Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/477/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226812
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115226812.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: AGRODRUŽSTVO Rišňovce, družstvo, so sídlom Rišňovce

193, IČO: 36 523 178, zastúpeného advokátskou kanceláriou Čibrik & Blazsek s. r. o., so sídlom Šaľa,
Hlavná 14, IČO: 46 255 010, proti žalovanému: COMPACTA AGRO, a. s., so sídlom Alekšince 387,
IČO: 36 527 858 zastúpenému Mgr. Barborou Novákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie
Nitra, Štefánikova 15, IČO: 42 427 363, o zdržanie sa neoprávnených zásahov do užívania pozemkov
a o náhradu škody, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia aby žalovaný sa zdržal neoprávnených zásahov

do užívania pozemkov v kat.úz. Rišňovce, evidované na LV č. XXXX a zaplatiť žalobcovi náhradu
škody v sumu 2.161,50 eura a ušlý zisk v sume 858,65 eura. Žalobca dňa 1.1.2014 uzatvoril zmluvu
s nadpolovičnou väčšinou podielových spoluvlastníkov k citovaným nehnuteľnostiam na dobu určitú od
1.1.2014 do 31.12.2023. Na uvedených poliach zasadil žalobca pšenicu, avšak žalovaný ich dal dňa
4.12.2014 zorať a naďalej nehnuteľnosti užíva, keď žalovaný sa domnieva, že má uzatvorené nájomné
zmluvy s vlastníkmi, ktoré však žalobca považuje za neplatné.

2.Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu a čiastočného
späťvzatia. Má za to, že zmluvy, ktoré dokladoval žalovaný sú absolútne neplatné, ide o nulitný právny
akt, či už z dôvodu, že neboli podpísané dvomi štatutárnymi zástupcami žalovaného, ako aj skutočnosti,
že nie je jasne špecifikovaný predmet nájmu, ktorý má byť vec, nie nejaký podiel. V r. 2014 žalobca
s žalovaným rokoval o danej veci, teda, že potom ako zoberú úrodu, chce začať žalobca využívať
predmet nájmu. Žalobca však pritom nevedel, že im žalovaný po zbere úrody neuvoľnil predmetnú
pôdu. Čo sa týka náhrady škody, ide o osivo, ktoré žalobca kúpil a spracovanie pôdy, resp. sejbu.

Realizáciu týchto prác by dokladovali výkazom prác. Väčšie množstvo osiva bolo vynaložené z dôvodu,
že k sejbe prišlo 03 decembra 2014. Ďalej ide o ušlý zisk, teda ide o výpočet aký by bol príjem z danej
pôdy po odrátaní nákladov. Za danú pôdu v súčasnej dobe neplatia nájom. Spochybňoval skutočnosť
že by v ortofotomapách pre účely dotácií, nebola neužívaná pôda, o ktorú sa výmery nájmov znížili,
taktiež spochybňuje to, že by všetky výpovede podpísal pán V. v svojom mene, a nie v mene ostatných
spoluvlastníkov, napr. Na základe plnej moci. Poukazuje na výpoveď konateľky žalovaného v trestnom
konaní č.l. 146 spisu kde je uvádzané, že dňa 25.8.2014 predmetní nájomcovia poslali výzvu s prílohou

nájomných zmlúv na vrátenie a prevzatie pozemkov. Pridržiaval sa doterajších vyjadrení o absolútnej
neplatnosti nájomných zmlúv vlastníkov so žalovaným, navrhuje, aby súd rozhodol medzitímnym
rozsudkom ohľadne povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov až následne by rozhodol o náhrade
škody. V prípade, že by chcel súd rozhodovať aj o náhrade škody, za týmto účelom navrhuje odbornévyjadrenie. Napriek tomu že spochybňujú tvrdenia žalovaného, tieto konštatovania sú irelevantné pre
predmet veci, preto nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Skutočnosť, že sa dvom podielovým
spoluvlastníkom skončili zmluvy, a mali by možnosť nakladať so svojimi podielmi poukazuje na to, že

nie je správny postup uzatvárať nájomné zmluvy individuálne s podielovými spoluvlastníkmi. Hodnota v
znaleckom posudku je o 900 eur vyššia škoda ako žalovali, petit nerozšíria.

