Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/226/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213208658
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1213208658.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu:
Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu AB Cosmetics, s.r.o., so
sídlom Tamaškovičova ul. 17, Trnava, IČO: 36 661 171, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so
sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanej: K.. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
Č.. XXXXX/XX, F., zast. JUDr. Tomášom Havlíkom, advokátom so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava, o
zaplatenie 993.650 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2013 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 993.650 eur s príslušenstvom
a na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je samostatne zárobkovo činnou osobou od roku
2001 v odbore ekonomického poradenstva, vedenia účtovníctva a prevádzkovania administratívnych
prác. Žalovaná uzatvorila dňa 22.03.2004 so spoločnosťou NASK, s.r.o. mandátnu zmluvu na výkon
ekonomického poradenstva a vedenia účtovníctva. Následne od 01.01.2009 po skončení činnosti
spoločnosti NASK, s.r.o. začala žalovaná vykonávať tú istú činnosť pre úpadcu žalobcu, pričom jej úlohou
bolo koordinovať ekonomickú činnosť úpadcu žalobcu, t.j. od vedenia účtovníctva až po styk s peňažnými
ústavmi. Spolupráca žalovanej a úpadcu žalobcu sa skončila ku dňu 15.03.2011, avšak žalovaná
aj napriek opakovaným výzvam nevrátila doklady patriace úpadcovi a ani nepreviedla vyúčtovanie
prevzatých vecí a dokladov.

3. Pri preberaní a kontrole dokumentácie, stavu účtov v spoločnosti a účtovných dokladov bolo správcom
žalobcu zistené, že žalovaná realizovala bez právneho dôvodu výbery hotovosti z účtu úpadcu vedeného
v Tatra banka, a.s. v období od 08.01.2010 do 02.01.2011 v celkovej výške 1.105.650 eur. Žalovaná
zároveň realizovala vklady v hotovosti na účet úpadcu žalobcu vo výške 112.000 eur, a teda rozdiel
ktorý žalovaná získala bez právneho titulu predstavuje sumu vo výške 993.650 eur. Nakoľko žalovaná
neposkytla úpadcovi žalobcu v súvislosti s vyššie uvedenými výbermi peňažných prostriedkov žiadne
služby ani nedodala žiaden tovar, má žalobca za to, že sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu.

4. Vo veci bol dňa 25.03.2013 vydaný platobný rozkaz proti ktorému podala žalovaná dňa 26.04.2013
odpor v ktorom uviedla, že pre úpadcu žalobcu vykonávala ekonomické poradenstvo od vzniku
spoločnosti, t.j. od 04.08.2006 do 15.03.2011 a počas tohto obdobia bola žalovaná splnomocnená

úpadcom žalobcu na právne úkony súvisiace s poradenstvom, pričom mala aj dispozičné práva k
bankovým účtom. Počas výkonu činnosti pre úpadcu žalobcu bolo obvyklé, že žalovaná realizovala
hotovostné výbery z bankového účtu úpadcu žalobcu v zmysle jeho pokynov a túto hotovosť riadne
odovzdávala do jeho pokladne. Tieto transakcie boli odovzdané na zaúčtovanie a zaúčtované boli v
zmysle príslušných účtovných právnych predpisov. Finančná hotovosť bola obvykle použitá na dotáciu
pokladne, na úhradu dodávateľských faktúr, ostatných prevádzkových nákladov spoločnosti, ako aj na
zálohy konateľovi úpadcu žalobcu.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že pre úpadcu žalobcu ukončila činnosť dňa 15.03.2011, pričom už v čase
pred týmto dňom odovzdala dokumentáciu súvisiacu s jej činnosťou v celom rozsahu konateľovi úpadcu
žalobcu - Ľ. L.. Časť dokumentov ostala v priestoroch spoločnosti CARAT Distillery, spol. s r.o. a túto
dokumentáciu žalovaná úpadcovi odovzdať nemohla, nakoľko jej v tom bránil pán L. L.. Úpadca však
žalovanú žiadnym spôsobom nevyzval k odovzdaniu dokladov tak, ako to uvádza žalobca vo svojej
žalobe. Žalovaná dôrazne popiera, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko všetka
finančná hotovosť patriaca úpadcovi žalobcu bola riadne odovzdaná a tieto skutočnosti boli v účtovníctve
úpadcu riadne zaznamenávané.

6. V súvislosti s predloženými listinnými dokladmi zo strany žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca ako
dôkaz predložil denník pohybov a takmer nečitateľné fotokópie dokladov z banky, avšak v denníku
pohybov sú uvedené iné čísla dokladov ako na jednotlivých dokladoch z banky. Na niektorých dokladoch
z banky je viditeľne preškrtnuté pôvodné číslo dokladu, a teda zjavne došlo k preúčtovaniu všetkých
uvedených účtovných operácii v čase, kedy už žalovaná pre úpadcu žiadne činnosti nevykonávala.

7. K jednotlivým finančným transakciám označených žalobcom ako bezdôvodné obohatenie malo dôjsť
na úkor úpadcu v priebehu obdobia od 08.01.2010 do 15.02.2011, pričom úpadca až do 06.11.2012
žalovanú žiadnym spôsobom nekontaktoval. Až listom zo dňa 06.11.2012 s označením ako "Výzva na
úhradu pohľadávky - predsúdna upomienka" vyzval žalobca žalovanú na úhradu žalovanej pohľadávky.
Na predmetnú výzvu reagovala žalovaná listom zo dňa 27.11.2012, kde existenciu žalovanej pohľadávky
v celkovej sume 993.650 eur poprela. Do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zapísal žalobca peňažnú
pohľadávku v celkovej výške 993.650 eur voči žalovanej ako dlžníkovi, pričom ako právny dôvod vzniku
predmetnej peňažnej pohľadávky žalobca uviedol "nevyúčtované finančné prostriedky". Následne listom
zo dňa 20.12.2012 s označením ako "Žiadosť o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty a
podnet na zápis poznámky do súpisu všeobecnej podstaty" žalovaná opätovne namietla existenciu
pohľadávky úpadcu voči žalovanej. Aj napriek uvedenému podal žalobca žalobu voči žalovanej, kde sa
domáha domnelého nároku, ktorý žalovaná popiera v celom jeho rozsahu.

8. Žalovaná zároveň poukázala na písomné doklady predložené žalobcom, v zmysle ktorých malo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu žalovanej hotovostnými výbermi z bankového účtu úpadcu v období od
08.01.2010 do 15.02.2011. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila výbermi hotovosti
v uvedenom období (čo žalovaná dôrazne odmieta), tak v tomto prípade sa právo žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčalo uplynutím dvoch rokov odo dňa jednotlivých výberov hotovosti, t.j.
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z najneskôr realizovaného výberu hotovosti (15.02.2011)
sa premlčalo dňa 15.02.2013, pričom žalobu žalobca podal dňa 21.03.2013.

