Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Eva Behranová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/617/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228544
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114228544.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcov: 1. Bc. C. C., nar.XX.XX.XXXX,
P. XXX, 2. I. C., nar.XX.XX.XXXX, P. XXX, proti žalovanej: C. M., rod. G., o zrušenie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21. októbra
2015 č.k. 24C/96/2014-39, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobcom právo na náhradu
trov konania nepriznal. Súd vrátil žalobcovi v 1. rade súdny poplatok vo výške 9,80 eura a to
prostredníctvom prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 103, 104 ods. 1, § 19
a § 20 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)
a vecne tým, že spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok
konania,ktorásaodvodzujezhmotnéhoprávaatozospôsobilostifyzickejosobymaťprávaapovinnosti.
Subjekt označený v návrhu ako žalovaná by mal byť fyzickou osobou, podľa údajov v návrhu však nie je
možné zistiť, či naozaj takýto subjekt existuje ku dňu podania návrhu, a teda či má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, a teda či môže byť účastníkom konania. Samotní navrhovatelia vychádzajú z predpokladu,
že odporkyňa zomrela v Spojených štátoch amerických. Z tejto skutočnosti, že žalovaná ku dňu podania
návrhu nežila vychádza aj súd, keď osoba C. G. uzavrela manželstvo dňa 24.01.1914 s V. E. v New
Yorku a teda od uzavretia manželstva ku dňu podania návrhu uplynulo 100 rokov. V prípade, že žalovaná
mala v čase uzavretia manželstva 15 rokov, ku dňu podania návrhu by mala minimálne 115 rokov. Pričom
podľa údajov zverejnených na internetových stránkach najstaršia žijúca osoba na svete má 122 rokov.
Na základe citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností súd v zmysle ustanovenia § 104
ods. 1 OSP zastavil konanie, keď žalobcovia podali žalobu voči označenej žalovanej C. M., rodená G.
(pričom podľa zistenia súdu sa vydala za V. E. a nie M.), avšak táto podľa zistení súdu ako aj vyjadrenia
samotným žalobcov zomrela už pred podaním žaloby. Spôsobilosť žalovanej byť účastníkom konania
zanikla dňom jej smrti. Vychádzajúc zo skutkových zistení, a to konkrétne neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania spočívajúceho v procesnej nespôsobilosti žalovaného rozhodol súd o náhrade trov
zastaveného konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP. V danom prípade, pokiaľ existuje na strane
žalovanej nedostatok procesnej spôsobilosti, nie je možné žalovanej priznať resp. nepriznať právo na
náhradu trov konania alebo uložiť povinnosť k náhrade trov konania, a preto bolo potrebné znenie
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP ("Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania")
modifikovať tak, že žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania žalobcu a žalovaného tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcoviv 1. rade prostredníctvom prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov) podľa
trvalého pobytu žalobcu v 1. rade v zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4, 6 a § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. v platnom znení vo výške 9,80 eur, keď zaplatený súdny poplatok 16,50 eur krátil o sumu 6,70
eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.
2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia. K záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná
nie je správne označená, uviedli, že ju označili menom, priezviskom a rodným priezviskom a ďalej
dokladom Obecného úradu Trakovice, že sa v roku 1914 vydala v New Yorku za V. E.. Viac sa im
o žalovanej nepodarilo zistiť, podľa tohto zápisu ju nemožno zameniť s inou osobou. Je v právomoci
súdu, aby si o žalovanej zistil viac. Na lepšiu identifikáciu žalovanej priložili k odvolaniu fotokópiu z
pozemnoknižnej vložky č. 119. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že z návrhu nebolo možné
zistiť, či žalovaná ku dňu podania žaloby existuje, či má spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda, či
môže byť účastníkom konania a tiež, že v čase podania žaloby mala žalovaná minimálne 115 rokov,
teda jej spôsobilosť byť účastníkom konania zanikla dňom jej smrti. Dátum a miesto smrti žalovanej
nepoznáme, teda rovnako ako je možné, že zomrela, je možné aj to, že stále žije. Súd prvej inštancie
neuviedol, kedy presne žalovaná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. V závere uviedli, že C. M.,
rod. G. a C. G. je tá istá osoba. Podľa fotokópie pozemnoknižnej vložky č. 119, je zrejmé, že zápis mena
žalovanej bol vytvorený ešte za Rakúsko Uhorska v maďarčine. V Štátnom archíve v Trnave žalobcovia
zistili, že dedičské konania z okresu Hlohovec evidujú len o roku 1924, všetky staršie boli v minulosti
skartované. Rodičia žalovanej podľa zápisu o sobáši a v pozemkovej knihe sú tie isté osoby. Vzhľadom
na tieto dôvody žiadali o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa(§ 470 ods. 2 veta prvá CSP v
spojení s § 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k
záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho
súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
4. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj v čase podania žaloby bol účinný zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 470 ods. 2 CSP (právne účinky úkonov zostávajú zachované)
je potrebné posudzovať správnosť napadnutého uznesenia podľa predpisov účinných v čase podania
žaloby aj keď účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok nedošlo k zmene obsahu
týchto ustanovení.
6. Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko
účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu aoznačenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
8. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
9.Podľa§104ods.1a2OSPakideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Ak ide o nedostatok podmienky
konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v
konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky
konania odstrániť, konanie zastaví.
10. Žaloba (návrh na začatie konania) musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (označenie súdu,
ktorému je určený; označenie osoby, ktorá návrh podáva; označenie veci, ktorej sa návrh týka; podpis;
dátum) a osobitné náležitosti žaloby (presná identifikácia všetkých účastníkov konania; označenie
zástupcov účastníkov; pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností; označenie dôkazov; to, čoho sa
žalobca domáha). Presná identifikácia účastníkov konania je dôležitá z toho hľadiska, že tieto údaje
tvoria podklad pre skúmanie procesných podmienok, týkajúcich sa spôsobilosti byť účastníkom konania
a ich procesnej spôsobilosti. Ak je účastníkom konania fyzická osoba, treba uviesť jej meno, priezvisko,
bydlisko a štátne občianstvo a ďalší identifikačný údaj, napr. dátum narodenia.
11. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a
povinnosti. Spôsobilosť byť účastníkom konania majú všetky fyzické osoby a vzniká narodením (§ 7 ods.
1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník)azanikásmrťou(§7 ods.2Občianskehozákonníka).Na
nedostatok procesnoprávnej subjektivity prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Pretože
ideoneodstrániteľnúvadukonania,prijejzistenímusíkonaniezastaviť.Napríkladakžalovanýoznačený
v žalobe zomrel pred podaním žaloby, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Nemožno ho odstrániť ani opravou alebo doplnením,
pretože nejde o chybu spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne
správne. Žalobcovia neidentifikovali žalovanú tak, aby bolo možné posúdiť, či má žalovaná spôsobilosť
byť účastníkom konania. Žalovaná je označená len menom, priezviskom a rodným priezviskom, žiadnym
ďalším údajom. Ani zo žalobcami predložených listín (výpis z katastra nehnuteľností, pozemkovoknižná
vložka č. 119, záznam o sobáši) nie je možné zistiť ďalší údaj o žalovanej (bydlisko, dátum narodenia),
ktorý by umožnil súdu skúmať procesnú podmienku konania, ktorou je spôsobilosť žalovanej byť
účastníkom konania.
13. Odvolací súd teda odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle
§ 387 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní
boli neúspešní a o nároku žalovanej nebolo možné rozhodovať vzhľadom na nemožnosť posúdiť jej
spôsobilosť byť účastníkom konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.