Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Matulák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Pc/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818204872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: N. L., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y., C. XX/X, proti manželke navrhovateľa: J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., C. XX/
X, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo N. L., narodeného XX.X.XXXX a J. L., rodenej T., narodenej XX.X.XXXX, uzatvorené dňa
XX.X.XXXX v V. Y., zapísané v knihe manželstiev R. národného výboru v V. Y., vo zväzku 4, ročník XX,
strana XX, pod poradovým číslom 2, r o z v á dz a.

II. O. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajší súd, dňa 18.10.2018, proti svojej manželke, domáhal

rozvodu ich manželstva. V návrhu uviedol, že z manželstva pochádzajú štyri, toho času už plnoleté deti.
S manželkou sa zoznámil v roku 1987 a po krátkej známosti sa zosobášili. Od roku 1994 jeho manželka
nikde nepracuje, do dnešnej doby sa pokúsila o prácu 8-krát a všade ju vyhodili, pretože je pomalá.
Od roku 2004 do roku 2017 nepracovala vôbec. K manželke stratil citový vzťah a nevidí žiadnu nádej
na obnovu spolužitia. Nemá žiaden záujem na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvalo
rozvrátené.

2. Manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva žiadala návrh zamietnuť a to aj napriek tomu,
že podľa jej vyjadrenia manželstvo si dlhý čas, aspoň 15 rokov, neplní svoj spoločenský účel, žiadnu
zo svojich funkcií, pričom nevidí žiadnu možnosť, že by jej vzťah s manželom sa mohol v budúcnosti
zlepšiť. S návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila len z dôvodu, že po rozvode manželstva nebude
mať kde bývať.

3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov a oboznámením s obsahom

listinných dôkazov, tvoriacich súčasť spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

4. Obaja účastníci uzavreli manželstvo dňa 16.1.1988 ako svoje prvé v poradí.

5. Z manželstva pochádzajú štyri, v súčasnosti už plnoleté deti, T., narodená v roku 1988, N., narodený
v roku 1990, S., narodená v roku 1995 a O., narodená v roku 1999. Tri najstaršie deti sú už samostatné,
ich rodičia nemajú vo vzťahu k nim vyživovaciu povinnosť. Najmladšia dcéra O. v súčasnej dobe študuje

na vysokej škole.

6. V čase vyhlásenia tohto rozhodnutia obaja manželia žili na tej istej adrese, v nájomnom byte. V byte
s nimi bývali takisto aj ich dve deti, N. a O. a takisto aj matka manželky, ktorá nepodala návrh na rozvodmanželstva. Podľa zhodného vyjadrenia oboch manželov, títo síce užívajú i v súčasnej dobe celý byt
spoločne, v skutočnosti sa však každý z nich zdržiava v inej izbe bytu, pričom každý z nich si svoje
potreby zabezpečuje sám, resp. navrhovateľ si aj sám pre seba a pre deti varí.

7. Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu zotrval. Uviedol, že návrh na rozvod si podal
predovšetkým z dôvodu, aby jeho manželka nemala po jeho smrti nárok na vdovský dôchodok. Tvrdil,
a z jeho slovného prejavu (rozprával len veľmi pomaly a čiastočne mu bolo aj zle rozumieť) i celkovej
mobility (pomalá chôdza za pomoci paličky) bolo zrejmé, že má vážne zdravotné problémy (tvrdil, že je

po dvoch porážkach a trpí na anémiu). Vyčítal manželke, že táto sa počas celej doby, čo sú manželia,
nezamestnala, na domácnosť riadne neprispievala. Manželku 27 rokov živí, táto mu od roku 1994 s
ničím nepomáha, chcel od nej, aby ho opatrovala a mala opatrovateľský príspevok, s čím však ona
nesúhlasila. Tvrdil, že ako manželia spoločne nikdy nehospodárili. Intímne sa spolu nestýkajú viac ako
5 rokov a túto dobu takisto si neposkytujú ani vzájomnú pomoc. Tvrdil tiež, že má dobrý vzťah k svojím
deťom, pričom najmladšiu dcéru O. chce i naďalej finančne podporovať, aby úspešne ukončila svoje

štúdium na vysokej škole. Odmietol problémy v manželskom spolužití riešiť prostredníctvom mediácie,
odbornej pomoci psychológa, a vylúčil aj možnosť poskytnúť obom účastníkom sudcovskú lehotu za
účelom urovnania ich vzťahu. Tvrdil tiež, že návrh na rozvod manželstva by si podal už skôr, čakal však
na to, kým všetky ich deti budú plnoleté. Uviedol tiež, že vzťah jeho manželky k deťom je narušený.

8. Manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva, na pojednávaní pred súdom uviedla, že jej
manželstvo s navrhovateľom si naozaj dlhodobo neplní svoj spoločenský účel, žiadnu so svojich funkcií
a to aspoň 15 rokov. Uviedla, že navrhovateľ sa k nej správa zle, doma si nemôže ani navariť a preto
väčšinou je len chlieb. Je pravda, že v byte bývajú okrem nej a jej manžela takisto ich dve, už dospelé
deti a takisto aj jej matka. Každý z nich užíva samostatne izbu a je pravda, že jej manžel si v súčasnosti

varí sám, resp. pre seba a deti. Jej matka bola v minulosti vlastníkom bytu, ktorý byt však predala
asi za sumu 200 000 Sk, z dôvodu vysokých poplatkov, ktoré peniaze však ona musela dať svojmu
manželovi, ktorý s týmito peniazmi naďalej disponoval a tieto peniaze minul na svoju milenku, napriek
tomu, že z týchto mal uhrádzať náklady ich dcéry. Uviedla tiež, že sa svojho manžela bojí, z bytu však
nemá kam ísť a to je dôvod, pre ktorý s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Poprela tvrdenia

navrhovateľa, že by v byte žila ako príživník. Naopak, na domácnosť v minulosti prispievala a i v súčasnej
dobe prispieva sumami 230 eur mesačne, resp. naposledy prispela sumou 200 eur v septembri tohto
roku. V minulosti pracovala, pričom jej zostali nejaké úspory, z ktorých si financuje súčasné potreby.
Nespochybnila tvrdenia navrhovateľa, že jej vzťah k deťom je narušený, ako i to, že svojej dcéry Ivane
nebola ani na krštení jej dieťaťa, resp. keď táto potrebovala pomoc s dieťaťom, tejto nepomohla, avšak

dcéra za ňou v súvislosti s tým neprišla. Manžel ju stále odstrkuje, vidí všade len peniaze, keď chcel aj v
minulostiniečodobytukúpiť,nekonzultovaltosňou.Naposledypracovalado4.7.2018,pričompracovný
pomer s ňou bol ukončený s výpoveďou pre nespokojnosť zamestnávateľa s jej prácou. Nie je teda
pravda, že by nemala záujem v minulosti sa zamestnať a mať vlastný príjem. V súčasnosti je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Uviedla tiež, že

okrem toho, že s manželom spolu v minulosti nikdy nehospodárili, vzájomne si nepomáhajú a aj keby
chcela svojmu manželovi pomôcť, túto pomoc by neprijal, nechce s ňou ani bývať. Doma má od manžela
len zákazy a príkazy. Nesmie doma napríklad variť. Aj jej syn, ktorý s nimi žije, je vo vzťahu k nej drzý.
Asi 10 rokov dozadu mal jej manžel vážnu známosť, ktorá trvala asi 4 roky, skutočnosť ktorú znášala len
z dôvodu, že nemala kam ísť bývať. S manželom sa napriek tomu v minulosti snažila udobriť, avšak on o

to nemal záujem. Manželstvo si už nebude môcť v budúcnosti plniť svoj účel, jej manžel je tvrdohlavý a je
asi rád, keď sa ho bojí. Nevie, aké má v budúcnosti možnosti, či vôbec bude môcť aj niekde inde bývať.
Nevie prečo je manžel na ňu doma zlý, prečo ju neznáša, najradšej by ju nevidel, ona potom doma
často plače. Navrhovateľ stále tvrdí, že jej nič nedaruje, pričom ona sama by sa s ním chcela o všetko
podeliť. Keby mala kam ísť, už dávno by od manžela odišla, pretože sa ho bojí a manželstvo vôbec

nefunguje. Keď manželovi v niečom dohovára, je na ňu drzý a nemá záujem s ňou vôbec komunikovať.
Bojí sa takisto aj svojho syna Ondreja. Manžel robí prieky takisto aj jej matke, aj jej zakázal napríklad
variť, umývať riady a podobne, pričom jej matka navrhovateľovi nejakou sumou, asi 20-30 eur mesačne,
prispieva na domácnosť, navrhovateľ však tvrdí, že je to málo.

