Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317205487
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317205487.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Haluškovej a sudcov
JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu S.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom J. Q. XX, XXX XX Y., zastúpeného Mgr. Romanom Chudým, advokátom so sídlom Okružná
7671/1A, 921 01 Piešťany, IČO: 37 845 055, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom
Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska

kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.
k. 4Csp/95/2017-188 zo dňa 28. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1.619,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v závislom výroku o trovách konania
(III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie voči výroku o zamietnutí vo zvyšnej časti (II. výrok) o d m i e t a .
III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 28.
februára 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.619,88 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalovaný

je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (III. výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 12.12.2016 (správne má
byť uvedené 09.06.2017, pozn. odvolacieho súdu) bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.623,11 Eur a náhrada trov konania. Žalobca tvrdil, že zmluva o poskytnutí pôžičky - zmluva o

spotrebiteľskom úvere, ktorú ako dlžník uzatvoril s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 dňa 05.08.2014 obsahuje vady (výška odplaty v
rozpore so zákonom, absencia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s tým spojené
následky), pre ktoré mu nevznikla povinnosť a žalovanému právo na zaplatenie inej sumy, ako je suma
reálneposkytnutéhoúveru3.000,00Eur.Sumanadtútoistinu,t.j.suma1.623,11Eurpredstavujeplnenie
bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať.

1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluva o úvere je dojednaná v súlade s platným
právom, je dostatočne určitá, obsahuje zhodné prejavy vôle strán a za žiadnych okolností neobsahuje
ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda
vydať žalobcom tvrdené bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvorenia zmluvy bol jediným zákonným
ustanovením upravujúcim výšku odplaty za poskytnutý úver § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej

aj „OZ“). Z ustanovení § 2 písm. i), g), § 19 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že odplatou za
spotrebiteľský úver sa považujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú v celom čísle
aj v podobe RPMN. V zmluve o úvere bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 25% ročne (úroková sadzba poskytnutého spotrebiteľského

úveru sa rovnala RPMN); žalovaný ako veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa nad rozsah úrokovej sadzby
žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru poskytnutého
na základe zmluvy o úvere. V nadväznosti na § 53 ods. 6 OZ je potrebné odplatu dojednanú v zmluve
porovnávať s údajom RPMN zverejneným NBS, nehovoriac o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
§ 53 ods. 6 OZ stanovoval ako hlavný parameter neprijateľnosti výšky odplaty podstatné prevyšovanie

obvyklej odplaty. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa má podľa § 53 ods. 6 OZ prihliadať najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dojednanie odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 25% nie je možné považovať za dojednanie, ktoré by bolo v rozpore so zásadami etiky,
morálky alebo zákona. V čase uzatvorenia zmluvy neexistoval ani vykonávací predpis, ktorý by exaktne
stanovoval maximálnu výšku odplaty. S účinnosťou od 01.09.2014 vstúpilo do platnosti nariadenie vlády

č. 141/2014 Z.z., novelizujúce nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje najvyššie prípustnú
výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé
typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, čo by za
eventuálnej aplikácie daného ustanovenia znamenalo, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola RPMN
spotrebiteľských úverov bánk a pobočiek zahraničných bánk vo výške 13,20%, čo by v nadväznosti na

dikciu novej právnej úpravy znamenalo najvyššiu prípustnú odplatu RPMN vo výške 26,40%. RPMN v
zmluve o úvere je vo výške 25%. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/60/2010 z
21.12.2010.

1.2.1. K námietke žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. žalovaný poukázal na čl. IV zmluvy o úvere, v ktorom je uvedená výška splátky 83,75
Eur/86,18 Eur s poistením, počet splátok 60 a termíny splátok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci, pričom prvá splátka je splatná dňa 20.09.2014. V zmluve je uvedená aj jej konečná splatnosť
- 08/2019. Podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy nepožadoval samostatné

rozpisovanie výšky, počtu, termínov splatnosti úrokov a istiny, nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku
a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala
opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v
rôznych počtoch splátok. Uvedené údaje sú uvedené v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy
a žalovaný má za to, že týmto spôsobom si splnil povinnosť uloženú v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z.. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014
ako aj na rozsudok súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Klára Bíróová a
výklad v ňom podaný ohľadom smernice č. 2008/48/ES.

