Uznesenie ,
Odmietajúce podanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109200090
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:4109200090.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č.
XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, proti žalovanej: EXPRES MEDIA, k. s., IČO: 35
792 094, so sídlom Bratislava, Vrútocká 48, o náhradu nemajetkovej ujmy 100.000,- Eur, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/16/2009-178 zo dňa 11. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti II. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o d m
i e t a .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v I. a III. výroku p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie súd konanie I. výrokom konanie zastavil, II.
výrokom zmenu žaloby nepripustil, III. výrokom žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

2. Rozhodnutie súd s použitím § 144, § 145 ods. 1, § 139, § 140 ods. 1 až 3, § 256 ods.

1, 2 Civilného sporového poriadku odôvodnil v podstate tým, že späťvzatie žaloby a zmena žaloby
sú odlišné právne úkony, ktoré majú iné procesné dôsledky. V danom prípade žalobca zobral žalobu,
predmetomktorejjenáhradanemajetkovejujmyvsume100.000,-Eurspäťvcelomrozsahu,alezároveň
(vychádzajúc z obsahu podania) žiadal pripustiť zmenu žaloby, resp. žiadal aby predmetom konania
ostalo len ospravedlnenie. Tu okresný súd dodáva, že žalobca sa zrejme mylne domnieva, že žalobou
sa v tomto konaní domáhal aj ospravedlnenia, nakoľko toto nevyplýva jednak ani z petitu žaloby a ani

z jej obsahu. V danej veci je zrejmé, že žalobca využil svoje dispozičné právo a za konania zobral
žalobu späť v celom rozsahu, preto okresný súd konanie zastavil, keď súhlas žalovanej nebol
potrebný. Po späťvzatí žaloby v celom rozsahu, čoho procesným dôsledkom je zastavenie konania,
nie je možné pripustiť zmenu žaloby, keď predmet konania jeho späťvzatím zanikol. Okresný súd preto
nemohol pripustiť návrhom požadovanú zmenu žaloby pre späťvzatie pôvodnej žaloby v celom rozsahu.
Žalobcovi nič nebráni podať takúto žalobu na príslušnom súde. O náhrade trov konania rozhodol podľa

§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zavinil zastavenie konania (z procesného
hľadiska). Žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v tomto konaní
nevznikli, náhradu trov konania ani požadovala.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/,

d/, e/, f/, g/, h/ Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že nie je pravda, že zobral žalobu späť
v celom rozsahu. Podanie zo dňa 26.11.2016 je označené okrem iného ako: „a iné“ a z jeho obsahuje nesporné, že (ne)zobral žalobu späť v plnom rozsahu iba tú časť žalobného petitu, ktorý sa týka
zaplatenia sumy v peniazoch, výslovne je uvedené, že na ostatnej časti žaloby trvá, teda ju neberie
späť. Aj z obsahu aj z označenia podania zo dňa 26.11.2016 je nesporné, že nešlo a nejde o späťvzatie

žaloby ale o zmenu žaloby. Teda návrh zmenil len v tom, že už nepožaduje finančné zadosťučinenie
ale iba morálne - ospravedlnenie. Nedošlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu ako to nepravdivo tvrdí
okresný súd ale len jej časti - konkrétne časti týkajúcej sa požiadavky zaplatiť odškodné v peniazoch, čo
je teda de facto ale de iure iba zmena žaloby. Zastavenie konania z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd je
porušením nielen zákona ale aj práva, lebo ho založil na svojich vymyslených a nepravdivých tvrdeniach.

4. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalobcu, musel sa zaoberať naplnením formálnych

podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne i otázkou, či odvolanie je prípustné (§ 355 CSP),
pričom dospel k záveru, že sa tak nestalo pokiaľ ide o odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia,
preto je podané odvolanie v tejto časti nevyhnutné odmietnuť (§ 386 písm. c/ CSP), keďže odvolanie
žalobcu v tejto časti nie je prípustné.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie II. výrokom
nepripustil zmenu žaloby.

