Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37P/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117201329
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117201329.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté deti V., T., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zast.
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: J. V.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. S. XXX, S., t. č. L. cesta XXX, A. A. a otca T. V., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom F. S. 100, S., o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia maloletých detí, takto

r o z h o d o l :

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi V., T., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX
každý párny týždeň bežného roka v mesiaci od stredy od 19:00 hod do nedele do 17:00 hod.

Otec je oprávnený maloleté deti v stanovené dni a hodiny prevziať pred vchodom do obytného domu
matky a je povinný v stanovené dni a hodiny maloleté deti matke odovzdať pred vchodom do obytného
domu matky.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a styk
otcovi s maloletými deťmi umožniť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd priznáva znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi, s miestom výkonu činnosti M. Rázusa 782/31,
Bojnice, zapísanému v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 914 911, znalecké vo výške 840,0 €.

Otec maloletých detí je povinný zaplatiť znalcovi W.. Andrejovi Benkovičovi, s miestom výkonu činnosti
M. Rázusa 782/31, Bojnice, zvyšnú časť znalečného v sume 170,03 € na účet, vedený vo Všeobecnej

úverovej banke, a.s., J.: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Matka maloletých detí je povinná zaplatiť znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi, s miestom výkonu
činnosti M. Rázusa 782/31, Bojnice, znalečné v sume 420,03 € na účet, vedený vo Všeobecnej úverovej
banke, a.s., J.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/23/2017 - 58 zo dňa 27.07.2017 v

časti uloženia povinnosti matke zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo
výške 250,- €.

Súd rodičom maloletých detí V., T., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX ukladá povinnosť
absolvovať poradensko - psychologický proces na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 25. 01. 2017 domáhal zmeny
výchovného prostredia maloletých detí tak, že súd zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov s týždenným intervalom striedania, výživné ani jednému z rodičov neurčí, trvalé bydlisko
detí určiť na adrese F. S. XXX, S.. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti majú silné citové väzby na
obidvoch rodičov. Zároveň poznamenal, že od júna 2016 ako skončil zamestnanie v Bratislave a vrátil
sa do Banskej Bystrice maloleté deti trávia u neho viac času v mesiaci ako u matky, hlavne je to tak
u syna. Vo svojom vyjadrení a na pojednávaní doplnil, že na výchove maloletých detí sa podieľal od
začiatku. Poznamenal, že maloletý je u neho v priemere 9 mesiacov z roka, maloletá zhruba 5 mesiacov.

Podotkol, že chce, aby maloleté deti nešpekulovali a v prípade problému hneď neutekali buď k jednému
alebo k druhému rodičovi, ale aby mali nastavené pevné pravidlá. Poznamenal, že maloletý bol u neho
celý mesiac január, február, v marci bol u matky iba 6 dní. Ďalej sa vyjadril k režimu maloletých detí, k
záujmovej činnosti, k zdravotnej starostlivosti.

2. Matka maloletých detí s návrhom otca nesúhlasila, poznamenala, že otec má neobmedzený styk s
maloletými deťmi čo aj využíva, pričom ona mu v styku s maloletými deťmi nebráni. Podľa jej názoru
by nebolo dobre, aby maloleté deti mali presne stanovené, že jeden týždeň budú u nej a druhý týždeň
u otca. Výhrady voči starostlivosti otca o maloleté deti neuviedla žiadne. Poznamenala, že má strach z
komunikácie s otcom, nakoľko tento máva výbuchy hnevu. Súhlasila s vyjadrením otca ohľadom režimu

maloletých detí, ich záujmovej činnosti, zdravotnej starostlivosti.

3. Opatrovník maloletých detí vykonal sociálne šetrenie v rodine maloletých detí, v rámci ktorého vypočul
aj maloleté deti. Z pohovoru vyplynulo, že maloleté deti majú dobrý vzťah k obom rodičom. Maloletý T.
uviedol, že by chcel, aby to zostalo tak, ako je to doteraz, že k otcovi by chodil kedy by on chcel a kedy by

to otcovi vyhovovalo a trávil by u neho čas tak dlho, ako by on chcel. Striktne určený pobyt u jedného z
rodičov považoval za „väzenie“. Striedavú osobnú starostlivosť odmietal. Maloletá T. uviedla, že by bolo
lepšie striedať sa po týždni z dôvodu, že teraz keď chodí tak „hala bala“, tak sa nevie rozhodnúť u ktorého
z rodičov chce byť. Opatrovník poznamenal, že rodičia počas pohovoru neadekvátne komunikovali
medzi sebou, popierali výpovede jeden druhého. Na základe uvedených skutočností opatrovník navrhol,

aby rodičom bola uložená povinnosť absolvovať poradensko - psychologický proces.

