Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. september 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/103/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012434
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116012434.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
25. septembra 2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

F. C.G., D.. XX.X.XXXX S. P., Č. F., H. N. A., A. XX

sa uznáva vinným

zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

pretože:
dňa 22.6.2016 asi o 21.30 hod. v P. Y. D. S., P.. A. v objekte Autokempingu pred chatkou bezdôvodne
kričal na svoju manželku O.. I. C. s tým, aby išla okamžite domov, pričom ju chytil za ľavé rameno
a postavil ju zo stoličky, na ktorej sedela. Po tomto konaní ju tlačil rukami vonku smerom z objektu
Autokempingu. Táto sa jeho konania bránila, nechcela s ním ísť a podarilo sa jej vytrhnúť, pričom si k
nemu sadla na stoličku nachádzajúcu sa pred chatkou. Opätovne prišiel k nej a znova ju chytil oboma
rukami za plecia a povedal jej, že pôjde s ním domov. Po tom ju ťahal až pred bránu Autokempingu k
jej osobnému motorovému vozidlu zn. S. H. I. A.-XXX T. na ktorom on prišiel, otvoril dvere na strane
spolujazdca a aj napriek tomu, že sa mu snažila vytrhnúť, ju vytlačil do vnútorných priestorov motorového
vozidla - na sedadlo spolujazdca, pričom zatvoreniu dverí bránila rukami a počas toho sa jej podarilo
vybrať mobilný telefón z tašky, ktorú mala prevesenú cez seba za účelom zavolania polície. Obvinený
F. C. jej tento vytiahol a hodil na zem, rozbil ho a povedal, že nikam volať nebude. Po tomto otvoril
zadné dvere za spolujazdcom, znova ju chytil za ramená a táto sa bránila tak, že sa točila, aby sa mu
vyšmykla. Na to ju chytil za chrbát a snažil sa ju dať na zadné sedadlo, čo sa mu po desiatich minútach
aj podarilo. Zaistil na zadných dverách za spolujazdcom detskú poistku a zatvoril dvere, pričom O.. I. C.
z motorového vozidla ušla cez zadné dvere za vodičom a utekala smerom ku Autokempingu a kričala
o pomoc. Potom po dvadsiatich metroch ju dobehol, chytil ju zozadu za ramená a otočil ju smerom k
motorovému vozidlu a dotlačil ju pred sebou znovu k motorovému vozidlu. Pri motorovom vozidle ju
chytil jednou rukou za ľavé rameno a otvoril kufor so slovami: „Zviažem ťa, zviažem, aby si nemohla
utiecť.“ Nahol sa do kufra s tým, že vyberie tam uložené lano žlto-čiernej farby, pričom O.. I. C. plakala
a povedala mu, že do kufra nechce ísť, pričom kričala o pomoc. Podarilo sa jej mu vytrhnúť, ale chytil ju
a dal ju dozadu na sedadlo za vodičom, pričom zaistil detskú poistku na dverách. Po tomto si sadol za
volant - šoféroval smerom do Prešova po diaľnici, pričom jednou rukou držal O.. I. C. a táto sa mu snažila
vytrhnúť a presunúť na sedadlo za spolujazdcom a celú dobu plakala. Na križovatke pri obchodnom
dome „. S. A. D. X. U., počas toho, ako stáli na semaforoch na odbočenie na ulici Volgogradská, spustila
okno na zadných dverách za sedadlom spolujazdca vyklonila sa do pol tela von, tak videla stáž na
križovatke motorové vozidlo mestskej polície, mávala a kričala o pomoc, pričom si ju mestskí policajti
nevšimli. Na to O.. I. C. cez otvorené okno vonkajšej strany otvorila dvere a obvinený F. C. rýchle pridal