1.2.2. K námietke žalobcu o nesprávne uvedenej výške RPMN žalovaný uviedol, že výška RPMN je v

zmluve uvedená správne a poukázal na fakultatívnosť inštitútu poistenia - možnosť zvolenia si poistenia,
resp.nezvoleniasižiadnehozponúkanýchpoistení,pričomúverbybolžalobcoviposkytnutýajvprípade
odmietnutia poistenia. S poukazom na § 2 písm. i), g) zákona č. 129/2010 Z.z. poistenie ako fakultatívny
inštitút nebolo potrebné zahŕňať do údaja o RPMN.

1.2.3. Žalovaný uviedol, že ak by súd dospel k záveru o dôvodoch pre posúdenie úveru ako bezúročného
a bez poplatkového, vznáša námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobcu v zmysle § 107 ods.
1 OZ V nadväznosti na dikciu § 103 OZ sa každá splátka spotrebiteľského úveru samostatne premlčuje
odo dňa jej zročnosti. Žalobca podal žalobu dňa 09.06.2017, preto je potrebné považovať za čiastočne
premlčané všetky plnenia pred 04.06.2015. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie NS ČR

sp. zn. 26Cdo/785/2011, rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/67/2011. Citovaná judikatúra začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby jednoznačne objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z
ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Skutkovou okolnosťou, od ktorej sa odvíja plynutie
subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je zaplatenie splátok úveru
žalovanému. Už vtedy žalobca vedel o osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a tiež

mal k dispozícii údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný poukázal na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11C/169/2016-64 zo dňa 09.12.2016. Vo vzťahu k
vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný predložil prehľad úhrad, z ktorých vyplýva, že žalobca uhradil
celkovo sumu 4619,88 Eur. Navrhol zamietnutie žaloby zamietol a uplatnil si náhradu trov konania.1.2.4. Na pojednávaní žalovaný vypovedal, že úverová zmluva bola uzatváraná v elektronickej forme.
Vo vzťahu k uzatvoreniu konkrétnej pôžičky prostriedkami diaľkovej komunikácie tento proces prebieha

tak, že cez príslušné internetové rozhranie žalovaného vypĺňa klient, v tomto prípade žalobca, žiadosť
o poskytnutie spotrebiteľského úveru, v rámci ktorej uvedie svoje identifikačné údaje, e-mail, telefónne
číslo, ako aj parametre úveru. Následne je zo strany žalovaného ako veriteľa kontaktovaný telefonicky,
aby spolu doplnili potrebné údaje nevyhnutné na posúdenie schopnosti splácať splátky. Pre každého
klienta je kvôli identifikácii, ako aj overeniu totožnosti vytvorený špeciálny ID kód aj prvotné heslo,

ktoré sú zaslané na mail alebo v SMS správe, na základe ktorých sa klient identifikuje pri vstupe
do internetového rozhrania, tzv. „Mojej zóny“. Pri zadávaní ID aj prvotného hesla klientom je zaslaný
takisto autorizačný kód - je to ďalší bezpečnostný prvok, ktorý klient zadá do určeného poľa za účelom
identifikácie. Po vstupe do tohto internetového rozhrania prostredníctvom bezpečnostných prvkov ako je
ID,prvotnéhesloaautorizačnýkódklientnahradíprvotnéheslosvojímheslomanáslednemánazáklade
tohto procesu prístup do „Mojej zóny“, kde dochádza zo strany klienta prostredníctvom bezpečnostných

prvkov k návrhu, na základe ktorého si z jednotlivých prvkov vyberá, akú výšku pôžičky by chcel a
aké by boli splátky. Potom prebieha prostredníctvom internetu negociácia konkrétnej zmluvy v súlade
s príslušnými citovanými právnymi normami, teda zaslanie dokladov klientom za účelom skúmania
bonity, poskytovanie súhlasu klienta so spracovaním osobných údajov. Klient v ďalšom kroku prikladá
jednotlivé doklady, zaklikáva na políčka, na základe ktorých vyjadruje súhlas s jednotlivými poistnými

podmienkami, príp. s jednotlivým obsahom žiadosti o poskytnutie úveru. Následne je táto žiadosť zo
strany žalovaného schvaľovaná a keď dôjde k jej akceptácii, dôjde k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v
súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj príslušnými špeciálnymi zákonmi o spotrebiteľských
úveroch. Následne je prostredníctvom „Mojej zóny“ v jednotlivých častiach napísaný stav žiadosti, z
ktorej vyplýva výška úveru, ktorá bola v danom prípade 3.000,- Eur, mesačná splátka 86,18 Eur a doba

splácania 60 mesiacov. Z tohto vyplýva, že týmto schválením sú peniaze, ktoré boli zo strany klienta
vyžadované, zaslané na účet a potom už dochádza zo strany klienta k plneniu si svojej povinnosti a
riadnemu splácaniu dohodnutých splátok

1.3. Uznesením č. k. 4Csp/95/2017-154 zo dňa 01.02.2018 okresný súd rozhodol o pokračovaní v

konaní s právnym nástupcom žalovaného, ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155.

