Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211696
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania,
Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47 245 531, zast. AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, 811 06
Bratislava, proti žalovaným: 1. S.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX X., 2. R.. F. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX X., o zaplatenie sumy 1 350,41 eur s príslušenstvom, takto o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7C/1/2017-93 z 06.09.2017.

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania
s tým, že sa jedná o nárok žalobcu vo vzťahu ku žalovaným, o výške náhrady ktorej bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Vo zvyšku napadnutej časti, t. j. okrem výroku o povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade zaplatiť žalobcovi
poistné vo výške 9,42 Eur odvolanie žalobcu o d m i e t a .

III. Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samotným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

rozhodol nasledovne:

· Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1 221,35 eur spolu s dohodnutým úrokom
vo výške 4 % ročne zo sumy 1 237,35 eur od 10.08.2016 do 21.08.2016, zo sumy 1 221,35 eur od
22.08.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 340,02
eur od 26.10.2015 do 09.08.2016, zo sumy 1 237,35 eur od 10.08.2016 do 21.08.2016, zo sumy 1
221,35 eur od 22.08.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 95,94

eur a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 300,- eur splatných vždy k 20. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia,
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného do výšky poskytnutého
plnenia.

· Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi poistné vo výške 9,42 eur a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého
žalovaného do výšky poskytnutého plnenia

· Žalobu súd vo zvyšnej časti zamieta.· Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 82 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 489, § 491 ods. 1, § 788 ods. 1, § 792 ods. 1,
§ 795 ods. 1, § 796 ods. 1, ods. 2, § 546, § 548 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1, § 8 ods. 1, § 13 ods. 2 - 5, § 14 ods. 2, ods. 4 zák. č. 200/1997Z.z., § 23 ods. 1 -
3 zák. č. 396/2012Z.z., § 3 ods. 1, ods. 2, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z., § 232 ods. 4 CSP.
Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že:

„22.Na základe vykonaného mal súd za preukázané a nesporné, že medzi právnym predchodcom
žalobcu ako poskytovateľom pôžičky a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako
ručiteľom bola dňa 30.10.2012 uzatvorená zmluva o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu č.

XXXX/XXXX, výška poskytnutej pôžičky bola 1 328,- a výška pravidelnej mesačnej splátky bola
16,- eur. Vzhľadom na nesplácanie pôžičky žalobca dňa 29.06.2016 vyzval žalovaných na jednorazovú
úhradu zostatku dlho a to v lehote do 25.07.2016. Do omeškania s celou dlžnou sumou sa žalovaní
dostali už dňa 26.10.2015, kedy boli v omeškaní s úhradou viac ako dvoch pravidelných mesačných
splátok. Zo strany žalovaného v 1. rade bola pôžička čiastočne splatená a to vo výške 160,- eur, pričom

poslednú úhradu žalovaný realizoval dňa 18.07.2016 vo výške 16,- eur. Zo strany žalobcu boli žalovaní
písomne vyzývaný na splatenie jeho pohľadávky, avšak napriek výzvam žalovanú sumu neuhradili. Súd
maltiežzapreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmibolaplatneuzatvorenáaj
dohoda o výške úroku z poskytnutej pôžičky a to vo výške 4 % ročne v prípade omeškania so splácaním
pôžičky zo strany žalovaných.

23.Ku dňu 10.08.2016 bola dlžná suma titulom neuhradenia istiny pôžičky vo výške 1 237,35 eur
(1 328,- eur istina + 53,35 eur vyčíslené úroky z pôžičky - 144,- eur úhrady žalovaného). Po započítaní
úhrady zo dňa 18.07.2016 vo výške 16,- eur je dlžná suma istiny pôžičky vo výške 1 221,31 eur. Súd v
tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a na jej zaplatenie zaviazal žalovaných.

Z dlžnej sumy pôžičky súd zároveň žalobcovi priznal nárok na dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 4 %
ročne tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom zohľadnil úhradu žalovaného v 1.
rade zo dňa 18.07.2016 v sume 16 ,- eur.

Nakoľko sa žalovaní s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania, súd zároveň žalobcovi priznal
aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 8,05 % ročne, pričom zohľadnil úhrady
žalovaných vo výške 64,- eur zo dňa 08.12.2015, vo výške 32,- eur zo dňa 29.02.2016, vo výške 32,-
eur zo dňa 04.05.2012 a vo výške 16,- eur zo dňa 18.07.2016.

24.Ako ďalší nárok si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 95,94 eur titulom úhrady
nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a to za zaslanú výzvu prostredníctvom
právneho zástupcu žalobcu pred podaním žaloby zo dňa 25.11.2016.