s vozidlom a držal ju za ľavú ruku, aby z auta nevyskočila. Po tomto prišli pred vchod na ulicu A. Č.. XX,
pričom auto spomalil a O.. I. C. z motorového vozidla vyskočila, kričiac o pomoc a bežala k druhému
bloku. Obvinený F. C. ju dobehol, chytil ju pevne za ruky a tlačil ju do vchodu a následne do výťahu
a bytu. O.. I. C. sa snažila z bytu utiecť, avšak obvinený F. C. dvere do bytu uzamkol. Kľúče vybral a
svojim telom jej bránil prístupu k dverám, pričom niekam telefonoval. O.. I. C.G. znovu kričala o pomoc,
povedala mu, že je jej zle a nech zavolá záchranku. Po tomto dvere bytu otvoril, pričom táto z neho
ušla von, pričom bežiac dole schodmi stretla policajnú hliadku. Týmto konaním O.. I. C. utrpela drobnú
odreninu na pravej ruke, ktorá si však lekárske ošetrenie nevyžiadala

teda

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania a na
chránenej osobe - násilím a na blízkej osobe

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona a nezistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 a priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona a za použitia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.12.2016 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci
obžalovaného F. C..

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spáchal zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1 ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona
a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, tak ako je tento uvedený vyššie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených I. C.,
výsluchom svedkov Z. H., L. O. ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný F. C. vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou to čo sa mu v obžalobe kladie za vinu. V
tom období mali s manželkou tzv. tichú domácnosť a ich vzťahy boli napäté. Manželka nebola doma a
ani nedvíhala mobil a preto ju začal hľadať. Odviezol sa autom do areálu autokempu v Y. D. S., hľadať
svoju manželku Evu. V kempe boli ubytovaný robotníci, ktorí pracovali na stavbe ich rodinného domu.
Manželka sedela pred ich chatkou spolu s ich kamarátkou Z. H. a jej druhom G. G.. Popíjali víno. On
zvýšeným hlasom hovoril svojej žene, nech ide domov. Ona nechcela ísť, smiala sa. Preto ju chytil za
ruku a začal ju ťahať ku autu, ktoré bolo vzdialené asi 30 metrov. Cestou k autu sa hádali. Následne ju
naložil do auta, posadil ju na zadné sedadlo. Ešte predtým mobil manželke vypadol na zem a rozbil sa.
Cestou domou ju slovne ukľudňoval. Prišli pred bytovku, stále sa hádali a následne vošli do bytu. On
potom zamkol byt zvnútra, pričom tak robí pravidelne. Ako boli v byte, zavolala mu Z. H., ktorá sa pýtala,
že čo sa deje, že niekto volal políciu a hľadajú nás. Potom manželke prišlo zle, že nemôže dýchať a
preto spolu vyšli z bytu, že pôjdu k lekárovi. Keď vyšli pred vchod bytovky, tak už tam stáli policajti a
začali zisťovať čo sa stalo.

Záverom uviedol, že celá situácia ho veľmi mrzí a že ta hádka bola výnimočná. V súčasnej dobe s
manželkou riadne žije v spoločnej domácnosti a starajú sa o svoje deti.

Svedkyňa poškodená I. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka toho dňa, tak vtedy sa s
manželom nerozprávali 2 -3 mesiace a on zrazu prišiel do toho kempu, kde ona mala stretnutie so
známymi aj s robotníkmi, ktorí robili na ich dome a od ktorých potrebovala aby urobili niečo navyše.
Manžel prišiel okolo 10 hod. večer s tým, že chcel po nej aby s ním išla domov, že sa porozprávajú. Ona

mala vtedy na neho nervy, že prečo práve teraz o tomto čase sa majú spolu rozprávať. On na ňu tlačil,
kričali po sebe. Nakoniec sa však z dôvodu, že deti ostali samé v byte rozhodla, že s ním pôjde domov.
Manžel jej fyzicky neublížil, nemala na sebe žiadne podliatiny, žiadne škrabance. Kričali na seba, ale išla
s ním autom domov. Ona vtedy išla s ním dobrovoľne domov, bolo to ich spoločné rozhodnutie. Hádka
pokračovala aj doma, vrieskali po sebe a kričali. Jej prišlo zle a išli spolu dole spolu a ako zišli dole pred
vchodom do bytovky stáli policajti.

Obdobne poškodená vypovedala aj pri svojom výsluchu dňa 20.9.2016.

Poškodená na hlavnom pojednávaní však vypovedala diametrálne odlišne od toho, čo uviedla vo svojich
výsluchoch dňa 23.6.2016 od 00.20 hod. do 02.20 hod a od 14.05 hod. do 15.10. hod.