9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobcu, prednesom právneho zástupcu
žalovanej, výpoveďou žalovanej, výsluchom svedka Ľ.G. L., obsahom listinných dôkazov založených v
spise a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 993.650 eur z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu
AB Cosmetics, s.r.o. voči žalovanej odôvodňoval tým, že žalovaná na základe Zmluvy o výkone
ekonomického poradenstva vykonávala pre spoločnosť NASK, s.r.o. ekonomickú činnosť, pričom k
ukončeniu tejto spolupráce došlo dňa 15.03.2011. Pri následnom preberaní a kontrole dokumentácie,
ako aj stavu účtov bolo zo strany správcu úpadcu zistené, že žalovaná realizovala bez právneho dôvodu
výbery hotovosti z účtu úpadcu uvedeného v Tatra banka, a.s. v celkovej výške 1.105.650 eur. Následne
žalovaná vykonala v prospech účtu úpadcu vklady v celkovej výške 112.000 eur, a teda rozdiel ktorý
žalovaná získala bez právneho titulu predstavuje sumu vo výške 993.650 eur.

11. Žalobca mal za to, že žalovaná prijala od úpadcu plnenie formou hotovostných výberov finančných
prostriedkov z účtu úpadcu, a to aj napriek tomu, že na to nebol žiadny právny dôvod, nakoľko žalovaná
nikdy neposkytla úpadcovi v súvislosti s uvedenými výbermi peňažných prostriedkov žiadne služby.

12. Žalobca listom zo dňa 06.11.2012 (č.l. 36) vyzval žalovanú, aby do 15.11.2012 uhradila na účet
úpadcu sumu vo výške 993.650 eur.

13. Žalovaná vo svojej odpovedi na výzvu žalobcu zo dňa 27.11.2012 (č.l. 38) uviedla, že výzvu na
úhradu sumy vo výške 993.650 eur považuje za bezpredmetnú, nakoľko do ukončenia spolupráce
s úpadcom neboli vedené voči žalovanej žiadne pohľadávky. Jednotlivé výbery alebo vklady ktoré
žalovaná realizovala boli v rámci výberu hotovosti do poklade, resp. ako odvod hotovosti z pokladne,
pričom finančné prostriedky boli použité v rámci pokladne úpadcu na prevádzku spoločnosti.

14. Listom zo dňa 20.12.2012 (č.l. 41-42) adresovaným žalobcovi žalovaná podala žiadosť o vylúčenie
majetku zo súpisu všeobecnej podstaty a zároveň podala podnet na zápis poznámky do súpisu
všeobecnej podstaty. V predmetom liste zároveň opätovne poprela akékoľvek pohľadávky úpadcu voči
jej osobe.

15. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany v konaní trvala na tom, že medzi ňou a úpadcom
nevznikol žiadny záväzkový vzťah. Žalovaná vykonávala síce ekonomické poradenstvo, avšak vo vzťahu
k spoločnosti NASK, s.r.o. s ktorou ukončila spoluprácu ku dňu 15.03.2011.

16. Pokiaľ ide o spoluprácu so spoločnosťou úpadcu, túto žalovaná vykonávala po dohode s pánom L.,
pričom išlo podľa jej tvrdení výlučne o pomoc týkajúcu sa vkladov a výberov z bánk a na tieto úkony
mala žalovaná splnomocnenie od pána L.. Uvedené výbery však žalovaná z účtu úpadcu realizovala v
zmysle pokynu konateľa úpadcu a predmetnú finančnú hotovosť riadne odovzdala do pokladne úpadcu.
Žalovaná tak poprela existenciu akejkoľvek pohľadávky úpadcu voči jej osobe a zároveň trvala na
skutočnosti, že s dôkazmi ktorými žalobca preukazuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
bolo manipulované a tieto doklady boli účelovo pozmenené.
17. Odhliadnuc od uvedených skutočností vzniesla žalovaná v priebehu konania námietku premlčania.
Žalovaná mala za to, že k údajnému bezdôvodnému obohateniu, ktoré však popiera malo dôjsť
hotovostnými výbermi z bankového účtu úpadcu v období od 08.01.2010 do 15.02.2011, a teda úpadca
mal preukázateľne vedomosť o tom, že tieto dni došlo k výberom z bankového účtu. Pokiaľ teda žalobca
tvrdí, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila výbermi v hotovosti v tomto období, tak právo žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo uplynutím dvoch rokov odo dňa jednotlivých výberov
v hotovosti, t.j. dňa 15.02.2013.

18. Zo zmluvy o poskytovaní ekonomického poradenstva zo dňa 01.05.2005 (č.l. 245-248) súd zistil, že
žalovaná sa ako poskytovateľ zaviazala spoločnosti NASK Trade s.r.o. ako objednávateľovi poskytovať
na dobu neurčitú ekonomické poradenstvo.

19. Dňa 15.03.2011 došlo medzi žalovanou a spoločnosťou CARAT DISTILLERY Trade s.r.o. (právny
predchodca NASK Trade s.r.o.) k uzatvoreniu Dohody o ukončení Zmluvy o poskytovaní ekonomického
poradenstva (č.l. 251), kde sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva prestáva byť platná a účinná ku
dňu 15.03.2011.

20. Z listinných dokladov - Zoznam oprávnených osôb a špecifikácia rozsahu oprávnení k účtu (č.l.
270-277) vyplýva, že dňa 18.03.2011 bol v Tatra banke, a.s. zadaný pokyn na zrušenie oprávnenia
žalovanej k účtu úpadcu.

21. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch uviedla, že
sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podanej žaloby zo dňa 21.3.2013 a žiada, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie istiny 993.650 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.3.2011
do zaplatenia. Ku dňu 15.03.2011 došlo k ukončeniu právneho vzťahu medzi žalovanou a úpadcom,
pričom nie je zrejmé akým spôsobom, nakoľko žalobca nedisponuje žiadnou dokumentáciou a ani takou,
ktorá by zakladala právny vzťah medzi žalovanou a úpadcom.

22. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, žalobca vychádzal z argumentácie predchádzajúceho
správcu, v zmysle ktorej žalovaná v období rokov 2010 - 2011 preukázateľné uskutočňovala výbery z
účtu úpadcu vedené v Tatra banke a.s. v celkovej výške 1.105.650 eur a následne vykonala vklady v
prospech úpadcu vo výške 112.000 eur. Žalovaná v tomto období neposkytla úpadcovi žiadne služby
a nedodala žiadny tovar. Žalobca ako aktuálny správca konkurznej podstaty vykonal vlastné šetrenie v
elektronickej verzii účtovníctva a za týmto účelom založil do spisu denník pohybov za rok 2010, 2011 a
pokladničné knihy za rok 2010, 2011 z ktorých je zrejmé, že výbery aj vklady žalovanou boli pod položkou
378550 - ide o účtovnícku skratku iných pohľadávok. Žalobca vychádza z denníku pohybov za rok 2011
kde je uvedené, že dňa 17.01.2011 bola dotácia pokladne 50.000 eur (predtým boli peniaze vybraté z
banky) a v pokladničnej knihe zo dňa 17.01.2011 je uvedené ako výdaj 50.000 eur a poznámka T.. L.,
t.j. žalovaná. Touto operáciou bolo preukázané, že peniaze z pokladne úpadcu odišli žalovanej, ktorá
si ich vybrala v hotovosti. Následne sa výber prejavuje aj v denníku pohybov zo dňa 17.01.2011 pod
č. 378550 (iná pohľadávka) v kolónke má dať ako 50.000, eur, čo znamená to, že je tam pohľadávka
žalovanej voči úpadcovi vo výške 50.000 eur.

23. Zo žiadnych ďalších zápisov v denníku pohybov, ani z pokladničnej knihy nevyplýva úhrada
pohľadávky zo strany žalovanej, nakoľko by sa to prejavilo v zápise vo forme konkrétny deň, poznámka
L., a suma ktorá by bola zo strany žalovanej uhradená by sa dala do kolónky dal. Žalovaná uvádza, že
všetky výbery, ktoré boli realizované z banky sa následne premietli do pokladne, napr. ku dňu 08.01.2010
je uvedená dotácia pokladne a tam je uvedené nula, tak isto aj 15.01.2010 je dotácia pokladne nula.
Z denníka pohybov ku dňu 08.01.2010 je zrejmá existencia pohľadávky vo výške 60.000 eur, čo sa
neprejavilo v dotácii pokladničnej knihe tak, ako uviedla žalovaná.

24. Žalobcovi sa v júli 2015 podarilo získať od Národnej kriminálnej agentúry a Daňového úradu
účtovníctvo úpadcu, najmä operácie na účtoch a výpis z knihy analytickej evidencie a tieto listinné
doklady preukazujú oprávnenosť nároku žalobcu. K listinným dokladom ktoré žalobca predložil, a to
výbery v hotovosti (č.l. 7-19) právny zástupca žalobcu uviedol, že číslo dokladu sa nezhoduje s číslom
dokladu v denníku pohybov, ale zhoduje sa s číslom dokladu v pokladničnej knihe. Číslo dokladu v
denníku pohybov nie je nikdy identické s číslom dokladu v pokladničnej knihe a dokladu - výber v
hotovosti. V denníku pohybov je to označené ako číslo dokladu a v pokladničnej knihe ako interné číslo,
to isté interné číslo je aj na dokladoch z banky.

25. V trestnom konaní prebieha dokazovanie Národnej kriminálnej agentúry, či bolo s účtovnou
dokumentáciou manipulované a vo veci sa vypracováva znalecký posudok. Práve aj z tohto dôvodu
boli účtovné doklady úpadcu stiahnuté od predchádzajúceho správcu a odovzdané Národnej kriminálnej
agentúre za účelom vykonania dôkazov. Audit účtovníctva zrealizovaný nebol, pričom žalobca má
vedomosť o tom, že v rámci kontroly účtovníctva prebiehala daňová kontrola, ktorá zistila pochybenia v
súvislosti s účtovaním DPH. Žalobca nemôže vylúčiť ani tú skutočnosť, že účtovná dokumentáciu úpadcu
nie je kompletná, čo žalobcovi oznámila aj Národná kriminálna agentúra. Pravdepodobne Národná
kriminálna agentúra zobrala účtovné doklady úpadcu od L. v rámci akcie a žalobca nedisponuje ani
informáciou, či bolo trestné konanie ukončené.

26. Pokiaľ ide o otázku premlčania, žalobca má za to, že medzi úpadcom a žalovanou vznikol obchodný
záväzkových vzťah, a teda premlčacia lehota práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa bude
posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vzhľadom na komplexnosť právnej úpravy
premlčania v Obchodnom zákonníku, ako aj na obchodnoprávnu povahu záväzkového vzťahu. Za
predpokladu, ak by súd napriek uvedenému posúdil otázku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, žalobca má za to, že vzhľadom na dátum vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu, t.j. 16.07.2012 (zverejnenie v OV dňa 24.07.2012), sa predchádzajúci
správca ako osoba konajúca v mene a na účet úpadcu dozvedel o existencii a výške pohľadávky najskôr
dňa 24.07.2012. Na základe uvedených skutočností tak právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a lehotu splatnosti záväzku žalovanej dňa 15.03.2011
premlčané nebolo.

27. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 05.10.2016 uviedol, že svedeckú výpoveď
Ľ. L. považuje za výpoveď osoby, ktorá je spriaznená so žalovanou, pričom svedok vo svojej výpovedi
neuviedol žiadne nové skutočnosti ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

28. Právny zástupca žalovanej v rámci svojich písomných vyjadrení, ako aj ústnych prednesoch uviedol,
že medzi žalovanou a úpadcom nevznikol žiaden záväzkový vzťah, nebola uzatvorená žiadna zmluva
o poskytovaní akejkoľvek činnosti, žalovaná nevystavila nikdy akúkoľvek faktúru úpadcovi a od úpadcu
neobdržala akúkoľvek odplatu za výkon činnosti, ktorú mala podľa žalobcu poskytnúť. Jediná zmluva,
ktorá bola podpísaná a na základe ktorej vykonávala žalovaná ekonomické poradenstvo bola zo
spoločnosťou NASK Trade s.r.o., ktorá následne zmenila obchodné meno na Carat distilery trade s.r.o.
Na základe tejto zmluvy žalovaná aj fakturovala svoje činnosti tejto spoločnosti. Žalovaná rezolútne
popiera, že by sa mala na úkor úpadcu akokoľvek bezdôvodne obohatiť a žalobca do dnešného dňa
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej.
29. Z dôkazov ktoré boli predložené žalobcom v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že bolo vo
výraznej miere manipulované s účtovníctvom a to tak, že osoba, ktorá mala prístup k účtovnému
programu mohla meniť položky, prepisovať ich a meniť ich číselnú hodnotu. Celú spoločnosť mal v tom
čase pán L., resp. sa jej zmocnil na základe sfalšovaných listinných dokladov. Je absolútne vylúčené, aby
v pokladničnej knihe niekto účtoval položku 0, nakoľko tam musela byť nejaká kladná hodnota. Žalobca
zároveň poukazuje na interné číslo dokladu - výber v hotovosti, ktoré bolo prečiarknuté, ale zhoduje sa
s interným číslom v rámci pokladničnej knihy, pričom prepísaných položiek v rámci pokladničnej knihy je
viac a netýkajú sa len žalovanej. O manipulácii pokladničnej knihy svedčí aj to, že v pokladničnej knihe
je vedený mínusový zostatok, čo reálne nemôže byť.