4. Zo správy z poradensko - psychologického procesu vyplýva, že maloleté deti majú pozitívne citové
väzby k obidvom rodičom, ani jedného rodiča nezavrhujú, majú záujem stretávať sa s obidvomi. Väčší
pocit istoty a bezpečia sa ukazuje k matke, k otcovi tiež prežívajú pozitívne emocionálne väzby, ale

zároveň sa ukazuje väčší pocit strachu a neprirodzeného rešpektu. Zároveň bola v interakcií súrodencov
vnímaná čiastočná rivalita a sebapresadzovanie ich názoru. V rámci procesu taktiež boli zistené
odlišné výchovné prístupy rodičov maloletých detí. Opatrovník maloletých detí odporučil súdu znalecké
posúdenie osobnosti členov rodiny.

5. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol ustanovený znalec z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Andrej Benkovič, ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 119/2017. V závere znaleckého posudku odporučil, aby maloleté deti zostali
v starostlivosti matky a aby bol upravený styk maloletých detí s otcom od štvrtka do nedele aj s
prespávaním každý druhý víkend. Zároveň znalec vo svojich záveroch uviedol, že bola zistená vzťahová

väzba k obom rodičom. V štruktúre osobnosti matky nebola zistená žiadna psychopatológia, ktorá by
bola v rozpore so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti. Negatívom je z hľadiska posudzovania
výchovného štýlu určitá benevolentnosť vo výchove, čo spôsobuje laxnosť v prístupe maloletých detí
k ich povinnostiam všeobecne. V štruktúre osobnosti otca boli zistené negatíva v tom smere, že v
starostlivosti a výchove má zvýšenú tendenciu reagovať impulzívne, agresívne, čo obidve maloleté deti v

rámci znaleckého vyšetrovania zmieňujú. Otec je síce spôsobilý zabezpečovať základnú starostlivosť, je
aj vo výchove dôsledný, ale jeho výchovný štýl je autoritatívny, zameraný na neprimerané presadzovanie
svojich požiadaviek a potrieb voči požiadavkám a potrebám maloletých detí. Otec uprednostňuje
svoju moc bez dostatočného akceptovania maloletých. V priebehu znaleckého vyšetrovania maloletý
opätovne uviedol, že odmieta striedavú starostlivosť, chce zachovať osobnú starostlivosť matky a k

otcovi chce chodiť na styk podľa jeho záujmu. Maloletá deklarovala, že chce byť rovnako u otca aj umatky s frekvenciou jedného týždňa. Znalec ďalej konštatoval, že nedostatočné, neúplné vymedzenie
styku otca s deťmi spôsobuje určitú zištnosť zo strany maloletých detí, ktoré vzhľadom k ich vývinovému
obdobiu môže túto situáciu istým spôsobom zneužívať. Rozhodnutie maloletého T. zostať v starostlivosti

matky,sotcomsastretávať,považovalzaprejavvôlemaloletého,ktorývšaknemusíbyťajvjehozáujme
z psychologického hľadiska, nakoľko maloletý vo svojom vývinovom období sa snaží zo situácie ťažiť
v zmysle úniku zo záťaže a osobných ziskov. Znalec považoval výpoveď maloletého za vierohodnú a
úprimnú, vyjadril sa však, že názor maloletej T. môže byť výsledkom manipulovania zo strany otca. Zo
záverov znaleckého dokazovania taktiež vyplynulo, že maloletý má z otca strach a z tohto dôvodu má

problémy vyjadrovať svoje postoje a názory, resp. v prítomnosti otca sa vyjadruje tak, ako to on chce
počuť. Maloletá T. je menej kritická voči osobe otca, v jeho prítomnosti, v porovnaní so situáciou, kedy
otec nie je prítomný.