3.Zástupca žalobcu - štatutárny zástupca uviedol, že je členom predstavenstva. Boli oslovený rodinou
M. za účelom prenajatia pôdy na LV č. XXXX kat. úz Rišňovce. Zmluvu uzavreli, podpisoval ju on a

predseda predstavenstva Ing. D.. Následne mali rokovania aj s žalovaným, ohľadne uvoľnenia pôdy, vie,
žežalovanýnechcelsúhlasiť.TakakoM.aajonivedelionájomnýchzmluváchsžalovaným.Žalobcamal
právnu kanceláriu, ktorá ich aj teraz zastupuje a mali názor, že dané zmluvy sú neplatné. Zmluva nebola
uzavretá s jedným vlastníkom pôdy, avšak bola uzavretá s vlastníkmi, ktorí majú väčšinový podiel.

4.Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia z č.l. 25-27. Žalovaný mal už dlhé

roky prenajaté predmetné nehnuteľnosti a v čase, keď žalobca uzatváral zmluvu dňa 01.01.2014, mal
platne uzavretú zmluvu s väčšinou vlastníkov pôdy. V súčasnosti sú zapísaní na LV 8. vlastníci, keď
pôvodní dvaja vlastníci sú nebohí a ich právnym nástupcom je F. M.. Zákon neurčuje, že by malo ísť o
jednuzmluvu,aleboozmluvuskaždýmvlastníkomzvlášť.Pričompredmetomnájmubolipozemky,ktoré
boli v prílohách špecifikované. Čo sa týka uzatvorenia zmlúv, tieto boli uzatvorené v súlade so zákonom,

a to i v prípade, že zmluvy podpísal len jeden člen predstavenstva. Keď oprávnený za žalovaného je
konať každý člen predstavenstva. Čo sa týka náhrady škody, žalobca sial osivo po agrotechnickom
termíne, ktorý končil cca 20.októbra bežného roku a taktiež spôsob siatia nebol tým, že bolo osivo
zaorávané ale len rozmetané, čim je spochybnené, že by prišlo k nejakej úrode, ktorá by odôvodňovala
žalobcom uvádzanú výšku ušlého zisku. Je pravdou, že boli rokovania medzi účastníkmi k čomu sa

vyjadrí štatutárna zástupkyňa žalovaného. Poukazovala ohľadne určitosti predmetu nájmu na uznesenie
KS B. Bystrica 13Co/157/2012.
V zmysle zák. č. 504/2003 § 13 má kogentne pôvodný nájomca prednostné právo na uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy ak si riadne plní svoje povinnosti a ak sám vlastník nechce s pôdou podnikať
v poľnohospodárstve. Žalovaný dostal výzvu na odovzdanie pôdy z 25.8.2014, na túto odpovedal

žalobcovi dňa 18.11.2014 ale odpovedal aj vlastníkom. Tak isto reagoval na výpovede p. V., pričom p.
V. nedokladoval plnú moc na zastupovanie ostatných dvoch vlastníkov. Majú tak vyjadrenia žalovaného
k výpovediam ako aj k výzve na vydanie pôdy. Podľa jej vedomostí sa zmluvy s vlastníkmi prevažne
uzatvárajú individuálne, čítala o tom aj odborný článok. PZ žalovaného na predloženej fotomape uviedla,
že, na nej je znázornená parcela označená ako 1-A č. 0401/1 . Táto parcela by mala byť parcelou č.

XXX a XXX/X ak sa pozerá na obrázok s tým, že sever je hore, tak v hornej severnej časti pozemku a
na východnej časti pozemku sú zrastené časti, ktoré nie sú obrábané. Či už išlo o pôvodnú farmu alebo
zarastlý pozemok. Po ďalšom vysvetľovaní sa došlo k tomu, že na fotomape parcela 1-A č. XXXX/X nie
sú uvedené len dve parcely ale aj množstvo ďalších, ktoré sú na geomape, kde je nápis Elecske.