30. Právny zástupca žalovanej zároveň poukázal na svedeckú výpoveď svedka pána L., ktorý vyslovene
na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by chýbalo len 1 euro, zistila by to spoločnosť minimálne na konci
mesiaca pri účtovaní a pri podávaní mesačného DPH, pričom spoločnosť mala dva úvery a zo zákona
podliehala auditu, ktorý sa robil jedenkrát ročne. Súčasne uviedol, že u žalovanej mal plnú dôveru a
nikdy by sa žalovaná na úkor úpadcu bezdôvodne neobohatila. Žalovaná za činnosť, ktorú pre úpadcu
prípadne pre pána L. vykonávala neobdržala nikdy žiadnu odplatu, pričom mandátna zmluva pod
ktorú pravdepodobne mieni žalobca podriadiť právny vzťah v rámci ktorého by malo dôjsť ku vzniku
bezdôvodného obohatenia je obligatórne odplatným vzťahom, a teda nie je možné charakterizovať vzťah
medzi žalovanou a žalobcom ako vzťah obchodnoprávny, ale občianskoprávny. Tento vzťah sa najbližšie
podobá na príkaznú zmluvu. Z tohto dôvodu má žalovaná za to, že aj vznesená námietka premlčania
danej veci je dôvodná a že žalobca sa mohol o bezdôvodnom obohatení dozvedieť minimálne od času
kedy boli robené výbery.

31. V podanom odpore bolo nedopatrením uvedené, že žalovaná vykonávala pre úpadcu ekonomické
poradenstvo. V priebehu konania však vyplynulo, že žalovaná vykonávala určité činnosti pre úpadcu, a
to na základe splnomocnenia ktoré jej úpadca vystavil a však išlo o bezodplatný právny vzťah. Námietka
premlčania bola vznesená iba preventívne z dôvodu právnej istoty, nakoľko žalovaná apriori odmieta,
že by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. V čase keď vykonávala túto činnosť pre úpadcu
bezodplatne mala žalovaná živnosť na účtovné činnosti.

32. Právny zástupca žalovanej v súvislosti s predloženými pokladničnými knihami úpadcu, ako aj
denníkmi pohybov úpadcu poukázal na uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii, kde bolo voči
pánovi L. L. vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a)
Trestného zákona. Z doposiaľ zistených dôkazov prípravného konania nespochybniteľne vyplýva záver,
že pán L. L. po vzájomnej dohode s doposiaľ nezistenými osobami s úmyslom preniknúť do orgánov
spoločnosti úpadcu a získať kontrolu nad spoločnosťou úpadcu, jej majetok a príjmy v uvedenom období
sfalšovali listinné doklady potrebné k prevodu obchodných podielov a zmene konateľa spoločnosti, ktoré
následne predložili na zápis do obchodného registra Okresného súdu Trnava, ktorý tieto skutočnosti
zapísal. Pán L. L. mal na základe vyššie uvedeného k dispozícii kompletné účtovníctvo úpadcu a mohol
s ním voľne disponovať a účelovo ho pozmeňovať.

33. Z číslovania dokladov predložených žalobcom spolu s podanou žalobou vyplýva, že toto číslovanie
nie je zhodné s číslovaním dokladov v denníku pohybov. Každému výberu z účtu ktorý je označený ako
"pohľadávka L." zodpovedá v pokladničnej knihe zápis "dotácia pokladne" avšak s nulovou hodnotou. Z
uvedeného je tak nepochybné, že pôvodné vklady do pokladne boli riadne zaúčtované, avšak neskôr boli
účelovo preúčtované a zrejme iba z dôvodu zachovania číselnej rady pokladničných dokladov neboli tieto
priamo z pokladne vymazané, ale iba sumy zmenené na nulu. Rovnako ku každému takto zmenenému
účtovnému zápisu v pokladničnej knihe na strane príjmov hneď zodpovedá aj zmenený zápis na strane
výdaja z pokladne.

34. V nulových hodnotách sa nachádza nespočetne veľa položiek, čo je v rozpore so zákonom o
účtovníctve, postupmi účtovania a aj logikou, nakoľko ak nejaký príjem alebo výdaj nevznikol, nemožno
o ňom účtovať. Z toho vyplýva, že tieto položky boli pôvodne v riadnych hodnotách, ale boli účelovo
zmenené na nulové hodnoty, pričom text položky opravený alebo zmazaný vo väčšine prípadov nebol.
Rovnako je neprípustné, že od 14.01.2010 je v súvislosti s takto pozmeňovanými údajmi v pokladničnej
knihe pokladňa v mínuse.

35. Právny zástupca žalovanej súčasne uviedol, že k výberom z pokladne by museli existovať podpísané
výdavkové doklady žalovanou, ktoré však žalovaná nikdy nepodpísala, a to z dôvodu, že si nikdy peniaze
pre seba z pokladne nezobrala.

36. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že Zmluvu o poskytovaní ekonomického poradenstva mala
uzatvorenú len so spoločnosťou NASK Trade s.r.o., ktorá neskôr zmenila obchodný názov na Carat
distilery trade s.r.o. Zmluvu o vedení účtovníctva s úpadcom nemala a účtovníctvo úpadcovi nikdy ani
neviedla, nakoľko toto zabezpečovala ich interná pracovníčka.

37. S pánom L. sa žalovaná poznala od čias vysokej školy, pár rokov pred tým ako začala spolupracovať
so spoločnosťou NASK Trade s.r.o. Žalovaná mala s pánom L. priateľský vzťah, bola medzi nimi dôvera a
keď pán L. začal stavať závod spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o., poprosil žalovanú, či by mu nepomohla.
Pán L. sa venoval naplno výstavbe závodu a nemal čas chodiť do banky, preto keď žalovanú poprosil, či
by mu neodniesla, alebo nevybrala nejakú hotovosť z banky, tak to realizovala, t.j. vybrala, alebo vložila,
nakoľko mala dispozičné práva k účtom. Doklady o výbere z banky išli vždy internej účtovníčke, táto
nemala na starosť pokladňu, pokladňu mala na starosti samostatná pracovníčka. Prvá plná moc na
zastupovanie AB Cosmetics, s.r.o. v celom rozsahu od pána L. bola žalovanej udelená dňa 18.4.2007.
Následne bola dňa 07.05.2009 tá istá plná moc prepísaná pre potreby Daňového úradu.

