Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808202186
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5808202186.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., C. K. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Sládekom, advokátom so
sídlom T., Q. Y. XX/XX, proti žalovanému: C. X., F., D. č. XXX, IČO: 33 754 136, právne zastúpenému
JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom T., R. T. XXX, v konaní o zaplatenie 5.994,82 eur s
príslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNámestovoč.k.5C/94/2008-764
zo dňa 5. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IVp o t v r d z u j e .

Rozsudku súdu prvej inštancie sa vo výroku II. n e d o t ý k a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.137,53
eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 02.07.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. III. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania. IV. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v rozsahu jednej polovice, vo

výške vyčíslenej v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenie § 451, § 631, § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 5.996,04 eur na
tom skutkovom základe, že žalovanému vyplatil na preddavkoch na cenu za dielo - rekonštrukciu svojho
rodinného domu na základe ústnej uzatvorenej zmluvy o dielo sumu 17.037,53 eur, avšak žalovaný
mu tieto preddavky nevyúčtoval a nedodal mu práce a dodávky v tejto hodnote, ale len v hodnote

11.041,52 eur; žiadal preto, aby mu žalovaný rozdiel medzi poskytnutými preddavkami a hodnotou
dodaných prác a dodávok vydal. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že všetky preddavky, ktoré mu
žalobca poskytol, vyčerpal v rámci prác a dodávok, uskutočnených v rámci rekonštrukcie rodinného
domu žalobcu. Z výpovede žalovaného súd konštatuje, že žalovaný nerozporoval výšku preddavkov,
poskytnutých žalobcom na stavebné práce, súd teda vychádzal z toho, že na preddavkoch žalobca
žalovanému skutočne vyplatil sumu 17.037,53 eur. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu
túto skutočnosť na pojednávaní dňa 05.06.2017 spochybnil, súd toto jeho vyjadrenie považuje za

účelové. Žalovaný nijako nevysvetlil zmenu svojho stanoviska v tejto otázke po uplynutí 7 rokov od
svojho výsluchu. Zmena postoja žalovaného nastala až po vydaní zrušujúceho uznesenia krajského
súdu, čo súd nepovažuje za náhodu, ale účelové správanie sa žalovaného. Súd preto zotrval na tom,
že žalobca na preddavkoch vyplatil žalovanému sumu 17.037,53 eur. Medzi stranami nebolo sporné,že uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný pre žalobcu vykonal stavebné práce na
jeho rodinnom dome. Ostal medzi nimi ostal sporný rozsah a hodnota týchto prác, pretože pôvodne
dohodnutý rozsah prác sa postupne navyšoval a menil. Súd konštatuje, že strany nedohodli cenu za

vykonanie diela, a to ani čiastočne, teda za určité práce. Žalobca v rámci svojej výpovede ako sporovej
strany uviedol, že so žalovaným dohodol, že urobí nasledovný rozsah prác: stierky v kuchyni, obývačke,
spálni, verande, kúpeľni, v špajzi mal urobiť stierky a položiť dlažbu, dlažbu položiť v kúpeľni, kuchyni
a na chodbe, do spálne a obývačky dať plávajúcu podlahu, uskutočniť prebrúsenie a pretmelovanie
sadrokartónov vo všetkých miestnostiach s výnimkou špajze, rozšíriť dvere zo spálne na chodbu, z

chodby do kúpeľne a kuchyne a zúžiť dvere z chodby do verandy, vymeniť jedny vchodové dvere
za plastové alebo plechové, vymaľovať vo všetkých izbách, obložiť kúpeľňu a kuchyňu keramickým
obkladom do výšky 2,30 m a v kuchyni od kuchynskej linky do výšky asi 60 cm až 70 cm, za čo si mali
dohodnúť cenu 80.000,- Sk. Naproti tomu žalovaný v rámci svojej výpovede dňa 15.11.2010 uviedol, že
so žalobcom si dohodli cenu 86.000,- Sk za rekonštrukciu kúpeľne v rozsahu úpravy vodoinštalácie a
kúrenia, nové obklady, vaňu, dlažbu, sadrokartónom znížiť strop, vyspraviť stenu po vybúrení komína,

vymeniť umývadlo a WC. Žalovaný ešte tvrdil, že so žalobcom dohodli cenu 110.000,- Sk za práce, ktoré
spočívali v realizácii vstupnej chodby zo sypárne, schodov z bývalej sypárne do podkrovia, východu z
kuchyne do bývalej sypárne, čo obnášalo vybúrať strop a podlahy bývalej sypárne, oklepanie omietok.
Tento rozsah prác a cenu za ne však zase vôbec neuvádzal žalobca. Súd preto konštatuje, že nebolo
preukázané, že by sa strany dohodli na cene za čo len časť prác, ktoré mal žalovaný pre žalobcu