5.Zástupkyňa žalovaného - štatutárna zástupkyňa uviedla, že predmetnú pôdu od vlastníkov má ešte
prenajatú právny predchodca žalovaného a oni tieto zmluvy v r 1998 preberali. Mali uzavreté zmluvy s
väčšinou vlastníkov W. M. a V. M. to neboli, až v tomto roku 2016 boli F. M. upovedomený, že on prebral
podiely nebohých, ktoré neboli vysporiadané. Napr. mali uzatvorenú zmluvu so SPF, ktorému aj platili
nájomné. Toto inak platili aj platia riadne, teraz nastal problém v tom, že niektorí z vlastníkov nájomné

vracajú, po tom ako boli oslovení niekým od žalobcu po vytýčení pojednávania vo veci. Bolo bežnou
praxou, že zmluvu podpisoval jeden člen predstavenstva, väčšinou ona a to napr. aj so SPF. Žalobca z
ich rokovaní dobre vedel, že majú záujem ďalej nehnuteľnosť užívať. Po úprave pôdy v r. 2014 na nej
na jar v r. 2015 sadili. Žalobca ponúkal vyššie nájomné ak oni, čo je aj dôvodom dvojitých nájomných
zmlúv. Žalobca tam však zahrnul aj ďalšiu pôdu, ktorá sa reálne neobrába. Výmera parciel v nových

zmluvách sa zmenila z dôvodu možnosti reálneho užívania. V minulosti mali Štátne hydromeriolácie
vybudované odvodňovacie kanály, ktoré sa však časom zapchali, pričom pôvodne išlo o rodinnú farmu.
Prvé zmluvy sa robili podľa listu vlastníctva, posledné podľa reálneho stavu, ktorý zodpovedá rozsahu
podielov vedených v nových zmluvách. Presne v takejto výmere ako boli uzatvorené nové zmluvy,
je nahlásená rozsah užívania poľnohospodárskej pôdy platobnej agentúre pre vyplácanie dotácií. O

týchto skutočnostiach vlastníci vedeli. Čo sa týka výpovedí, všetky tri podpísal len pán V., teda aj za
ostatných dvoch vlastníkov. Oni mu odpísali, že tieto výpovede neakceptujú. Medzitým však už dvom
podielovým spoluvlastníkom nájomné zmluvy skončili. Ona zmluvy s vlastníkmi vyhotovuje, pričom je
reálne nemožné, aby bola uzatvorená so všetkými vlastníkmi nejakej parcely jedna nájomná zmluva.Veľakrátnejdeaniorodinnýchpríslušníkovavprípadenapr.neznámychvlastníkovsazmluvyuzatvárajú
so SPF. Danú problematiku konzultuje aj s inými družstvami, kde konštatujú, že nie je reálne uzatvoriť
jednu nájomnú zmluvu. Stanovisko k tomu by mohla mať aj Slovenská poľnohospodárska komora, ktorá

družstevníkov zastrešuje. Ona napr. niekedy uzatvára zmluvy s 30-40 spoluvlastníkmi jednej parcely.
Čo sa týka výmery, pôvodne išlo o parcely, ktoré užívalo JDR Nový život Alekšince. Žalovaný nie je
jeho právnym nástupcom, avšak prebral pôdu, ktorú toto družstvo pôvodne užívalo. V tom čase ešte
neexistovali ešte LV na všetky parcely aj ohľadne vypočutých svedkov boli tam pôvodne štyria vlastníci,
aj s nimi sa uzatvárali zmluvy len podľa podkladov bez LV, bez reálneho zistenia rozsahu užívania.

Následne sa robili zamerania a LV a prišlo sa na to, že reálne sa neužívajú celé výmery, keď ako už bolo
povedané, pôvodne tam bola farma rodinná, ktorá bola zbúraná, avšak nebolo možné pôdu užívať na
poľnohospodárske účely. Celá parcela na fotomape má 32,14 há, čo obrábajú, z toho z predmetných
dvoch parciel obrábajú 10,99 há. Čo sa týka zatrávnených plôch, tak tieto takto boli od začiatku užívania,
od kedy ich žalovaný prevzal z družstva. Vtedy sa nájomné zmluvy robili podľa podkladov z družstva,
veľa krát nemali vlastníci ešte ani LV. Až postupom času, keď sa presnejšie obrábané parcely zamerali,

zistilo sa, že v pôvodných parceliach sú zahrnuté aj časti, ktoré neboli nikdy obrábané. Tieto sú aj
znázornené na ortomape ako lesy, čo by už v súčasnosti vzhľadom na ochranu prírody, nebolo možné
ani zmeniť. Cena znaleckého posudku je príliš vysoká.