Poškodená v týchto výsluchoch uviedla, že v ten večer, prišiel jej manžel do autokempu s tým, aby išla
okamžite domov, pričom ju chytil za ľavé rameno a postavil ju zo stoličky, na ktorej sedela. Po tomto
konaní ju tlačil rukami vonku smerom z objektu Autokempingu. Ona sa jeho konaniu bránila, nechcela
s ním ísť a podarilo sa jej vytrhnúť, pričom si k nemu sadla na stoličku nachádzajúcu sa pred chatkou.
Opätovne prišiel k nej a znova ju chytil oboma rukami za plecia a povedal jej, že pôjde s ním domov. Po
tom ju ťahal až pred bránu Autokempingu k autu na ktorom on prišiel, otvoril dvere na strane spolujazdca
a aj napriek tomu, že sa mu snažila vytrhnúť, ju vytlačil do vnútorných priestorov motorového vozidla
- na sedadlo spolujazdca, pričom zatvoreniu dverí bránila rukami a počas toho sa jej podarilo vybrať
mobilný telefón z tašky, ktorú mala prevesenú cez seba za účelom zavolania polície. Manžel jej tento
vytiahol a hodil na zem, rozbil ho a povedal, že nikam volať nebude. Po tomto otvoril zadné dvere za
spolujazdcom, znova ju chytil za ramená ona sa mu chcela vyšmyknúť Na to ju chytil za chrbát a snažil
sa ju dať na zadné sedadlo, čo sa mu po desiatich minútach aj podarilo. Zaistil na zadných dverách za
spolujazdcom detskú poistku a zatvoril dvere, pričom ona z motorového vozidla ušla cez zadné dvere
za vodičom a utekala smerom ku Autokempingu a kričala o pomoc. Potom po dvadsiatich metroch ju
dobehol, chytil ju zozadu za ramená a otočil ju smerom k motorovému vozidlu a dotlačil ju pred sebou
znovu k motorovému vozidlu. Pri motorovom vozidle ju chytil jednou rukou za ľavé rameno a otvoril kufor
so slovami a chcel ju lanom zviazať. Nahol sa do kufra s tým, že vyberie tam uložené lano žlto-čiernej
farby, pričom ona plakala a povedala mu, že do kufra nechce ísť, pričom kričala o pomoc. Podarilo sa
jej mu vytrhnúť, ale chytil ju a dal ju dozadu na sedadlo za vodičom, pričom zaistil detskú poistku na
dverách. Po tomto si sadol za volant - šoféroval smerom do A. po diaľnici, pričom ju jednou rukou držal a
ona sa mu snažila vytrhnúť a presunúť na sedadlo za spolujazdcom a celú dobu plakala. Na križovatke
pri obchodnom dome „U. S. A. D. X. U., počas toho, ako stáli na semaforoch na odbočenie na ulici S.,
spustila okno na zadných dverách za sedadlom spolujazdca vyklonila sa do pol tela von, tak videla stáť
na križovatke motorové vozidlo mestskej polície, mávala a kričala o pomoc, pričom si ju mestskí policajti
nevšimli. Na to cez otvorené okno vonkajšej strany otvorila dvere a manžel rýchle pridal s vozidlom a
držal ju za ľavú ruku, aby z auta nevyskočila. Po tomto prišli pred vchod bytovky na ulici A. Č.. XX, pričom
auto spomalilo a ona z vozidla vyskočila, kričiac o pomoc a bežala k druhému bloku. Manžel ju dobehol,
chytil ju pevne za ruky a tlačil ju do vchodu a následne do výťahu a bytu. Ona sa snažila z bytu utiecť,
avšak manžel dvere do bytu uzamkol. Kľúče vybral a svojim telom jej bránil prístupu k dverám, pričom
niekam telefonoval. Ona znovu kričala o pomoc, povedala mu, že je jej zle a nech zavolá záchranku.
Po tomto dvere bytu otvoril, pričom ona z neho ušla von, pričom bežiac dole schodmi stretla policajnú
hliadku. Pri tomto konflikte jej manžel spôsobil drobnú odreninu na pravej ruke.

