Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221449
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:7114221449.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: X. S., rod. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, H., proti žalovaným: v 1/ rade S. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XX, v 2/ rade Z. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, v 3/ rade S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. č. XX, žalované v 1/ až 3/ rade právne zastúpené JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom

E. XX, J., v konaní o zaplatenie 63.383,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/127/2014-139 zo dňa 30. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a
c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol, II. žalobu
zamietol, III. žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa na nariadené pojednávanie nedostavila aj
napriek včas a riadne vykázanému doručeniu, pričom písomným podaním doručeným súdu 16.05.2017
(č.l. 122) požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, aby bol zachovaný princíp rovností zbraní,
pretože požiadala Centrum právnej pomoci o advokáta v zastúpení tohto sporu, keďže aj protistrana
je zastúpená advokátom. Súd žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania nevyhovel a to z dôvodu,
že žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod odročenia, ktorý by súd považoval za dôležitý v zmysle § 183

ods. 1 CSP. Žalobu podala pred cca 2 rokmi a 9 mesiacmi, t.j. mala dostatok času zvoliť si advokáta,
resp. požiadať o jeho ustanovenie Centrum právnej pomoci. Žalobkyňou sa (na rozdiel od žalovaných
v rade 1/ až 3/) stala z vlastnej iniciatívy. Predvolanie na pojednávanie si prevzala 09.05.2017 - 21
dní považuje súd za dostatočnú doba na to, aby si svoje zastúpenie právnym zástupcom zabezpečila.
Okrem týchto dôvodov súd poukazuje aj na skutočnosť, že predmetná vec je vecou „sťažnostnou“ a
samotná žalobkyňa vo svojich predchádzajúcich podaniach žiadalo o konanie vo veci, a to podaním

z 05.09.2016 označenom ako „Urgencia“ (č.l. 73), v ktorom okrem iného uviedla, že má naliehavý
právny záujem vec konanie riešiť, nakoľko jej hrozia existenčné problémy s bývaním, pričom výslovne
napísala: „preto žiadam vo veci konať, pretože mi s dcérou hrozí bezdomovectvo“. Písomným podaním
z 22.12.2016 (č.l. 75) označenom ako „Ospravedlnenie k pojednávaniu“ žalobkyňa výslovne uviedla,
že nebude súdu komplikovať situáciu a súhlasí, aby pojednávanie určené na deň 09.02.2017 bolo
vykonané v jej neprítomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd považoval

žiadosť žalobkyne za obštrukciu a pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný žalobkyňou nemá oporu v platných právnychpredpisoch. Súd poukazuje na to, že záver, že došlo k porušeniu povinnosti nemožno urobiť bez zistenia,
v akom konaní žalovanej strany, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnený
základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou

vzniku škody a ktorého sa dopustili žalované, nie je nárok na náhradu škody daný. V posudzovanom
prípade súd nezistil žiadne konkrétne konanie, či jeho opomenutie, ktorým by žalované 1/ až 3/
(či už spoločne alebo každá samostatne) vo vzťahu k žalobkyni mali porušiť povinnosť vyplývajúcu
zo zákona alebo záväzkovoprávneho vzťahu (z právneho úkonu dvojstranného, či jednostranného,
úradného rozhodnutia, iných právnych skutočností uvedených v zákone). Neposkytnutie peňažných

prostriedkov, či inej pomoci žalobkyni (v pozícii nevesty a švagriny) na úhradu dlhu vzniknutého počas
trvania manželstva nie je porušením žiadnej povinnosti (žiadnym protiprávnym úkonom/konaním), ktoré
by mohlo byť považovaný za príčinu vzniku škody. Poskytnutie peňažných prostriedkov by bolo len
„prejavom dobrej vôle“ žalovanej strany, na ktorý však nie je daný žiaden právom aprobovaný nárok.
Keďže žalované 1/ až 3/ sa voči žalobkyni nedopustili žiadneho protiprávneho konania, neporušili voči
žalobkyni žiadnu právnu povinnosť, nemôžu niesť zodpovednosť za žiadnu škodu, ktorá žalobkyni mala