9. Výpoveď svojej manželky navrhovateľ nijako nerozporoval, pričom uviedol, že byt, v ktorom so svojou
manželkou v súčasnej dobe býva, je bytom nájomným, z ktorého bytu chce po rozvode manželstva
odísť, pričom manželka môže v tomto byte zostať, za byt však bude musieť platiť sama. Uviedol tiež, že
mesačne poberá dôchodok vo výške 313 eur. Jeho syn Ondrej pracuje, výšku jeho mesačného príjmunepozná, na domácnosť však mesačne prispieva sumou 150 eur. Nepoprel ani tvrdenie svojej manželky,
že byt, ktorý patril jej matke, bol predaný, pričom všetky peniaze z predaja bytu mu boli odovzdané.
Tvrdil, že tento byt bol predaný z dôvodu, že domácnosť, v ktorej s manželkou býval, financoval len on a

že za peniaze z predaja bytu prenajal ich dcére Soni byt, za ktorý sa mesačne platilo 9000 Sk. Uviedol,
že takto sa rozhodol so svojou dcérou bez manželky, pretože jeho dcéra nedostala internát. Nepoprel
ani dlhotrvajúci svoj vzťah k inej žene, ktorý jeho manželka musela trpieť. Vyslovene však uviedol, že
svoju manželku považuje za príživníka.

10. K vyššie uvedeným tvrdeniam navrhovateľa (bod 9 odôvodnenia rozsudku) jeho manželka uviedla,
že má vedomosť, že dcéra bývala na internáte a nie v nejakom nájomnom byte, pričom poberala
štipendium. Navrhovateľ sa s ňou nikdy neradil o tom, akú sumu a za čo ich dcére Sone zaplatí. Tiež
sa s ňou nikdy neradil ohľadne zakúpenia konkrétnych vecí do bytu, pričom sa na tieto účely používali
aj jej peniaze.

11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich
sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodlo o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy v manželstve tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

15. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,
ako aj prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnom citovom zblížení, v zhode, poskytujú si vzájomne

pomoc a podporu. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi
manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo
vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo
vzájomnomsprávanípravidlami,ktorévyplývajúz jednotlivýchustanovenícitovanéhozákona.Musíísťo
rozvratmedzimanželmi,ktorýjevážny,trvalýanarušujeichspolužitie.Hĺbkarozvratuvovzťahochmedzi

manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského
spolužitia.

16. Z výpovedí oboch manželov na pojednávaní mal súd preukázané, že ich manželstvo je dlhodobo
nefunkčné. Neplní si dlhý čas svoj spoločenský účel a ani jednu zo svojich funkcií. Manželka

navrhovateľa bola v manželstve dlhodobo navrhovateľom utláčaná, nejde a ani v minulosti nešlo v
žiadnom prípade o rovnoprávny vzťah dvoch ľudí, ktorí by sa mali radi, ctili si jeden druhého a vzájomne
si pomáhali, rešpektovali jeden druhého. Navrhovateľ v podstate o všetkom vždy rozhodoval sám,
jeho manželka sa mu musela prispôsobovať a rešpektovať jeho vôľu. I v súčasnosti navrhovateľ
svoju manželku rôznym spôsobom obmedzuje, a táto si dokonca nemôže doma ani pripraviť stravu.