realizovať. Bola síce uzatvorená zmluva o dielo, ale bez toho, aby strany dohodli cenu za práce, preto
súd zameral dokazovanie na zistenie primeranej ceny za práce a samotného rozsahu prác. Za účelom
zistenia hodnoty stavebných prác vykonaných žalovaným pre žalobcu súd vykonal dôkaz znaleckým
posudkom z odboru stavebníctvo, kde znalec Ing. Peter Dubovec určil hodnotu stavebných prác a
dodávok vykonaných žalovaným pre žalobcu, vo výške 13.900,- eur, čo vyplýva z Doplnenia č. 1 k

znaleckému posudku č. 4/2013. Tento znalecký posudok znalec vypracoval na základe obhliadky na
mieste samom - teda v rodinnom dome žalobcu, kde ho o rozsahu prác a dodávok informoval žalobca,
ktorý bol na obhliadke prítomný. Ako skonštatoval aj krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, bolo
na žalovanom, aby preukázal, že pre žalobcu vykonal ešte ďalšie konkrétne stavebné práce a dodávky,
ktoré v tomto znaleckom posudku zahrnuté nie sú. V tomto smere žalovaný nesplnil dôkaznú povinnosť.

Skutočnosť, že nejaké práce na rodinnom dome žalobcu vykonané boli, ešte sama o sebe neznamená,
že tieto práce vykonal práve žalovaný. Súd preto konštatuje, že žalovaný vykonal pre žalobcu práce a
dodal materiály za cenu vo výške 13.900,- eur, pričom žalobca mu na preddavkoch poskytol 17.037,53
eur, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o 3.137,53 eur. Toto bezdôvodné obohatenie je
povinný žalobcovi vydať, spolu s úrokom z omeškania, ktorého začiatok plynutia súd stanovil na deň

02.07.2008, čo je deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, kedy sa žalovaný ocitol v omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd zamietol
návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania zo dňa 05.06.2017 opätovnými výsluchmi strán, znalca
Ing. Dubovca, svedkýň D. I., I. I. a I. X. a oboznámením obsahu spisu, týkajúceho sa vyporiadania BSM
žalobcu a jeho bývalej manželky. Žalovaný neodôvodnil, prečo by mali byť sporové strany opätovne

vypočuté, keď už ich výsluchy v konaní vykonané boli. Súd tento návrh na vykonanie dôkazu považuje zo
strany žalovaného aj za taký, ktorý má neúmerne predĺžiť konanie, keďže podľa vyjadrenia samotného
zástupcužalovanéhotentososvojímklientomdlhodoboniejevkontakte,nevie,kdesažalovanýzdržuje,
takže nie je reálny predpoklad, že by zástupca žalovaného vedel jeho účasť na pojednávaní zabezpečiť,
zvlášť za situácie, keď sa žalovaný pojednávaní nezúčastňuje a jeho výsluch v konaní bol vykonaný

až po tom, čo mu súd uložil poriadkovú pokutu. Svedkyňu D. I. už súd vypočul, a to dňa 16.04.2012 a
žalovaný neuviedol, prečo by súd mal jej výsluch zopakovať. Čo sa týka I. I., súd zo svojho registra zistil,
že táto dňa XX.XX.XXXX zomrela. Pokiaľ ju žalovaný navrhol vypočuť ako svedkyňu už skôr, na č. l. 410
spisu sa nachádza lekárske potvrdenie zo dňa 17.09.2012, kde jej ošetrujúci lekár potvrdil, že vzhľadom
na jej nepriaznivý zdravotný I. I. už skôr nebola schopná vypovedať ako svedkyňa. Čo sa týka návrhu

na vypočutie I. X., čo je manželka žalovaného, súd je názoru, že žalovanému nič nebránilo, aby tento
dôkaz navrhol už skôr a prípadne zabezpečil účasť tejto svedkyne na pojednávaní. Súd je názoru, že
pokiaľ aj ide o konanie začaté pred 01.07.2016, v ktorom nemožno uplatniť koncentračnú zásadu, takéto
správanie sa žalovaného je v rozpore so zásadou podľa čl. 3 Civilného sporového poriadku . Podľa tohto
ustanovenia zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže odmietnuť a sankcionovať

procesné úkony, ktoré okrem iného vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní. To, že žalovaný navrhol
vykonanie tohto dôkazu po tom, čo konanie trvá od roku 2008, súd považuje za zneužitie jeho práva
na navrhovanie dôkazov. Čo sa týka návrhu na oboznámenie obsahu spisu, týkajúceho sa vyporiadania
BSM žalobcu a jeho bývalej manželky, súd ho považuje za nadbytočný, pretože pokiaľ ho žalovanýodôvodnil tým, že v tomto spise by sa mali nachádzať dôkazy o tom, aký rozsah prác žalovaný pre
žalobcu uskutočnil, keď predmetom vyporiadania je buď samotný rodinný dom alebo investície doňho
vložené. Súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťoval všeobecnú

hodnotu rodinného domu žalobcu, alebo investícií vložených niektorým z bývalých manželov do tohto
domu, zo samotných týchto skutočností nemožno zistiť rozsah prác, vykonaných práve žalovaným na
dome žalobcu, takže vykonanie tohto dôkazu by nijako neprispelo k objasneniu veci. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žiadnej strane nepriznal právo na náhradu na trov konania,
keďže strany boli v konaní čiastočne úspešné. Pomer ich úspechu/neúspechu je približne rovnaký,

