Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515201253
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515201253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava

Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Piaristická 16, zastúpeného: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so
sídlom Bratislava, Vajnorská 55, proti žalovaným: 1/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XXXX/X, 2/
K. B., bytom F., X. XXXX/X, za účasti intervenienta na strane žalovaných 1/,2/: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 841,04 eur s príslušenstvom,
o odvolaní intervenienta na strane žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom č.k. 7C/81/2015- 128 zo dňa 15. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

III. Žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi 841,04 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 18.02.2015 do zaplatenia, do
troch dní. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na ich náhradu v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako poisťovňa má uzatvorené
havarijné postenie s majiteľom vozidla zn. Ford ako poisteným. Žalovaný 1/ ako poistený ma uzatvorené
povinné zmluvné poistenie na vozidlo zn. Škoda a intervenientom ako poisťovňou. Dňa 16.08.2013
vznikla dopravná nehoda na Piaristickej ulici v Trenčíne a to tak, že žalovaný 1/ zaparkoval vozidlo zn.

Škoda, ktorého majiteľom bol žalovaný 2/, v jednosmernej ulici na pravej strane ulice, pričom otvoril
dvere od vodiča a do týchto dverí nabúral vodič s vozidlom zn. Ford. Žalovaný 1/ písomne uznal, že bol
vinníkom tejto dopravnej nehody. Žalobca poistnú udalosť likvidoval cez havarijné poistenie a majiteľovi
vozidlazn.Fordakopoistenémuvyplatildňa20.09.2013náhradupoistnéhoplneniavovýške841,04eur.
Žalobca listom zo dňa 10.10.2013 vyzval intervenienta na refundáciu nákladov do 15 dní od prevzatia
tohtolistu.Žalovaný1/vdoplňujúcomdotazníkukhláseniuškodovejudalostipísomneuviedol,ževozidlo
zn. Škoda v čase nehody nebolo naštartované a nebolo v pohybe. Príčina nehody vznikla tak, že po

zaparkovaní otvoril dvere a zozadu idúce auto mu do nich vrazilo. Intervenient v oznámení zo dňa
27.03.2014 uviedol, že po šetrení poistnej udalosti zistil, že vozidlo zn. Škoda nebolo v čase vzniku
škody v prevádzke, a preto nevznikol nárok na výplatu poistného plnenia.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427, § 813, § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, § 24 ods. 1, § 23 a § 25 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Dôsledkom zavineného konania žalovaného 1/ ako

vodiča vozidla zn. Škoda, ktorého vlastníkom je žalovaná 2/, vznikla škoda na vozidle zn. Ford, ktorého
vlastníkom je obchodná spoločnosť AEE-URAP s.r.o. Škoda bola vyvolaná prevádzkou motorových
vozidiel,nakoľkomedzistranamisporunebolosporné,žežalovaný1/zaparkovalsvojevozidlozn.Škoda
a ohrozil bezpečnosť účastníka cestnej premávky tým, že otvoril dvere do jazdného pruhu, do ktorých
vrazilo vozidlo zn. Ford. Skutočnosť, či v tomto prípade bol zapnutý motor vozidla zn. Octavia alebo

nie, je irelevantné, pretože úkon, otvorenie dverí a opustenie vozidla po jeho zaparkovaní, je možné
považovať za bezprostredný úkon po skončení jazdy. Tento názor súdu je podporený aj tým, že § 23
a 25 zákona o cestnej premávke upravuje povinnosti vodiča pri zastavení a státí motorového vozidla.
Ak teda vozidlo zn. Octavia spôsobilo dopravnú nehodu, žalovaný 1/ je zodpovedný za škodu v zmysle
§ 420 Občianskeho zákonníka z titulu porušenia právnej povinnosti v zmysle § 24 ods. 1 zákona o
cestnej premávke a žalovaný 2/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako poisťovňa z titulu havarijného poistenia uhradil škodu
majiteľovi vozidla zn. Ford, prešlo na ňu právo na náhradu proti zodpovednému subjektu, pričom bolo na
žalobcovi, či si svoj nárok uplatní u žalovaných alebo u intervenienta. Keďže nedošlo k dobrovoľnému
a včasnému plneniu zo strany žalovaných, súd ich rozsudkom zaviazal na náhradu poistného plnenia,
spolu príslušenstvom, ktoré bolo uplatnené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient na strane žalovaných 1/,2/.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd
prvej inštancie nesprávne vyložil § 427 Občianskeho zákonníka a nesprávne ho na daný skutkový stav

aplikoval, pretože napriek skutočnosti, že vozidlo nebolo v pohybe a nemalo zapnutý motor, ustálil, že pri
vznikuškodybolovprevádzkezdôvodu,žeotvoreniedveríaopustenievozidlapozaparkovaníjemožné
považovať za úkon bezprostredne po skončení jazdy. Tento názor súdu prvej inštancie považoval za
nesprávny, pretože škoda v danej veci nevznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného
a ani v súvislosti s jej osobitnou povahou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, publikované