Medzi manželmi nie je vinou navrhovateľa žiadna úcta, tolerancia a vzájomné porozumenie, nežijú
vo vzájomnom citovom zblížení, v zhode, neposkytujú si vzájomne pomoc a podporu. Manželia
spolu v podstate ani nekomunikujú, resp. ich komunikácia sa obmedzuje len na výčitky navrhovateľa
voči manželke. Napriek tomu, že manželka navrhovateľa sa navrhovateľovi v minulosti všemožne
prispôsobovala, bola ochotná akceptovať aj to, že v manželskom zväzku bol jej manžel jednoznačne

dominantný a o všetkom rozhodoval sám, navrhovateľ si svoju manželku nijako nevážil, o čom svedčí
aj to, že za trvania manželstva a dokonca s vedomým manželky, dlhodobo udržiaval intímny vzťah s
inou ženou, že manželkinu matku v podstate donútil predať jej byt, pričom peniaze z predaja tohto bytu
mu museli byť odovzdané a s týmito v ďalšom období nakladal navrhovateľ výlučne sám, bez toho,že by vôbec zisťoval stanovisko svojej manželky. Atmosféra v mieste bydliska oboch manželov je zlá,
manželka navrhovateľa a jej matka sú navrhovateľom a jeho synom Ondrejom odstrkované, nevážia si
ich. Manželka navrhovateľa síce s rozvodom manželstva nesúhlasila, bolo to však len z dôvodu obáv o

jej ďalšiu existenciu, ktorú spájala s nevyriešenou bytovou otázkou.

17. Na rozdiel od svojej manželky, navrhovateľ nemal ani najmenší záujem riešiť manželskú krízu
poskytnutím sudcovskej lehoty účastníkom, formou mediácie, resp. návštevou nejakého odborníka,
psychológa, v čom súd, v konečnom dôsledku, pre postoj navrhovateľa k celej veci na pojednávaní,

nevzhliadol ani žiaden zmysel.

18. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťah navrhovateľa a
jeho manželky je vážne a trvalo narušený. Hoci je pravda, že obaja manželia uzavreli manželstvo ešte
takmer pred 30 rokmi, toto si však už dlhý čas neplní svoj spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií.
Podľa zhodných vyjadrení manželov je ich manželstvo dlhý čas úplne nefunkčné, neplní si ekonomickú,

biologickú funkciu a ani funkciu vzájomnej pomoci, vinou navrhovateľa, ktorý nikdy nepovažoval svoju
manželku za rovnoprávneho partnera, vždy sa v manželstve správal dominantne a manželka sa mu vo
všetkom musela prispôsobovať. Aj počas pojednávania pred súdom sa navrhovateľ vyjadroval k osobe
svojej manželky len negatívne a v podstate vylučoval akékoľvek možnosti riešenia manželskej krízy.

19. Za týchto okolností, keďže podľa názoru súdu nemožno predpokladať, že by navrhovateľ svoj
postoj k manželstvu v budúcnosti zmenil, keďže deti manželov sú už plnoleté a navrhovateľ si svoju
manželku neváži (navrhovateľ prezentoval len výrazne negatívny postoj k manželstvu a k manželke),
súd manželstvo navrhovateľa a jeho manželky ako nefunkčné rozviedol, majúc za to, že toto je
hlboko a trvalo rozvrátené, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií. V tomto

nefunkčnom vzťahu navrhovateľ nemal žiaden záujem zotrvať, pričom jeho manželka s rozvodom
nesúhlasila len z obavy o jej ďalšiu existenciu, resp. obavu, že sa s bytu, v ktorom býva, bude musieť
po rozvode vysťahovať. Podľa právneho názoru súdu, na rozvrate manželstva majú svoj podiel viny
obaja manželia, pretože problémy, ktoré v ich manželstve postupne vznikali, poznajúc svoje vzájomné
povahové vlastnosti a priority druhého manžela, nedokázali náležite riešiť, dlhodobo nevytvárali zdravé

rodinné prostredie. Podstatne väčšou mierou na rozvrate manželstva sa však podieľal navrhovateľ, ktorý
si svoju manželku nevážil, nerešpektoval jej dôstojnosť a potreby, nepomáhal jej, presadzoval si len
svoje záujmy. Z vyššie uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov, ktoré si neplní svoj účel, žiadnu
zo svojich funkcií, rozviedol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.

d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v

§ 365 ods. 1, 2 CSP a v § 62 ods. 1 CMP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.