Poškodená na otázku súdu, prečo na hlavnom pojednávaní vypovedá inak ako v prípravnom konaní pri
týchto výsluchoch uviedla, že vypovedala tak preto lebo vtedy na neho mala nervy a chcela manželovi
ublížiť. Chcela aby bol potrestaný, ale neuvedomovala si následky. Bol to dobrý dôvod na potrestanie
manžela. Ona si vtedy myslela, že manžel bude iba dva dni zadržaný, že to bude na neho iba také
bububu a že všetko už bude v poriadku a nič nebude treba riešiť.

Súd obe výpovede preto musel vyhodnotiť v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, pričom dospel k
záveru, že výpovedi učinenej na hlavnom pojednávaní nemožno uveriť a že hodnovernou výpoveďou
poškodenej, je práve výpoveď resp. výsluchy zo dňa 23.6.2016.

V prvom rade súd uvádza, že výpoveď poškodenej s prípravného konania, korešponduje s výpoveďami
svedkyne Z. H. z prípravného konania zo dňa 23.6.2016. Svedkyňa uviedla, že v ten večer spolu s I. C.
a svojim partnerom G. G. odišli do autokempu v Y. D. S.. Sedeli pred chatkou keď prišiel obžalovaný C..

C. chytil svoju ženu za ruku, pričom ju začal ťahať preč so slovami aby išla domov. I. C. sa tomu bránila,
druhou rukou sa držala zábradlia chatky. Takéto naťahovanie trvalo asi 5 alebo 7 minút. Ona nechcela
odísť ale on ju násilím ťahal preč. I. sa pustila a on ju stále držal za ruku pričom ju ťahal smerom k autu.
I. kvičala, plakala aby ju pustil, že ona s nim nejde. Potom sa jej stratili z dohľadu, avšak ona počula, že I.
kričala, „ nechaj ma, pusti ma, bolí to“ a „ Z., Z., pomôžte mi, zavolajte políciu“. Podľa ďalších zvukom má
zato, že C. sa I. snažil napchať do auta a že I. mu viackrát utiekla. C. ďalej vrieskal na I.. Nakoniec bolo
počuť, zabuchnutie dverí na aute a potom už bolo ticho. Ona do konfliktu nezasiahla, pretože sa bála.

Ďalej uviedla, že asi po desiatich minútach jej zavolal C., že či by nepohľadala peňaženku, ktorú mala
stratiť I.. Potom začali hľadať peňaženku, pričom však našli I. mobil, ktorý bol úplne rozbitý. Neskôr
zavolala C., aby spresnil miesto straty peňaženky, pretože ju nevedeli nájsť. Ona počas telefonického
hovoru počula, ako I. kričí, plače a žiada o pomoc.

Táto svedkyňa následne na hlavnom pojednávaní inak popísala to čo videla, pričom uviedla, že nevidela,
žeby C. v ten večer proti svojej manželke použil nejaké násilie a že I. C. odišla k autu dobrovoľne.
Obdobne svedkyňa vypovedala aj pri svojom výsluchu dňa 22.9.2016.

Výpovede svedkyne poškodene I. C. a svedkyne Z. H. zo dňa 23.2.2016, boli realizované ihneď
po konflikte medi obžalovaným a jeho manželkou. Z tohto dôvodu má preto súd zato, že svedkyne
vypovedali o tých skutočnostiach tak ako si ich bezprostredne zapamätali. K následne zmene ich
výpovedi v prípravnom konaní, došlo s odstupom približne troch mesiacov, pričom na hlavnom
pojednávaní vypovedali s odstupom približne desiatich mesiacov.

Ich prvotné výpovede sú v súlade z ďalšími zaistenými dôkazmi, keď z fotodokumentácie o prehliadke
tela poškodenej vidno, že poškodená má na ramene pravej ruky, čerstvý škrabanec. To podľa názoru
súd preukazuje, že obžalovaný silno, t.j. násilne držal poškodenú za ramenu v snahe dotiahnuť ju ku
autu, resp. a v aute ju aj udržať.