38. Žalovaná ďalej uviedla, že si nepamätá v akej presnej výške boli robené výbery, vždy však išlo o
výbery v hotovosti do pokladne úpadcu. Následne aj vklady na účet úpadcu boli vždy odvod v hotovosti
z pokladne na účet úpadcu a takto boli aj riadne účtované. Žalovaná by musela podpísať výdavkový
pokladničný doklad ako výber z pokladne, pričom žiadny takýto doklad nepodpísala. Je potrebné uviesť,
že sa hovorí iba o výberoch ktoré boli realizované od 08.01.2010, pričom z uvedeného vychádza, že
výbery, ktoré boli realizované pred týmto dátumom boli riadne zaúčtované ako dotácia pokladne bez
akejkoľvek zmienky o tom, že by to bola pôžička žalovanej. Celá táto situácia mohla nastať tým, že
začiatkom roku 2011 sa vyhrotili vzťahy medzi pánom L. a pánom L., kedy pán L. získal podvodným
spôsobom spoločnosť AB Cosmetics, s.r.o. na seba a toto účtovné obdobie nebolo uzavreté závierkou a
dalo sa do neho vstupovať. Ako vidieť aj z listinných dokladov, ktoré boli doložené spolu so žalobou, sú
tam poprečiarkované čísla a tým pádom boli doklady pozmeňované. Žalovaná dostala od pána L. pokyn,
že má vybrať peniaze z banky, napríklad 50.000 eur, tieto vybrala a vložila ich do pokladne úpadcu a
odovzdala aj doklad o výbere. Tieto peniaze boli použité na prevádzkové potreby spoločnosti.

39. Bez ohľadu na to, pre koho boli peniaze, vždy to bolo účtované ako dotácia pokladne, nakoľko
následne pán L. tieto doklady doložil do pokladne. Ak bola dotácia 0, tak bola aj platba 0, čo vidieť
v pokladničnej knihe z čoho vyplýva, že tá dotácia bola použitá napríklad na úhradu záväzku. Pokiaľ
žalovaná peniaze odniesla do pokladne vyzeralo to tak, že ich odovzdala pokladníčke spolu s dokladom
o výbere z banky a následne to pokladníčka zaúčtovala a žalovaná s tým už nič nerobila.

40. K číslam dokladov, ktoré sú rozdielne v pokladničnej knihe oproti denníku pohybov žalovaná uviedla,
že tieto čísla dokladov ani nemôžu sedieť, pretože v pokladničnej knihe sú zaznamenávané operácie v
hotovosti, čiže interné číslo uvedené v pokladničnej knihe je totožné s číslami uvedenými na dokladoch
výbery v hotovosti, pokladničná kniha je viazaná na pokladňu a účtuje o obratoch v pokladni, pričom
denník pohybov zaznamenáva pohyby na bankovom účte, a preto čísla sedieť nemôžu. Ako príklad
žalovaná uviedla listinný doklad (č.l. 12) - výber v hotovosti 130.000 eur dňa 28.05.2010 v pokladničnej
knihe (č.l. 172) je v poslednej položke uvedené interné číslo 11010124 ako dotácia kde je uvedená
0. Toto isté číslo je aj na doklade výber v hotovosti (č.l. 12), ktoré je prečiarknuté. Z toho vyplýva,
že s účtovníctvom bolo manipulované. Aby bola zachovaná číselná rada, je možné predpokladať, že

účtovníčka nemohla výber v hotovosti ako doklad vymazať, a preto prepísala pôvodnú sumu na 0. Suma
130.000 eur v pokladničnej knihe nikde nefiguruje. Aj denník pohybov zachytáva výbery z účtu, ak sa
v banke vyberú peniaze, tak v doklade denník pohybov sa uvedie - 130.000 eur a v pokladničnej knihe
bude + 130.000 eur.

41. Rovnako v pokladničnej knihe (č.l. 173) je následne hneď za dotáciou dňa 28.05.2010 úhrada faktúry
dodávateľovi výdaj tak isto 0. To znamená, že pôvodne tam zaúčtovaných 130.000 eur bolo a týchto
130.000 eur sa použilo na úhradu faktúry dodávateľovi. V účtovníctve sa však nemôže účtovať výdaj 0
a v pokladničnej knihe malo byť pri úhrade faktúry dodávateľovi uvedené v kolónke výdaj 130.000 eur.

42. Podľa názoru žalovanej boli údaje v rámci účtovníctva pozmeňované, a to po 3/2011, kedy nastali
problémy medzi pánom L. a L., ktorí sa zmocnili spoločnosti AB Cosmetics či už závodu, alebo
účtovných údajov a listinné doklady - účtovníctvo úpadcu, ktorými disponuje žalobca sú asi listinné
doklady - účtovníctvo, ktoré boli získané Národnou kriminálnou agentúrou od L.. Preto sa pozmeňovali
doklady len za obdobie roku 2010 a 3/2011, nakoľko v 3/2011 nebola ešte spravená účtovná závierka,
ktorá sa má urobiť do konca marca príslušného roku. To že boli doklady pozmeňované sa dá zistiť
jedine z prečiarknutých dokladov, a to výberov v hotovosti, kde je interné číslo prečiarknuté. Žalovaná
predpokladá, že všetky výbery ktoré realizovala v roku 2009 a skôr boli riadne zaevidované a sú v
poriadku.

43. Žalovaná ukončila spoluprácu s Carat distilery trade s.r.o. ku dňu 15.03.2011, z dôvodu, že sa
dozvedela, že deň predtým bol spor medzi pánom L. a L. a následne v banke zrušila dispozičné práva
a vypovedala plnú moc.

44. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či žalovaná vie preukázať že peniaze ktoré vybrala z banky
(napríklad sumu vo výške 130.000 eur) aj reálne do pokladne vložila žalovaná uviedla, že evidencia
v pokladnične knihe musí sedieť s fyzickým stavom v pokladne v hotovosti. Pokladník má hmotnú
zodpovednosť za zverené peniaze, to znamená, že ak má v pokladni doklad na príjem 130.000 eur, tak
130.000 eur fyzicky do pokladne dostal. Niekedy keď žalovaná priniesla peniaze do pokladne sa vystavil
príjmový pokladničný doklad hneď a niekedy neskôr, vždy však pokladníčka tento doklad vystavila a v
prípade, že príjmové pokladničné doklady nie sú súčasťou účtovníctva úpadcu, niekto ich odtiaľ zobral.