10. Civilný sporový poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon strany, ktorým (po splnení zákonom

stanovených podmienok) môže dosiahnuť jednak preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, jednak
jeho zrušenie a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvej inštancie, avšak len pokiaľ to zákon pripúšťa
(§ 355 CSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd musí konštatovať, tu potom bez potreby
zaoberania sa odvolacími dôvodmi, že odvolanie žalobcu proti II. výroku predmetnému rozhodnutiu v
zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení § 357 CSP nie je prípustné, nakoľko ho zákon nepripúšťa. S

ohľadom na uvedené odvolací súd musel odvolanie žalobcu proti II. výroku napadnutého uznesenia
podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, keďže v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia, že v napadnutom uznesení súd prvej inštancie

strany poučil správne o tom, že proti II. výroku odvolanie nie je prípustné, pričom napadnuté uznesenie
vydal sudca súdu prvej inštancie.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie proti I. a III. výroku bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možnépriznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP v
napadnutom rozsahu - I. a III. výroku.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne
rozhodol, ak zastavil konanie s ohľadom na odvolacie argumenty odvolateľa.

14. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, z ktorého zistil, že žalobca sa žalobou doručenou na
okresný súd dňa 5.1.2009 domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

vo výške 100.000,- Eur na účet vedený v Poštovej banke a trov konania a to všetko do troch dní o
od právoplatnosti rozsudku. Uznesením č. k. 7C/16/2009-31 zo dňa 17.12.2009 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/21/2010-45 zo dňa 31.8.2010 okresný súd žalobcovi nepriznal
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a nestanovil žalobcovi zástupcu z radov advokátov, pričom
v odôvodnení okrem iného konštatoval, že „....v prejednávanej veci žalobca nepožaduje žiadnu z
akceptovateľných foriem morálnej satisfakcie....“. Uznesením č. k. 7C/16/2009-67 zo dňa 28.4.2011 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/107/2011-77 zo dňa 29.2.2012 okresný súd
neustanovil žalobcovi pre dovolacie konanie zástupcu z radov advokátov. Podaním zo dňa 26.11.2016
označeným ako „Oprava, doplnenie - späťvzatie časti návrhu, a iné vo veci k.č. 7C/16/2009“, žalobca
opravil petit a predmet uvedeného návrhu tak, že v časti kde žiada od odporcu zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 100.000,- Eur berie žalobu v celom rozsahu späť a ponecháva len časť týkajúcu

sa ospravedlnenia, čo znamená, že návrh mieni len v tom rozsahu, že už nepožaduje zaplatenie
nemajetkovej ujmy v peniazoch - teda už nežiada aby mu odporca zaplatil 100.000,- Eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy. V ostatnom zostáva návrh nezmenený tak ako bol podaný. Neexistuje žiadna
prekážka, ktorá by bránila súdu vyhovieť oprave - doplneniu (späťvzatiu časti návrhu) a zmeniť na
podklade toho výšku súdneho poplatku, ktorý je povinný zaplatiť.

15. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví, ods. 2 ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej, ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku

nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, ods. 2 súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

18. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,
že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o

jeho žalobe alebo časti jeho žaloby nebude súdom meritórne rozhodnuté. Práve žalobca totiž rozhoduje
o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v priebehu konania bude mať záujem na
ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah
žalovaného nároku. So žalobou je oprávnený disponovať jedine žalobca. Súd je viazaný dispozičnými
úkonmi žalobcu. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného v

sporovom konaní na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatné strany zásadne
právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom za podmienok stanovených zákonom.
Ak takýto úkon žalobca urobí a sú splnené procesné podmienky na žalobcom uplatnený postup, je
povinnosťou súdu rozhodnutie žalobcu rešpektovať.