keďže predmetom konania je aj uplatnené príslušenstvo - úrok z omeškania. Súd žalovaného zaviazal
na náhradu trov konania štátu, ktoré spočívajú v znalečnom za znalecké posudky, vykonané v konaní.
Náhradu trov konania mu uložil v rozsahu jednej polovice, čo je výška, ktorej zodpovedá jeho neúspech
v spore. Žalobcovi neuložil povinnosť na náhradu trov konania štátu, pretože existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúce jednak v nepriaznivom zdravotnom stave a sociálnom
postavení žalobcu, ktorý bol z tohto dôvodu na svoju žiadosť oslobodený od súdnych poplatkov a

jednak v tom, že práve znaleckým posudkom bola preukázaná hodnota stavebných prác, vykonaných
žalovaným, v sume nižšej, než boli poskytnuté preddavky, kvôli čomu súd žalobe čiastočne vyhovel.

3. Voči výrokom I., III., IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Poukazuje na to, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože nie je riadne odôvodnený. Poukazuje

na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý súdny proces a
vylučujúci svojvôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť všeobecného súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Poukazuje pritom na judikatúru Ústavného súdu SR. Z
judikatúry Ústavného súdu SR v Košiciach je zrejmé, že právo na spravodlivý súdny proces vyžaduje,

aby rozhodnutie všeobecného súdu bolo odôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti všeobecného súdu
vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, zreteľne vyvoláva
účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, z ktorého rozhodnutí vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Tým, že súd prvej inštancie
riadne neodôvodnil tento rozsudok, odňal mu právo konať pred súdom, čo je podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom. Súd prvej inštancie si

do odôvodnenia rozsudku vybral len tie tvrdenia, ktoré mu vyhovovali a na tvrdenia žalovaného buď
neprihliadol, alebo ich pokladal za účelové. Súd prvej inštancie použil účelový výklad ustanovení CSP
o dokazovaní a o výsluchu strán konania, ktorý je v rozpore s duchom Civilného sporového poriadku.
Dôkazné bremeno v konaní mal žalobca, toto dôkazné bremeno neuniesol a napriek tomu súd čiastočne
vyhovel jeho žalobe. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku bezdôvodne nezohľadnil závery

znaleckéhoposudkuč.105/2015znaleckejorganizácieZnalci,s.r.o.ZnaleckáorganizáciaZnalci,s.r.o.
do hodnoty vykonaných stavebných prác započítala všetky tie dodávky, práce a výkony, ktoré uskutočnil
žalovaný, pritom zohľadnila výpovede svedkov, strán konania a skutočnosti zistené na miestnej ohliadke
konanej dňa 20.05.2013. Žalobca tieto skutočnosti začal rozporovať až po podaní znaleckého posudku,
keď zistil skutočnú hodnotu týchto dodávok, prác a výkonov. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí

bezdôvodne vychádzal iba zo znaleckého posudku znalca Ing. Dubovca a jeho doplnenia a vôbec sa
nezaoberal rozpormi medzi znaleckým posudkom č. 105/2015 znaleckej organizácie Znalci, s. r. o. a
znaleckým posudkom Ing. Dubovca. V písomnom stanovisku zo dňa 19.12.2016 žalovaný namietol
pravdivosť tvrdení žalobcu v podanom odvolaní a počas konania pred súdom prvej inštancie, ako
aj pravdivosť listinných dokladov predložených žalobcom. Súd prvej inštancie sa týmito námietkami

žalovaného v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal a vychádzal z pravdivosti tvrdení žalobcu a
z pravdivosti ním predložených dokladov. V priebehu konania nebolo hodnoverne preukázané, že
žalobca vyplatil žalovanému sumu 17.047,53 eur. V priebehu konania žalovaný nikdy nepotvrdil, že
od žalobcu prevzal na preddavkoch celkom sumu 17.037,53 eur. Nie je preto pravdivé tvrdenie súdu,
že nikdy nerozporoval výšku preddavkov, ktoré mu poskytol žalobca. Ak by ho súd predvolal na

pojednávanie konané dňa 05.06.2017 a vypočul ako stranu konania, bol by zistil, aké konkrétne peňažné
sumy a kedy mu žalobca vyplatil. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie konkrétnymi dôkazmi a
argumentmi preukázať nepravdivosť tohto tvrdenia. Názor súdu, že tvrdenie jeho advokáta JUDr. Vajdu
na pojednávaní konanom dňa 05.06.2017 ohľadom tejto skutočnosti je účelové, je nesprávny. Bolopovinnosťou súdu prvej inštancie konkrétnymi dôkazmi a argumentmi preukázať nepravdivosť tohto
tvrdenia. Táto skutočnosť má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie ho
napadnutým rozsudkom zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.137,53 eur s úrokmi z omeškania, ktorú mu

žalobca nikdy nevyplatil. Súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený v
uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/70/2017-742 zo dňa 11.04.2017. Súd prvej inštancie po
vydaní tohto uznesenia nevypočul žiadnu zo strán konania, a to ani žalobcu, hoci bol osobne prítomný na
pojednávaní. Na nariadené pojednávanie nepredvolal žiadnu zo strán konania. Bezdôvodne nevypočul
znalca Ing. Dubovca, svedkyne D. I., R. I., I. X. a I. I.. Všetky návrhy na dokazovanie vznesené zo

strany žalovaného zamietol ako nadbytočné. Súd takto postupoval z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia, čo je odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Navrhuje, aby si odvolací súd prehral
zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 05.06.2017, pretože z neho zistí skutočný priebeh tohto
pojednávania, keďže v zápisnici z pojednávania nie sú zaznamenané všetky prednesy. Od zrušenia
rozsudku súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie a za nezmeneného skutkového stavu veci
čiastočnevyhovel,hocivpredošlomrozsudkuzamietolžalobužalobcuvcelomrozsahu.Dňa05.06.2017

o 8.15 hod. sa vo veci nemalo uskutočniť pojednávanie. Advokát žalovaného JUDr. Vajda včas a riadne
požiadal o odročenie tohto pojednávania a súd jeho žiadosti bezdôvodne nevyhovel. Súd prvej inštancie
žalovaného bezdôvodne nepredvolal na toto pojednávanie a vzhľadom na krátkosť času od doručenia
predvolania na toto pojednávanie advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi mu nedal reálnu možnosť zúčastniť
sa na pojednávaní a navrhnúť vykonanie dôkazov. Od výroku I. rozsudku je závislý výrok č. III. rozsudku

o trovách konania. V prípade úspechu žalovaného v odvolacom konaní bude mať podľa § 255 CSP
nárok na 100 %-nú náhradu trov konania voči žalobcovi. Výrok III. rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, je nesprávny. Pokiaľ ide o výrok IV. rozsudku o
trovách štátu, tento je taktiež nesprávny. Nie je odôvodnený žiadnym ustanovením CSP. Poukazuje na
ustanovenie § 259 CSP, ako aj na judikát R 34/1979. V tomto konaní súd prvej inštancie neprávoplatne

rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a napriek tomu ho zaviazal zaplatiť 1-
icu trov štátu. Takýto výrok je nesprávny, je v rozpore s judikatúrou, ktorou je súd podľa čl. 2 ods. 2 CSP
viazaný. Žalobca vzhľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nikdy nespĺňal zákonné
podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Je vo veľmi dobrej ekonomickej a majetkovej situácii.
I napriek jeho námietkam sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou nezaoberal. U žalobcu neexistujú

dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP spočívajúce v nepriaznivom zdravotnom stave a
sociálnompostavenížalobcu.Žalobcoviničnebránilo,abysipredpodanímžalobydalvyhotoviťznalecký
posudok na cenu stavebných prác a až na základe jeho výsledkov mal podať žalobu na súd. Žalobca
to účelovo neurobil, pričom sa spoliehal, že súd mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov a nebude
platiť trovy dôkazov. Podľa platnej judikatúry, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí

súd prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania
na strane žalobcov a na strane žalovaného. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že súd vôbec
neskúmal jeho majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery. Poukazuje aj na nález Ústavného
súdu SR I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010. V ostatnom sa pridržiava jeho doterajších vyjadrení. Navrhuje,
aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky č. I., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie. Proti výroku č.

II. rozsudku odvolanie nepodáva. Zároveň si uplatňuje nárok na 100 % trov konania pred súdom prvej
inštancie a trov odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení odmieta tvrdenie žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie úplne a správne. Vychádzal pritom z

právneho záveru obsiahnutého v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne druhu a rozsahu stavebných prác, ktoré mal vykonať pri rekonštrukcii rodinného
domu žalobcu. Počas celého konania sa správal pasívne. Správne preto súd vychádzal zo znaleckého
posudku č. 4/2013, v ktorom znalec určil hodnotu stavebných prác na základe obhliadky na mieste
samom. Žalobca k tomuto znaleckému posudku nemal žiadne výhrady. Súd jasne, určite a zrozumiteľne

odôvodnil svoje rozhodnutie. Prvostupňový súd správne vyhodnotil zmenu správania žalovaného vo
veci spochybňovania sumy preddavkov, ktoré prevzal od žalobcu na vykonanie diela, ako účelové.
Žalobca sumu prevzatých preddavkov v uvedenej výške 17.037,53 eur preukázal. V tejto súvislosti
žalobca poukazuje na písomné dôkazy (pokladničné doklady podpísané žalovaným), ako aj na výpoveď
žalovaného na pojednávaní 15.11.2010. Prvostupňový súd správne zamietol aj návrhy žalovaného na

vykonanie dokazovania, ktoré aj náležitým spôsobom zdôvodnil. Žalobca žiada rozsudok potvrdiť ako
vecne správny.5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu udáva, že toto vyjadrenie neobsahuje dátum jeho
napísania. Žalobca je v tomto konaní zastúpený advokátom, a preto sa na takéto podanie neprihliada.
Trvá na svojej odvolacej námietke, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože nie