45. Žalovaná na otázku, či vie vysvetliť prečo je v pokladničnej knihe ku dňu 08.01.2010 dotácia pokladne
0 a následne za tým 08.01.2010 úhrada faktúry MHM stav taktiež 0, ale v prehľade dodávateľských faktúr
a ani v denníku pohybov (č.l. 186) nevyplýva úhrada čiastky 60.000 eur uviedla, že denník pohybov nie
je totožný s pokladničnou knihou. Denník pohybov hovorí o pohyboch na účte a z účtu odišlo 60.000 eur
iba jedenkrát a nemá tam byť prečo účtovaná úhrada faktúra spol. MHM stav, ktorá bola realizovaná v
hotovosti. To že v pokladni (č.l. 169) je pri faktúre MHM stav uvedené 0 znamená, že pôvodne tam bola
nejaká suma, ktorá bola uhradená spoločnosti MHM stav v hotovosti. Správne to v rámci pokladničnej
knihy malo byť zaúčtované tak, že mala byť dotácia pokladne 60.000 eur a následne faktúra MHM
stav výdaj z pokladne 60.000 eur a v tomto prípade by sa úhrada tejto faktúry zobrazila aj v prehľade
dodávateľských faktúr. Keďže to bolo v rámci účtovníctva opravené a v pokladničnej knihe uvedená 0,
muselo to byť vymazané aj z prehľadu dodávateľských faktúr.

46. Žalovaná zároveň uviedla, že pokladničná kniha je vedená v účtovnom programe Alfa base s.r.o.
pričom je možné, aby osoba ktorá má prístup do počítača mohla v rámci programu pridávať položky,
mazať, meniť texty, či sumy.

47. Súd z výpovede svedka Ľ. L. zistil, že so žalovanou mal svedok veľmi dobrý dôverný a priateľský
vzťah. Svedok uviedol, že žalovaná nemala s úpadcom žiadnu zmluvu o vedení účtovníctva, nakoľko
tento mal na vedenie účtovníctva účtovníčku v riadnom pracovnom pomere a zároveň spolupracoval aj
s externou spoločnosťou. Žalovaná vykonávala pre svedka kontrolné činnosti a pracovala s peniazmi a
táto spolupráca trvala približne od roku 2002-2003 až do roku 2011. Účtovníčka, ako aj externá firma
realizovali činnosti vo firme, ale nakoľko mal svedok voči žalovanej dôveru, žalovaná vykonávala nejaké
činnosti tak pre úpadcu, ako aj pre spoločnosti kde bol svedok konateľom.

48. Svedok ďalej uviedol, že je pravdou, že žalovaná realizovala výbery z účtu úpadcu v hotovosti na
základe jeho pokynu. Ďalšie činnosti žalovanej záležali od toho, aký dostala pokyn, t.j. mohol to byť pokyn

na výber hotovosti a na jej odovzdanie do pokladne, ako aj výber na úhrady faktúr ktoré sa realizovali
vždy v hotovosti. Postup bol taký, že sa peniaze vybrali z banky, účtovne sa vložili do poklade, ale reálne
sa vždy uložili do trezoru a odtiaľ sa vyberali podľa potreby. Stal sa aj taký prípad, že žalovaná vybrala
peniaze z účtu a fakticky ich odovzdala priamo svedkovi, ale účtovne to bolo zrealizované cez pokladňu.

49. Čo sa týka účtovných operácií svedok uviedol, že žalovaná vedela čo má robiť, žalovaná však
neúčtovala ale určite jej boli dané aj nejaké pokyny ohľadom daňových, účtovných dokladov. Iná ústna
zmluva medzi svedkom a žalovanou uzavretá nebola. Žalovaná nedostávala konkrétne od úpadcu
žiadnu finančnú odmenu za jej činnosť, bolo to v rámci činnosti vo vzťahu k iným firmám pre ktoré
robila. Zmluvu o ekonomickom poradenstve mala uzatvorenú so spoločnosťou Carat Distilery a mala aj
dispozičné právo k účtom v spoločnosti úpadcu.

50. Spolupráca sa skončila v marci roku 2011, a súviselo to so L.. Podľa výpovede svedka, svedok
prestal byť zo dňa na deň konateľom a majiteľom úpadcu, spoločnosť mu bola podvodne prevedená a
od toho momentu nemal prístup do objektu kde sídlil úpadca a účtovníctvo bolo ukradnuté L.. Svedok
podal trestné oznámenie na L. a ďalšie podávali aj iné spoločnosti, nakoľko účtovníctvo ukradol aj iným
firmám a v niektorých z týchto firiem svedok figuroval personálne. Nedošlo teda k žiadnemu faktickému
odovzdaniu dokumentov zo strany žalovanej.

51. Systém bol taký, že všetky doklady (zmluvy, faktúry) sa skenovali, tie ostali na servery a ostatné
doklady sa podľa nejakého rozdeľovníka rozdeľovali. Externá účtovná firma fakticky sedela v priestoroch
kde aj úpadca a pokiaľ boli potrebné nejaké účtovné doklady a nedohľadali sa na servery, mohli byť
jednak u externej spoločnosti, ako aj u účtovníčky. Teoreticky sa mohli nejaké účtovné doklady nachádzať
u žalovanej, ktorá taktiež sedela v priestoroch kde sedel úpadca.

52. Je pravdou ako tvrdí žalovaná, že L. L., jeho syn a ešte jeden pracovník zobrali časť účtovníctva
(nejaké šanóny) a naložil ich do auta, pričom nie je zrejmé ako s nimi naložili.

54. V marci roku 2011 bolo L. L. zobraté účtovníctvo a svedok sa do dnešného dňa k tomu účtovníctvu
nedostal. Svedok nedisponuje ani informáciou, či bolo vôbec za rok 2010 podané daňové priznanie,
ktoré sa podávalo v marci roku 2011.

55. Svedok pripustil, že sa stala aj taká skutočnosť, že požiadal žalovanú, aby mu vybrala z účtu
napríklad sumu vo výške 100.000 eur a presne jej uviedol, komu má túto hotovosť dať, pričom mohlo
to byť aj pánovi L.. Nebolo však možné, aby nastala situácia, že by sa vybrali peniaze z banky a tie sa
následne dali tretej osobe, vždy to muselo ísť cez pokladňu účtovne, fyzicky sa mohli peniaze po výbere
odovzdať osobe, ktorá na ne čakala. Vždy sa peniaze odovzdávali osobe, ale išlo to cez firmu a vždy
sa to muselo účtovne dotiahnuť. Svedok nemá vedomosť o tom, že by úpadca žalovanej poskytoval
nejakú finančnú pôžičku.