Daný nárok si žalobca uplatnil za poskytnutie služby jeho právnym zástupcom pred podaním žaloby,

ktorý bol adresovaný žalovaným a táto suma pozostáva z odmeny za daný úkon vo výške 71,37 eur,
režijného paušálu vo výške 8,58 eur a DPH vo výške 15,99 eur a je vyčíslený v zmysle § 9 vyhlášky
MS SR č. 355/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb.

Súd aj v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný a uplatnený v súlade s § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka a preto žalovaných zaviazal aj na zaplatenie sumy 95,94 eur.

25.Vzhľadom na vzájomný vzťah žalovaných a to dlžníka a ručiteľa, súd zároveň priamo vo výroku
rozsudku uviedol, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého žalovaného do výšky
poskytnutého plnenia.

27.Ďalším nárokom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, bol nárok na zaplatenie poistného v sume 4,71
eur a vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny.Súd v tomto smere mal za preukázané že v rámci uzatvorenej zmluvy o pôžičke bola medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými platne uzatvorená aj poistná zmluva. Splatnosť poistného bola
dohodnutá ročne k 1. januáru podľa dlžnej čiastky pôžičky. Žalovaní v čase podania žaloby neuhradili

poistné splatné ku dňu 1.1.2016 vo výške 4,71 eur, pričom ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia
nastala aj splatnosť poistného za rok 2017 a to k 1.1.2017 vo výške 4,71 eur. Dlžná výška poistného tak
predstavuje sumu 9,42 eur. Súd v tejto časti vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalobu za
dôvodnú a žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 9,42 eur s tým, že plnením jedného z nich zaniká
povinnosť druhého žalovaného do výšky poskytnutého plnenia.

Pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie poistného vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj
začatý rok až do zaplatenia istiny, v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú. Poistné sa ešte
nestalo splatným, preto nebolo možné žalovaných k jeho zaplateniu zaviazať. Pre súd je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto súd môže rozsudkom rozhodnúť iba o právach a povinnostiach,
ktoré v čase rozhodnutia súdu vo veci už vznikli a stali sa splatnými. Rozhodnúť o záväzkoch splatných

v budúcnosti možno iba vtedy, ak ide o plnenie opakujúcich sa dávok, pričom opakujúcimi sa dávkami
nie sú všetky záväzky, pri ktorých plnenie je rozložené na viac splátok (napr. splátky poistného za
viaceré poistné obdobia po sebe, splátky úveru alebo iné postupne splatné splátky záväzkov), ale
vlastnosť „opakujúcej sa dávky“ vyplýva z charakteru a povahy záväzku alebo z ustanovenia právneho
predpisu, ktorý stanovuje, že tieto nároky majú byť oprávnenej osobe vyplácané v určitej dobe aj v

budúcnosti(porozhodnutísúdu)beztoho,abymuselinastaťďalšieskutočnosti.Opakujúcimisadávkami
sú predovšetkým úrok a úrok z omeškania podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, všetky druhy
výživného podľa Zákona o rodine, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri uznaní invalidity podľa § 201 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003 alebo
právo na dôchodok na základe zmluvy o dôchodku podľa § 842 Občianskeho zákonníka. Opakujúcou

sa dávkou však nie je záväzok k zaplateniu poistného splatného za každé ďalšie poistné obdobie.

28.Vkonanísižalobcauplatnilajnároknazaplateniesumy124,35eurtitulompoplatkovanáhrad.Bližšie
napriek výzve súdu v tejto časti nárok nešpecifikoval. Aj vo svojom ostatnom písomnom podaní poukázal
iba na znenie článku IV. zmluvy o pôžičke a na predložený prehľad poplatkov a náhrad. V tejto časti súd

dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania
dôvodnosti uplatneného nároku. Je nesporné, že takýto nárok bol medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými dohodnutý priamo v zmluve o pôžičke a to v článku IV. tejto zmluvy. Zo strany žalobcu však
súdu nebol predložený sadzobník poplatkov a náhrad, v zmysle ktorého mal žalobca uplatňovať nároky
na poplatky a náhrady za ním vykonané spoplatnené úkony alebo poskytnuté spoplatnené služby. Zo

strany žalobcu bol súdu predložený iba žalobcom vypracovaný prehľad poplatkov (čl. 11 spisu), ktorý
síce obsahuje špecifikáciu úkonov a služieb a cenu poplatkov (poštovné, výpis z účtu, výzva na vrátenie
dohody o splátkach, sankčný poplatok, poplatok za vrátenie dokumentov, upomienky v počte 7 .......), v
rámci tohto prehľadu je však uvedené aj poistné a súd nemal za preukázané, ktoré služby, resp. úkony
boli aj zo strany žalobcu reálne vykonané, poskytnuté a či ich cena bola určená v súlade so zmluvnými

dojednaniami.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany
sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď
napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu súd preto žalobu v časti o zaplatenie
sumy 124,35 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol“.