6. Po vykonaní znaleckého dokazovania opatrovník odporučil návrh otca na zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti zamietnuť a upraviť styk otca s maloletými deťmi. Matka nemala žiadne

výhrady k podanému znaleckému posudku. Otec maloletých detí neuviedol žiadne písomné námietky k
znaleckému posudku, ústne sa vyjadril k znaleckému posudku a poprel závery znalca, ktoré vykresľujú
jeho vzťah k maloletej dcére.

7. Po vykonaní znaleckého dokazovania otec doplnil, že obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o

maloleté deti, pričom maloletá T. chodí k nemu častejšie, každý mesiac zhruba na dva týždne, maloletý
T. chodí k nemu menej. Taktiež poznamenal, že podľa jeho názoru nie sú s matkou jednotní ohľadom
výchovy maloletých detí. Na pojednávaní po vykonaní znaleckého dokazovania matka poznamenala,
že maloleté deti nechodia spolu k otcovi, raz ide k otcovi maloletá, potom následne maloletý. Maloletý
T. chodí k otcovi na 4 - 6 dní, maloletá chodí na týždeň aj na dlhšie. Opatrovník zotrval na zamietnutí

návrhu a na úprave styku otca s maloletým. Otec vzhľadom na výhrady k znaleckému posudku navrhol
vypočuť osobne maloleté deti a zistiť ich názor.

8. Súd si vyžiadal rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica vydané v priestupkovom konaní dňa
25. 04. 2018, na základe ktorého bol otec maloletých detí uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že matke maloletých detí posielal vulgárne SMS.

9. Dňa 18. 07. 2018 súd vykonal výsluch maloletých detí, v rámci ktorého maloletý T. deklaroval, že by
chcel k otcovi chodiť maximálne na 4 dni. V súčasnosti je to tak, že u matky je napríklad aj jeden mesiac,
u otca jeden týždeň. Nechcel by tam zostať viac, je mu to nepríjemné, z otca má strach. Ideálne by podľa

neho bolo, ak by mohol byť u otca aj u mamy kedy on chce. V rámci výsluchu poukázal na negatívne
povahové črty otca, ktoré mu na otcovi prekážajú, pričom jeho želanie bolo otca zmeniť. Taktiež poukázal
na nie veľmi pozitívny vzťah s mladšou sestrou. Maloletá T. opakovane uvádzala, že si nevie presne
predstaviť ako by chcela, aby prebiehala starostlivosť o ňu, ale na terajšom stave by nechcela nič meniť,
možnolentrochuviacbychcelabyťumaminy.Poznamenala,ževsúčasnostijetýždeňumamy,rovnako

je u otca. Je tam preto tak dlho, aby oni neboli smutní, že u jedného z nich je dlhšie a u druhého kratšie.
Niekedy jej býva smutno za ocinom keď je u maminy a naopak. Poukázala taktiež na nie veľmi pozitívny
vzťah k bratovi s tým, že sa k nej nespráva milo.

10. Po oboznámení rodičov maloletých detí s výpoveďou maloletých detí otec uviedol, že netrvá na

svojom návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a tento návrh berie späť.
Navrhol, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi, pričom sa priklonil k názoru znalca uvedenom
v znaleckom posudku, teda aby 10 dní trávili maloleté deti u matky a 4 dni u neho, pričom na úprave
sviatkov a prázdnin sa vedia s matkou dohodnúť. Súhlasil s opätovným nariadením poradensko -
psychologického procesu.

11. Matka so späťvzatím návrhu otca súhlasila a súhlasila aj s úpravou navrhovaného styku ako uviedol
otec. Taktiež poznamenala, že na úprave sviatkov a prázdnin sa vedia s otcom dohodnúť. Opatrovník
súhlasil so späťvzatím návrhu a priklonil sa k názoru obidvoch rodičov ohľadom rozsahu úpravy styku.

12. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže
počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanienezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví,
ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

15.Podľa§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. V danej veci súd zistil, že maloleté deti V. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/19/2013 - 51 zo dňa 02. 08. 2013 rozvedené. Ohľadom
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloleté
deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu
maloletého T. sumou 100,- € mesačne a na maloletú T. sumou 80,- € mesačne. Styk otca s maloletými

deťmi súdnym rozhodnutím upravený nebol. Ako vyplýva zo zhodného vyjadrenia oboch rodičov, od
rozvodu manželstva sa otec podieľal na výchove maloletých detí, a to najskôr v priebehu víkendov,
nakoľko pracoval mimo bydliska maloletých detí. Po návrate otca do miesta bydliska maloletých detí sa
otecsmaloletýmideťmipravidelnestretával,matkamaloletýmdeťomnebránilavstykusotcom.Maloleté
deti sa s otcom stretávali na základe ich vlastného rozhodnutia. Ako otec podal návrh na zverenie

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, maloletý vyjadril svoj názor, že túto starostlivosť
odmieta, chcel sa naďalej stretávať s otcom podľa jeho slobodnej vôle. Maloletá súhlasila s tým, aby
bola rovnaký čas u otca ako aj u matky. Vzhľadom na odlišné postoje rodičov maloletých detí súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie. Znalec odporučil ponechať maloleté deti v starostlivosti matky a upraviť
styk maloletých detí s otcom s pevne stanovenými pravidlami. Po vypočutí maloletých detí zo strany

súdu otec vzal svoj návrh na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti späť.

17. Nakoľko otec maloletých detí využil svoje dispozičné právo s návrhom a vzal svoj návrh v celom
rozsahu späť, so späťvzatím súhlasila matka, ako aj opatrovník maloletých detí, súd konanie o zmenu
výchovného prostredia maloletých detí zastavil.

18. V danej veci mal súd preukázané, že styk otca s maloletými deťmi doteraz nebol upravený súdnym
rozhodnutím. K stretávaniu otca s maloletými deťmi dochádzalo na základe dohody rodičov maloletých
detí. Nakoľko však zo znaleckého dokazovania, ako aj z vyjadrenia obidvoch rodičov vyplýva, že daný
stav spôsobuje zištnosť u maloletých detí a tieto majú tendenciu zneužívať situáciu, keďže styk otca s

maloletýmideťminiejepresneupravený,považovalsúdzapotrebnéstykmaloletýchdetísotcomupraviť
súdnym rozhodnutím, aby maloleté deti za účelom poskytnutia istoty a stability výchovného prostredia,
mali presne určené pravidlá a zaužívaný režim. Súd je toho názoru, že ponechávanie rozhodnutia, kedy
sa chcú maloleté deti stretávať s otcom na vôľu len maloletých detí nie je správne a nie je v záujme
zdravého psychického vývinu maloletých detí. Sám maloletý uviedol v rámci znaleckého dokazovania,

že výhody nepravidelnosti vidí v tom, že nemá žiadne obmedzenia, čo s prihliadnutím na vek maloletého
a s tým spojené vývinové obdobie súd považuje za nežiaduce. Pri samotnej úprave rozsahu styku otca
s maloletými deťmi súd prihliadal na okolnosti jednak na strane maloletých detí ako je ich vek, denný
režim, plnenie si školských povinností, mimoškolské aktivity, pozitívny vzťah maloletých detí k otcovi,
jeho doterajšiu starostlivosť o maloleté deti, ku ktorej matka nemala výhrady, ako aj okolnosti na strane

otca jeho osobné, bytové podmienky, plnenie si pracovných povinností a pracovnú dobu.

19. Súd preto upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň bežného roka v mesiaci od
stredy od 19:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Súd pri určení rozsahu styku otca s maloletými deťmizohľadnil vyjadrenie maloletého T., ktorý uviedol, že si vie predstaviť stráviť u otca súvisle 4 - 5 dní,
pričom z vyjadrení oboch rodičov mal súd preukázané, že maloletý u otca aj takýto čas trávi. Taktiež
zohľadnil vyjadrenie maloletej T., ktorá chcela najskôr tráviť jeden týždeň u otca, potom jeden týždeň

u matky, ale nakoniec sa sama vyjadrila, že by chcela tráviť viac času u matky. Miesto prevzatia a
odovzdania maloletých detí súd určil pred vchodom do obytného domu matky. Zároveň súd matke uložil
povinnosť maloleté deti na styk s otcom pripraviť, po materiálnej aj psychickej stránke, a otcovi styk s
maloletými deťmi umožniť.

20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

23. Podľa § 49 ods. 1, 3 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak
nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci

a na konaní.