vzniknúť, resp. aj vznikla. V posudzovanom prípade nielenže nevznikol žiaden deliktuálny záväzok, ale
nebol preukázaný ani vznik iného záväzku (či právneho dôvodu), na základe ktorého by žalobkyňa
mohla úspešne požadovať od žalovanej strany zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná v rade 1/ ako
svokra a žalované v rade 2/ a 3/ ako švagriné nemali a nemajú žiadnu povinnosť vyplývajúcu im zo
zákona (iného právneho predpisu), ako ani povinnosť kontraktuálneho, či iného charakteru, uhrádzať

dlhy žalobkyne, resp. poskytovať jej na požiadanie finančné prostriedky. Žalované 1/ až 3/ nemali
a nemajú túto povinnosť ani vo vzťahu k manželovi žalobkyne, keďže im nebola judikovaná žiadna
povinnosť poskytovať mu výživné. Súd dospel k záveru, že skutok (/ne/konanie - správanie žalovaných
1/ až 3/ opísané žalobkyňou) nezakladá opodstatnenosť nároku uplatňovaného titulom náhrady škody,
ani iným titulom. V nadväznosti na uvedené súd len stručne poznamenáva, že neexistujúci nárok

nemôže byť ani premlčaný. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná žaloba
je zjavne nedôvodná, preto rozhodol o žalobe tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Pokiaľ
ide o návrh žalobkyne na prerušenie konania, tento súd nepovažoval za dôvodný, pretože nielenže
nebolo žalobkyňou preukázané, že nejaké konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na
Okresnom súde Košice I vôbec prebieha, ale aj keby áno tak v takom konaní súd nerieši žiadnu otázku,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, z ktorého dôvodu súd postupoval v zmysle
§ 162 ods. 3 CSP tak, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo
veci samej (výrok I. tohto rozsudku). O trovách konania (výrok III. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262
ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalované 1/ až 3/ boli v celom rozsahu
úspešné, keďže žalobe žalobkyne nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto im súd priznal nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukazuje na to, že
predmetom žaloby je náhrada majetkovej škody, tzv. ujmy, ktorá sa neprejednávala ako hlavný návrh

žaloby, a to škoda na nehnuteľnom majetku. Okresný súd prejednával zmätočne inú vec, ktorá nesúvisí
s návrhom o žalobe a pochybil. Sudkyňa vykonala rýchly, jediný úkon, pojednávanie, na ktoré prišla
pripravená ukončiť vec neprejednanú. Obsah rozsudku je klamlivý, nezakladá sa na pravde a vôbec nie
je predmetom žaloby. Sudkyňa vôbec neriešila majetkovú škodu, ktorá je predmetom žaloby, ale riešila
neznáme a nepodstatné medziľudské vzťahy. Vznáša námietku na sudkyňu JUDr. Zuzanu Krivdovú,

ktorú považuje za zaujatú voči sebe. Uvedená sudkyňa porušila všetky zákony podľa Občianskeho
súdneho poriadku, ako aj Trestný zákon. Ako žalobca nesie dôkazné bremeno, ale pre procesné
pochybenia nie je schopná sa dopracovať k dokazovaniu. Sudkyňa jej odoprela advokáta. Odročenie z
pojednávania z 30.05.2017 nevykonala napriek tomu, že čaká na rozhodnutie Centra právnej pomoci
vo veci zastúpenia. Nie je možné, aby sudca odoprel advokáta, zvlášť vtedy, keď si ho žalobcovia

zabezpečili tiež. Zo zákona má nárok na právneho zástupcu, čo sudkyňa odmietla. Ďalej odmietla
lustrovať a šetriť jej dôkazy v Košiciach, ktoré majú súvis so žalobou s odôvodnením, že je to
nepodstatné. Na opakované žiadosti žalobkyne súd nevybavoval zvukové nahrávky, tie jej prišli až po
rozsudku zo dňa 30.05.2017, aj to poškodené, miestami porušované. Žalované v žalobe klamú, klamú aj
svojho zástupcu. Keďže ako žalobkyňa nemala ako uplatňovať svoje procesné dôkazné návrhy, pretože

