Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010005
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3618010005.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému N. T., pre prečin výtržníctva podľa § 364
ods.1 písm. a) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 9.októbra 2018 odvolania obžalovaného
a prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 9.mája 2018, sp. zn. 1T/2/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného N. T. a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 9. mája 2018, sp. zn. 1T/2/2018, bol obžalovaný N.
T. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) na tom skutkovom základe, že

dňa 09.10.2016 v čase okolo 16:30 hod. počas futbalového zápasu na ihrisku futbalového klubu v
obci S. K. napadol hráča TJ U. D. X. tak, že vyskočil do výšky a zatvorenou päsťou pravej ruky udrel
poškodeného do oblasti spánku a chrbtice, následkom čoho D. X. spadol na zem, pričom uvedeným
konaním obžalovaný spôsobil D. X. podvrtnutie krčnej chrbtice a zmliaždenie v spánkovej oblasti vľavo,
ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný N. T. odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/,
písm.n/,§37písm.g/,písm.h/, §38ods.2Trestnéhozákona,§42ods.1,§41ods.1Trestnéhozákona
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého okresný
súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste
uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/8/2017-162

zo dňa 13.02.2017, právoplatným dňa 22.02.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa §
287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti T. a. s., pobočka W., so sídlom R. XXXX, XXX XX W., IČO: 35937874 škodu vo výške 539,59
€.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o uloženom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho v zákonnej 15 dňovej lehote včas podanými
odvolaniami napadli pre nesprávnosť uvedených výrokov obžalovaný N. T. a prokurátor Okresnej
prokuratúry Partizánske (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný N. T. vo svojom písomnom odvolaní namietal správnosť napadnutého rozsudku len pokiaľ

sa týka výmery uloženého trestu odňatia slobody, bez toho, aby túto okolnosť bližšie odôvodnil.Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného N. T. namietal správnosť napadnutého
rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému vo výmere 8 mesiacov, ktorý
považoval za neprimerane mierny a uložený pritom podľa jeho názoru v rozpore s ustanoveniami

Trestného zákona upravujúcimi ukladanie trestu. Trest uložený obžalovanému okresným súdom
nezohľadňuje dostatočne násilný charakter spáchanej trestnej činnosti i osobu páchateľa, ktorý,
vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie tiež za trestný čin násilnej povahy, má sklony k páchaniu
obdobnej trestnej činnosti. Namietal, že okresný súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti

príslušnýmorgánom.Podľajehonázoruaplikovanietejtopoľahčujúcejokolnostivprípadeobžalovaného
nie je dôvodné, keďže táto musí byť založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti a vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, pričom je
rozhodujúce, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestnej činnosti.
V prípade, ak by okresný súd označenú poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal, nedošlo by k
vyrovnaniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v takom prípade by obžalovanému musel

ukladať trest odňatia slobody od 1 do 3 rokov. Výrok o treste napadnutého rozsudku preto považuje za
nesprávny a uložený trest za nezákonný, pretože je v rozpore so zásadami ukladania trestov uvedených
v § 34 Tr.zák. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému a
aby následne za použitia § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému N. T. podľa § 364 ods.1 Tr.zák. s

použitím § 42 ods.1, § 41 ods.1, § 38 ods.4, § 37 písm.g), písm.h), § 36 písm.l) Tr.zák. súhrnný trest
odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň aby podľa § 42 ods.2 Tr.zák. zrušil výrok
o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/8/2017 z 13.2.2017, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného N.
T., ako aj prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené

dňa 23. júla 2018, vykonal dňa 9. októbra 2018 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov
rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného N. T. ako prečinu výtržníctva podľa §
364 ods.1 písm. a) Tr. zák., teda výroku o vine, ktorý nebol a ani nemohol byť napadnutý odvolaním
(podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného N. T. o vine je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorého správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať,

postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho
výkonu v súlade so zákonom a trest uložený obžalovanému je primeraný.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade zo spáchaných zbiehajúcich
sa trestných činov (okresný súd obžalovanému správne ukladal podľa § 42 ods.1 Tr.zák. súhrnný trest

odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp.zn. 1T/8/2017 z 13.2.2017, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo
nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad) je najprísnejšie trestný
prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák., za ktorý je stanovená trestná sadzba odňatia
slobody až na tri roky, pričom okresný súd u obžalovaného správne zistil vyrovnaný pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností. Obžalovanému N. T. pritom poľahčovalo nielen to, že sa priznal k spáchaniu
trestnej činnosti a že trestné činy úprimne oľutoval, ale aj to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Obžalovanému poľahčovali teda dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36
písm. l/ a písm. n/ Tr. zák., pričom u obžalovaného boli zároveň tiež správne zistené aj dve priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 písm. g/, písm.h/ Tr. zák.

Odvolacísúdzaoberajúcsaargumentáciouprokurátorauvádzanouvodvolanívovzťahuktrestuodňatia
slobody uloženému obžalovanému považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni
svoj záujem na ochrane slobody a ľudskej dôstojnosti, ľudského života a zdravia a to aj za použitiaprísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný N. T., v čom sa
prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania
trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že
pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda
spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené.

V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami, majúcimi
vplyv na potrestanie obžalovaného N. T., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k
spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní
trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred
súdom prvého stupňa. Obžalovaný pritom spáchanie trestného činu priznával od začiatku trestného

stíhania, nebola teda u neho zistená len jedna poľahčujúca okolnosť, ako sa mylne domnieval v odvolaní
prokurátor, ale okresným súdom boli správne zistené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a
písm. n/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., spočívajúca
v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,
ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr. por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, možno priznať aj v

prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Najmä
od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní
obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému
posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie
pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7

Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom
umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované
s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný N. T. tým, že pred súdom urobil
vyhlásenie o vine, podstatne teda uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto takýto postoj

obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť.

Okresný súd vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku, vyvodil preto tiež vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného ako páchateľa postačí aj súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8

mesiacov.

Súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov uložený obžalovanému N. T. za dva úmyselné
trestné činy je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre
jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov

vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam,
ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložený trest
odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou.

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému N. T. okresným súdom zodpovedá podľa
zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a
spravodlivosti, dostatočne odrádza ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a
u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej

miere plniť funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu.Vecnesprávnyavsúladesustanovením§48ods.2písm.a/Tr.zák.jeajvýrokozaradeníobžalovaného
N. T. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech a ani
v neprospech obžalovaného N. T. vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho
výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného i prokurátora nepovažoval za dôvodné
a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže pochybenie okresného súdu
nezistil ani vo výroku o náhrade škody, ktorý má svoje opodstatnenie v ustanovení § 287 Tr.por., preto
odvolaniaobžalovanéhoRenéŠevčíka,akoajprokurátorapodanéhovjehoneprospech,akonedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.