56. Na otázku súdu, či vykonávala žalovaná pre firmu NASK účtovníctvo, svedok uviedol, že účtovníctvo
nie, nakoľko žalovaná nebola účtovníčkou, ale vykonávala ekonomické poradenstvo. Po tom čo sa L. L.
zmocnil účtovníctva úpadcu, svedok nevyzýval žalovanú aby mu odovzdala účtovné doklady. Po marci
2011 mali prístup k účtovníctvu úpadcu napríklad aj L., ako aj osoby ktoré boli okolo L.. Účtovné doklady
boli všetky na firme (u úpadcu), pričom deň pred tým ako zobrali účtovníctvo, mladý L. po svedkovi
ktorý bol v tom čase pod ochranou polície strieľal. Na druhý deň prišli do firmy L. a vyhnali všetkých
pracovníkov, a preto zostali doklady tam. Aj pokiaľ by chceli nejaké doklady zobrať, tak boli na vrátnici
zastavení a museli ich vyložiť z auta.

57. Národnej kriminálnej agentúre bola zo strany svedka odovzdaná celá naskenovaná dokumentácia
týkajúca sa spoločnosti úpadcu, ako aj iných spoločností v elektronickej podobe.

58. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či je možné aby dokumentácia ktorú svedok odovzdal
Národnej kriminálnej agentúre elektronicky bola tá istá ktorú následne získal správca od Národnej
kriminálnej agentúry a bola použitá v tomto konaní svedok uviedol, že možné to je. K údajom v
pokladničnej knihe svedok dodal, nie je vôbec možné, aby niečo takéto vzniklo a bolo to zapísané pri

činnosti spoločnosti. Pokladničná kniha nebola skenovaná, skenované boli dodávateľské, odberateľské
faktúry, zmluvy, príjmové a výdavkové pokladničné doklady.

59. Svedok v rámci svojej výpovede uviedol, že žalovaná mala jeho plnú dôveru a pokiaľ by v období
1/2010 - 3/2011 vybrala finančné prostriedky z účtu a tieto si ponechala, svedok by o tom vedel avšak
takáto situácia nastať nemohla, nakoľko tieto peniaze by niekde chýbali. Nebolo by to však možné
aj vzhľadom na mechanizmus fungovania spoločnosti, keďže pokiaľ by chýbalo čo len 1 euro, takáto
skutočnosť by sa zistila minimálne na konci mesiaca pri účtovaní a pri podávaní mesačného DPH.
Spoločnosť mala naviac dva úvery a zo zákona podliehala auditu, ktorý sa robil raz ročne.

60. K listinnému dokladu - pokladničnej knihe (č.l. 169-184) svedok uviedol, že ide podľa neho o falzifikát,
nakoľko zostatok v pokladni nemôže byť záporný a dotácia v pokladni 0 neexistuje. Úhrada faktúry pre
MHM Stav bola určite vykonaná, pretože by táto spoločnosť prestala pracovať. Aj v prípade, ak by bola
v pokladničnej knihe uvedená záporná hodnota a následne tam bola úhrada faktúry, nie je zrejmé ako
sa tam zrazu hotovosť dostala. Svedok pripustil, že s pokladničnou knihou mohlo byť manipulované.

61. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či sa svedok vie vyjadriť k tomu, kde by sa mohli
nachádzať výdavkové a príjmové pokladničné doklady, nakoľko tieto sa nenachádzajú ani v listinnej ani
v elektronickej podobe svedok uviedol, že si nie je istý, či vôbec pri výbere z účtu boli vystavované takéto
doklady, nakoľko tieto sa vystavujú pri úhrade faktúr v hotovosti a pri výbere z účtu je ako doklad pre
účtovníctvo výpis z účtu, pričom ten kto vyberá peniaze z banky dostane o výbere v hotovosti doklad.

62. K otázke právnej zástupkyne žalobcu, či bolo nejaké interné potvrdenie v prípade, ak by žalovaná
po výbere peňazí z banky tieto vložila do pokladne svedok uviedol, že určite áno, avšak táto otázka by
podľa jeho názoru mala smerovať skôr voči účtovníčke, ktorá tento výber následne musela zaúčtovať.

63. Svedok v závere svojej výpovede uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bola evidovaná nejaká
pohľadávka voči žalovanej, a preto nie je ani zrejmé, prečo je v denníku pohybov (č.l. 186) uvedená ako
položka iné pohľadávky p. L. suma vo výške 60.000 eur.

64. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

65. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
66. Podľa § 456 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
67. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
68. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

69. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

70. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

71. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

72. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že námietka premlčania vznesená
žalovanou je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a preto žalobu žalobcu zamietol.

73. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému
súdne priznať.

74. Za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania sa súd v prvom rade musel zaoberať otázkou
charakteru vzťahu vzniknutého medzi žalobcom, resp. úpadcom a žalovanou. Z predložených listinných
dokladov a vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná vykonávala ekonomické poradenstvo pre
spoločnosť NASK Trade s.r.o., a teda so spoločnosťou úpadcu nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu o
vedení účtovníctva a rovnako ani akúkoľvek inú zmluvu na základe ktorej by súd mohol konštatovať,
že medzi spoločnosťou úpadcu a žalovanou vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah. V nadväznosti
na uvedené sa súd nemohol stotožniť s tvrdeniami žalobcu, ktorý v priebehu konania trval na tom,
že medzi žalovanou a úpadcom bol obchodno-záväzkový vzťah, a teda premlčacia lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa má posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Preto je
v danom prípade súd toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka sa medzi
stranami sporu, resp. úpadcom a žalovanou nejedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ale o vzťah
upravený výlučne predpismi Občianskeho práva, a preto je aj na úpravu premlčania a posúdenie
premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

75. Súd ďalej uvádza, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon
ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich
vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani
subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné. Uvedené znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je
možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