19.Zákondávastranámmožnosťdisponovaťprocesnýmiprostriedkami(konaním)nielentým,žepodajú
žalobu, ale okrem iného aj tým, že už podanú žalobu môže vziať účinne späť. Späťvzatie žaloby je
jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa
dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby
vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda

podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým,
čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné
právo spája (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo/372/2009).20. Žalobca v prejednávanej veci prejavil svoju vôľu ďalej neuplatňovať svoj nárok voči žalovanej na
zaplatenie sumy 100.000,- Eur (titulom nemajetkovej ujmy) a to podaním podania zo dňa 26.11.2016
označeným v odseku 14, ktoré posúdil okresný súd správne podľa obsahu aj ako návrh na zmenu

žaloby jej rozšírením, keď predmetom konania malo ostal len ospravedlnenie. S ohľadom na uvedené
sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že podaním zo dňa 26.11.2016 nešlo o späťvzatie
žaloby ale (len) o zmenu žaloby, ale zároveň sa stotožnil s námietkou žalobcu, že zobral žalobu voči
žalovanej späť o zaplatenie sumy 100.000,- Eur. Keďže žalobca urobil úkon, ktorým zobral žalobcu
o zaplatenie sumy 100.000,- Eur späť, okresný súd bol povinný po splnení procesných podmienok,

konanie v späťvzatom rozsahu zastaviť, a preto postupoval správne ak podľa § 145 ods. 1 CSP konanie
zastavil, pričom odvolací súd sa nestotožnil s námietkou, že zastavenie konania z dôvodov, ktoré
uviedol okresný súd je porušením nielen zákona ale aj práva, lebo ho založil na svojich vymyslených
a nepravdivých tvrdeniach.

21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.12.2008 domáhal

voči žalovanej (iba) zaplatenie sumy 100.000,- Eur, pričom požiadavka ospravedlnenia nevyplýva ani
z petitu žaloby, jej obsahu a ani z jej označenia „žalobný návrh o ochrane osobnosti s nárokom na
zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- Eur“. Okresný súd v napadnutom uznesení rozhodol
aj o návrhu na zmenu žaloby (nárok na ospravedlnenie), ktorú nepripustil (II. výrok), pričom predmetom
konaniabolanaďalej(len)požiadavkana zaplateniesumy100.000,-Eur,ktorúvšakžalobcazobralspäť,

a keďže o zastavení (v späťvzatom rozsahu) rozhodol okresný súd I. výrokom napadnutého uznesenia,
zanikol predmet sporu.

22. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP <. je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. Z obsahu
odvolania žalobcu vyplýva, že bolo podané z odvolacím dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b),

c), d), e), f), g), h) CSP avšak vecne neargumentoval a rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo
vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zastaveniu konania, okrem námietky nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Odvolacísúdajvsúvislostisodvolanímžalobcuvychádzalz§124ods.1CSP,
pričom poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť
odvolacieho súdu týmito odvolacími dôvodmi. Ani odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať

nevyhnutnú procesnú aktivitu u sporovej strany a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než sporovou stranou v odvolaní vznesených námietok.
Odvolací súd nemá právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa aj námietkou, ktorá nemá podklad v
napadnutom rozhodnutí. Ohľadom poukazu na § 365 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 380 ods. 2
poukazuje na záver v odseku 12, podľa ktorého vady týkajúce sa procesných podmienok nezistil.

23. V súvislosti s námietkou § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne
posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím
dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a
dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré konanie zastavil. Pokiaľ žalobca zotrváva na právnych

názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom, polemika o nesprávnosti
súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany
sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenie o porušení zákona ale aj práva súdom prvej
inštancie. Odvolací súd má za to, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.25. S ohľadom na záver uvedený v odseku 20 a 21 odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za
dôvodné, a preto I. a III. výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 potvrdil.

26.Vodvolacomkonanífaktickyplneúspešnejžalovanejvznikolzásadnenároknanáhradutrovkonania
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v

zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

28. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

29. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v

konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).