Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/215/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311213157
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4311213157.10

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: TOMA úverová a leasingová,
a.s., Májová 1319, 022 01 Čadca, IČO: 36664090, proti žalovanému 1. rade: V. R., R.. XX.XX.XXXX,
XXX XX H. I. XX a žalovanej v 2.rade: A. R., R.. XX.XX.XXXX, XXX XX H. I. XX, o zaplatenie 16.591,22
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. Rade sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z

omeškania vo výške 10,50% ročne zo sumy 11.397,39 eura od 10.01.2009 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 37%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 20.09.2011 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného v 1. Rade a

žalovanú v 2. Rade na zaplatenie sumy 16.591,22 eur spolu s príslušenstvom a nahradenie trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanými uzatvoril dňa 07.09.2007 Zmluvu o úvere č. 20369,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným účelový úver na preplatenie účelov spojených s
bývaním vo výške 14.658,43 eur a žalovaní sa zaviazali úver splatiť vrátane príslušenstva za podmienok
stanovených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní porušili svoju povinnosť
splácať riadne a včas, splátky úveru nesplácali v termínoch splatnosti alebo vôbec. Žalobca s účinnosťou

od 01.11.2008 rozhodol podľa ustanovení článku VII. VOP o zmene úrokovej sadzby na 13,12% ročne.
Ku dňu 09.01.2009 boli žalovaní v omeškaní so splácaním celkom 6-tich splátok úveru. Žalobca pristúpil
k spoplatneniu úveru a zároveň rozhodol o výkone záložného práva písomným oznámením zo dňa
09.01.2009. Žalovaní po spoplatnení úveru zrealizovali čiastočné úhrady v celkovej výške 464,89 eur.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/215/2011-83 zo dňa 11.10.2012 tak, že žalovaní v I. a II.
Rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 11.397,39 eur a to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamietol, súčasne rozhodol, že i nároku na
náhradu trov konania rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.. Voči rozsudku podal v zákonnej

lehote žalobca odvolanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2014 v spojení s rozsudkom
KS v NR č.k. 8co/279/2013-110 zo dňa 03.04.2014.

3. Odvolací súd rozsudkom č.k. 8Co/297/2013-110 zo dňa 03.04.2014 rozsudok prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny v sume 5.193,83 eur potvrdil a v napadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa nepriznania úroku z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 14.394,79

eur od 10.01.2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Odvolací súd v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania zrušil z dôvodu, že súdprvého stupňa zamietajúce rozhodnutie nijak skutkovo ani právne nezdôvodnil, v dôsledku čoho nie je
jeho rozhodnutie preskúmateľné pre nedostatok dôvodov odôvodnenia a tento nedostatok bude musieť
súd prvého stupňa odstrániť v novom konaní a rozhodnutí.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 24.11.2014 zobral späť v časti výšky úroku z omeškania 26% ročne a
trval na nároku v sume 10,5% ročne z priznanej istiny 11.397,39 eur od 10.01.2009 do zaplatenia.

5.Žalovanáv2.radesakčiastočnémuspäťvzatiuvyjadriladňa05.12.2014,vktoromuviedla,žesúhlasia

s čiastočným späťvzatím v časti príslušenstva úrokov z omeškania vo výške 26%, ale naďalej trvajú o
zaplatenie žalobcovi nerozdielne sumu 11.397,39 eur s ročným úrokom vo výške 8,5% z priznanej sumy.

6. Na pojednávaní dňa 02.02.2015 sa žalovaní vyjadrili, že súhlasia s čiastočným späťvzatím žaloby
a súd vyhlásil uznesenie, ktoré bolo vyhotovené dňa 09.04.2015 pod č.k. 14C/215/2011-135 v ktorom
súd reagujúc na dispozitívny úkon žalobcu konanie v časti prevyšujúcej úroky z omeškania z istiny

11.397,39 eur od 10.01.2009 vo výške 10,5% p.a. zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.08.2015.

7. Súd pojednával dňa 07.10.2016 v neprítomnosti žalovanej v 2. Rade , ktorá svoju neúčasť
ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Žalovaný v 1. Rade žiadal súd o odročenie pojednávania z

dôvodu, že si chce ustanoviť advokáta, resp. obrátiť sa na Centruj právnej pomoci.

