Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516202633
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2516202633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., sídlo Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata,
Pružinský,Hegedüš&Partners,s.r.o.,sídloBratislava,Prievozská4/B,protižalovanému:U.ozaplatenie
389,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 20,- eur spolu s úrokom vo výške 19,5% ročne zo sumy
10,-eurod11.05.2016dozaplatenia,súrokomvovýške19,5%ročnezosumy10,-eurod25.05.2016do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10,- eur od 11.05.2016 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10,- eur od 25.05.2016 do zaplatenia, z a s t

a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 214,13 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 208,49 eur od 01.04.2016 do 10.05.2016, s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 198,49 eur od 11.05.2016 do 24.05.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 188,49 eur od 25.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 14,96%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 11.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
sumu vo výške 389,94 eur spolu s úrokom vo výške 19,50% ročne zo sumy 208,49 eur od 01.04.2016 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 341,41 eur od 01.04.2016 do zaplatenia
a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej o vydanie ČSOB kreditnej karty vystavil

žalobca dňa 04.02.2011 Oznámenie o poskytnutí úveru č. 004062705R, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy
o úvere (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre ČSOB
kreditnú kartu (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluva bola žalovaná oprávnená čerpať prostriedky do
úverového limitu 450,- eur počnúc dňom 04.02.2011. Výška minimálnej splátky bola dohodnutá ako 5%
z dlžnej sumy, minimálne 15,- eur. Podľa čl. 4 bod 4.1 VOP úroková sadzba je pohyblivá. Žalovaná
nedodržala platobnú disciplínu a žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.11.2013. K žalobe
pripojil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Zmluva, VOP, Oznámenie o zosplatnení úveru

zo dňa 16.11.2013, prehľad úrokových sadzieb ku dňu 15.04.2016.
3. Žalovaná s k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej žaloba s prílohami a výzvu na vyjadrenie bola
doručená dňa 30.01.2017.4.Navýzvusúdužalobcaelektronickýmpodanímdoručenýmdňa15.05.2018uviedol,žežalovanásuma
sa skladá z istiny vo výške 208,49 eur, úroku vo výške 132,94 eur vyčísleného ku dňu 31.03.2016 a úroku
z omeškania vo výške 48,53 eur vyčísleného ku dňu 31.03.2016. Vyčerpaná a nesplatená istina činila

sumu 208,49 eur, po čiastočnej úhrade žalovanej (dňa 10.05.2016 v sume 10,- eur a dňa 24.05.2016
v sume 10,- eur), činí 188,49 eur. Úroková sadzba je pohyblivá, istina sa úročila takto: 16,9% ročne od
04.02.2011 do 31.03.2013, 18,9% ročne od 01.04.2013 do 31.10.2015, 19,5% ročne od 01.11.2015 do
31.03.2016. Nakoľko žalovaná po podaní žaloby zaplatila sumu 20,- eur, žalobca vzal žalobu čiastočne
späť v rozsahu 20,- eur s úrokom vo výške 19,5% ročne zo sumy 10,- eur od 11.05.2016 do zaplatenia, s

úrokom vo výške 19,5% ročne zo sumy 10,- eur od 25.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške8,25%ročnezosumy10,-eurod11.05.2016dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške8,25%
ročne zo sumy 10,- eur od 25.05.2016 do zaplatenia. Predložil nasledovné listiny: prehľad úverového
účtu od 02/2011 do 03/2016, výpis z účtu.
5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. K čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, súhlas žalovanej preto nebol potrebný.
Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 20,- eur spolu s úrokom vo výške 19,5%
ročne zo sumy 10,- eur od 11.05.2016 do zaplatenia, s úrokom vo výške 19,5% ročne zo sumy 10,-
eur od 25.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10,- eur od
11.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10,- eur od 25.05.2016

do zaplatenia (výrok I.).
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
11. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, vykonal dokazovanie
predloženými listinami a dospel k nasledovným zisteniam: zo Zmluvy vyplynulo, že táto je podpísaná
oboma zmluvnými stranami a jej predmetom je poskytnutie úveru čerpaním ku kreditnej karte do
výšky 450,- eur. Dňom splatnosti je vždy 15. deň v mesiaci. Dňom konečnej splatnosti je posledný

deň výpovednej lehoty, kedy dlžník bude povinný vyrovnať všetky záväzky, ktoré voči banke vznikli v
súvislosti s používaním kreditnej karty a čerpaním úveru. Úver môže byť čerpaný od 04.02.2011. Výška
úrokovej sadzby je 18,9% a je platná do doby, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom
podľa čl. VIII. Bod 10 VOP. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je 20,93% a celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje 498,98 eur. Z VOP čl. 5.1 vyplynulo, že výška mesačnej splátky

je 5% z vyčerpanej sumy úveru ku dňu vystavenia výpisu, minimálne v sume 500,- Sk. Z Oznámenia o
zosplatnení úveru zo dňa 16.11.2013 vyplynulo, že žalovaná napriek výzvam neuhradila svoj záväzok
voči banke a žalobca preto vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 15.11.2013 a súčasne vyzval
žalovanú k úhrade sumy 424,73 eur. Z priloženej doručenky vyplynulo, že žalovaná si zásielku prevzala
dňa 02.12.2013.