1.4. Okresný súd mal preukázané, že právny predchodca žalovaného Consumer Finance Holding, a.s.,
Kežmarok,IČO:35923130,akoveriteľuzavrelsožalobcomakodlžníkomvzmysle§497anasl.zákona

č. 513/1991 Zb., zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 102/2014 Z.z. zmluvu o úvere č. 7141151 zo dňa
05.08.2014. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa
žalobca zaviazal uhradiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 83,75 Eur, po zarátaní pravidelnej
mesačnej platby základného súboru poistenia vo výške 86,18 Eur. Prvá splátka úveru bola splatná
dňa 20.09.2014 a nasledujúce splátky boli splatné vždy v 20. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc

kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Termín konečnej
splatnosti bol stanovený na 20.08.2019. Poskytnutý úver bol úročený úrokovou sadzbou 25 % ročne pri
RPMN vo výške 25 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 2.025,- Eur. Žalobca uhradil
žalovanému celkovo sumu 4.619,88 Eur, poslednú platbu vo výške 1.865,35 Eur uhradil dňa 30.05.2017.

1.5. Po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 41, § 52 ods. 1, § 53 ods. 6, § 103, § 107 ods.
1, 2, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 10d ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a § 19
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch okresný súd uviedol, že zmluvu o úvere č.
7141151 zo dňa 05.08.2014 vytvárajúcu právny rámec vzťahu žalobcu a žalovaného treba posudzovať
ako zmluvu spotrebiteľskú. Prednostne je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; § 52 ods. 2 tretia veta OZ sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3
MCdo/14/2014).

1.6. Okresný súd v súlade s verejne dostupnými údajmi Národnej banky Slovenska zistil, že v prvom

mesiaci druhého štvrťroka r. 2014 bola priemerná výška úrokových sadzieb pri novo poskytnutých
úveroch obdobných tomu, ktorý je predmetom konania, 10,59 %. V rozpore s ustanovením § 10d ods.
2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. dojednaná RPMN, alebo odplata za poskytnutie úveru vo výške 25 %,
prevyšuje dvojnásobok - 21,18 % (2 x 10,59) úrokovej miery úverov pre domácnosti zverejňovanej nawebovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho
štvrťrokapredchádzajúcehouzavretiuspotrebiteľskejzmluvy.Konštatoval,žezmluvaoúvereč.7141151
zo dňa 05.08.2014 je v zmysle § 39 OZ v časti odplaty - RPMN vo výške 25 % neplatná pre rozpor s

ustanovením § 53 ods. 6 OZ, teda z dôvodu, že RPMN v zmluve o úvere prevýšila maximálnu prípustnú
mieru stanovenú OZ a nariadením č. 87/1995 Z. z.. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným
kritériom úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z. z. a pokiaľ je zmluva v časti odplaty za poskytnutý úver neplatná, neplatná je úverová zmluva
ako celok. Záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere č. 7141151 zo dňa 05.08.2014 potom

nemožno posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a naň nadväzujúcich predpisov, ale
podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, ktorým je v zmysle § 451 ods. 2 OZ aj plnenie z neplatného
právneho úkonu, pričom ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. 1 OZ.). Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3.000,- Eur, pričom pred začatím konania uhradil
žalobca celkovo 4.619,88 Eur. Žalovaný prijal bezdôvodné obohatenie 1.619,88 Eur, ktoré je povinný
vydať. V prevyšujúcej časti okresný súd nedôvodnú žalobu zamietol.

1.7. K premlčaniu tvrdenému žalovaným okresný súd uviedol, že námietka premlčania bola vznesená
v zmysle § 103, § 107 OZ. Žalobca bol z neplatnej zmluvy o úvere č. 7141151 zo dňa 05.08.2014 bol
povinný žalovanému zaplatiť 3.000,- Eur, pričom ku dňu podania žaloby uhradil 4.619,88 Eur, z ktorých
čiastku 1.865,35 Eur uhradil jednou splátkou dňa 30.05.2017. Od 30.05.2017 do podania žaloby na

súde dňa 09.06.2017, kedy začalo plynutie premlčacej doby v zmysle § 112 OZ spočívať, neuplynula
subjektívna ani objektívna premlčacia doba k vyššie uvedenej čiastke stanovená v § 107 OZ.

