Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Terézia Mecelová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/16/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109200090
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:4109200090.5
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu B. Y., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Ž. Č.. XXX, G.. Č.. Ú. I. O. G. T. M. R.,
proti žalovanej EXPRES MEDIA k. s., Vrútocká 48, Bratislava, IČO: 35 792 094, o náhradu nemajetkovej
ujmy 100.000,- eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Zmenu žaloby nepripúšťa.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.01.2009 sa žalobca voči žalovanej domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur s odôvodnením, že prostredníctvom rozhlasovej stanice došlo
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti, bola narušená osobná a mravná integrita
žalobcu, znížená jeho dôstojnosť v spoločnosti, vážnosť a česť, narušil sa aj jeho rodinný život. Žalovaná
porušila princíp prezumpcie neviny, ovplyvnila výsledok trestného konania.
2. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že v konaní nie je pasívne
legitimovaná.
3. V podaní doručenom súdu 05.12.2016 (č. l. 169 spisu) žalobca uviedol, že berie žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur späť v celom rozsahu. Ponecháva len časť týkajúcu sa
ospravedlnenia. To znamená, že žalobu mení v tom rozsahu, že nepožaduje zaplatenie nemajetkovej
ujmy. Nakoľko súd ešte vo veci nepojednával, nič nebráni zmene žaloby uvedeným spôsobom.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 139 C.s.p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
8. Podľa § 140 ods. 1 až 3 C.s.p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnostítvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Citované § 139 a § 144 C.s.p. rešpektujú slobodu žalobcu v dispozícii s konaním a jeho predmetom.
V prípade, že vôľou žalobcu je, aby sa v konaní nepokračovalo a vo veci, ktorá je predmetom žaloby
meritórne nerozhodovalo, je oprávnený v zmysle § 144 C.s.p. vziať žalobu späť. V prípade späťvzatia
žaloby v celom rozsahu v štádiu pred začatím pojednávania vo veci, resp. pred začatím predbežného
prejednania sporu podľa § 168 C.s.p., súd konanie vždy zastaví a to aj pre prípad nesúhlasu žalovaného
so späťvzatím žaloby. Ak však účastník chce pokračovať v konaní, avšak jeho vôľou je zmeniť predmet -
rozšíriť uplatnené právo alebo uplatniť iné právo, má právo meniť žalobu podľa § 139 C.s.p. Späťvzatie
žaloby a zmena žaloby sú odlišné právne úkony, ktoré majú iné procesné dôsledky. V danom prípade
žalobca zobral žalobu, predmetom ktorej je náhrada nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- eur späť
v celom rozsahu, ale zároveň (vychádzajúc z obsahu podania) žiadal pripustiť zmenu žaloby, resp.
žiadal aby predmetom konania ostalo len ospravedlnenie. Tu súd dodáva, že žalobca sa zrejme mylne
domnieva, že žalobou sa v tomto konaní domáhal aj ospravedlnenia, nakoľko toto nevyplýva jednak ani
z petitu žaloby a ani z jej obsahu.
10. V danej veci je zrejmé, že žalobca využil svoje dispozičné právo a za konania zobral žalobu späť v
celom rozsahu. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil
podľa vyššie citovaných ustanovení C.s.p. Súhlas žalovanej nebol potrebný, nakoľko by sa naň ani
neprihliadalo, keďže k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.
11. Po späťvzatí žaloby v celom rozsahu, čoho procesným dôsledkom je zastavenie konania, nie je
možné pripustiť zmenu žaloby, keď predmet konania jeho späťvzatím zanikol. Súd preto nemohol
pripustiť návrhom požadovanú zmenu žaloby pre späťvzatie pôvodnej žaloby v celom rozsahu, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia (výrok II). V závere súd dodáva, že žalobcovi
nič nebráni podať takúto žalobu na príslušnom súde.
12. Podľa § 256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a to z dôvodu, že žalobca zavinil
zastavenie konania (z procesného hľadiska). Žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, náhradu trov konania ani požadovala (súd poukazuje na čl. 17
C.s.p. - zásadu hospodárnosti konania).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a III. je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní
bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.).
S podaním odvolania je spojená poplatková povinnosť.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.