jej sudcom boli odopierané základné úkony ako účastníkovi a navrhovateľovi žaloby, podala na Okresnú
prokuratúru Námestovo trestné oznámenie. Ďalej predkladá potvrdenie, že úmyselným trestným činom
ju žalované poškodili na majetku. Dňa 21.06.2017 škoda majetková bola vyčíslená na 70.000,- eur.
Vec bude riešená na OR PZ Košice, o čom predkladá dôkaz - potvrdenie o škode 70.000,- eur. Žalobamá tiež znaky naliehavého právneho záujmu a má znaky trestných skutkov. Rozsudok považuje za
neplatný, súd použil nesprávny právny predpis, nesprávne ho vyložil, na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval, vyvodil unáhlené a nesprávne závery. Zároveň žiada odvolací súd, aby jej vyhovel a nariadil

OS Námestovo vylúčenie sudkyne JUDr. Zuzany Krivdovej z predmetnej žaloby. Žiada od odvolacieho
súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a zamietol náhradu trov konania s tým, že sa vec opäť vráti do
konania.

4.Vpriebehuodvolaciehokonaniapodalažalobkyňanávrh,ktorýoznačilaakonávrhnaobnovukonania.

Uvádza v ňom, že disponuje dôkazmi, ktorými sa súd vôbec nezaoberal. Žiada preto povoliť obnovu
konania v zmysle jej žalobného návrhu.

5. V priebehu odvolacieho konania podala žalobkyňa aj podanie, ktoré označila ako návrh na vrátenie
veci - žaloby na OS Námestovo, v ktorom žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
späť do konania.

6. Žalované v 1/ až 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uvádzajú, že rozsudok Okresného súdu Námestovo
považujú za správny. Súd v ňom formuloval odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania, spĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Ako celá žaloba, tak aj odvolanie žalobkyne je zmätočné. Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Z obsahu odvolania nie je zrejmé, no je možné sa domnievať, že žalobkyňa sa už domáha zaplatenia
sumy 70.000,- eur. Stotožňujú sa s názorom súdu, že pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa
dopustili žalované, nie je nárok na náhradu škody daný. V posudzovanom prípade súd nezistil žiadne
konkrétne konanie či jeho opomenutie, ktorými by žalované v 1/ až 3/ rade vo vzťahu k žalobkyni mali

porušiť povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo záväzkovoprávneho vzťahu. Neposkytnutie peňažných
prostriedkov či inej pomoci žalobkyne na úhradu dlhu vzniknutého počas trvania manželstva nie je
porušením žiadnej povinnosti. Poskytnutie peňažných prostriedkov by bolo len prejavom dobrej vôle
žalovanej strany, na ktorý však nie je daný žiaden právom aprobovaný nárok. Je správny záver súdu,
že skutok nezakladá opodstatnenosť nároku uplatňovaného titulom náhrady škody ani iným titulom. Čo

sa týka odvolania žalobkyne voči priznanej náhrade trov konania, toto považujú taktiež za nedôvodné,
pretože práve žalobkyňa spôsobila podanie nedôvodnej žaloby, že žalované musia účelne brániť svoje
právo prostredníctvom advokáta. V zmysle zásady iura novit curia nepovažujú za potrebné uvádzať
ustanovenia príslušných zákonov, no dovolia si poukázať v rámci procesnej obrany na ust. § 371 CSP,
podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Navrhujú preto, aby odvolací súd uznesením

nepripustil požadovanú zmenu žaloby a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Žiadajú, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal im náhradu trov konania v odvolacom konaní.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných udáva, že žaloba nemohla byť posúdená objektívne
vecne z dôvodu, že prvostupňový súd ani neriešil petit žaloby ako taký. Vznikla jej škoda, za ktorú