24. V priebehu konania súd uznesením č.k. 37P/23/2017-58 zo dňa 27. 07. 2017 ustanovil znalca z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Benkoviča,
ktorý si za vypracovanie znaleckého posudku č. 119/2017 vyúčtoval odmenu nasledovne:

25. Paušálna odmena podľa § 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách
výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v platnom znení (ďalej
len „vyhláška č. 491/2004 Z.z.“):

Prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom ................................................... 19,92 €

Hodinová odmena v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.:
Forenznopsychologická analýza spisu 5 hod. á 13,28 €
Štúdium zdrav.dokumentácie 1 hod. á 13,28 €

Psychologické vyšetrenie otca 4 hod. á 13,28 €
Vyhodnotenie testov u otca 2 hod. á 13,28 €
Psychologické vyšetrenie matky 4 hod. á 13,28 €
Vyhodnotenie testov u matky 2 hod. á 13,28 €
Psychologické vyšetrenie maloletého 3 hod. á 13,28 €

Vyhodnotenie testov u maloletého 1 hod. á 13,28 €
Psychologické vyšetrenie maloletej 3 hod. á 13,28 €
Vyhodnotenie testov u maloletej 1 hod. á 13,28 €
Písomné vypracovanie posudku 38 hod. á 13,28 €
Spolu 64 hod. á 13,28 € 849,92 €

Paušálne výdavky podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 491/2004 Z. z.:
- každé vyhotovenie znaleckého úkonu..............4 vyhotovenia á 2,66 € 10,64 €

DPH 20 % podľa § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. 176,10 €

Spolu 1 056,58 €

26. Podľa § 49 ods. 2 CMP, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.28. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

29. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z., hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu
znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

30. Podľa § 5 písm. b) vyhlášky č. 491/2004 Z. z., znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné
oboznámenie so spisom 19,92 eura.

31. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 491/2004 Z. z., znalec a prekladateľ môže od zadávateľa
požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského
úkonu vo výške 2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme.

32. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 491/2004 Z. z. znalec a prekladateľ môže od zadávateľa

požadovaťpaušálnunáhraduzavyhotoveniejednéhočiernobieleholistupísomnepodanéhoznaleckého
úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3.

33. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok zapísaný pod
por.č.119/2017.Spistunajšiehosúduznalecprevzaldňa29.11.2017,pričomoduvedenéhodátumumu

začala plynúť 70 dňová lehota na podanie znaleckého posudku. Dňa 15. 02. 2018 na dotaz súdu uviedol,
že účastníci konania sú vyšetrení a potrebuje už len časový priestor na napísanie správy. Dňa 08. 03.
2018 bol znalec opäť kontaktovaný, pričom uviedol, že znalecký posudok dokončí v priebehu budúceho
týždňa. Znalec odovzdal súdu znalecký posudok dňa 23. 04. 2018. Do urgencie súdu znalec súdu
neoznámil žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo možné znalecký posudok vypracovať v súdom stanovenej

lehote, ani nepožiadal o jej predĺženie. Znalec odovzdal znalecký posudok 2 a pol mesiaca po uplynutí
súdom stanovenej lehoty. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že znalecký úkon bol vyhotovený
oneskorene, nakoľko k nedodržaniu lehoty prišlo zo subjektívnych dôvodov zo strany znalca, ktorý
nepožiadal o predĺženie súdom stanovenej lehoty, ani vopred súd neinformoval o prekážkach brániacich
vyhotoveniu znaleckého posudku včas.

34. Súd pri hodnotení účelnosti a primeranosti jednotlivých úkonov vychádzal zo svojich skúseností
z iných obdobných prípadov a použil komparatívnu metódu hodnotenia. V danom konaní ustanovený
znalec vykonal vyšetrenia v dňoch 16. 01. 2018 (otec maloletých detí) a dňa 23. 01. 2018 (rodičia a
dve maloleté deti). S prihliadnutím na skúsenosti súdu v obdobných prípadov, v konaniach týkajúcich

sa starostlivosti o maloleté deti, v ktorých bolo vykonané psychologické vyšetrenie štyroch osôb, súd
považoval uplatnenú tarifnú odmenu znalca za neprimeranú predovšetkým v počte hodín týkajúcich
sa písomného vypracovania posudku. Súd s prihliadnutím na uplatnenú odmenu v tejto časti v
obdobných konaniach a pri obdobnom rozsahu vypracovaného znaleckého posudku znížil rozsah hodín
za vypracovanie znaleckého posudku o osem hodín, t.j. z 38 na 30 hodín, čo považuje za primerané.