je odôvodnený podľa § 220 ods. 2 CSP. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že ustanovenie §
220 ods. 2 CSP kladie na odôvodnenie rozsudku prísnejšie požiadavky, ako ich kládlo ustanovenie §
157 ods. 2 OSP. Judikatúra Ústavného súdu SR, na ktorú poukázal, vychádzala z ustanovenia § 157
ods. 2 OSP. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/509/2014 zo dňa 28.08.2014,
z ktorého vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov

konania. Tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR v Prahe, sp. zn. 2 Cdon 257/1997 zo dňa
29.10.1997, podľa ktorého dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Ide o
toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Civilný sporový poriadok podstatne
posilnil procesnú zodpovednosť žalobcu za všetky jeho tvrdenia. Žalobca mal povinnosť tvrdenia, t.j.
povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne mal dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať

dôkazné prostriedky na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca bol v konaní pasívny, svoje dôkazné bremeno
neuniesol. Žalovaný nemal dôkazné bremeno v konaní, pretože sa v tomto konaní voči žalobcovi ničoho
nedomáhal. Výsluchom svedkov, ktorí boli vypočutí, preukázal druh a rozsah stavebných prác, ktoré
vykonal na rodinnom dome č. 603 v F.. Ak by súd prvej inštancie vyhovel návrhom na doplnenie
dokazovania výsluchom znalca Ing. Dubovca, výsluchom strán konania a výsluchom svedkov D. I., R.

I., I. X. a I. I., bolo by sa potvrdilo, že žaloba voči nemu je bezdôvodná. Tieto návrhy súd bezdôvodne
zamietol. V priebehu konania nebolo hodnoverne preukázané, že žalobca mu na preddavkoch vyplatil
sumu 17.037,53 eur. Dôkazné bremeno ohľadom týchto tvrdení zaťažovalo žalobcu. V priebehu
konania namietol pravdivosť listinných dokladov predložených žalobcom, ktoré mali preukazovať výplatu
preddavkov. Tieto listinné doklady sú tzv. súkromné listiny. Účastník konania, ktorý túto listinu predloží,

má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho
súdu SR. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s rozpormi
medzi znaleckým posudkom č. 105/2015 zo dňa 29.09.2015 znaleckej organizácie Znalci, s. r. o. a
znaleckým posudkom č. 4/2013 a Dodatkom č. 1 zo dňa 13.11.2013 znalca Ing. Petra Dubovca. Táto
skutočnosťmápritompodstatnývýznampretotokonanie.Vostatnomsapridržiavadoterajšíchvyjadrení

a žiada napadnutý rozsudok zrušiť vo výrokoch I., III. a IV.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov daných

ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch I., III., IV. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudku súdu prvej inštancie sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka čo do výroku II., ktorý nebol

napadnutý odvolaním.

9. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie tak, ako vyplývajú z odôvodnenia jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

10. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

11. Počnúc od 01.07.2016 sa stal účinným zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý sa v

zmysle svojho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vzťahuje aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Odvolateľ - žalovaný na viacerých miestach odvolania poukazuje aj na porušenie jeho práva na
spravodlivý proces, ku ktorému okrem iného malo dôjsť aj tým, že súd ho nepredvolal na pojednávanie

nariadené na deň 05.06.2017 o 8.15 hod. a na žiadosť jeho advokáta JUDr. Vajdu pojednávanie
neodročil.13. V zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd
na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu, stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej
výsluch.

14. V zmysle ustanovenia § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby
mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

15. V zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť.

16. Pokiaľ ide o predvolanie na pojednávanie, postup pri predvolávaní v čase nariadenia pojednávania
na deň 5. júna 2017 upravovalo vyššie citované ustanovenie § 178 CSP. Z citovaného ustanovenia

vyplýva, že súd má povinnosť predvolať na pojednávanie zástupcu strany, stranu predvolá iba vtedy,
ak zváži, že je nevyhnutné vykonať jej výsluch. V zmysle citovaného ustanovenia súd prvej inštancie
správne na pojednávanie predvolal iba zástupcu žalovaného JUDr. Vajdu, ktorý bol predvolaný s
dostatočným časovým predstihom, keď predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené do vlastných
rúk dňa 27.05.2017. Je na zástupcovi, aby sa skontaktoval so svojím klientom a oznámil mu termín

pojednávania. Ak zástupca so svojím klientom nemajú dohodnutý spôsob, ako sa v takýchto situáciách
skontaktovať a nevedia sa skontaktovať, nemôže to byť na ťarchu protistrany, pretože by bola porušená
rovnosť v konaní. Súd nemal povinnosť osobne predvolať žalovaného, pretože jeho výsluch (ktorý je
súd povinný vykonať iba na návrh) už v konaní vykonaný bol. Zároveň možno konštatovať, že nebol
oznámený a preukázaný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Takýmto dôvodom nemôže byť

