, zamestnanie,
či výkon povolania.

11. Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a

žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je
dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi

aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia oboch zmlúv
platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci
spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných

strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená
v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade
spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia predmetných zmlúv platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje
a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v
tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne

podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník
iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj
následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne
doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie
žalovanej sumy a jej príslušenstva. Pokiaľ totiž ako vyplynulo z vykonaného dokazovania (a tvrdil to
v podstate aj sám žalobca, keď žiadal úhradu celého úveru aj poplatku v celkovej sume 1.176,- Eur),

žalovaný zo zmluvy nič neuhradil, znamená to, že v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy sa celý dlh z úverovej zmluvy stal splatným v zmysle splátkového
kalendára dňa 09.03.2013, kedy uplynula splatnosť štvrtej v poradí nezaplatenej splátky a kedy dňa
10.03.2013 žalobca mohol žiadať úhradu celého dlhu.

17. Odo dňa 10.03.2013 potom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, keďže v uvedený
deň žalobca mohol po prvýkrát vykonať svoje právo (tzv. okamih actio nata), teda mohol právo na
úhradu svojej úverovej pohľadávky uplatniť žalobou na súde. Premlčacia doba potom plynula do dňa
06.11.2013, kedy žalobca podal trestné oznámenie na polícii. Počas trestného konania od 06.11.2013 do
právoplatnosti trestného rozkazu dňa 08.04.2014 premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka

neplynula (spočívala) a následne pokračovalo jej plynutie od 09.04.2014 (viď napr. R 31/1974). To
znamená, že ohľadne žalobcom uplatneného nároku uplynula odo dňa 10.03.2013 do podania trestného
oznámenia dňa 06.11.2013 doba sedem mesiacov a 25 dní. Následne odo dňa nasledujúceho po
právoplatnosti trestného rozkazu dňa 09.04.2014 do podania žaloby v tejto veci dňa 22.08.2016 uplynula
doba dva roky, štyri mesiace a 13 dní, čo vo vzájomnom súčte s už predtým uplynulou premlčacou dobou

presahuje trojročnú premlčaciu dobu. Preto keď žaloba bola žalobcom podaná na tunajšom súde dňa
22.08.2016, bolo to po uplynutí premlčacej doby.18. Z uvedeného dôvodu súd potom musel žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania žalovaného nároku a
vzhľadom na akcesorickú povahu úrokov z omeškania súd musel takisto z dôvodu premlčania zamietnuť
žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania.

19. V danom prípade súd neposudzoval premlčanie z hľadiska ustanovení vzťahujúcich sa na
premlčanie nároku na náhradu škody, nakoľko je potrebné rozlišovať medzi škodou v trestnoprávnom
význame a škodou v občianskom práve, keďže škoda v trestnoprávnom zmysle je širšou kategóriou než
je tomu v práve občianskom. V trestnom práve sa za škodu považuje podľa § 124 ods. 1 Trestného

zákona ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho
iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veciach
alebo na právach. Škodou sa na účely trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej
súvislosti s trestným činom. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že škoda v trestnom práve zahŕňa nielen
nároky poškodeného právne kvalifikovateľné podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj prípady,
kedy sa poškodenému nedostane dohodnuté zmluvné plnenie v dôsledku porušenia zmluvy druhou

stranou (ako v danom prípade žalobcovi) a kedy ide o nárok na plnenie zo zmluvy a nie z titulu škody.
Preto pokiaľ v tomto konaní žalobca svoje nároky uplatňoval ako zmluvné plnenie, bolo potrebné použiť
všeobecnú premlčaciu dobu a nie ust. § 106 Občianskeho zákonníka upravujúceho premlčanie nárokov
na náhradu škody. Pritom možno len podotknúť, že uplynula aj subjektívna premlčacia doba v trvaní
dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť

dňa 08.04.2014 a žaloba bola podaná na súde až dňa 22.08.2016, pričom je potom bezpredmetným,
či uplynula objektívna premlčacia doba troj, či desaťročná podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
lebo vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, aj keď poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Súd ešte
dodáva, že nepovažoval zmluvu za neplatnú z dôvodu, že žalovaný bol uznaným za vinného z trestného

činu, nakoľko jeho skutková podstata spočívala v tom, že uviedol do omylu žalobcu v otázke splnenia
podmienok úveru a v takom prípade ust. § 49a Občianskeho zákonníka sankcionuje uskutočnenie
právneho úkonu v omyle len relatívnou neplatnosťou a žalobca sa podľa § 40a Občianskeho zákonníka
relatívnej neplatnosti zmluvy nedovolával.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko mu
žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.