Z fotodokumentácie mobilného telefónu, ktorý predložila poškodená vyplýva, že tento je silno poškodený.
To svedčí o tom, že na jeho rozbitie musela byť vyvinutá dosť veľká sila. Mobilný telefón sa nemôže
takto rozbiť pri vypadnutí z ruky resp. vrecka či kabelky. Tento mobilný telefón musel byť obžalovaným
hodený o zem. Čo svedčí o jeho použitom násilí.

O tom, že nešlo iba bežnú manželskú hádku svedčí skutočnosť, ktorá vyplýva z výpovede poškodenej
a svedkyne t.j., že niekto zo susedov manželov C., zavolal políciu. To znamená, že u oznamovateľa čo
počul ich hádku to vzbudilo dôvodnú obavu, že sa deje niečo protiprávne.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že poškodená a svedkyňa zmenili svoju výpoveď na hlavnom
pojednávaní z dôvodu umožnenia vyvinenia obžalovaného spod obžaloby.

Poškodená je manželkou obžalovaného 15 rokov. Žijú v spoločnej domácnosti, pričom sa starajú sa o
tri maloleté deti. Ich syn Z., ktorý je onkologický pacient čo vyžaduje množstvo ošetrení a zvýšenú mieru
starostlivosti. Poškodená je plne finančne závislá od obžalovaného.

Podľa názoru súdu, práve tieto okolnosti viedli poškodenú k zmene výpovede v prospech obžalovaného
v snahe nestratiť ho ako manžela. Čo sa týka svedkyne Z. H., tak táto je blízkou priateľkou poškodenej
a preto k zmene výpovedi, podľa názoru súdu došlo v snahe jej pomôcť.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd uveril výpovediam poškodenej a svedkyne z prípravného zo dňa
23.6.2016 a nie výpovediam z hlavného pojednávania.

Podľa § 183 ods.1,2 písm. a/, d/ Trestného zákona, spácha zločin obmedzovania osobnej slobody
ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, pričom takýto čin spácha závažnejším
spôsobom, t.j. násilím na chránenej osobe - blízkej osobe.

Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že obžalovaný dňa 22.6.2016, približne od 21.30
hod. do 22.30 hod., bránil bez oprávnenia užívať osobnú slobodu svojej manželke I. C., pričom tak učinil

násilím, keď ju odtiahol za ruku z miesta kde sedela, natlačil ju do auta v ktorom ju zamkol a následne
ju vtiahol do ich bytu, ktorý tiež uzamkol až do času keď ich odomkol.

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného F. C. vinným v zmysle obžaloby.

Na obžalovaného justičné orgány Slovenskej republiky hľadia akoby nebol odsúdený. Obžalovaný
bol niekoľkokrát odsúdený cudzozemskými súdnymi orgánmi. Obžalovaný bol niekoľkokrát
priestupkovo postihnutý za priestupky spáchané proti bezpečnosti plynulosti cestnej premávky. Svojim
zamestnávateľom je hodnotený ako spoľahlivý a zodpovedný pracovník.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods.2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu a ani poľahčujúcu okolnosť.

Podľa § 183 ods.1,2 písm. a/, d/ Trestného zákona sa páchateľ tohto zločinu potrestá odňatím slobody
na tri roky až osem rokov.

Podľa § 39 ods.1 Tr. zákona. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods.3, písm. e/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.

Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dní nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Pri ukladaní trestu súd najmä prihliadol na pomery obžalovaného, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie
trestnej sadzby podľa § 39 ods.1 Tr. zákona.

Súd tieto okolnosti videl najmä v skutočnosti, že od prijmú obžalovaného je závislá ako jeho manželka,
tak aj jeho deti, pričom sa obaja starajú o svojho syna Z., ktorý je ťažkým onkologickým pacientom. Tento
si vyžaduje zvýšenú opateru zo strany oboch rodičov. Súd takisto prihliadol na jednu okolnosť prípadu,
t.j. že obžalovaný sám umožnil poškodenej opätovne užívať osobnú slobodu, keď jej nakoniec odomkol
dvere ich spoločného bytu.

Použite zákonnej sadzby, by bolo teda pre obžalovaného neprimerane prísne.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolnosti súd uložil obžalovanému F. C.Š. podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere dvadsiatich štyroch mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní troch
rokov, majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 5. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.