skutočnosť, že zástupca nemá kontakt na svojho klienta. Rovnako, pokiaľ poukazoval na konanie
iného pojednávania, z obsahu spisu vyplýva, že takéto predvolanie zástupca žalovaného nepreukázal
(aj to by mohlo byť po preukázaní dôvodom na odročenie iba vtedy, ak by nebolo možné od
žalovaného spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť substitučným zástupcom). V
tejto súvislosti treba poukázať aj na dlhodobé správanie sa žalovaného v konaní, keď vo veci bolo

nariadených množstvo pojednávaní, ktorých sa spravidla osobne nezúčastňoval, aj jeho výsluch mohol
byť uskutočnený až po použití poriadkových opatrení zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd
konštatuje, že postup súdu prvej inštancie v súvislosti s nepredvolaním žalovaného na pojednávanie
nariadené na deň 5. júna 2017 a neodročením tohto pojednávania bol zákonný.

17. Odvolateľ ďalej namieta porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ide o odvolací dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Podporušenímprávana
spravodlivýprocestrebarozumieťnesprávnypostupsúduspočívajúcipredovšetkýmvzjavnomporušení

kogentných procesných predpisov, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho
rámca. Nepochybne pojem „spravodlivý súdny proces“ vo svojom obsahu zahŕňa aj požiadavku na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Pokiaľ však ide o porušenie práva na spravodlivý súdny
proces v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia, je tu potreba individuálneho hodnotenia každej
konkrétnej veci. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR,

zákon nevyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia reagoval na všetky skutočnosti tvrdené stranou,
dôležité je, aby sa vysporiadal so skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Odôvodnenie
musí obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Toto základné právo
strany sporu však nemožno interpretovať ako právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami.

18. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá definované v ustanovení
§ 220 ods. 2 CSP pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú
jeho skutkové a právne úvahy, prečo rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Zároveň súd
prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo nevykonal dôkazy navrhované žalovaným. V ďalšom sa preto

odvolací súd bude venovať jednotlivým konkrétnym námietkam žalovaného proti skutkovým a právnym
záverom súdu prvej inštancie.19. Základnou zásadou, na ktorej je postavené civilné sporové konanie, je zásada rovnosti účastníkov
a kontradiktórny proces (čl. 6 základných princípov CSP). Inštitútmi na zabezpečenie kontradiktórneho
sporového konania založenom na prejednacom princípe a koncentrácii konania sú predovšetkým

prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania. Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky. Na jednej strane je tu právo strany na uplatnenie prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany. Toto právo však, aby bolo účinne využité, musí byť uplatnené včas. Zákon tak

kladie zvýšenú požiadavku na dostatočnú aktivitu a bdelosť procesnej strany, keď nevyužitie uvedených
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v správnom čase môže byť na ujmu
strany.

20. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
11Co/70/2017-742 zo dňa 11. apríla 2017) konštatoval, že rozhodnutie sporu sa odvíja aj od správneho

vyhodnotenia dôkazného bremena tej-ktorej sporovej strany, ktoré sa odvíja od predmetu konania.
Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 5.994,82 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktorú sumu predstavujú poskytnuté a nedôvodne zadržané nevyúčtované preddavky, ktoré
poskytol žalovanému.

21. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno žalobcu sa vzťahovali na preukázanie, že preddavky v
uvedenej výške žalovanému poskytol. Pokiaľ sa žalovaný ale v konaní bránil a tvrdil, že tieto poskytnuté
preddavky predstavujú cenu diela vykonaného pre žalobcu, dôkazné bremeno na vykonanie diela a jeho
cenu zaťažovalo žalovaného.

22. Okresný súd už v predchádzajúcom rozhodnutí (rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/94/2008-699 zo dňa 20. júna 2016) došiel k záveru, že žalobca na preddavkoch vyplatil skutočne
žalovanémusumu17.037,53eur,akototvrdilvpodanejžalobe,vychádzajúczozáveru,žežalovanýtieto
tvrdenia nespochybnil. K spochybneniu skutkových tvrdení žalobcu o vyplatených preddavkoch vo výške
17.037,53 eur došlo až po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, čo súd prvej inštancie (viď

6. odsek odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) nepovažoval za náhodu, ale účelové správanie sa
žalovaného. Súd preto zotrval na tom, že žalobca na preddavkoch vyplatil žalovanému sumu 17.037,53
eur. Tento záver považuje odvolací súd za správny.