1.8. Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil §-om 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C.s.p“)., keď žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v podstatnej časti uplatneného

nároku, keď jeho neúspech predstavoval len zanedbateľných 0,20 %, priznal náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku súdny úradník.

2. Proti rozsudku okresného súdu, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z

dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku navrhnúc, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v plnej výške.

2.1. Za nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) považoval

to, že za údaj rozhodný pre posúdenie primeranosti odplaty v čase uzavretia zmluvy okresný súd
vzal priemernú výšku úrokovej sadzby pre úvery pre domácnosť. Výška odplaty (RPMN 25%) v
zmluve sa rovná výške úrokovej sadzby, čo znamená, že veriteľ nepožadoval od žalobcu žiadne ďalšie
poplatky ani plnenia. V čase uzavretia zmluvy neexistoval vykonávací predpis, ktorý by exaktne stanovil
maximálnu výšku odplaty. V zmysle § 53 ods. 6 OZ bolo rozhodujúcim skúmať priemernú výšku odplaty

pri nebankovom poskytovateľovi finančných služieb v mieste a čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Zákonodarca nepodrobil testu neprijateľnosti výšku úrokovej sadzby, ale výšku odplaty spotrebiteľského
úveru. Okresný súd však uviedol, že úroková sadzba vo výške 25% ročne podstatne prevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Sadzba
10,59% použitá okresným súdom je údajom o priemernej úrokovej sadzbe, nie o odplate, teda RPMN.

Ustanovenie § 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. uvádza, čo tvorí odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi (úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté
pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo
vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov); citoval § 1a tejto právnej úpravy. Pri aplikácii
súčasnejprávnejúpravybolapriemernáRPMNbánkapobočiekzahraničnýchbánkplatnápre1.štvrťrok

2014 (zverejnená dňa 30.04.2014) pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov mesiacov vo výške 18,90%.
Dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk platnej pre 1. štvrťrok 2014 je
vo výške 37,80 %. Podľa odvolateľa je zrejmé, že pri teoretickej aplikácii súčasnej právnej úpravy
neprevyšuje RPMN vo výške 25% najvyššiu prípustnú mieru odplaty. Podľa rozhodovacej praxe súdov
úrok vo výške 25% ročne nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a neplatný (citoval z rozhodnutia NS

SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 a rozhodnutia Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16 ICm 944/2010.

2.2. Za nesprávne odvolateľ považoval vyhodnotenie námietky premlčania. Už prvým dňom
úhrady príslušnej čiastky na základe zmluvy o úvere si bol žalobca podľa odvolateľa vedomý všetkýchskutkových okolností potrebných na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
Ak mal žalobca pochybnosti o zákonnosti zmluvy, resp. či je plnenie voči žalovanému v súlade so
zákonom, čo sa následne preukázalo, že mal, mal všetky relevantné podklady pre právne posúdenie

omnoho skôr ako tak učinil, a to už od momentu uzatvorenia zmluvy so žalovaným. Vzhľadom na znenie
§ 103 OZ uviedol, že v súlade s ustanovením čl. VI. bod 2 zmluvných podmienok zmluvy je zrejmé,
že každá splátka sa skladá z dohodnutého anuitného úroku a príslušnej časti istiny a poistenia, ak
bolo dohodnuté. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť pri
každej jednotlivej splátke, t. j. dňa 21.09.2014, pričom za premlčané sa považujú plnenia učinené do

dňa 08.06.2015 (posledná dňa 04.06.2015).

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril (§ 373 ods. 3 C.s.p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu

určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario
za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

Dospel k záveru, že odvolanie proti I. výroku a závislému III. výroku o trovách konania nie je dôvodné,
preto rozsudok okresného súdu v tejto časti s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je
logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti

rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní
odvolací súd stručne dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu
prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.

