Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213383
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213383.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: P. Y., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX E. F.. X. XXX S., E., P. XHX, O., zastúpenej JUDr. Emilom Župíkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Tr. SNP č. 48/A, proti žalovaným: 1/ F. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. - A. Š., C. XXX, 2/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C. XXX, 3/ U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. - A. Š., C. XXX, 4/ Y. X., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom PH. - A. Š., C. XXX, žalovaní v
1., 2., 3. a 4.rade zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19,
5/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C. XXX/B, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou
Y. U., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Q. A. S., 6/ U. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
- A. Š., C. XXX/B, zast. Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove. Hlavná 29, 7/ U.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Ď. XX, 8/ Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, 9/ E. M., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C. XXX, žalovaní v 7., 8. a 9. rade zastúpení JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 10/ P. O., r. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - A. Š., C.
XXXXX/XXXB, , zastúpenej AKMG, s.r.o., IČO: 36800589, Dolná 6A, Banská Bystrica, 974 01, o určenie
predmetu dedičstva, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e, že nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Nižná Šebastová a
zapísané na:

- LV č. XXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 132 m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcela
č. XXXX o výmere 1782 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 128 m2 - zastavené plochy a nádvoria a
parcela č. XXXX o výmere 862 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 765 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 609 m2 - orná pôda, parcela č. XXXX o
výmere 496 m2 - orná pôda a parcela č. XXXX o výmere 1113 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 1172 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 503 m2 - zastavané plochy a nádvoria
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 105 m2 - zastavené plochy a nádvoria,
parcela č. XXXX o výmere 33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 856 m2
- orná pôda a parcela č. XXXX/X o výmere 84 m2 - zastavané plochy a nádvoria
- LV č. XXXX registra KN C ako parcela č. XXXX o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria a
parcela č. XXXX o výmere 978 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 186 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX
o výmere 813 m2 - zastavaná plocha,

ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.XXX/X, patria v podiele 9764/10740 do
dedičstva po U. W., nar. XX.X.XXXX a zomrelému XX.X.XXXX,

o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2004, (pôvodne vedenou pod sp.zn. 12C
271/2004), zmenenou podaním zo dňa 2.4.2007 a dňa 17.1.2011 domáhala určenia, že nehnuteľnosti,
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území A. Š. a zapísané na:
- LV č. XXX ako parcela č. XXXX o výmere 132 m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcela č. XXXX
o výmere 1782 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 128 m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcela č. XXXX
o výmere 862 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 765 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 609 m2 - orná pôda, parcela č. XXXX o výmere 496 m2 -
orná pôda a parcela č. XXXX o výmere 1113 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 1172 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 503 m2 - zastavané plochy a nádvoria
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 105 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parcela č. XXXX
o výmere 33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 856 m2 - orná pôda a
parcela č. XXXX/X o výmere 84 m2 - zastavané plochy a nádvoria
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX
o výmere 978 m2 - orná pôda
- LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 186 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX
o výmere 813 m2 - zastavaná plocha,

ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXX/X - patria v podiele 9764/10740 do
dedičstva po U. W., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa XX.X.XXXX a náhrady trov konania.
Žalovaná v 1.rade so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že na základe kúpnopredajnej zmluvy, uzavretej dňa
2.2.1959 so svojou starou mamou P. L., rod. W., nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z celku
nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej vložke kat. úz. A. Š., mpč. XXX/X - roľa L. o výmere 19405
m2. Žalovaná sa tak stala podielovým spoluvlastníkom 1 z celku, teda 4851,25 m2. K parcelám EN
č. XXXX - záhrada o výmere 161 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1027 m2, č.
XXXX - záhrada o výmere 1030 m2 a č. XXXX - záhrada o výmere 2665 m2, spolu 3983 m2, žalovaná
nadobudla vlastnícke právo na základe rozhodnutia súdu. Žalovaná v 1.rade tvrdila, že je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/12 a žalovaní v 2. a 3.rade na základe darovacej zmluvy uzavretej so
žalovanou v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý 1/24.

Žalovaní v 5. a 6.rade so žalobou nesúhlasili. Namietali aktívnu legitimáciu žalobkyne. Poukazovali na
skutočnosť, že vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti nadobudli na základe notárskeho osvedčenia o
jeho vydržaní. Nehnuteľnosť užívali v dobrej viere ešte právni predchodcovia žalovaných približne od
roku 1920 - a to matka žalovanej v 6.rade Q. O. a jej sesternica žalovaná v 1.rade.

Žalovaná v 4.rade a žalovaní v 7. - 9.rade so žalobou taktiež nesúhlasili. Žalovaní v 7. - 9.rade
sa k prejednávanej veci nevedeli konkrétne vyjadriť, avšak poukázali na skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere od svojich právnych predchodcov.

Nakoľko pobyt žalovaného v 5.rade a žalovanej v 6.rade nebol súdu známy, bol mu v zmysle § 29 ods.
2 O.s.p. ustanovený pre toto konanie opatrovník.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rodným listom žalobkyne, osvedčením
o štátnom občianstve žalobkyne, úmrtným listom matky žalobkyne P. W. a otca žalobkyne U. W., výpismi
z pozemkovej knihy, spismi Okresného súdu Prešov zn. 13C 89/87, zn. 14C 217/91 a Ncc 15/97,
spisom notára JUDr. Jána Marušina, zn. A. XXX/XX, listami vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, identifikáciou parciel zo dňa 26.4.2006, kópiou katastrálnej mapy, notárskou
zápisnicou zn. A. XXX/XX, A. XXX/XX zo dňa 24.10.1995, kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2000 a čestným
prehlásením zmluvných strán zo dňa 11.12.2000, znaleckým posudkom č. 2/2007 vyhotoveným G.. Y.
S., čestným prehlásením P. Q., G.. Š. F., P. F., W. L., správami o pobyte žalovaných, vyjadreniami a
výpoveďami účastníkov konania, ostatným spisovým materiálom.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C 271/2004-246 zo dňa 2.7.2007 a určil že nehnuteľnosti -
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území A. Š. a zapísané na:
- LV č. XXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 1.718 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/X o výmere 131
m2, zastavané plochy a nádvoria,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 919 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/X o výmere 126
m2, zastavané plochy a nádvoria,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 765 m2, orná pôda,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 810 m2, orná pôda, parcela č.XXXX/X o výmere 194
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/X o výmere 609 m2, orná pôda, parcela č.XXXX/X o
výmere 498 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/XX o výmere 1.121 m2, orná pôda,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 1.193 m2, orná pôda,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 482 m2, orná pôda,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 949 m2, orná pôda, parcela č.XXXX/XX o výmere 105
m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č.XXXX/XX o výmere 33 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- na LV č. XXXX ako parcela č.XXXX/X o výmere 965 m2, orná pôda a parcela č.XXXX/X o výmere 122
m2, zastavané plochy a nádvoria,

ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.XXX/X, patria v podiele 9764/10740 do
dedičstva po U. W., narodenému XX.X.XXXX a zomrelému XX.X.XXXX, žalobu proti vtedajšiemu
žalovanému v 9.rade zamietol a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a žalobkyni a žalovaným v 5. a 6.rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 8.525,- Sk na účet Okresného
súdu v Prešove.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade a 3., 5., 6.rade, ako aj žalovaní v 7., 8.
a 10.rade.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, ktorý je pre tento súd záväzný v zmysle § 226 zák.
č. 90/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len O.s.p.)
vyplýva, že s vyjadreným právnym názorom súdu prvého stupňa v rozsudku zo dňa 2.7.2007 sa odvolací
súd nestotožňuje.