sú zodpovedné žalované v 1/ až 3/ rade. Trvá na odvolaní. Podala aj trestné oznámenie na OR PZ
Dolný Kubín. Výpoveď k žalobe podala aj na OR PZ v Košiciach. Má právo, aby sa aj žaloba riadne
prešetrila. Žalované si najali advokáta, nech si ho hradia, zrejme na neho majú finančné prostriedky. Ona
na advokáta nemala, preto požiadala Centrum právnej pomoci Košice o ustanovenie advokáta. Dáva
na vedomie odvolaciemu súdu, že dňa 24.10.2017 ju telefonicky kontaktovali z Centra právnej pomoci,

kde jej uznali a pridelili na zastúpenie advokáta. Žiada odvolací súd, aby povolil zmenu žaloby z titulu
náhrady škody vo výške 70.000,- eur. Zotrváva na návrhu na zrušenie rozsudku okresného súdu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd návrh
žalobkyne na prerušenie konania zamietol, potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výrokoch II.,
ktorým súd žalobu zamietol a III., ktorým žalovaným v 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu, zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Z dôvodu, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania požiadala o zmenu žaloby, a to o rozšírenie
žaloby o sumu 6.616,10 eur (ako rozdielu medzi sumou 70.000,- eur, ktorú chce žalovať po pripustenízmenyasumou63.383,90eur,ktorájepredmetompôvodnejžaloby),súdnávrhnazmenužalobyposúdil
v zmysle ust. § 371 CSP, podľa ktorého ustanovenia žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

10. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmena žaloby v odvolacom konaní zo zákona
nie je prípustná. Odvolací súd teda návrh žalobkyne na zmenu žaloby nepripúustil.

11. Odvolací súd preskúmal aj výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh žalobkyne na
prerušenie konania zamietol. Žalobkyňa sa aj v odvolacom konaní domáhala prerušenia konania z tých

istých dôvodov ako v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j. že pred Okresným súdom v Košiciach
prebiehajú konania v súvisiacich veciach. Súd tieto jej žiadosti posúdil ako odvolacie námietky proti
výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď návrh na prerušenie konania
zamietol, je vecne správne. Odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, konštatuje, že nie sú splnené

podmienky dané ust. § 164 CSP pre fakultatívne prerušenie konania. Žalobkyňa nepreukázala, že
konania, ktoré prebiehali pred Okresným súdom v Košiciach, môžu mať význam pre rozhodnutie v
súdenej veci. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že pokiaľ je žalobkyňa účastníčkou týchto konaní,
musí disponovať písomnosťami týkajúcimi sa týchto konaní, ako je podaná žaloba, príp. rozhodnutia v
nich vydané, ktoré jej nič nebránilo predložiť súdu.

13. Pokiaľ však ide o výroky II., III. rozsudku, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd žalobu
zamietol a rozhodol o nároku účastníkov na náhradu trov konania, nesprávnym procesným postupom
predchádzajúcim vydaniu tohto rozhodnutia znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok

nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1, ako čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
garantujú každému právu na spravodlivý súdny proces, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj v procesných
kódexoch upravujúcich civilné konanie pred súdom. V súčasnosti je týmto procesným kódexom, ktorý sa

na súdenú vec vzťahuje, Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, pričom v zmysle ust. § 470 ods.
1 uvedeného procesného predpisu platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

15. Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo každého účastníka právom upraveného
konania voči štátu, ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému spravodlivý
výsledok konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že neúspech v súdnom konaní nemožno
automaticky považovať za porušenie základného práva. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Porušením práva na spravodlivý proces je tak faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca
strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní.

16. Jednou zo súčasti koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní,
ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za
podmienok,ktoréniesúpodstatnenevýhodnejšienežpodmienky,zaktorýchtoutomožnosťoudisponuje
druhý účastník. Jedným z inštitútov, ktoré slúžia na zabezpečenie rovnosti strán sporu, je všeobecná

poučovacia povinnosť súdu voči stranám sporu.