pod č. R 9/1972, podľa ktorého je motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale
aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Teda prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k
jazde a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo
uvedenie motorového vozidla do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa
vozidlo uvedie do pohybu či nie, nech sa tak už stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti

prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 20/1975 podľa ktorého zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sa posudzuje podľa § 427 Občianskeho zákonníka
len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a nie ak
bola porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku spôsobená škoda

nevyvolaná povahou tejto prevádzky. Aj podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR publikovaného pod
č. R 3/1984 zodpovednosť za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy pri
každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky. Základnou otázkou preto bolo, či škoda vzniknutá pri dopravnej nehode je v priamej
príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného. Pojem prevádzka

je širší než pojem osobitná povaha prevádzky, pričom práve osobitosť povahy prevádzky motorového
vozidla (nie prevádzka ako taká) je dôvodom osobitnej ochrany poškodených podľa § 427 Občianskeho
zákonníka. Podľa uvedenej judikatúry je vozidlo v prevádzke keď a/ sa pohybuje (bez ohľadu na to
či je alebo nie je zapnutý motor) alebo b/ keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. V tomto smere je
nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že za prevádzku motorového vozidla je možné považovať

jej otvorenie dverí na stojacom motorovom vozidla bez toho, aby bol zapnutý motor. V posudzovanom
prípade nebol motor poisteného vozidla v chode, vozidlo sa samovoľne nepohybovalo, bolo odstavené.
Otvorenie dverí na vozidle sa nutne nepovažuje za osobitnú povahu prevádzky len z dôvodu, že aj
zákon č. 8/2009 Z.z. považuje tento úkon za bezprostredný po ukončení jazdy. Rozhodujúce je, či
možno považovať iba samotný úkon otvorenia dverí za prevádzku vozidla, ak nebol v chode jeho motor,

pretože otvorenie dverí je tá skutočnosť, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd
prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku s týmito argumentami nevysporiadal. Ustálil, že otvorenie
dverí je prevádzkou vozidla, teda nárok je dôvodný. Akceptovanie tohto záveru by znamenalo rozpor s
ustálenou judikatúrou. V danom prípade je možné uvažovať o zodpovednosti podľa § 420 Občianskehozákonníka,aletakétoporušenienezakladázodpovednosťzaškodukrytúpovinnýmzmluvnýmpoistením
poisteného a intervenient nemá povinnosť zo zákona takúto škodu nahradiť. Rovnaký právny záver
vyslovil aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 6Co/222/2013 zo dňa 22.03.2013.

5. Žalobca sa k odvolaniu intervenienta písomne vyjadril tak, že sa pridržiaval doterajšej argumentácie
v konaní. Intervenient aj v odvolaní tvrdí, že škoda nebola spôsobená osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla, ale potom je zrejmé, že nemá právny záujem na výsledku sporu, pretože predmetná
škodová udalosť podľa jeho vlastnej argumentácie nespadá pod rozsah poistenia.

6. Intervenient na strane žalovaných sa ďalej písomne vyjadril tak, že má riadny právny záujem na
výsledku sporu a zopakoval argumenty, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolací preskúmalvecvintenciách ustanovení§379 a§380zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods.
1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 01. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania intervenienta na
strane žalovaných nariaďovať pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej je vecne

správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu odvolania vyplýva, že intervenient na strane žalovaných ( ktorý podľa § 84 CSP tvorí so
žalovanými 1/,2/ nerozlučné spoločenstvo) uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní intervenientom na strane žalovaných
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia
rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty azmyslu. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v
podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

18. Námietky intervenienta na strane žalovaných, uvedené v odvolaní, boli totožné s námietkami,
ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, vysporiadal sa s
nimi, a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani

preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd,
na rozdiel od názoru intervenienta, zastáva názor, že z ustálenej súdnej judikatúry, ktorú napokon cituje
i odvolateľ, vyplýva, že prevádzkou motorového vozidla sa rozumie nielen samotný pohyb motorového
vozidla, ale i príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po
skončení jazdy. Otvorenie a zatvorenie dverí motorového vozidla po skončení jazdy ( v súdenej veci na
parkovisku) predstavujú z povahy veci nevyhnutný úkon nasledujúci po skončení jazdy ( logicky teda

po uvedení motorového vozidla do stavu pokoja a vypnutí motora). Ide nepochybne o fyzický úkon,
ktorý má svoj pôvod „vnútri“ prevádzky, je vyvolaný charakterom prevádzky a súvisí s organizáciou,
riadením a realizáciou prevádzky. Možno teda uzavrieť, že škoda v prejednávanej veci bola spôsobená
v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a odvolacia námietka intervenienta na
strane žalovaných 1/,2/ nie je dôvodná.

19. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v
celom rozsahu. Žalovaným 1/,2/ by taktiež patril nárok na náhradu trov konania, avšak z obsahu spisu je
zrejmé, že si žiadne trovy neuplatnili a ani im preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto
im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).