Prisvedčil žalovaným, že skutočne v konaní bola preukázaná iba skutočnosť, že žalobkyňa je dcérou
U. W. a P., rod. F., ktorí v roku 1948 odišli do Kanady. Tieto zistenia nepostačujú však pre vyslovenie
záveru, že je dcérou toho U. W., ktorý je zapísaný v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, k.ú. A. Š. k
parcele mpč. XXX/X v podiele 20/40. Pozemkovoknižný vlastník U. W. v uvedenej pozemkovoknižnej
vložke skutočne nie je bližšie identifikovaný. Zo zápisu v pozemkovej knihe je zrejmé iba to, že tam
zapísaný pozemno-knižný vlastník nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti kúpou
v roku 1920. Ak by ním bol otec žalobkyne, ktorý sa narodil v roku 1905, mal by v čase kúpy iba 15
rokov. V tom čase skutočne na území Slovenska v rámci ČSR platilo uhorské právo, a pre takýto
úkon sa vyžadovalo schválenie poručenského súdu. Konštatoval, že žalobkyňa doposiaľ nepredložila
zmluvu ani žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že skutočne jej otec nadobudol predmetný
spoluvlastnícky podiel v roku 1920 a že je tým U. W., ktorý je zapísaný ako pozemkovoknižný vlastník
spornej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré by tvrdenia
žalobkyne potvrdili, z obsahu predložených čestných prehlásení nie je možné jednoznačne vyvodiť
právny záver o tom, že neb. U. W., otec žalobkyne, bol aj pozemkovoknižným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti. Z výpovede svedka P. Q. považoval za potrebné zistiť, kedy a za akých okolností otec
žalobkyne nadobudol predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, či nehnuteľnosť do roku 1948
aj užíval, ako naložil so svojim majetkom po odchode do Kanady, či poveril niekoho spravovaním
majetku. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a vypočuť svedka P. Q. v
naznačenom smere a opätovne prehodnotiť jednotlivé zistenia najmä bezpečne zistiť, či skutočne
zapísaný pozemnoknižný vlastník U. W. je tým U. W., ktorý je otcom žalobkyne a či je skutočne daná
aktívna legitimácia k uplatnenému nároku.

V priebehu konania žalobkyňa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2011, žiadala pripustiť do
konania na stane žalovaných žalovanú v 10.rade P. O., súd tomuto návrhu vyhovel.

Žalovaná v 10.rade sa stala výlučnou spoluvlastníčkou časti nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania. Dňa 20.6.2007 ako kupujúca uzatvorila s C. M. a jeho manželkou U. M. rod. O. žalovanými v
5. a 6.rade ako predávajúcimi, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Správou
katastra F., okres F., obec F., k.ú. A. Š., zapísané na LV č. XXXX (v súčasnosti LV č. XXXX), a to: rodinný
dom, súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. C - KN, parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č.. XXXX),
pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX) - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194
m2, pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX) - orná pôda o výmere 810 m2.

Žalovaná v 10.rade vo svojom vyjadrení poukázala nato, že v zmysle čl. II ods. 3 kúpnej zmluvy
predávajúci, vyhlásili, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená,
ani právne povinnosti a k predávaným nehnuteľnostiam, nemá žiadne právo nezlučiteľné s touto
zmluvou tretia osoba, okrem v príslušnom liste vlastníctva vyznačenou ťarchou záložného práva.
Pôvodnému vlastníkovi nikdy nebolo obmedzené s nimi nakladať formou poznámky, na liste vlastníctva
v zmysle § 38 a násl. zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona resp. nikdy nebola spochybnená
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemala
žiadnu možnosť dozvedieť sa o skutočnostiach, ktoré by spochybňovali právo predávajúcich, ako
vlastníkov nehnuteľností previesť kúpnu zmluvu s vlastníkmi nehnuteľností. Pri uzatváraní zmluvy
postupovala v dobrej viere, že ju uzatvára s vlastníkmi nehnuteľností. Interpretácia jednotlivých
ustanovení Občianskeho zákonníka musí byť v súlade s Ústavou SR a zásadami platnými v právnom
štáte. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou“, a teda aj, keď Občiansky zákonník
ani iný platný zákon, generálne nepojednáva o ochrane právnej istoty a práv nadobudnutých v dobrej
viere ide o princíp, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku. V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je
Slovenská republika právny štát. Jedným zo základných princípov materiálneho právneho štátu je aj
princíp právnej istoty, ktorý má ústavnoprávny rozmer a má za to, že samoúčelová ochrana vlastníckeho
práva „pôvodného vlastníka“, evidentne zasahuje práve do ústavnoprávneho princípu právnej istoty
dobromyseľného derivatívneho nadobúdateľa a ignoruje garantovanú ochranu jeho dobrej viery.

Súd prvého stupňa vo veci doplnil dokazovanie v zmysle vyjadreného právneho záveru odvolacieho
súdu a návrhu žalobkyne výsluchom svedka P. Q., vyžiadaním správy katastra nehnuteľností ohľadom
predchádzajúceho zápisu parcely mpč. XXX/X - role L. zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX,
k.ú. A. Š., vyžiadaním údajov príslušné štátne archívy o evidencii v knihe narodení osoby s totožným
nemom a priezviskom U. W. v rokoch 1892 až 1920, vyjadreniami žalovaných a ostatným obsahom
spisu. Súd prvého stupňa vo veci napokon rozhodol rozsudkom zo dňa 1.4.2011, ktorým žalobu zamietol
vzhľadom na viazanosť vyjadreným právnym záverom odvolacieho súdu.

Rozsudkom zo dňa 7.12.2011 Krajský súd v Prešove potvrdil tento rozsudok súdu prvého stupňa s
tým, že sa stotožnil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že právny predchodca
bol pozemkovoknižným s podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, od ktorej právnej
skutočnosti odvodzovala svoje dedičské právo.

Proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 1.4.2011 č.k. 12C 271/2004- 487 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 7.12.2011 č.k. 18Co 74/2011-512 na
základe podnetu žalobkyne podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní, dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene a uviedol tak vo svojom
uznesení č.k. 2M Cdo 21/2012-565 zo dňa 28.8.2013. Poukázal na to, že žalobkyňa na preukázanie
svojej aktívnej legitimácie predložila značné množstvo dôkazných prostriedkov. Uviedol, že najmä
počas súdneho konania vedeného pod sp.zn. 13C 89/87 vedenom na Okresnom súde Prešov sa
ako spoluvlastníčka predmetných pozemkov Q. O., rod. L., dcéra sestry otca žalobkyne, domáhala
určenia výlučného vlastníctva na základe reálnej deľby k parcelám, kde vyčlenila z pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. XXX/X, ktoré zodpovedali jej podielu a užívaniu. Žalobu podala proti
zapísaným spoluvlastníkom, medzi iným aj proti U. W., na neznámom mieste. Súd rozsudkom z mája
1987 jej žalobe vyhovel. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa a žalovaní sú vedení ako podieloví
spoluvlastníci predmetných nehnuteľnosti a že žalovaný U. W. je bratom matky Q. O.. G. M., rod. L.
(dcéra sestry otca žalobkyne) vo svojej žalobe podanej na Okresný súd Prešov 25.11.1994 potvrdzuje,
že jej matka P. L., rod. W., má brata U. W., ktorý sa narodil vo Finticiach a nachádza sa v Kanade a bol
v roku 1964 vo Finticiach, je spoluvlastník parciel EN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX evidovaných na liste

vlastníctva č. XXX k.ú. A. Š., ktoré sa vytvorili z pôvodnej parcely č. XXX/X. Dovolací súd poukázal na to,
že v konaní súdy nižšieho stupňa považovali za preukázané, že právny predchodca žalobkyne (U. W.)
bol bratom P. L., rod. W., ktorej právni nástupcovia s poukazom na zápis v predmetnej pozemkovoknižnej
zápisnici vykonávali následne prevody a prechody k predmetnej nehnuteľnosti. Súdy nižšieho stupňa
však dospeli k záveru, že nie je dostatočne preukázané, že je to práve právny predchodca žalobkyne,
ktorý je popri svojej sestre P. L., rod. W., zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných pozemkov.
K uvedenému právnemu záveru dospeli súdy nižšieho stupňa napriek veľkému množstvu vykonaných
dôkazných prostriedkoch predložených žalobkyňou, z ktorých okrem iného vyplýva aj skutočnosť, že
právni predchodcovia sestry právneho predchodcu žalobkyne označili písomne aj v súdnych konaniach
za brata svojej matky (právnej predchodkyne) a za spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti zapísaného
v pozemkovoknižnej zápisnici.

So zreteľom na uplatnený dovolací dôvod, podľa názoru dovolacieho súdu, kľúčovou otázkou pre
rozhodnutie je vyriešenie otázky platnosti zápisu vlastníckeho práva U. W. k nehnuteľnosti parcelné č.
XXX/X zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX k.ú. A. Š. s dôrazom na identifikáciu totožnosti
osoby U. W., tam zapísaného titulom kúpy 9.7.1920 č. XXXX v pomere 1/2. Systém pozemkových
kníh bol na Slovensku založený pozemkovoknižným poriadkom (zákon č. 222 z roku 1855).
Pozemková kniha evidovala nehnuteľnosti podľa obci, resp. katastrálnych území a vlastníkov. Boli v
nej evidované vlastnícke práva a iné vecné práva spojené s nehnuteľnosťami. Zápisy do pozemkovej
knihy sa vykonávali na návrh dotknutých osôb (napríklad zmluvných strán) a každý zápis vyžadoval
schválenie súdom. Vklad (intabulácia) do pozemkovej knihy garantoval vlastnícke aj iné vecné práva k
nehnuteľnostiam, čím sa vlastne uplatnil intabulačný princíp - hlavný princíp pozemkovej knihy. Tento
princíp proklamoval, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy a
nie podpisom zmluvy. Týmto princípom realizoval štát jednu zo svojich funkcií, a to ochranu vlastníctva
nehnuteľností, tým bol zaručený súlad medzi právnym stavom a stavom zachyteným v pozemkovej
knihe. Od roku 1950 (prijatím Občianskeho zákonníka č. 141) bol zrušený konštitutívny účinok zápisu
(vkladu) do pozemkovej knihy. Od tej doby sa začalo rozdiel medzi evidovaným stavom a právnym
stavom čoraz viac rozchádzať. Okresný súd aj krajský súd v predmetnej veci uzavreli, že je nepochybný
zápis vlastníctva U. W. a P.H. L., rod. W. v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. A. Š. ohľadom
pozemkovo knižnej parcely č. XXX/X, že uvedená P. L., rodená W. mala brata U. W., no žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno - nepreukázala, že v pozemkovoknižnej vložke zapísaný W. je totožný s jej
otcom U. W.. Tento totiž okrem iného v čase uzavretia kúpnej zmluvy mal 15 rokov a nie je isté, či tento
úkon bol schválený poručenským súdom. Uvedený záver súdov, ku ktorým dospeli bez zohľadnenia
nepochybných aktov, ktoré uskutočňovala sestra U. W.O. - P. L., rod. W., jej právni nástupcovia, bez
zistenia totožnosti U. W. zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, sa javí predčasný a z toho
dôvodu nemôže byť považovaný za správny.

Dovolací súd so zreteľom na absenciu odôvodnenia rozhodujúcich skutkových a právnych úvah súdu
prvého a druhého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
v preto napadnuté rozsudky zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
pričom poukázal na to, že právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní je záväzný.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi, a to uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2MCdo 21/2012, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne zo
dňa 20.10.2014, rodokmeňom ako prílohou č. 1, výmerom č. XXXX/XXXX/XXX/X zo dňa 30.1.1950,
odpoveďou na šetrenie Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti Bratislava zo dňa 14.4.1949,
oznámením Krajského národného výboru 5. Oddelenia Bratislava zo dňa 9. júna 1950 ohľadom P. W.,
oznámením miestneho veliteľstva Národnej bezpečnosti v Bratislave zo dňa 23.3.1950, oznámením
Národného výboru v Bratislave zo dňa 3.4.1947, fonogramom zo dňa 9.12.1947, vyjadrením národného
výboru, živnostenskej sekcie zo dňa 22.12.1947, úradným hlásením zo dňa 9.7.1947, hlásením
policajnému riaditeľstvu z Okresného úradu vo Zvolene, oznámením eskortnej stanice Ústredného
národného výboru v Bratislave, bezpečnostného referátu zo dňa 14.3.1950 a jeho prílohou, výmerom
Krajského národného výboru v Bratislave zo dňa 26.1.1950, vyjadrením Krajského národného výboru
zo dňa 7.6. 1950, vyjadrením miestneho veliteľstva zo dňa 21.3.1950, oznámením na žiadosť o
zadržanie a dodanie do TNP v Novákoch zo dňa 6.4.1950, výmerom Krajského národného výboru
Bratislave zo dňa 30.1.1950, vyjadrením adresovanému policajnému riaditeľstvu Žandárskou stanicou
vo Veľkej Bytči, vyjadrením Ústredného národného výboru Bratislava, bezpečnostného referátu zo
dňa 13.3.1950, vyjadrením ústredného národného výboru zo dňa 13.3.1950, vyjadrením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 12.2.2015 a vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne z č.l.
spisu 96-98.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na predchádzajúcej argumentácii svojho
nároku, s poukazom na to, že od začiatku sa domáhala určenia vyššie citovaného majetku, že patrí do
dedičstva po U. W., jej otcovi, v podiele tak, ako bolo vyčíslené znalcom ustanoveným súdom. Právny
zástupca poukázal na to, že zo spisu vyplýva, ako sa postupom času z pozemkovej knihy do evidencie
nehnuteľností až po súčasnosť, predmetné nehnuteľnosti nadobúdali žalovanými. Pokiaľ ide o námietku
zo strany žalovaných, že žalobkyňa sa mohla domáhať svojho práva podľa reštitučných predpisov,
poukázal na to, že právnemu predchodcovi nikdy nebol odňatý majetok, teda netreba uplatňovať ani
žiaden reštitučný nárok. Poukázal nato, že po revolúcii, teda až od roku 1989 sa rozpútal o majetok,
ktorý tu ostal po U. W., veľký boj. V roku 1994 napr. podala G. M., rod. L., dcéra sestry otca žalobkyne
žalobu na Okresný súd v Prešove proti U. W. a domáhala sa určenia svojho vlastníckeho práva. V žalobe
uviedla, že U. W. bol bratom jej matky a že v roku 1964 vo Finticiach jej ústne mal predmetné pozemky
darovať.

Žalovaní v 1. až 4.rade opäť navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a doplnili, že žalobkyňa si mala
uplatniť reštitučný nárok. Pretože reštitučné nároky majú prednosť pred určením vlastníckeho práva
podľa všeobecných právnych predpisov. Ide o právne predpisy lex specialis, ktoré majú prednosť pred
použitím všeobecných právnych predpisov. Poukázali nato, že manželia W. opustili územie republiky
ilegálne, čo so sebou muselo niesť určité následky. A jedným z takýchto následkov bolo i opustenie
majetku. To znamenalo, že sa majetok stal vlastníctvom československého štátu. Žalobkyňa mala
možnosť a štát jej dal takú možnosť, aby si uplatnila prostredníctvom reštitučných zákonov odstránenie
týchto majetkových krívd. V súčasnosti došlo k viacerým prevodom vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam a rozhodnutím v tomto konaní podľa návrhu žalobkyne by vznikli len ďalšie krivdy.

Žalovaní v 7., 8. a 9.rade poukázali na to, že žaloba bola nedostatočná v mnohých ohľadoch, žalobkyňa
žiada určiť rozsah dedičstva, pritom predkladala listinné dôkazy, z ktorých vznikali dôvodné pochybnosti
o identite jej právneho predchodcu. Predložila úmrtný list, kde bolo uvedené iné meno jej právneho
predchodcu a dátum úmrtia, ako bol dátum úmrtia právneho predchodcu žalobkyne. Preto bolo dôvodné
zo strany žalovaných žiadať od žalobkyne, aby tieto rozpory odstránila. Žalobkyňa neuviedla, že ilegálne
jej rodičia spolu s ňou opustili územie republiky, pritom podľa vyjadrenia žalovaných prostredníctvom
právneho zástupcu z tohto úkonu sa vyvodzujú iné právne konzekvencie. Naviac v tomto smere nemohli
na tieto skutočnosti reagovať. Pritom chýba informácia o tom, čo bolo s majetkom od roku 1950 do
roku 1960, kedy vzniklo družstvo a následne, či pôda bola v štátnom majetku. Mohla byť pritom na
predmetné nehnuteľnosti uvalená národná správa. Podľa ich názoru išlo o reštitučný nárok a preto
podľa zásady, že špeciálny právny predpis má prednosť pred všeobecným právnym predpisom, nie
je táto žaloba dôvodná. Taktiež podľa názoru žalovaných v 7. až 9.rade mohli byť nároky právneho
predchodcu žalobkyne uspokojené prostredníctvom medzinárodnej zmluvy nakoľko, podľa vedomostí
právneho zástupcu žalovaných takáto zmluva existovala medzi bývalým Československom a USA, a
teda mala existovať aj s Kanadou. Nakoniec v konaní nie je zrejmé, či došlo k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva, pretože aj keď niektorý zo spoluvlastníkov si nechal určiť svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, tvrdia, že došlo niekedy k zániku, neboli účastníci tohto konania, čiže z tohto pohľadu ich
rozsudok nezaväzoval a taktiež nie je ozrejmené, či účastníkom tejto dohody o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bol aj právny predchodca žalobkyne, a teda aj to je ďalší dôvod na
zamietnutie žaloby.

Žalovaná v 10.rade poukazovala najmä na to, že dobromyseľne nadobudla predmetnú nehnuteľnosť a
poukázala na svoju predchádzajúcu argumentáciu (citované vyššie).

Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa P. W., nar. X.XX.XXXX v W., je podľa rodného listu dcérou G.. U. W. a P., rodenej F.. V čase
narodenia žalobkyne, otec žalobkyne mal 34 rokov a matka 27 rokov. Rodný list bol zapísaný v knihe
narodení matričného obvodu W., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXXX.

Podľa Certifikátu vydaného dňa 1.5.1996 - Vyhlásenia o smrti, č. XXXXXX, opatreného odtlačkom
pečiatky Konzulátu Slovenskej republiky v S., vyhotoveného v slovenskom jazyku, P. W., nar. dňa
XX.XX.XXXX vo Zvolene v Československu, dcéra X. F. a manželka U. Y.. W., zomrela dňa XX.X.XXXX.
Ako osoba, ktorá oznámila jej smrť, je uvedená P.. Y., dcéra.

Podľa Certifikátu vydaného 1.5.1996 - Vyhlásenia o smrti, č. XXXXXX, opatreného odtlačkom pečiatky
Konzulátu Slovenskej republiky v S., vyhotoveného v slovenskom jazyku, „U. W., U. Y. W., U. Y. W.“,
narodený dňa XX.X.XXXX v Československu, syn U. W. a manžel P. rodenej F., zomrel dňa XX.X.XXXX.

Z fotokópie cestovného pasu žalobkyne vydaného SR vyplýva, že P. Y. sa narodila dňa X.XX.XXXX v
W.. Z fotokópie cestovného pasu žalobkyne vydaného Kanadou vyplýva, že P. P. P. Y. sa narodila dňa
X.XX.XXXX v W..

Podľa osvedčenia o štátnom občianstve vydaného dňa 21.2.1997 Krajským úradom v Bratislave,
žalobkyňa označená P. Y., rod. W., nar. X.XX.XXXX v Bratislave (č. listu 5), je štátnou občiankou
Slovenskej republiky.

P. Q. v čestnom prehlásení zo dňa 12.4.2007 uviedol, že ako rodinnému príslušníkovi (bratranec
žalobkyne), sú známe rodinné pomery žalobkyne a jej rodičov. Podľa pasov SR a Kanady a rodeného
listu potvrdil totožnosť žalobkyne, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa je jedinou dcérou P. Y. U. W..

Súd na základe vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vypočutím P. Q.,
ktorý uviedol, že matka žalobkyne bola sesternicou jeho matky. Pamätal si, keď odchádzali rodičia
žalobkyne do Kanady spolu so žalobkyňou - v roku 1948. Odchádzali legálne, mali riadne vybavené
všetky povolenia. V roku 1964 prišiel na Slovensko otec žalobkyne, U. W.. Bol navštíviť aj svoju rodnú
obec - Fintice, po návrate prechádzajúc cez Zvolen sa zastavil a rozprával, aký je prekvapený zmenami,
ktoré nastali, pohoršoval sa nad tzv. znárodnením poľnohospodárskeho majetku, ktorý v tom čase bol
zabratý družstvami alebo štátnymi majetkami. Spomínal sestru P., že majú rozdelený majetok, o ktorý
prišli tým, že tento bol znárodnený, že ho má družstvo. Spomínal rodinný dom - a následne „nejaké“
pozemky v Š., že tieto mali rovnomerne rozdelené so sestrou na základe priania rodičov. Svedok uviedol,
že U. W. spomínal, že rodičia podelili majetok, ktorý vlastnili pre neho a pre sestru s tým, že tam bol
nejaký rodinný dom a pozemky, ktoré následne boli znárodnené, z čoho bol nešťastný. Bližšie okolnosti
uviesť nevedel.

G.. Š. F. (synovec P. W.) v čestnom prehlásení zo dňa 30.4.2007, uvádzajúc vyššie uvedené osobné
údaje manželov P. Y. U. W. potvrdil, že žalobkyňa je ich jediným potomkom.
P. F. (E.) vo vyhlásení zo dňa 26.4.2007 a W. L. (bratranec žalobkyne) vo vyhlásení zo dňa 3.5.2007
uviedli, že žalobkyňa P. P. Y., rodená W. - W., narodená dňa X.XX.XXXX v W., spolu so svojimi rodičmi
prišla do Kanady v roku 1948 a že je ich jediným dieťaťom. Ďalej potvrdili osobné údaje a totožnosť
žalobkyne a jej rodičov. Poukazujúc na skutočnosť, že otec žalobkyne si zmenil priezvisko na W., uviedli,
že U. Y. W. (W.) uvedený v úmrtnom liste č. XXXXXX je U. W. uvedený ako otec P.Á. P. W. v jej
rodnom liste a je osobou totožnou s U. W., ktorý je ako vlastník parcely č. XXX/X zapísaný v katastri
nehnuteľností.

Uvedené je súladné so skutočnosťami zistenými z listinných dôkazov (z č.l.sp. 19C 28/2014, 72 až
93), ktoré boli predložené Slovenským národným archívom, nakoľko zo správy Národného výboru v
Bratislave zo dňa 3.4.1947 vyplynulo, že manželka U. W. P. W., nar. XX.X.XXXX vo N. žiadala o udelenie
živnostenského oprávnenia v obchode s drevom, a v tej súvislosti bolo vydané aj úradné hlásenie
Oblastného veliteľstva Národnej bezpečnosti I Bratislava, z ktorého vyplýva, že po štátnoobčianskej
stránke spoľahlivosti závada proti nej zistená nebola, teda v tomto čase sa zdržiavala v W., bytom M.
J. Č.. X. Z ďalších listinných dôkazov, a to výmeru Krajského národného výboru v Bratislave zo dňa
26. 1. 1950, že na základe zákona č. 247/1948 Sb. komisia zaradila P. W. podľa § 2 ods. 1 písm. a/,
zamestnaním obchodnícka do tábora nútenej práce v Novákoch na 24 mesiacov, pričom podľa správ
z nasledujúceho obdobia roku 1950 vyplynulo, že tak P. W. ako aj U. W. (otec žalobkyne) nemohli byť
zadržaní a dodaní do tábora nútených prác, nakoľko opustili územie Československej republiky.

Podľa výpisu pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX kat. úz. A. Š., v roku 1920 nadobudol do vlastníctva
nehnuteľnosti, ideálny podiel 1 z titulom kúpy 9.7.1920 , čís. XXXX U. W. (bez ďalších identifikačných
údajov) a P. L., rod. W..

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 13C 89/87-17 zo dňa 29.5.1987 bolo z pôvodnej mpč. XXX/
X, kat. úz. A. Š. určené vlastnícke právo v prospech Q. O. odvodené z výšky jej spoluvlastníckeho
podielu k uvedenej parcele, a to k parcelám EN XXXX - ovocný sad o výmere 3476 m2, EN XXXX -
zastavanej plochy o výmere 171 m2, EN XXXX - záhrady o výmere 155 m2, EN XXXX - zastavanej
plochy o výmere 530 m2, EN XXXX - záhrady o výmere 124 m2 zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. F.. Z
rozsudku ďalej vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti Q. O. nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy
uzavretej dňa 27.2.1958 so svojou právnou predchodkyňou - matkou P.H. L., od ktorej odkupovala už
reálne vydelené časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X. Súd dospel k záveru, že Q. O.
dobromyseľne užívala nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov, medzi rokmi 1950 - 1964 a započítajúc
do uvedenej doby aj dobu držby užívania nehnuteľností právnou predchodkyňou určil, že nadobudla
vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaným v uvedenom konaní bol U. W..

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 14C 217/91-19 zo dňa 27.11.1991 bolo z pôvodnej mpč.
XXX/X, k.ú. A. Š. určené vlastnícke právo v prospech žalovanej v 1.rade odvodené z výšky jej
spoluvlastníckeho podielu, a to k parcelám EN XXXX - záhrada o výmere 161 m2, EN XXXX - zastavaná
plocha o výmere 1027 m2, EN XXXX - záhrada o výmere 130 m2, EN XXXX - záhrada o výmere 2665 m2
zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. F. - A. Š.. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že žalovaná
v 1.rade kúpnou zmluvou zo dňa 2.2.1959 odkúpila od P. L. časť pôvodnej mpč. XXX/X, ktorej časti
zodpovedajú predmetné parcely. Súd mal za preukázané, že žalovaná v 1.rade spolu so započítaním
vydržacej doby svojej starej matky P. L. predmetné parcely užívala nepretržite 10 rokov bez akýchkoľvek
sporov a preto určil, že žalovaná v 1.rade nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam titulom
vydržania najneskôr k 1.1.1961. Žalovaným v tomto konaní bol U. W..

V prospech žalovanej v 1.rade bolo titulom vydržania notárskou zápisnicou zn. N XX/XX osvedčené
vlastníctvo k parcelám KN XXXX, XXXX Y. XXXX/X zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. A. Š.. Žalovaná
v 1.rade následne previedla vlastníctvo k parcele č. 1034/1 - orná pôda o výmere 1.718 m2 a parcele
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, zapísaným na LV č. XXX na žalovaného v
2. rade, k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 765 m2 zapísanej na LV č. XXXX na žalovaného v
3. rade a k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 919 m2, parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 126 m2 zapísaným na LV č. XXXX na žalovaných v 3. a 4. rade.

Na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 201/1991 sa viedlo aj ďalšie konanie žalobkyne G. M., rod. L.
opäť proti U. W. o určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa požadovala, aby súd určil, že je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu U. W., nakoľko tento jej mal v roku 1964 ústne darovať. V tomto konaní bola
vypočutá svedkyňa Q. O., právna predchodkyňa žalovanej v 6.rade (čl. 34), ktorá uviedla, že jej nie je
známe, že by poručiteľ žalobkyne niekomu svoj spoluvlastnícky podiel daroval. Z výpovede svedkyne
ďalej vyplýva, že parcelu č. XXXX si po vzájomnej dohode rozdelila spolu s G. M. a jej sestrou.

Žalovaní v 5. a 6. rade na základe kúpnych zmlúv uzavretých dňa 22.5.1995 s B. F., rod. Y. a Y. Y., rod.
Š. nadobudli spoluvlastnícky podiel spolu 2/30 k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX/X zapísaným
na LV č. XXX, kat. úz. A. Š..

Notárskou zápisnicou zn. A. XXX/XX zo dňa 24.10.1995 spísanou notárom JUDr. Jánom Marušinom
bolo v prospech žalovaných v 5. a 6.rade v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. osvedčené vlastníctvo k
nehnuteľnosti - parcele KN XXXX - orná pôda o výmere 7081 m2 pod W. X, X, X, X v celosti, zapísanej
na LV č. XXX, kat. úz. A. Š.. K návrhu na vydanie osvedčenia vlastníctva bolo okrem iného predložené
prehlásenie svedkov - žalovanej v 1.rade a P. H.. Svedkovia ako aj žalovaní v 5. a 6.rade v tomto konaní
uviedli, že okrem spoluvlastníckeho podielu užívajú ako vlastnú celú parcelu č. XXXX celkom o výmere
7081 m2 zapísanú na LV č. XXX, t.z. vrátane podielu na parcele patriaceho príbuznému U. W..

Svedkyňa P. H. vo svojej výpovedi v tomto konaní na pojednávaní dňa 28.6.2007 (čl. 231 a nasl.) okrem
iného uviedla, že vzhľadom na časový odstup si nespomína, či nehnuteľnosti, vlastníctvo ktorých bolo
osvedčené v prospech žalovaných v 5. a 6.rade, títo užívali ako vlastné.

Nehnuteľnosti následne žalovaní v 5. a 6.rade previedli na žalovaných v 7. až 10.rade. Na žalovaného
v 8.rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1193 m2 zapísanej na LV č. XXXX; na
žalovaných v 7. a 8.rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 482 m2 zapísanej na
LV č. XXXX v podiele 1/4 na každého; na žalovaného v 7. rade vlastníctvo k parcele č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 1.087 m2 zapísanej na LV č. XXXX a na žalovaných v 9. a 10.rade, (súd žalobu
proti žalovanému v 9.rade zamietol, pričom v tejto časti už rozhodnutie je právoplatné, preto pôvodne
žalovaná v 10.rade sa posunula na žalovanú v 9.rade).

V čestnom prehlásení zo dňa 11.12.2000 (č. 62 listu spisu 12C 271/04), žalovaná v 9.rade E. M.,
prehlásila, pri kúpe nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva XXXX k.ú. A. Š., že jej je známa skutočnosť,
že predávajúci (C. M. a U. M.Á.) sú zapísaní za vlastníkov nehnuteľnosti na základe osvedčenia č. XXX/
XX zo dňa 24.10.1995 vydaného podľa zákona č. 293/92 Zb., predávajúci sa zaviazali, prevziať na seba
prípadné nároky tretích osôb.

V roku 2007 žalovaní v 5. a 6.rade previedli nehnuteľnosti evidované Správou katastra F., obec F., k.ú.
A. Š., zapísané na LV č. XXXX (v súčasnosti LV č. XXXX), rodinný dom, súp. č. XXXXX postavený
na parcele reg. C - KN, parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX), pozemok parc. č. XXXX/X (v
súčasnosti parc. č. XXXX) - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, pozemok parc. č. XXXX/X
(v súčasnosti parc. č. XXXX) - orná pôda o výmere 810 m2 na žalovanú v 10.rade.

V danej veci bol znalcom G.. Y. S. vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom znalec
zidentifikoval stav pozemnoknižný so stavom v registri „C“ v katastri nehnuteľností. Znalec poukázal na
skutočnosť, že písomná výmera mpč. XXX/X v pozemkovej knihe 19405 m2 je chybná. Znalec graficky
určil výmeru na 19012 m2. Výmery parciel v pozemkovoknižnom a katastrálnom operáte sú podľa
znaleckého posudku v dovolenej odchýlke pre identifikáciu a v ďalšom konaní je potrebné vychádzať z
katastrálneho operátu, teda zo stavu reg. C - KN.

Z posudku ďalej vyplýva, že kataster vykonal chybný zápis podielov k parcelám zapísaným na LV č.
XXX, ktoré ostali po vyčlenení parciel, ku ktorým vlastnícke právo súd určil v prospech žalovanej v 1.rade
a Q. O. (U. W. 20/30, C. Y. U. M. 2/30 a F. X. 8/30). Podľa znalca nevyporiadaný v čase pred vydaním
osvedčení zn. A. XXX/XX a A. XX/XX ostal podiel U. W. 20/40 a podiel C. Y. U. M. 2/40; spolu 22/40 (=
11/20), pričom C. Y. U. M. patril podiel 1/20 a U. W. podiel 10/20. Podľa záveru znaleckého posudku,
do dedičstva po U. W. by mali patriť nehnuteľnosti: parcely č. XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X o celkovej výmere 10740 m2, a to v podiele 9764/10740 (10.740 : 11 =
976 m2). Podiel C. Y. U. M. by bol 976/10740.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek
tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter,
bol ako vlastník uvedený niekto iný. Nehnuteľnosť nevydržal ten, kto už na počiatku svojej držby vedel
o tom, že bezprávne nadobudol nehnuteľnosť.

Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči
zákonu alebo všeobecnému záujmu.
Podľa § 88 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo sa nepremlčí, dokiaľ ho niekto
iný nenadobudne vydržaním.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,
ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných
krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií,
zákon upravuje a) zmiernenie niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v dôsledku platnosti
alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov alebo na základe iných dôvodov len na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 453a ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983,
ak sa vlastník veci dopustil takého protiprávneho konania, ktorým sa trvale zbavil možnosti vec
obvyklým spôsobom používať, pripadá vec do vlastníctva štátu, pokiaľ je v rozpore so záujmom
spoločnosti, aby vlastník s vecou naďalej nakladal. Obdobne prechádzajú na štát aj iné majetkové práva
občana, s výnimkou práva dedičského, práva zo zodpovednosti za škodu na zdraví alebo iného práva
obmedzeného len na jeho osobu. Štátu však nepripadá ten majetok, ktorý je nevyhnutne potrebný na
uspokojenie životných potrieb osôb, o výživu alebo výchovu ktorých je vlastník veci alebo ten, ktorému
prislúcha majetkové právo, povinný sa starať, a ďalej majetok, ktorý iný dobromyseľne od vlastníka
nadobudol. Pripadnutím majetku štátu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 247/1948 Sb. o táboroch nútenej práce, do táborov budú zaradené
a) osoby, ktoré sú staršie než 18 rokov, neprekročili 60 rokov a sú telesne a duševne spôsobilé, ale práci
sa vyhýbajú alebo ohrozujú výstavbu ľudovodemokratického zriadenia alebo hospodársky život, najmä
verejné zásobovanie, a osoby, ktoré im to umožňujú.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danej veci súd má za preukázané, že žalobkyňa je dcérou U. W. a P., rodenej F., ktorí sa v roku 1948
odsťahovali do Kanady. U. W. sa narodil XX.X.XXXX a zomrel dňa XX.X.XXXX. P. W., rod. F. sa narodila
dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.X.XXXX.

Žalobkyňa preukázala, že je univerzálnou dedičkou po poručiteľovi - otcovi G.. U. W., ktorý vlastnil
spoluvlastnícky podiel z pôvodnej mpč. XXX/X, kat. úz. A. Š.. Uvedené skutočnosti súd mal za
preukázané najmä na základe predloženého rodného listu žalobkyne, osvedčenia o štátnom občianstve
žalobkyne, úmrtných listov rodičov žalobkyne - P. Y. U. W.Í., dátumu narodenia žalobkyne uvedeného v

listinných dôkazoch, ďalej na základe pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C 217/1991,
13C 89/87 a 8C 201/94.

Súd vychádzal aj z čestných prehlásení bratrancov žalobkyne P. Q., G.. Š. F. Y. W. L. ako aj P. F..
Uvedené osoby, ktorým boli známe rodinné pomery žalobkyne potvrdili, že žalobkyňa spolu so svojimi
rodičmi P. Y. U. W. prišla do Kanady v roku 1948 a že je ich jediným dieťaťom. Ďalej potvrdili osobné
údaje a totožnosť žalobkyne, ako aj totožnosť jej rodičov vyplývajúcich z vyššie uvedených listinných
dôkazov. Okrem iného poukázali na skutočnosť, že rodičia žalobkyne si zmenil priezvisko na W. - W..
Ďalej bola vo veci predložená fotodokumentácia kde sa nachádza žalobkyňa od roku 1996 s G. M. rod.
L., Q. O. rod. L., dcéry sestry otca žalobkyne.

Žalovaní namietali aktívnu legitimáciu žalobkyne, avšak okrem samotnej námietky v konaní nebolo
preukázané, že by označený U. W.Í. nar. XX.X.XXXX a zomrelý dňa XX.X.XXXX bol osobou inou ako
otec žalobkyne a brat P. L., rod. W..

V danej veci je ďalej potrebné poukázať na samotný rodný list žalobkyne, kde ako otec je uvedený G..
U. W., 34-ročný. Keďže žalobkyňa sa narodila dňa X.XX.XXXX, jej poručiteľom je označovaný U. W.
narodený XX.X.XXXX a zomrelý dňa XX.X.XXXX. Napokon uvedené vyplýva aj z pripojeného spisu sp.
zn. 8C 201/94, a to z výpovede žalobkyne G. M. (čl. 15) a svedeckej výpovede F. X., rod. L. (čl. 32
a nasl.), ktoré potvrdili vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa rodinných pomerov U. Y. P. W.O. a ich
jedinej dcéry, žalobkyne.
Súd poukazuje aj na list žalovanej v 1.rade zo dňa 26.2.1997 (čl. 22), ktorý žalobkyni adresovala do
Kanady, ďalej na návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 8.7.2005 (čl. 179) adresovaný žalovaným v 5.rade
právnemu zástupcovi žalobkyne a list zo dňa 14.12.1995 (čl. 178), ktorý žalobkyni zaslala G. M., dcéra
P. L., ktorými tak nepriamo potvrdili identitu žalobkyne a existenciu jej dedičských nárokov.

Vydržanie tak, ako je koncipované v našom právnom poriadku predstavuje originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení zákonom požadovaných predpokladov,
ktorými je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a napokon uplynutie vydržacej doby.

Rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie okolností a podmienok vydržania je určenie oprávnenosti
držby. Oprávneným držiteľom je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Posúdenie, či
je držiteľ v dobrej viere alebo nie, netreba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003). Z uvedeného je zrejmé, že dobromyseľnosť
držby je daná presvedčením držiteľa, že mu vec resp. predmet držby patrí ako vlastníkovi a preto s vecou
nakladá ako so svojou. Existencia dobrej viery je tak zároveň nevyhnutne spätá s titulom, na základe
ktorého sa držiteľ chopil svojej držby.

Strata dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa mu stali známymi
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako
s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

Z pripojených spisov vyplýva, že v konaniach vedených na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 13C
89/87, 14C 217/91 a 8C 201/94 bol označený ako žalovaný U. W.. Na základe uvedeného súd konštatuje,
že žalovaní, okrem iných aj žalovaná v 1.rade a právna predchodkyňa žalovanej v 6.rade U. M., Q.
O. mali vedomosť o skutočnosti, že podielovým spoluvlastníkom k pôvodnej parcele mpč. XXX/X je aj
právny predchodca žalobkyne U. W..

Žalovaná v 1.rade v súvislosti s prejednávanou vecou okrem iného uviedla (čl. 85 a 133), že z dôvodu
neznalosti právnych predpisov uznáva svoje pochybenie, keď si z ideálneho podielu reálne vyčlenila
časť podielu pôvodnej mpč. XXX/X, ktorý presahoval jej spoluvlastnícky podiel, a vlastníctvo ku ktorému
si následne dala titulom vydržania osvedčiť.

Žalovaní v 5. a 6.rade namietali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli vydržaním, ktoré mali držať
(bona fide) už ich právni predchodcovia od roku 1920, a teda nehnuteľnosti už dávno nadobudli do
vlastníckeho práva (výpoveď žalovaných na pojednávaní dňa 3.10.2005 sp.zn. 12C 271/04 z čl. 88,
podanie zo dňa 28.6.2007 z čl. 234). Súd však poukazuje na výpoveď svedkyne Q. O. v konaní sp.
zn. 8C 201/94 (čl. 34), podľa ktorej poručiteľ žalobkyne nikomu nedaroval žiaden pozemok. Právni
predchodcovia žalovaných v 5. a 6.rade tak nemohli v dobrej viere užívať žiadnu časť spoluvlastníckeho
podielu právneho predchodcu žalobkyne.

Súd mal za preukázané, že žalovaní v 5. a 6.rade právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudli až kúpou v roku 1995, keď nadobudli podiel 2/30. Právna predchodkyňa žalovanej v 6.rade
Q. O. na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C 89/87-17 zo dňa 29.5.1987 nadobudla
vlastnícke právo k časti pôvodnej mpč. XXX/X, kat. úz. A. Š., na základe a v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu tvrdiac že, uvedené nehnuteľnosti nadobudla kúpou na základe kúpno-predajnej zmluvy
uzavretej so svojou právnou predchodkyňou P. L., od ktorej odkupovala v roku 1958 reálne vydelené časti
pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X a dobromyseľným užívaním od doby kúpy nadobudla
vlastnícke právo čo i len vydržaním.

Súd ďalej dospel k záveru, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa U. W. preukázala naliehavý právny
záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Žalobkyňa dostatočne
preukázala, že by jej právne postavenie ako jedinej dedičky po poručiteľovi bez takéhoto určenia bolo
neisté.

So zreteľom na uvedené skutočnosti a s poukazom na svedeckú výpoveď svedkyne Q. O. v konaní sp.
zn. 8C 201/94 (čl. 34), svedeckú výpoveď P. H. (čl. 231 a nasl.) v tomto konaní, podania žalovanej v
1.rade a žalovaných v 5. a 6.rade možno ustáliť, že žalovaní v 1., 5. a 6.rade nemali titul na dobromyseľnú
držbu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko oni samotní ako aj ich právni predchodcovia mali vedomosť
o skutočnosti, že podielovým spoluvlastníkom pôvodnej mpč. XXX/X je právny predchodca žalobkyne.
Súd poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne, podľa vyjadrenia Q. O. žiaden pozemok
nikomu zo žalovaných nedaroval a podľa listín v spise ani inak nepreviedol, a aj napriek tejto skutočnosti
žalovaná v 1. rade ako aj žalovaní v 5. a 6.rade si reálne vyčlenili časti z pôvodnej mpč. XXX/X a následne
si k nim dali osvedčiť vlastníctvo tvrdiac, že nehnuteľnosti aj napriek vyššie uvedenému užívali v dobrej
viere že im patria. Súd tak dospel k záveru, že žalovaní v 1., 5. a 6.rade nemohli byť oprávnenými
držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti a nemohli k nej nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, ktoré
bolo osvedčené notárskymi zápisnicami zn. A. XX/XX (v prospech žalovanej v 1.rade) a zn. A. XXX/XX
(v prospech žalovaných v 5. a 6.rade).

Nakoľko žalovaní v 1., 5. a 6.rade neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti, nemohli následne na
žalovaných v 2. - 4.rade a v 7. - 10.rade previesť viac práv, ako im patrilo. Súd preto vyhovel aj časti
žaloby proti žalovaným v 2. - 4.rade a v 7. - 10.rade.

Na základe vykonaného dokazovania, poukazujúc na závery znaleckého posudku č. X/XXXX
vyhotoveného znalcom G.. Y. S., podľa ktorého po vyčlenení parciel, ku ktorým vlastnícke právo súd
určil v prospech žalovanej v 1.rade a Q. O., nevyporiadaný v čase pred vydaním osvedčení zn. A. XXX/
XX a A. XX/XX ostal podiel U. W. 20/40 a podiel C. Y. U. M. 2/40, súd dospel k záveru, že do dedičstva
po poručiteľovi U. W. narodenému dňa XX.X.XXXX a zomrelému dňa XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti:
parcely č. XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X o celkovej výmere 10.740
m2, a to v podiele 9764/10740.

Žalovaní ďalej namietali petit žaloby pre existenciu podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti - pôvodnej mpč. XXX/X, súd uvedené rešpektoval a mal zato, že nezaniklo spôsobom
a formou, ktorú predpokladá Občiansky zákonník. Súd poukazuje na skutočnosť, že podielové
spoluvlastníctvo zaniká dohodou spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, prípadne rozhodnutím
súdu, pričom v obidvoch prípadoch sa musí riešiť vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku (nielen
k určitému podielu). V predmetnom prípade súd určil vlastnícke právo iba k niektorým parcelám, ktoré boli
vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXX/X. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, podielové spoluvlastníctvo
k celej pôvodnej mpč. XXX/X tak zrušené a vyporiadané nebolo. Súd právoplatné rozhodnutia, ktorými

bolo súdom v iných konaniach určené vlastnícke právo k častiam pôvodnej mpč. XXX/X v tomto konaní
tak rešpektoval.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných, že žalobu žalobkyne nemožno považovať za dôvodnú, pretože
sa mohla domáhať svojho nároku prostredníctvom reštitučného zákonodarstva, tu súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/09, ktoré je použiteľné aj v tomto
konaní.

V danej právnej veci sa sťažovateľky ako žalobkyne v 1. a 2.rade účastníčky konania vedeného
pred Okresným súdom Bratislava I, domáhali proti žalovaným určenia, že každá zo žalobkýň v 1.
až 3.rade je podielovou spoluvlastníčkou v 1/3 k celku (neskôr, že žalobkyne v 1. a 2.rade každá v
1/2 k celku) nehnuteľnosti. Vo svojej žalobe uviedli, že matka sťažovateliek (a svokra žalobkyne v
3.rade) bola do apríla 1939 jedným z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, pričom ona sama, ako
aj ostatní podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti boli židovského pôvodu a pod tlakom nastupujúceho
nacizmu boli nútení nehnuteľnosť predať občanom nemeckej národnosti Š. G. a jeho manželke P.,
rod. P. zmluvou zo 17. apríla 1939. Po oslobodení Československa bola na nehnuteľnosť uvalená
národná správa, následne bola nehnuteľnosť manželom G. konfiškovaná a jej vlastníctvo prešlo na
štát (výmer Národného výboru v B. č. 71041/VIII-1945 z 18. októbra 1945, uznesenie Národného
výboru v B. č. 122589 z 1. októbra 1946, výmer Národného výboru v B. z 11. novembra 1948).
Spomedzi všetkých podielových spoluvlastníkov prežila matka sťažovateliek ako jediná nacistickú
perzekúciu a uplatnila si nárok na jej vrátenie podľa § 6 zák. č. 128/1946 Zb. o neplatnosti niektorých majetkoprávnych úkonov z doby neslobody a o
nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku, a to z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, na
základe ktorej prešlo vlastníctvo k nehnuteľnosti na manželov G..

Bývalý Okresný súd v Bratislave uznesením sp. zn. Nc VIII 326/1946 jej návrhu vyhovel a odvolací súd
jeho rozhodnutie potvrdil, a preto sa týmto dňom podľa názoru sťažovateliek stala ich matka vlastníčkou
nehnuteľnosti. Keďže právoplatnosťou uznesenia bývalého Okresného súdu v Bratislave sp. zn. Nc
VIII 326/1946 sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti matka sťažovateliek, neexistovala žiadna iná právna
skutočnosť, na základe ktorej by štát nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti po tomto dni (štátu preto
nesvedčí žiadny titul nadobudnutia), a matka sťažovateliek nehnuteľnosť za svojho života nepreviedla
už inej osobe. Matka sťažovateliek po svojom vysťahovaní sa do Izraela v roku 1949 tam 17. septembra
1978 zomrela.