6.Svedok P. V. uviedol, že dedičstvo, pôdu, prenajímal žalovanému, resp. jeho právnym predchodcom.

Ide o pôdu v kat. úz. Rišňovce, zapísanú na LV č. XXXX, konkrétne prenajímal svoj podiel 3 / 16-iny.
Potvrdil, že na zmluve z č.l. 53,54 je jeho podpis. Žalovaný každoročne znižoval výmeru, ktorú užíval, pre
zarastanie pôdy náletovou burinou a vyplácal nižšie nájomné. Keďže sa s týmto postupom nestotožňoval
dal výpoveď z nájmu dňa 27.12.2012 k 31.12.2012. ešte v r. 2013 však brali nájomné od žalovaného
za r. 2014,2015 už nie, resp. ho vrátili. Všetci vlastníci podpísali zmluvu s žalobcom. Na otázku súdu

však potvrdil, že W. M. - W. a V. M. - W. zmluvu nepodpísali. Títo sú nebohí. Na zmluve z č.l. 17 až 19
je osem podpisov, prenajímateľov z č.l. 1 zmluvy. Postupovali pritom spoločne po dohode. Za r. 2014
mu v hotovosti žalobca vyplatil v r. 2015 výdavkový doklad je z 01.05.2015. za r. 2015 dostal vyplatené
v r. 2016, nevie presne kedy.

7.Svedok F. M. uviedol, že na základe dedenia nadobudol 1 / 16-inu pozemkov kat. úz. Rišňovce. Má
tam ešte vo vlastníctve podiel na lese, tento však nie je prenajatý účastníkom. On mal ešte v r. 1992
zmluvu s Uniagrom, odvtedy ho nikto nekontaktoval a ani mu nikto nevyplácal nájomné. Na jeseň v r.
2015 vysporiadal vlastníctvo W. M. - W. a V. M. - W.. V súčasnosti vlastní 4 / 16-iny. A. W. zomrel v
r. 2013 a Martin v r. 2006. Vie, že mal uzatvorenú zmluvu s žalovaným, túto aj vypovedal. Potvrdzuje,

že uzatváral zmluvu s žalobcom, na aký podiel na nehnuteľnostiach uviesť nevie, v tom čase sa tomu
nevenoval.

8.Svedkyňa F. H. uviedla, že vlastní ornú pôdu v kat. úz. Rišňovce, nevie povedať, či je to na LV č.
XXXX ale inú pôdu ako z tohto LV účastníkom neprenajíma. Najprv ju prenajímala Compacte, naposledy

zmluvou z 01.01.2016.Ttáto zmluva však skončila skorej výpoveďou ku dňu 31.12.2013. Potvrdila, že
uzatvárala zmluvu z č.l. 17-19. V tom čase bolo podľa toho čo si pamätá deväť vlastníkov. Žalovanému
teda Compacte prenajímal svoju čistku 3,2 hektára a v zmluve bola uvedená suma za jej podiel. Žalobca
jej vyplácal nájom v r. 2015,2016 asi v marci, má o tom príjmový doklad. Peniaze preberal brat P. V..

9.Svedok Q. M. uviedol, že je podielovým vlastníkom parcele v kat. úz. Rišňovce, ktoré prenajímal
žalovanému, teda prenajímal svoj podiel 3 / 40 -iny. Tento bol v pôvodnej zmluve uvedený v rozsahu
12.695 m2, posledné 9.427 m2. Na zmluve z č.l. 43-45 je jeho podpis. On zmluvu so žalovaným
nevypovedal, urobili tak však väčšinoví vlastníci a na základe toho uzavrel zmluvu so žalobcom.