76. S poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania mal súd za to, že nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 993.650 eur je v celom rozsahu premlčaný, a to v
subjektívnej premlčacej lehote. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná realizovala v spoločnosti úpadcu v
období od 08.01.2010 do 15.02.2011 rôzne výbery a vklady peňažnej hotovosti, t.j. z uvedeného možno
konštatovať, že právo uplatňovať si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo uplynutím
dvoch rokov odo dňa jednotlivých výberov v hotovosti. Pokiaľ bol teda posledný výber hotovosti
zrealizovaný dňa 15.02.2011, právo uplatňovať si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zaniklo
dňa 15.02.2013, t.j. dva roky odo dňa kedy sa úpadca dozvedel o skutkových okolnostiach z ktorých
možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovednostného subjektu. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané
bezdôvodné obohatenie, a o tom, kto ho získal. Nie je teda rozhodujúce, že oprávnený sa mohol
o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z obsahu spisu, ako i z výpovede svedka
pána L., ktorý bol v spornom období spoločníkom, ako aj konateľom v spoločnosti úpadcu vyplýva, že
žalovaná realizovala vklady alebo výbery z účtu úpadcu vždy na základe pokynu pána L. od ktorého
mala na predmetné úkony riadne splnomocnenie, a teda skutočná vedomosť úpadcu o jednotlivých
výberoch alebo vkladoch nemôže byť v danom prípade spochybnená. Z uvedeného dôvodu sa právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcom premlčalo dňa 15.02.2013, t.j. dva roky od
dňa 15.02.2011 kedy bol realizovaný posledný výber hotovosti a kedy sa úpadca dozvedel o poslednom
realizovanom výbere z banky. V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby pripadol na 15.02.2013, pričom žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil na súde
až 21.03.2013, t.j. po uplynutí tejto doby. Nakoľko žalovaná v konaní právne relevantným spôsobom
vzniesla námietku premlčania, žalobcovi v danej situácii nebolo možné premlčané právo priznať (§ 100
ods. 1 OZ).

77. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd považoval za potrebné vyjadriť sa k ďalším skutočnostiam
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

78. Súd v prvom rade uvádza, že v priebehu konania žalobca podľa názoru súdu nijakým spôsobom
nepreukázal, že žalovaná získala majetkový prospech bez právneho dôvodu. Treba zdôrazniť,
že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý, t.j. v
danom prípade žalobca. Súd v kontexte uvedených skutočností zdôrazňuje, že zo svedeckej výpovede
svedka pána L. mal v konaní za preukázané, že žalovaná na základe jeho pokynu vykonávala vklady
a výbery z účtu úpadcu, pričom na takéto úkony bola žalovaná riadne splnomocnená. Je teda zrejmé,
že žalovaná nerealizovala vklady, ako ani výbery finančnej hotovosti z účtu úpadcu svojvoľne, ale na
základe vopred udeleného pokynu od osoby oprávnenej konať v mene úpadcu.

79. Žalobca vo svojej žalobe zároveň tvrdil, že žalovaná po ukončení spolupráce s úpadcom
neodovzdala doklady, ako ani nepreviedla vyúčtovanie prevzatých vecí, a to aj napriek tomu, že bola na
to vyzvaná. Súd uvádza, že zo žiadneho listinného dokladu nevyplýva, že by žalovaná bola vyzvaná na
vrátenie dokladov patriacich úpadcovi, pričom túto skutočnosť poprela aj žalovaná v priebehu konania,
ktorá podľa jej tvrdení celú dokumentáciu ktorá jej bola zverená odovzdala úpadcovi ešte pred dňom
15.03.2011. Žalovaná súčasne pripustila, že časť dokumentácie ostala v priestoroch spoločnosti CARAT
Distillery, spol. s r.o., pričom túto dokumentáciu nemohla odovzdať úpadcovi, nakoľko jej v tom bránil
pán L. L..

80. Zo strany žalovanej bola v priebehu konania namietaná napokon aj správnosť účtovnej
dokumentácie, ktorú žalobca predložil v konaní na podporu dôvodnosti podanej žaloby. Žalovaná mala
za to, že zo strany pána L. ktorý mal k dispozícii kompletné účtovníctvo úpadcu mohlo dôjsť k jeho
pozmeňovaniu, nakoľko číslovanie dokladov priložených k žalobe nie je zhodné s číslovaním dokladov
v denníku pohybov, a teda tieto pohyby boli zjavne účelovo preúčtované. Taktiež ku každému výberu z
účtu ktorý je označený ako "pohľadávka K.. L." zodpovedá v pokladničnej knihe zápis "dotácia pokladne",
avšak s nulovou hodnotou, z čoho je zrejmé, že pôvodne boli vklady do pokladne riadne zaúčtované a
neskôr boli účelovo preúčtované. Zrejme iba z dôvodu zachovania číselnej rady pokladničných dokladov
neboli priamo z pokladne vymazané, ale iba sumy zmenené na nulu.

81. V nadväznosti na argumentáciu žalovanej súd uvádza, že v danom prípade nemožno vylúčiť, že
s účtovnou dokumentáciou úpadcu nebolo manipulované. V prospech uvedeného záveru súdu svedčí
predovšetkým existencia niekoľkých trestných konaní, v rámci ktorých sa okrem iného rieši aj otázka,
či nebolo účtovníctvo úpadcu pozmeňované. Túto skutočnosť potvrdila aj právna zástupkyňa žalobcu
ktorá na pojednávaní uviedla, že v trestnom konaní prebieha dokazovanie Národnej kriminálnej agentúry
ohľadne toho, či bolo s účtovnou dokumentáciou manipulované a v tejto súvislosti sa vypracováva
znalecký posudok. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že jej nie je známe ako sa dostal
žalobca k účtovnej dokumentácii úpadcu, pričom pripustila, že predchádzajúci správca mohol získať
účtovnú dokumentáciu od L.. Súd zároveň zdôrazňuje, že účtovná závierka úpadcu nebola overená
audítorom, a teda nie je možné zo strany súdu jednoznačne ustáliť, či doklady predložené žalobcom
(pokladničná kniha, denník pohybov) neboli nijakým spôsobom pozmeňované a sú správne.

82. K listinným dokladom predloženým žalobcom, a to k potvrdeniam o výberoch v hotovosti (č.l. 7-19)
súd uvádza, že už z týchto listinných dokladov je viac než pravdepodobné, že došlo k ich manipulácii,
nakoľko sú na nich prečiarknuté pôvodné čísla dokladov.

83. V závere súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že účtovníctvo úpadcu
z ktorého vychádzal pri uplatňovaní si nároku voči žalovanej nebolo pozmeňované, pričom v tomto

kontexte súd poukazuje aj na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojednávaní naviac sama
uviedla, že nemožno vylúčiť ani to, že účtovná dokumentáciu úpadcu nie je kompletná, čo potvrdila
žalobcovi aj Národná kriminálna agentúra. Súd dodáva, že ani na podklade vyššie zistených skutočností
ku ktorým súd dospel v rámci vykonaného dokazovania, odhliadnuc od uplatnenej námietky premlčania,
by nebolo možné považovať nárok žalobcu za osvedčený, a teda takýto nárok žalobcovi voči žalovanej
priznať.

84. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti, citovaných zákonných ustanovení, ako aj
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu
zamietol.

85. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalovaná v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanej náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

86. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.