Okresný súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 10C 203/2002-281 z 30. marca 2005 tak, že
žalobu sťažovateliek zamietol. Vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že bývalý
Okresný súd v Bratislave v konaní sp. zn. Nc. VIII 326/46 reštitučnému návrhu matky sťažovateliek
a ďalších osôb právoplatne vyhovel, avšak následne na návrh generálneho prokurátora Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom č. k. Cz II. 16/50-5 z 21. decembra 1950 zistil, že uvedeným rozsudkom
bývalého Okresného súdu v Bratislave bol porušený zákon, uznesením č. k. Cz II. 16/50-Nc z 13.
februára 1953 jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto konaní bol reštitučný
návrh rozhodnutím bývalého Ľudového súdu v Bratislave sp. zn. 14 No 219/51 z 25. októbra 1954
zamietnutý, pretože neboli splnené podmienky reštitúcie, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
3. novembra 1955. Uzavrel, že nehnuteľnosti boli skonfiškované podľa § 1 ods. 4 dekrétu prezidenta
republiky č. 108/1945 rozhodnutím bývalého Národného výboru v B. č. 122589/VIII/1946 z 3. októbra
1946, a to k 30. októbru 1945, pričom toto rozhodnutie bolo doplnené rozhodnutím č. 122589/VIII/46 z 11.
novembra 1948. Z uvedeného okresný súd vyvodil záver, podľa ktorého je nesporné, že nehnuteľnosť
legitímne prešla do vlastníctva štátu a neskôr do vlastníctva žalovaného, resp. žalovaných, a zrejmé je
i to, že matka sťažovateliek, resp. sťažovateľky, všetky zastúpené opatrovníkom neboli v reštitučnom
konaní úspešné, pretože ich návrh bol napokon bývalým Ľudovým súdom v Bratislave právoplatne
zamietnutý.

Krajský súd rozsudkom č. k. 8Co 12/2006-327 z 11. novembra 2008 rozsudok okresného súdu potvrdil,
keď dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil,
a preto sa s jeho rozhodnutím stotožnil.

Ústavný súd ešte prv, než sa zaoberal argumentáciou sťažovateliek, skúmal, či spôsob, akým sa
sťažovateľky v konaní pred všeobecnými súdmi domáhali rozhodnutia o tom, že sú vlastníčkami
nehnuteľnosti (podanie určovacej žaloby), bol spôsobom prípustným a súladným s právnym poriadkom,
teda inak povedané, či slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za
súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva v prípade, ak si sťažovateľky, ktoré nevyužili možnosť
uplatniť si svoj nárok na základe reštitučných predpisov, podali žalobu, ktorou žiadali určiť, teda
deklarovať, existenciu svojho vlastníckeho práva. Poukázal na to, že už v minulosti konštatoval, že
reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených
osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom
bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby
sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy
občianskeho práva [podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích, vindikačných (na
vydanie veci), negatórnych a pod.] (III. ÚS 178/06 ).

Ústavný súd uviedol, že nemá dôvod od tohto svojho už skôr vysloveného názoru upustiť, že aj v prípade
sťažovateliek prichádzala do úvahy žaloba opierajúca sa o všeobecné predpisy občianskeho práva, teda
podanie žaloby o určenie existencie vlastníckeho práva. Takto podanú žalobu sťažovateliek boli preto
všeobecné súdy povinné prerokovať a o nej rozhodnúť, pričom predpokladom vyhovenia takejto žalobe,
okrem správnosti formulovania petitu žaloby a splnenia ostatných formálnych podmienok na vedenie
konania, bolo aj to, že sťažovateľky by v konaní preukázali, že v čase rozhodovania všeobecných súdov
ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti trvá, hoci zápis v katastri nehnuteľností tomu nezodpovedá.

V danej právnej veci právny predchodca žalobkyne síce ilegálne opustil územie republiky s manželkou,
ale následne bol komisiou zriadenou podľa ust. zák.č. 247/1948 Sb. zaradený do tábora nútenej
práce, avšak preto, že ohrozoval výstavbu ľudovodemokratikého zriadenia, ktoré obdobie s súčasnosti
nazývame obdobím neslobody. Ak aj malo dôjsť neskôr zabratiu jeho majetku štátom, reálne k tomu
nikdy nedošlo naopak predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu začali užívať jeho príbuzní.

V zmysle vyššie citovaného záveru ústavného súdu v takom prípade nič nebráni tomu, aby sa svojho
nároku domáhala oprávnená osoba žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva.
Pokiaľ ide o žalobu vo vzťahu k žalovanej v 10.rade, k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na
práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10.
februára 2010 sp.zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad
alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil,
že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
(derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol ďalej platne previesť.

Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie
konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje
právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade
považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej
na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“.

Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva
a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie
je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými
slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad
zápisom v katastri.

Uvedené je plne opodstatnené a akceptovateľné aj v preskúmavanej veci.

Nakoľko neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti žalovaní v 5. a 6.rade, v prípade jej ďalšieho
prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov.

Ochrana dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností bola predmetom odbornej právnej diskusie vo
viacerých rozhodnutiach, väčšinou však táto ochrana bola poskytnutá dobromyseľnému nadobúdateľovi,
ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe platného právneho úkonu, následne však došlo k odstúpeniu
od zmluvy podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka (prípadne k právoplatnému zrušeniu
rozhodnutia o udelení príklepu), avšak právny dôvod nadobudnutia vlastníctva u prevodcu odpadol až
potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba. V čase nadobudnutia vlastníckeho
práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od nevlastníka", ale naopak od "vlastníka ".

V súčasnosti stále prevláda právny názor, že od nevlastníka nemožno nadobudnúť vlastnícke právo
nehnuteľnej veci a že doposiaľ absentujú právne relevantné argumenty, ktoré by umožňovali prijať a v
súdnej praxi presadzovať odlišný názor. Napokon aj Ústavný súd Českej republiky v náleze spisovej
značky II. ÚS 165/11 si bol vedomý toho, že platné právo nadobudnutia dňa vlastníka to neumožňuje aj,
keď práve v tomto rozhodol ÚS inak, ide však o ojedinelé rozhodnutie, ktorého argumentáciu súd vo
vzťahu k žalovanej v tomto konaní neprevzal práve pre prevládajúci právny názor.

Súd, i keď si uvedomuje šírku, časovú náročnosť a celkovú zložitosť riešenia problémov vyvolaných
rozhodnutím citovaným vo výrokovej časti a tiež negatívnych dopadov na (nielen) právne pomery
žalovanej v 10.rade a ostatných žalovaných, musí konštatovať, že predmetom konania v danej veci
bolo určenie (vlastníckeho) práva, a nie vyporiadanie vzájomných nárokov účastníkov tohto konania. Na
okolnosti uvádzané v tejto súvislosti (dobromyseľnosť, prípadné investície), by bolo možné prihliadnuť v
konaní s iným predmetom. Žalovaným nič nebráni, aby si nároky z neplatného právneho úkonu vzájomne
vysporiadali s ich právnymi predchodcami, ktorý si následne (prípadne súbežne) môžu taktiež nároky
z neplatného právneho úkonu vysporiadať s tým, v koho prospech na jeho základe plnili (kto sa na ich
úkor bezdôvodne obohatil).

Pokiaľ ide o argumentáciu právneho zástupcu žalovaných v 7. až 9.rade poukazovaním na
medzinárodnú zmluvu prijatú niekedy v roku 1970, na základe ktorej by mohol právny predchodca
žalobkyne si uplatniť finančnú náhradu, za majetok ponechaný na území Československej republiky, tu
súd poukazuje na ustanovenia zákona č. 79/1963 Zb.o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
ktoré v danom čase už boli platné, že v zmysle § 5 citovaného zákona vecné práva k nehnuteľným i k
hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo osobitných predpisov neustanovuje inak,
právom miesta, kde je vec, existenciu takej zmluvy súd z dostupných zdrojov (Zb. resp. Z.z.) preukázanú
nemal. V tomto smere ďalšie navrhované dokazovanie zo strany účastníkov konania nebolo.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.