Tarifná odmena znalca potom predstavuje sumu 743,68 € (56 hodín á 13,28 €), čo spolu s 20 % DPH
predstavuje sumu 892,64 €. Z tejto sumy súd tarifnú odmenu znížil o 10 % za oneskorené podanie
znaleckého posudku. Náhradu paušálnych výdavkov si znalec uplatnil v súlade s vyhláškou č. 491/2004
Z.z. Po úprave znalečného súd celkovo priznal znalcovi odmenu v sume 840,05 € (803,38 € tarifná
odmena s DPH + 23,90 € prevzatie spisu s DPH + 12,77 € paušálne výdavky s DPH). Zníženie o 10 %

súd považoval za primerané vzhľadom na dĺžku oneskorenia.

35. Konanie o zmenu výchovného prostredia nie je konaním, v ktorom trovy konania platí štát, ale trovy
vzniknuté v priebehu konania si v zásade hradí účastník sám, preto aj súd žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania podľa § 52 CMP. Znalecké dokazovania v konaní bolo nariadené

z dôvodu, že rodičia maloletých detí sa nevedeli dohodnúť ohľadom úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností. Zistenie charakteristiky rodičov a maloletých detí, posudzovanie ich vzájomných
citových väzieb, vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti a zistenie čo najvhodnejšieho riešenia pre
maloleté deti z hľadiska psychologického, a to nariadeným znaleckým dokazovaním, je v zásade v
záujme všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia skutočného stavu veci. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, protichodné tvrdenia rodičov a ich predstavy, s prihliadnutím na nesporový charakter
konania, v ktorom je prvoradý vždy záujem maloletých detí, ktorý by mal byť prioritným aj pre oboch
rodičov, súd považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na náhrade trov znaleckého
dokazovania, každý v jednej polovici, t.j. v sume 420,03 €.36. V konaní mal súd preukázané, že ani u jedného z rodičov nie sú splnené podmienky na
oslobodenieodsúdnychpoplatkov,ichcelkovépomeryimumožňujúzaplatenievzniknutýchtrovkonania

predstavujúcich trovy znaleckého dokazovania.

37. Obom rodičom súd uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume
250,- €, túto povinnosť si splnil otec maloletých detí. Preddavok zložený otcom bude znalcovi vyplatený
prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu. Na zvyšok sumy vo výške 170,03 € (840,05 €/2 - 250 €)

súd zaviazal otca maloletého dieťaťa, aby uvedenú čiastku uhradil znalcovi na účet znalca uvedený vo
výrokovej časti rozhodnutia.

38. Matka maloletých detí si povinnosť zaplatiť preddavok v sume 250,- € nesplnila, súd preto zrušil
uznesenie č.k. 37P/23/2017-58 zo dňa 27. 07. 2017 v časti uloženia povinnosti matke zložiť preddavok
vo výške 250,- € a matku maloletých detí zaviazal na úhradu znalečného v jednej polovici v sume 420,03

€ (250,- € + 170,03 €) priamo znalcovi na jeho účet uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

39. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd v konaní preukázaný narušený vzťah maloletého k
otcovi,neusporiadanésúrodeneckévzťahymedzimaloletýmideťmi,akoajnarušenúkomunikáciumedzi
rodičmi maloletých detí, o ktorej mal súd možnosť presvedčiť sa aj na pojednávaní s prihliadnutím aj na

priestupkové konanie vedené voči otcovi maloletých detí, súd nariadil rodičom maloletých detí výchovné
opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a to povinnosť rodičom maloletých detí
podrobiť sa poradensko - psychologickému procesu na referáte poradensko - psychologických služieb.
Súd nariadením výchovného opatrenia sledoval, aby prišlo k zlepšeniu narušeného vzťahu medzi
otcom a maloletým, taktiež k usporiadaniu vzájomných súrodeneckých vzťahov medzi maloletými deťmi

navzájom a aby sa rodičia naučili konštruktívne medzi sebou komunikovať a riešiť všetky záležitosti
ohľadom maloletých detí v kľudnej pokojnej atmosfére a predovšetkým v záujme maloletých detí.

40. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa rodičia maloletých
detí a opatrovník vzdali práva podať odvolanie, čo potvrdili svojimi zápismi do zápisnice.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje

odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o
zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne
právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich