Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/194/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116219144
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116219144.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: K.. Š. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom Košice, N. XX, zast. JUDr. Peter Majerník, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému:
Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, J. X, zast. JUDr. Rastislav Lenart, Pollova 32, Košice, o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 22.000,- EUR s 5,15% úrokom z omeškania od 6.9.2014 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 22.000 EUR s 5,15% úrokom z omeškania ročne od 6.9.2014 do zaplatenia titulom
náhrady škody, ktorú spôsobil žalovaný žalobcovi tým, že dňa 2.9.2014 po vzájomnej dohode poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 22.000 EUR. Účelom poskytnutia finančných prostriedkov
bolo zabezpečenie kúpy osobného motorového vozidla BMW X6. Prevod peňažných prostriedkov
mal slúžiť iba na preukázanie jeho solventnosti voči predávajúcemu s tým, že v ten istý deň mal
žalovaný peňažné prostriedky v sume 22.000 EUR previesť späť na jeho účet. Peňažné prostriedky
previedol na bankový účet určený žalovaným. Nakoľko bol žalovaným uvedený do omylu ohľadne
vlastníctva bankového účtu, na ktorý peňažné prostriedky previedol, sumu 22.000 EUR poukázal na
účet, ktorého vlastníkom nebol žalovaný ale jeho mama Y.. T.. Peňažné prostriedky mali byť poukázané
žalovanému iba za účelom preukázania jeho solventnosti a tieto mu mal žalovaný v ten istý deň previesť
späť. Žalovaný tak neučinil, peňažné prostriedky boli z podnikateľského účtu Y.. T. prevedené na jej
ďalší podnikateľský účet a následne boli spotrebované. Peňažné prostriedky v sume 22.000 EUR do
dnešného dňa neboli žalovaným vrátené. Za svoje konanie bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 26.8.2015 v konaní pod sp.zn. 6T/44/2015 uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa
ust. § 221 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 800 EUR. Žalovaný sa o výške
škody a o povinnosti k jej náhrade dozvedel najneskôr dňom nasledujúcom po dni, kedy žalobca podal
na žalovaného na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, odbore kriminálnej polície trestné oznámenie,
t.j. 5.9.2014. Počnúc dňom 6.9.2014 sa žalovaný so splnením svojho dlhu dostal do omeškania.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu námietky aktívnej vecnej legitimácie. Výrok trestného
rozsudku neobsahuje ani len odkázanie žalobcu na náhradu jemu spôsobenej škody na civilné konanie,
pretože pokiaľ si žalovaný spomína, tak na hlavnom pojednávaní dňa 26.8.2015 si žalobca náhradu
škody neuplatnil, resp. sa tohto nároku vzdal. Trestným rozsudkom nebol žalobca ako poškodený

uspokojený so svojím nárokom ani len odkazom na jeho uplatnenie v civilnom konaní. Žalovaný namieta
prekážku tzv. litispendencie, pretože na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 25C/261/2014 prebieha
konanie vo veci žalobcu K.. Š. Q. proti žalovanej Y.. X. T. o vydanie predbežného opatrenia a o zaplatenie
22.000 EUR s prísl. a túto sumu 22.000 EUR si uplatňuje na základe tých istých skutkových podkladov
a dôkazov ako si ju uplatnil v tomto konaní a teda je preukázané, že od roku 2014 už prebieha konanie o
tejto uplatnenej sume. Žalobca z toho istého právneho titulu a na základe tých istých dôkazov uplatňuje
od dvoch žalovaných v dvoch súdnych konaniach (navrhuje pripojiť spis Okresného súdu Košice I
25C/261/2014). Vzniesol námietku premlčania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu 6T/44/2015 a spisu 25C/261/2014 Okresného súdu
Košice I a zistil tento skutkový stav:

4. Zo spisu 6T/44/2015 mal súd za jednoznačne preukázané a nesporné, že žalovaný ako dlžník
poškodeného K.. Š. Q. na základe zmlúv o pôžičkách z 16.1.2014 na sumu 6.500,- EUR a z 31.1.2014 na
sumu 5.000,- EUR, ktoré v dohodnutých termínoch v priebehu februára 2014 nevrátil, v snahe vymámiť
ďalšie finančné prostriedky predstieraním ochoty vysporiadať svoje záväzky, navrhoval na stretnutiach
v nákupnom centre Aupark Shopping Centre Košice, Námestie osloboditeľov 1, Košice a to v období
do 1.9.2014 K.. Š. Q. vysporiadanie tým spôsobom, že mu od jeho známeho predajcu zabezpečí kúpu
firemného osobného motorového vozidla za kúpnu cenu 22.000,- EUR po zahrnutí svojich záväzkov,
pričom na tento účel požadoval, aby K.. Š. Q. previedol kúpnu cenu na podnikateľský bankový účet
jeho mamy, Y.. X. T., za účelom preukázania dostatočnej finančnej hotovosti predávajúcemu, kde dňa
1.9.2014 K.. Š. Q. na poslednom vzájomnom stretnutí súhlasil a dňa 2.9.2014 previedol dohodnutým
spôsobom finančné prostriedky vo výške 22.000,- EUR na bankový účet Y.. X. T., pričom tieto finančné
prostriedky požadoval v rovnaký deň, t.j. 2.9.2014 previesť späť na svoj bankový účet, čo však Y. T.
napriek dohode neurobil, ale na doposiaľ nezistenom mieste prostredníctvom internetbankingu previedol
tieto finančné prostriedky asi dňa 2.9.2014 na iný podnikateľský bankový účet svojej mamy vedený v
inej banke a doposiaľ finančné prostriedky nevrátil, nesprostredkoval ani kúpu osobného motorového
vozidla, čím spôsobil K.. Š. Q.Č. celkovú škodu vo výške 22.000,- EUR, teda na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu tým
spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zákona za to mu súd ukladá podľa § 221 ods. 2 Tr.
zák., § 56 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. pri nezistení existencie žiadnej priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 800.- (osemsto) EUR. Podľa § 57 ods. 3 Tr.
zák. súd mu súd pre prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený určuje náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

5. Žalobca podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu dňa 5.9.2014, dňa 5.9.2014 bol
vykonaný výsluch žalobcu o 10.00 hod., kedy si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 22.000,-
EUR. Žalovaný bol v trestnom konaní vypočutý dňa 5.9.2014 po výsluchu žalobcu a bol oboznámený s
predmetom výsluchu - podozrenie zo spáchania trestného činu podaného žalobcom dňa 5.9.2014.

6. Zo zápisnice z pojednávania spisu 6T/44/2015 dňa 26.8.2015 vyplýva, že žalovaný sa v procesnom
postavení obžalovaného dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok s tým, že splnomocnenec
žalobcu žiadal, aby súd nevykonával dokazovanie o nároku na náhradu škody s tým, že túto si uplatní.

7. Zo spisu 25C/161/2014 mal súd za preukázané, že žalobca K.. Š.M. Q. si uplatnil žalobou zo dňa
7.10.2014 proti žalovanej Y.. X. T. o zaplatenie sumy 22.000 EUR s 5,5% úrokom z omeškania od
22.9.2014 s odôvodnením, že dňa 2.9.2014 previedol sumu 22.000 EUR na účet žalovanej titulom
bezdôvodného obohatenia s tým, že tieto peňažné prostriedky nikdy nemali byť poukázané na jej
účet, nikdy neprišli do osobného ani iného kontaktu, nebola uzatvorená žiadna zmluva a neexistuje
právny dôvod. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.10.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorý
zakázal žalovanej predať, darovať, založiť alebo inak scudziť, zaťažiť právami tretích osôb nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX kat. územie V. a zakázal disponovať s finančnými prostriedkami na účte vo výške
22.000,- EUR. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.1.2015. Predmetné konanie nie je do dnešného dňa právoplatne
skončené.

8. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

11. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa ust. § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Predmetom konania je náhrada škody.

14. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420
Občianskeho zákonníka sú: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi
protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.

15. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti a teda, správaním, ktoré sa prieči právu a preto je
protiprávne. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie
pasívneho charakteru.

16. Škodou sa chápe ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa hradí skutočná škoda. Právna teória i súdna prax za skutočnú škodu považujú zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody a teda
ujmu, ktorá znamená zníženie hodnoty veci .

17. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je
založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme
vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré
subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou
zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená
tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

18. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou.

19. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

20. Zo spisu 6T/44/2015 Okresného súdu Košice I mal súd za nesporné, že boli splnené všetky
predpoklady ust. § 420 OZ. Žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že na škodu majetku žalobcu obohatil
seba tým, že uviedol žalobcu do omylu, pričom tento protiprávny úkon bol kvalifikovaný ako prečin
podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. Žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 22.000,-
EUR tým, že finančné prostriedky, ktoré na základe vzájomnej dohody žalobca poukázal na účet X. T.
vo výške 22.000,- EUR, tieto finančné prostriedky v rovnaký deň mali byť vrátené žalobcovi, žalovaný
tak neurobil ale prostredníctvom internet bankingu previedol tieto finančné prostriedky dňa 2.9.2014
na iný podnikateľský účet a finančné prostriedky žalobcovi nevrátil. Vznik škody a jej výšku mal súd
jednoznačne preukázanú z konania 6T/44/2015. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
úkonom žalovaného a vznikom škody, súd má za to, že bol jednoznačne preukázaný objektívny vzťah
medzi porušením právnej povinnosti, porušeniu povinnosti na základe vzájomnej dohody vrátiť žalobcovi
dňa 2.9.2014 finančné prostriedky vo výške 22.000,- EUR a vznikom škody žalobcu vo výške 22.000,-
EUR pozostávajúcej z úbytku jeho majetku v tejto výške. Prečin podvodu je charakterizovaný ako

úmyselné konanie, teda úmysel žalovaného bol preukázaný rozsudkom Okresného súdu Košice I
6T/44/2015.

21. Keďže súd mal za preukázané, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu spôsobenú žalobcovi vo výške 22.000,- EUR, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
uplatnenej istiny v celom rozsahu.

22. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o poskytnutí sumy 22.000,- EUR voči žalovanému sa stala splatná
dňa 3.9.2014. Žalobca poukázal finančné prostriedky na účet označený žalovaným dňa 2.9.2014 s
tým, že v ten istý deň dňa 2.9.2014 predmetné finančné prostriedky vráti. Žalobca si uplatnil nárok
na náhradu škody odo dňa 5.9.2014. Za výzvu na náhradu škody má súd za preukázané oznámenie
žalovanému orgánmi činnými v trestnom konaní o podaní žalobcu o podozrení zo spáchania trestného
činu a uplatnení si nároku na náhradu škody dňa 5.9.2014. Keďže žalovaný nasledujúci deň dňa 6.9.2014
po výzve na náhradu škody túto nenahradil, dostal sa dňa 6.9.2014 do omeškania, preto súd zaviazal
žalovaného zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania do zaplatenia. Výška
úrokov z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 5
percentuálnych bodov v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

23. Súd posúdil námietky žalovaného a dospel k záveru, že tieto sú irelevantné. Pokiaľ ide o námietku
litispendencie, je nesporné, že žalobca si uplatnil jednak nárok na náhradu škody v tomto konaní ako aj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči matke žalobcu Y.. X. T.K.. Litispendencia je prekážkou
súdneho konania, ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Totožnosť veci je
daná ak ide o rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti. Ak chýba
čo i len jeden znak totožnosti, nejde o totožnosť veci. V danom prípade neboli splnené podmienky
totožnosti strán sporu ani totožnosť skutkových okolností, keďže žalovaným v predmetnom konaní je Y. T.
a žalovaným v konaní 25C/261/2014 je matka žalovaného, pričom voči žalovanému si uplatňuje žalobca
nárok titulom náhrady škody a voči matke žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

24. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd posúdil predmetnú námietku v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že námietka je nedôvodná. Nárok na náhradu škody
sa premlčuje v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami za 2 roky, od kedy sa poškodený o
škode dozvie a kto za ňu zodpovedá, najneskoršie v lehote 3 rokov. Žalobca sa o škode dozvedel dňa
3.9.2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením zo zmluvy zo dňa 2.9.2014 so žalobcom a
o skutočnosti, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel dňa 3.9.2014. Premlčacia lehota začala plynúť dňa
3.9.2014 a uplynula dňa 3.9.2016. Keďže žalobca si uplatnil v predmetnom konaní nárok na náhradu
škody žalobou podanou dňa 26.8.2014 t.j. v 2 ročnej subjektívnej lehote v rámci objektívnej 3 ročnej
lehoty, je námietka premlčania vznesená žalovaným irelevantná.

25. Žalovaný podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Košice I 25C/261/2014.

26. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

27. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
uznesením vo veci samej.

28. Súd posúdil návrh žalovaného na prerušenie konania a dospel k záveru, že tento je nedôvodný.

29. Súd má za to, že v danom prípade nie je možné prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/
CSP, t.j., že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť, keďže ustanovenie
§ 162 ods. 1 písm. a/ CSP takouto otázkou chápe otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán
verejnej moci.

30. Súd dospel k záveru, že o nároku na náhradu škody v predmetnom konaní bolo možné rozhodnúť
bez právoplatného ukončenia konania 25C/261/2014, keďže ide o samostatné konanie uplatnené proti
odlišným subjektom, z odlišného právneho titulu.

31. S poukazom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 162 ods. 3 CSP návrh na prerušenie konania
zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100%.

33. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.