4. Rozsudok v celosti odvolaním napadol žalobca majúc za to, že ten vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Dôvodom napadnutia prvého
vyhovujúceho výroku je podľa žalobcu skutočnosť, že v ňom súd prvej inštancie vadne judikoval záväzokžalovanýchv1.a2.rade.Žalobcamalďalejzato,žesisplnilsvojupovinnosťauniesoldôkaznébremeno
žalovanej sumy v časti poplatkov a náhrad účtovaných v súvislosti s uzatvorenou zmluvou poukazujúc
na súdu prvej inštancie zaslaný prehľad poplatkov a náhrad a súčasne s odvolaním doložil sadzobník

poplatkov a náhrad v rozhodnom období. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalobca vyjadril nesúhlas
o možnosti vzájomného započítania úspechu strán v spore (91%-9%=82% pre žalobcu), lebo žalovaní
neboli v spore právne zastúpení, neuplatnili si náhradu trov konania, a ani žiadnym spôsobom vzniknuté
trovy nevyčíslili. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu a
priznaťmutrovyprvoinštančnéhokonaniavrozsahu100%.Súčasneuplatnilitrovyodvolaciehokonania.

5. Žalovaní navrhli rozsudok potvrdiť.

6. Nasledovala kontra argumentácia strán sporu, jej bližší obsah vzhľadom na to, že do sporu nepriniesla
žiadne nové svetlo, nebolo potrebné premietnuť do dôvodov tohto rozhodnutia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), z časti oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, resp. je z časti podané neoprávneným subjektom.

8. Prvým a druhým výrokom súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, teda v tejto časti rozhodnutie
nebolo vydané v neprospech žalobcu. Odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech

rozhodnutie bolo vydané ( § 359 CSP), preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako postupom podľa
§ 386 písm. b/ CSP odmietnuť odvolanie žalobcu proti prvému výroku rozsudku, ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalobca tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v

odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Žalobca ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore v merite veci správne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil.

Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s
prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

14. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž

postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu poznamenáva, že s otázkou neunesenia dôkazného bremena zo

strany žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočným a rozumným spôsobom vyporiadal v bode 28. svojho
rozhodnutia, so závermi ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. K predloženiu Sadzobníka poplatkov
a náhrad v rozhodnom období až v odvolacom konaní je potrebné podotknúť, že tie by boli prípustné
ako novoty len za predpokladu, že by bol žalobca bezpochyby preukázal, že ich bez svojej viny nemohol
v doterajšom konaní použiť. Tento predpoklad však žalobca úspešne nesplnil, dôsledkom čoho je ich

diskvalifikácia v odvolacom konaní.

16. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci.

17. Odvolaním bol napadnutý i výrok o trovách konania. V danej veci súd prvej inštancie správne
vychádzal z pomeru úspechu, ktorý je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania, a ten
sa skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku (§ 255 ods. 2 CSP). Potom správne
súd prvej inštancie uzavrel, že strany sporu mali čiastočný úspech - žalobca v rozsahu 91% a žalovaní
v rozsahu 9% s tým, že oboje správne odpočítal, a priznal žalobcovi rozdiel vo výške 82%. O nároku na

náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1
CSP) a o výške tejto náhrady následne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončilo ( § 262 ods. 2 CSP). Na uvedený postup teda nemá vplyv skutočnosť, že v konaní
aktívni žalovaní (zúčastnili sa pojednávania) neboli v konaní zastúpení, že si trovy konania neuplatnili,
resp. ich výšku nevyčíslili (odvolací súd dáva odvolateľovi v tomto do pozornosti Veľký komentár k

Civilnému sporovému poriadku, C.H. BECK, str. 928 - 932, 960- 969). Odvolací súd ďalej uvádza, že
výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen
kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou
výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na

náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo
spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn.
6Cdo/222/2016). V zmysle uvedeného potom odvolací súd doplnil, vo vzťahu ku komu bola žalobcovi
priznaná náhrada trov konania a kto a ako o nej rozhodne.

18. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).