12. Podľa § 708 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o bežnom účte (ďalej len „ObZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
13. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení

týchto platieb zmluvou o úvere.
14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§497).
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o

revolvingovom úvere (Oznámenia) (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k) a y) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou

priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 pís,. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej
jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd

poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie
preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré
sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky

má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh
zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

20. V danom smere nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je
nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach,
ktorá sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ

si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho
priaznivejšej právnej úpravy.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli platne zmluvu o
úvere ku kreditnej karte. Súd vychádzal z Oznámenia o poskytnutí úveru (Zmluvy), ktoré s prihliadnutím
na podpisy veriteľa aj dlžníka je možné považovať za dvojstranný právny úkon, obsahom ktorého

je poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej. V zmysle platnej právnej úpravy o spotrebiteľských
úveroch ku dňu uzavretia zmluvy však súd konštatuje absenciu náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ,
a to najmä dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absencia vyššie uvedených náležitostí
zapríčinila, že spotrebiteľ a dlžník v jednej osobe nezíska pri uzavretí zmluvy žiadnu predstavu o tom,

akým spôsobom je potrebné splatiť finančné prostriedky, ktoré formou povoleného prečerpania využije,
ani podmienky, za najzávažnejší nedostatok súd vyhodnotil absenciu špecifikácie výšky a termínov
splátok, prípadne následok riadneho nesplácania úveru. Žiadne z ustanovení Zmluvy alebo VOP bližšie
neupravuje splácanie samotnej istiny, teda čiastky predstavujúcej čerpaný úver.22. Termín konečnej splatnosti je v Zmluve upravený nasledovne: dňom konečnej splatnosti je posledný
deň výpovednej lehoty, kedy dlžník bude povinný vyrovnať všetky záväzky, ktoré voči banke vznikli
v súvislosti s používaním kreditnej karty a čerpaním úveru. Takto určený termín konečnej splatnosti

je neurčitý, ba ani určiteľný, nezrozumiteľný a spotrebiteľ nemá žiadnu predstavu o tom, do kedy je
povinný úver splatiť. Nakoľko splátka v Zmluve nie je stanovená pevnou sumou, ale len % (s hranicou
minimálnej splátky), spotrebiteľ ani nemôže mať predstavu o rozsahu záväzku, spôsobe jeho splácania
a následkoch riadneho nesplácania záväzku. RPMN v Zmluve uvedená je, avšak absentujú predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, teda ani nie je možné overiť správnosť jej

výpočtu. Čo sa týka priemernej RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok, v Zmluve sa uvádza 0,00 p.a.,
čiže ani táto náležitosť Zmluvy nie je splnená. Následkom uvedeného v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm.
a) a b) ZoSÚ súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Na základe vyššie uvedeného súdu mal súd za preukázané, že žalovaná po splatení 20,- eur pod
podaní žaloby ostala dlžná na istine sumu 188,49 eur. Súd priznal žalobcovi istinu nesplateného úveru
vo výške 188,49 eur a sumu 25,64 eur, ktorá predstavuje kapitalizované úroky z omeškania, spolu vo
výške 214,13 eur. Nakoľko je zrejmé, že žalovaná neplnila svoj záväzok úver splácať, žalobca využil
právo zosplatniť úver ku dňu 15.11.2013. Žalovanú vyzval na splatenie celého úveru ku dňu 26.11.2013,

kapitalizovaný úrok z omeškania tak predstavuje úrok z omeškania zo sumy 208,49 eur za obdobie od
27.11.2013 (počiatok omeškania žalovanej nastal deň nasledujúci po dni, v ktorom bola vyzvaná na
jednorazové splatenie úveru) do 31.03.2016. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 208,49 eur od 01.04.2016 do 10.05.2016, s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 198,49 eur od 11.05.2016 do 24.05.2016, s úrokom z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 188,49 eur od 25.05.2016 do zaplatenia. S prihliadnutím na povahu
spotrebiteľského vzťahu medzi stranami konania, žalobcovi patrí občianskoprávny úrok z omeškania.
Vo zvyšnej časti súd preto žalobu zamietol.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 389,94

eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 20,- eur s príslušenstvom. Pretože
došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom nato, že
žalobca vzal žalobu sčasti späť následkom dobrovoľného plnenia žalovanej sumy 20,- eur po podaní

žaloby, možno konštatovať, že zavinenie v časti zastavenia konania je potrebné pričítať na ťarchu
žalovanej. Žalobca bol úspešný v sume 224,13 eur s príslušenstvom, jeho úspech v konaní (v časti kde
súd žalobe vyhovel a v časti, kde súd konanie zastavil) predstavuje 57,48 %, žalovaná bola úspešná v
42,52%. Pomerom uvedeného, súd rozhodol tak, čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania vyjadrenú 14,96%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.