17. V zmysle ust. § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a
povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

18. V zmysle ust. § 160 ods. 2 CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.19. Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje význam práva na právnu pomoc poskytovanú buď
prostredníctvom advokáta alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci
prostredníctvom Centra právnej pomoci je alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré

v dôsledku svojej materiálnej situácie nemôžu využívať právne služby advokáta. Uvedené poučenie by
mal poskytovať súd na začiatku konania, môže ho však poskytnúť kedykoľvek v priebehu konania, pokiaľ
si to prejednávaná vec vyžaduje.

20. V súdenej veci odvolací súd konštatuje, že strany sporu v rozpore s citovaným ustanovením neboli

poučené o možnosti zvoliť si advokáta, ako aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Pokiaľ
tak potom žalobkyňa neučinila na začiatku konania, ale až pred nariadením pojednávania, nemožno
jej vyčítať účelovosť postupu a z uvedeného dôvodu vec prejednať a rozhodnúť, keď si súd nesplnil
jednu zo základných procesných povinností, ktorá mu zo zákona vyplýva. Tým, že okresný súd vec
prejednal a rozhodol bez toho, aby vyčkal na rozhodnutie Centra právnej pomoci o žiadosti žalobkyne
o určenie advokáta, znemožnil žalobkyni uplatniť si procesné práva, ktoré jej z Civilného sporového

poriadku vyplývajú, čím jej odňal právo na spravodlivý súdny proces.

21. Právo na obhajobu, či už sa obhajovať sám alebo prostredníctvom splnomocneného advokáta, je
základným ústavným právom každej strany sporu.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že zo správy Centra právnej pomoci, Kancelária Košice,
ktorú si odvolací súd vyžiadal, vyplýva, že žalobkyni bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci
a bola jej určená advokátka JUDr. Lucia Krausová, so sídlom G. XXX/XX, J. na zastupovanie v súdenej
veci.

23. Popísané pochybenia v postupe súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za tak podstatné,
že z uvedeného dôvodu musel pristúpiť k zrušeniu rozhodnutiu vo výrokoch II., III. napadnutého
rozsudku a vráteniu veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je
spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Pokiaľ došlo

k vydaniu napadnutého rozsudku v konaní, kde bolo zásadným spôsobom porušené právo žalobkyne
na spravodlivý proces, bolo jej znemožnené uplatnenie jej procesných práv, táto skutočnosť bráni
odvolaciemu súdu vykonať meritórny prieskum napadnutého rozsudku, hoc by aj tento rozsudok bol
vecne správny.

24. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta zaujatosť zákonnej sudkyne, odvolací súd konštatuje, že
námietka zaujatosti neobsahuje náležitosti, ktoré vyplývajú z ust. § 52 ods. 2 CSP (v námietke zaujatosti
musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý
má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode dozvedela a dôkazy na
preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť), na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti, súd neprihliada. Zároveň sa na námietku
zaujatosti neprihliada, ak sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo
jeho rozhodovacej činnosti. Námietka žalobkyne neobsahuje povinné obsahové náležitosti a zároveň
možno konštatovať, že okolnosti, ktoré namieta, spočívajú v procesnom postupe zákonnej sudkyne a
jej rozhodovacej činnosti. Preto na takto vznesenú námietku zaujatosti prihliadať nemožno.

25. Odvolací súd zároveň konštatuje, že pokiaľ ide o podanie žalobkyne označené ako ,,obnova
konania“, súd toto podanie podľa obsahu posúdil ako doplnenie odvolacích dôvodov. Hoci toto podanie
bolo podané po lehote na podanie odvolania, v zásade išlo o zopakovanie dôvodov nesprávnosti
napadnutého rozsudku, ktoré žalobkyňa uviedla už vo včas podanom odvolaní.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť tak, aby stranám sporu
umožnil uplatnenie procesných práv, ktoré im vyplývajú z Civilného sporového poriadku. Vzhľadom

na skutočnosť, že s právoplatnosťou dňa 05.01.2018 bola žalobkyni určená advokátka JUDr. Lucia
Krausová, bude potrebné, aby okresný súd opätovne vec prejednal a rozhodol, berúc do úvahy toto
zastúpenie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného a odvolacieho
konania.28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)