23. Skutkové tvrdenia žalobcu, že na preddavkoch vyplatil žalovanému sumu 17.037,53 eur, boli

produkované už v podanej žalobe, ktorá bola na súd podaná 06.06.2008. Ani v písomnom vyjadrení,
ani pri svojom výsluchu žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnil, ba pri svojom výsluchu
potvrdil, že mal k dispozícii bankovú kartu žalobcu. Zmena v obhajobe žalovaného nastala až po
vydaní vyššie uvedeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, keď právny zástupca žalovaného
na pojednávaní konanom dňa 05.06.2017, t.j. cca po 9 rokoch od začatia súdneho sporu prvýkrát

zospornil skutkové tvrdenia žalobcu o vyplatení sumy 17.037,53 eur. Do tohto momentu sa žalovaný
opakovane, či už prostredníctvom písomných vyjadrení, prostredníctvom svojho zástupcu alebo pri
svojom výsluchu vyjadroval k podanej žalobe, pričom výška plnenia zo strany žalobcu spochybnená
nebola. Spochybnenie skutkových tvrdení žalobcu cca po 9 rokoch vedenia sporu nemožno považovať
nauskutočnenévčas,akonatosprávnepoukázalsúdprvejinštancie.Správnepotomsúdprvejinštancie

na prostriedok procesnej obrany žalovaného - popretie skutkových tvrdení žalobcu, ktorý nebol urobený
včas, neprihliadol (§ 153 ods. 1 - 3 CSP).

24. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

25. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

26. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.27. Okresný súd potom správne vychádzal zo záveru, že žalobca žalovanému na preddavkoch vyplatil
sumu 17.037,53 eur. Bolo preto na žalovanom, ktorý sa bránil tým, že vyplatené preddavky predstavujú

cenu diela vykonaného pre žalobcu, aby preukázal rozsah stavebných prác a ich cenu.

28. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že bola uzatvorená ústnou formou zmluva o dielo v zmysle
§ 631 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej vykonal žalovaný pre žalobcu stavebné práce na
rekonštrukcii jeho rodinného domu. Stavebné práce sa vykonávali postupne a ich rozsah sa priebežne

navyšoval. Spornou skutočnosťou však medzi stranami zostal rozsah stavebných prác, ktoré vykonal
žalovaný pre žalobcu a ich cena.

29. Pokiaľ ide o výpovede sporových strán, ktoré obe - žalobca aj žalovaný, boli v konaní vypočuté,
ich výpovede sa líšili čo do rozsahu stavebných prác, ktoré pre žalobcu vykonal žalovaný. Rovnako
rozporné boli ich tvrdenia o dohodnutej cene diela, pričom z výpovede žalobcu aj žalovaného vyplýva,

že cena nebola dohodnutá za všetky práce, ktoré zahŕňali predmet diela.

30. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že napriek tomu, že
žalovaný mal v konaní dôkaznú povinnosť preukázať rozsah stavebných prác a cenu diela, nesprával
sa v konaní dostatočne bdelo, keď nebol schopný zúčastniť sa ani znaleckej ohliadky za účelom

zistenia rozsahu vykonaných stavebných prác napriek tomu, že z vyjadrení znalca vyplýva, že ho
niekoľkokrát kontaktoval a rovnako ani viacerých nariadených pojednávaní súdu (na ktoré sa dostavil až
po použití poriadkových opatrení zo strany súdu). Návrhy dôkazov sú takisto v zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré musia byť
uplatnené včas. Na poslednom pojednávaní súdu prvej inštancie, ktoré sa konalo 5. júna 2017, žalovaný

prostredníctvom svojho zástupcu navrhol vykonať viacero dôkazov, ktoré súd nevykonal, pričom ich
nevykonanie odôvodnil v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa s ich nevykonaním stotožňuje.
Svedkyňa D. I., ktorej výsluch žalovaný navrhol, bola v konaní vypočutá na pojednávaní dňa 16.04.2012,
rovnako tak bol vypočutý aj súdny znalec Ing. Peter Dubovec na pojednávaní dňa 17.02.2014. Žalovaný
neodôvodnil potrebu opätovného výsluchu svedkyne a znalca. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovaná

svedkyňa I. I. zomrela, teda jej výsluch je nemožný. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch svedkyne I. X.,
možno sa stotožniť s konštatovaním súdu, že tento dôkaz mohol žalovaný navrhnúť už skôr. Zároveň
však je potrebné uviesť, že žalovaný riadne neodôvodnil, na aké skutočnosti má byť svedkyňa vypočutá.
To isté možno konštatovať aj o návrhu na pripojenie spisu týkajúceho sa vyporiadania BSM žalobcu a
jeho bývalej manželky, keď tu nebola preukázaná súvislosť s predmetom dokazovania.

31. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení konštatoval, že okresný súd si zabezpečil
dostatočný skutkový podklad, aby mohol vyhodnotiť rozsah vykonaných prác a cenu diela.

32.Zazákladsvojhorozhodovaniavzalsúdprvejinštancieznaleckýposudokč. 4/2013,ktorývypracoval

znalec Ing. Peter Dubovec. Tento znalecký posudok ocenil stavebné práce vykonané v dome žalobcu
žalovaným tak, ako ich na ohliadke na mieste samom zistil znalec podľa toho, čo mu uviedol žalobca.
Žalovaný sa tejto znaleckej ohliadky z vlastného rozhodnutia nezúčastnil.