1 písm. f) C.s.p.).
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
7. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného k 05.08.2014 (dátum uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
8. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 05.08.2014

sa na účely tohto zákona rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19.
9. Podľa § 1 ods. 1, 2 nar. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom k 05.08.2014 (dátum uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) odplatu

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých

v spotrebiteľskej zmluve. Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
10. Podľa § 10d ods. 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. júna 2014) nar. č. 87/1995
Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomk05.08.2014ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1.
septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná
bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia

spotrebiteľskejzmluvyazanajvyššiuprípustnúvýškuodplatysapovažujeodplata,ktoránesmieprevýšiť
dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky
Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uzatvorenie zmluvy o úvere č. 7141151 medzi právnym
predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom v Kežmarku ako veriteľom
(dodávateľom) a žalovaným ako dlžníkom (spotrebiteľom) dňa 05.08.2014 nebolo sporným. Výška
odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov sa v uvedenom čase podľa § 53 ods. 6 OZ vo
všeobecnosti spravovala § 1 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z., avšak podľa záveru súdu prvej inštancie
nespochybneného odvolateľom bolo v prejednávanom spore potrebné aplikovať vyššie citované

prechodné ustanovenie § 10d ods. 2 nar. č. 87/1995 Z. z.. Z jeho hypotézy vyplýva, že odplatou sa na
účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných
bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, preto
odvolacie tvrdenie o potrebe posudzovania primeranosti odplaty porovnaním s odplatou požadovanou
pri nebankovom poskytovateľovi finančných služieb v mieste a čase uzatvorenia úverovej zmluvy

neobstojí. Uvedená právna úprava za najvyššiu prípustnú výšku odplaty považovala odplatu, ktorá
nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom
sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka
predchádzajúcehouzavretiuspotrebiteľskejzmluvy,takžeajodvolacietvrdenieotom,žesadzba10,59%
použitá okresným súdom je údajom o priemernej úrokovej sadzbe, nie o odplate, nemôže v odvolacom

konaní obstáť. Napokon, samotný odvolateľ tvrdil, že výška odplaty (RPMN 25%) v zmluve sa rovná
výške úrokovej sadzby.
12. Premlčanie (inveteratio) je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Použitie tohto spôsobu obrany má za následok zánik nároku patriaceho k
obsahu práva. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú

existenciu subjektívneho práva veriteľa.

12.1. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované
premlčaciedoby,atosubjektívnudvojročnúaobjektívnutrojročnú,vprípadeúmyselnéhobezdôvodného
obohatenia desaťročnú. Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok, priebeh ich plynutia aj ich skončenie.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno
prekročiť.

12.1.1. Počiatok objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia ako maximálnej
lehoty na uplatnenie práva sa určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ak sa plnenie bez

právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z
nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez
právneho dôvodu má svoj samostatný „právny osud“, premlčuje sa samostatne (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo 14. decembra 2006, sp. zn. 33 Odo 52/2005). V prípade absolútne neplatného právneho
úkonu bezdôvodné obohatenie z neho získané vzniká od samého vzniku právneho úkonu.

12.1.2. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať
zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých možno

zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo
3433/2008). Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom si
žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet
žalovaného vyššiu čiastku (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 222/2012). Významné nie je, či
oprávnený subjekt má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti

a zistiť, že zmluva podľa ktorej plnil, je neplatná. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa §
107 Občianskeho zákonníka, ale o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto
bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.13. Odvolateľ poukazoval na potrebu aplikácie ustanovenia § 103 OZ o premlčaní plnenia
dohodnutého v splátkach. Predmetom tohto súdneho konania ale nie je plnenie z platnej zmluvy, lež
vydanie bezdôvodného obohatenia, premlčanie ktorého sa spravuje § 107 OZ. Odvolacia argumentácia

odvolateľa preto nemôže obstáť. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 107 OZ o premlčacej
dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia. Iba pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že zmluva o úvere
bola uzavretá 05.08.2014, súdne konanie začalo 09.06.2017, teda počas plynutia objektívnej trojročnej
premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba aj podľa odvolacieho súdu začala plynúť odo dňa, kedy
žalovaný od žalobcu prijal plnenie nad sumu 3.000,- Eur. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný poslednú

platbu vo výške 1.865,35 Eur uhradil dňa 30.05.2017, teda žaloba bola podaná aj v rámci plynutia
subjektívnej premlčacej doby. Ak by žalobca v uvedenom čase disponoval skutkovými vedomosťami o
bezdôvodnom obohatení, takúto vysokú sumu by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol zaplatil.
14. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k
výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm.
a) C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú

správnosť aj súlad s právnou úpravou.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 za použitia § 255
ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní žalobcovi trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.
16. Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (II. výrok)
odvolací súd odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b), § 359 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).