8. Dňa 02.12.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. Rade označené ako prípustnosť
mimoriadneho odvolania proti rozsudku 14C2015/2011-83, v ktorom žalovaná uviedla, že týmto napáda
mimoriadnym odvolaním v plnom rozsahu rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 11.10.2012,

č.k. 14C2015/2011-83 z dôvodu že predmetnými rozhodnutiami bol porušený zákon, a mimoriadnym
odvolaním sa chce domáhať za práva z dôvodu: špecifikujeme nezákonnosť zmluvy a podmienok, a
porušenia právnej úpravy a navrhujeme odpustenie časti dlhu a úrokov v plnom rozsahu. Žiadala, aby
súd vec vrátil na ďalšie konanie a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Súd určil termín pojednávania na deň 10.01.2017, na ktoré sa dostavil žalobca. Žalovaný v 1 .rade
sa nedostavil. Bol prítomný na pojednávaní dňa 07.10.2016, zriekol sa písomného predvolania, termín

pojednávania vzal na vedomie a svoju neúčasť neospravedlnil.
Žalovaná sa nedostavila na pojednávanie, hoci naň bola riadne predvolaná, doručenie mal vykázané
a svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného
v 1.rade a žalovanej v 2. Rade.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe s tým, že ohľadne príslušenstva istiny
o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, žiada aby súd zaviazal žalovaného v 1. Rade a žalovanú v 2.
Rade k povinnosti zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 11.397,39 eur od
10.01.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu z neho najmä s listinnými
dôkazmi: so žalobou, zmluvou o úvere, vop, žiadosťou o čerpanie úveru, čestným prehlásením,
upozornením, oznámením, splátkovým kalendárom, oznámením o začatí výkonu záložného práva,
sadzobníkom, výpisom z obchodného registra žalobcu, žiadosťou, opravou žaloby, vyjadrením, výzvou
na úhradu, zaslaním splátkového kalendára, rozsudkom, odvolaním, zmluvou, rozsudkom krajského

súdu, vyjadrením, uznesením o čiastočnom zastavení konania, žiadosťou, vyjadrením, poučením,
výsluchom žalobcu a celým obsahom spisu.

12. Krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení rozsudku č.k. 8Co/279/2013-110 zo dňa 03.04.2014
okrem iného uviedol, že čo sa týka zamietnutia nároku žalobcu na zaplatenie istiny v sumu 5.193,83 eur

súd prvého stupňa vec správne posúdil a správne rozhodol. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o tom, že predmetná zmluva o úvere č.20.369 zo
dňa 07.09.2007 podlieha režimuý zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda, že právny
vzťah účastníkov predstavuje vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.13. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 385/2000 Z. z. zákon o sudcoch a prísediacich
sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky,
ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a
zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v

konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Za
podmienok ustanovených osobitnými predpismi1) je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil
vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

15. Predmetom sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo príslušenstvo istiny vo výške 0,1%
denne zo sumy 14.394,79 eur, o ktorom bol prvostupňový súd povinný rozhodnúť v novom rozhodnutí.

Reagujúcnadispozitívnyúkonžalobcuasúhlasužalovanýchsúdvčastiprevyšujúcejúrokyzomeškania
z istiny 11.397,39 eur od 10.01.2009 vo výške 10,5% ročne

zastavil. Predmetom konania po právoplatnosti uznesenia č.k. 14C/215/2011- 35 zo dňa 09.04.2015 je
príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy istiny 11.397,39 eur

od 10.01.2009 do zaplatenia.

16. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2

Občianskeho zákonníka).

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Nakoľko žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, splácať splátky úveru riadne a včas, dostali
sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto sú povinní platiť úroky z omeškania. Žalobca
si ich uplatnil podľa občianskoprávnych predpisov z súdom priznanej istiny 11.397,39 eur odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti úveru, a to v zákonnej výške 10,50 % ročne.

19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vo zvyšnom predmete sporu t.j. v časti
žalobcom uplatnených zákonných úrokov z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 11.397,39 eur
od 10.01.2009 do zaplatenia je žaloba dôvodná. O povinnosti žalovaných zaplatiť úrok z omeškania súd

rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože je evidentné, že žalovaní sú v omeškaní
so zaplatením svojho peňažného dlhu. Žalobca požadoval zákonný 10,50 % ročný úrok z omeškania z
právoplatne mu priznanej istiny t.j. zo sumy 11.397,39 eur a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
úveru. Splatnosť úveru bola žalobcom vyhlásená dňa 09.01.2009, čo mal súd preukázané z oznámenia
o začatí výkonu záložného práva doručeného žalovaným dňa 16.01.2009, preto súd priznal úrok z

omeškania odo dňa 10.01.2009 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania 10,50 % ročne je v súlade s §
3 Nariadenia vlády č. 87/95 Zb. k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1
CSP s tým, že súd vypočítal pomer úspechu a neúspechu strán sporu. O trovách konania doposiaľ
rozhodnuté nebolo preto súd vychádzal pri výpočte zo žalobcom uplatnenej sumy 16.591,22 eur (100%).
Nakoľko bolo žalobcovi priznaných 11.397,39 eur bol úspešný v 68,7%. V časti 5.193,83 eur bola žaloba
zamietnutá, preto v tejto časti boli úspešní žalovaní a to v 31%. Súd preto priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania vo výške 37%, ktorý vypočítal pomerom úspechu a neúspechu t.j. 68,7% - 31,3%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Leviciach písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.