33. Rozsah takto vykonaných stavebných prác nezospornil ani žalovaný. Možno konštatovať, že

stavebnépráce,ktorézahrnuldosvojhoposudkuIng.PeterDubovec,sústavebnýmiprácami,naktorých
vykonaní sa zhodli žalobca aj žalovaný. Rovnako ocenenie týchto stavebných prác žiadna zo strán v
podstatnej miere nezospornila.

34.Spornouskutočnosťouvšakostaliďalšiestavebnépráce,ktorýchvykonanietvrdilžalovanýažalobca

ich vykonanie popieral. Bolo preto dôkazným bremenom žalovaného vykonanie týchto prác preukázať
(keďže dôkazné bremeno na rozsah prác mal žalovaný). V tomto smere však žalovaný dôkazné
bremeno neuniesol.

35. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 105/2015 vyhotovený spoločnosťou Znalci, s. r. o., podľa názoru

odvolacieho súdu okresný súd správne z tohto znaleckého posudku nevychádzal, na rozpornosť tohto
posudku poukázal odvolací súd už aj v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Znalecký posudok
spoločnosti Znalci, s. r. o. v zásade prevzal do posudku stavebné práce, na ktorých sa strany konania
zhodli a ktoré ocenil už v svojom posudku Ing. Dubovec, okrem toho zahrnul do svojho posudku aocenil práce, ktorých vykonanie tvrdil žalovaný, vychádzajúc z rozpisu stavebných prác vykonaných
žalovaným. Znalec za účelom zistenia rozsahu stavebných prác a ich ocenenia ani len nevykonal
ohliadku. Vychádzal iba z písomného oznámenia žalovaného. Tento posudok tak okrem stavebných

prác, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a ktoré ocenil už v znaleckom posudku Ing. Dubovec,
zahrnul do posudku ďalšie stavebné práce, ktorých vykonanie nevyplynulo z vykonaného dokazovania.
Zo samotných vyjadrení znalca vyplýva, že vychádzal iba z písomných podkladov žalovaného. Takýto
dôkaz potom neobstojí a súd prvej inštancie správne takýto znalecký posudok nemohol pri rozhodovaní
zohľadniť. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvoláva na výpovede svedkov, v tejto súvislosti odvolací

súd konštatuje, že viacerí z vypočutých svedkov práve popreli vykonanie stavebných prác žalovaným,
keď z ich výpovede vyplynulo, že tieto práce vykonávali samotní svedkovia na účet žalobcu.

36. Dôkazné bremeno na preukázanie rozsahu a ceny stavebných prác zaťažovalo žalovaného. Možno
konštatovať, že žalovaný sa v rozhodnom čase, keď mu patrilo právo využiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, nesprával dostatočne obozretne, keď nevyužil všetky prostriedky,

ktoré mu účinný procesný predpis (najskôr Občiansky súdny poriadok, počnúc od 01.07.2016 Civilný
sporový poriadok) poskytoval. Okresný súd mohol prihliadnuť len na tie stavebné práce vykonané
žalovaným v prospech žalobcu, ktorých vykonanie nebolo z vykonaného dokazovania sporným. Tieto
práce boli ocenené obvyklou cenou vo výške 13.900,- eur. Možno tak konštatovať, že pokiaľ žalobca
žalovanému poskytol preddavky vo výške 17.037,53 eur, žalovanému vznikol nárok len na cenu diela vo

výške13.900,-eur.Zvyšokvyplatenýchpreddavkovvovýške3.137,53eurpredstavujetaknevyúčtované
preddavky, pričom na strane žalovaného ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi.

37. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo veci samej (vo výroku I.) vecne správny.

38. Rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje vecnú správnosť aj čo do výroku III. o trovách konania.
Vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, žalobca sa žalobou domáhal plnenia vo výške 5.994,82
eur. Úspešný bol čo do sumy 3.137,53 eur, jeho neúspech potom predstavuje 2.857,29 eur. Možno tu
konštatovať nepatrný procesný úspech žalobcu, keď z tohto dôvodu okresný súd správne konštatoval,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

39. Vecne správny je aj výrok IV. o povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu v rozsahu 1-ice.

40. Ktorá zo strán a v akom pomere platí trovy štátu, sa odvíja od jej procesného úspechu a neúspechu

v konaní. Už z predchádzajúcej časti rozsudku vyplýva, že úspech žalobcu a žalovaného v konaní,
rovnako aj ich neúspech, je porovnateľný. Práve z tohto dôvodu je logické, aby platili trovy štátu každý v
pomere 1-ice, pričom nárok štátu na trovy sa opiera o ustanovenie § 259 CSP. Oslobodenie žalobcu od
súdnych poplatkov nemá žiadnu relevanciu čo do uloženej povinnosti žalovanému. Ide tu o vzťah štátu
a žalobcu, štát (nie žalovaný) nesie za žalobcu bremeno trov (ktoré by inak nebyť oslobodenia zaplatil

žalobca - 1/2 trov štátu). Žalovaný nie je oprávneným subjektom spochybňovať oslobodenie žalobcu od
súdnych poplatkov, ktoré rozhodnutie nie je ani predmetom odvolacieho prieskumu.

41. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto mu patrí

náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)