10.Svedok C. M. uviedol, že je podielový vlastník nehnuteľnosti v Rišňovciach, ktoré prenajímal
žalovanému, časť nájomcov dalo výpoveď, on nie, uzavrel však novú zmluvu s žalobcom. Žalovanému
prenajímal spolu s ostatnými celú výmeru pozemkov.

11.Svedkyňa P. M. uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v Rišňovciach, ktoré

prenajímala žalovanému, keďže väčšinoví vlastníci dali výpoveď aj ona uzatvorila novú zmluvu so
žalobcom, nijakým spôsobom neukončila pôvodnú zmluvu, bola s ňou však nespokojná, keďže pôvodná
výmera bola 12 tis. m2, teraz je na 9 tis m2. Nevie prečo sa zmenila výmera parciel, toto si všimla až
po podpise zmluvy, keď na zmluve z č.l. 35-36 je jej podpis.12.Svedkyňa V. Q. uviedla, že v súčasnosti prenajíma svoj podiel žalobcovi, keď predtým to prenajímala
žalovanému. Ona zmluvu so žalovaným nevypovedala, vypovedali ju však väčšinoví vlastníci a ona sa

musela prispôsobiť.

13.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : vyčíslením škody z č.l. 3,
faktúrami za osivo z č.l. 4-6,8,9, vyčíslením nákladov na sejbu z č.l. 7, uznesením polície z č.l. 10-12,
výpisom z OR žalovaného z č.l. 13,14, výpisom z OR žalobcu z č.l. 15, LV z č.l. XX, zmluvou žalobcu z

č.l. 17-19, vyjadrením žalovaného z č.l. 25-27, zmluvami o nájme žalovaného z č.l. 29-63, výdavkovým
dokladom z č.l. 65, šekmi z č.l. 66-68, stanoviskom žalovaného z č.l. 69-70, výzvou žalovaného z č.l.
71, výpisom z OR žalovaného z č.l. 97-100, výdavkovými dokladmi o platbe nájomného žalobcom z č.l.
107-113, č.l. 116 - 117, katastrálnou mapou z č.l. 114-115, čiastočným späťvzatím z č.l. 101-103,
výpoveďou nájomnej zmluvy z č.l. 129-130, zmluvou o nájme z č.l. 136-138, vyšetrovacím spisom z č.l.
142-177, výpoveďou nájomnej zmluvy P. V. z č.l. 184, odpoveďou žalovaného z č.l. 185, výpoveďou

nájomnej zmluvy F. H. z č.l. 186, odpoveďou žalovaného na výpoveď z č.l. 187, výpoveďou nájomnej
zmluvy F. Štajer z č.l. 188, odpoveďou žalovaného na výpoveď z č.l. 189, výzvou spoluvlastníkov
žalovanému z č.l. 190-191, oznámením žalobcu z č.l. 192, stanoviskom žalovaného k oznámeniu
č.l. 193,194, odpoveďou Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory z čl. 203-207,
prílohou k vyjadreniu komory čl. 208-218, rozsudkom KS Prešov čl. 219-224, vyjadrením Ministerstva

pôdohospodárstva čl. 225-227, vyjadrením SPF e-mailom z čl. 234-236, znaleckým posudkom na
vyčíslenie náhrady škody a ušlého zisku z č.l. 246-295, fotomapou z č.l. 242, vytyčovacími plánmi z č.l.
243.245a zistil tento skutkový a právny stav :

14. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 3.9.2015 domáhal od žalovaného náhrady škody a ušlého

zisku a určenia, že žalovaný je povinný zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania nehnuteľností
v kat.úz. Rišňovce zapísaná na LV č. XXXX. Pred začatím konania zobral žalobca návrh v časti späť,
ohľadnezdržaniasazásahovdoužívaniapozemkovzapísanýchnaLVč.1403vkat.úz.Rišňovce,okrem
parciel XXX a XXX/X. Ohľadne týchto na návrhu zotrval. Predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom
spoluvlastníctve fyzických osôb. C. M. je vlastníkov v rozsahu 3/40 a so žalovaných mal uzatvorenú

nájomnú zmluvu do 31.12.2027 ( zo dňa 01.01.2013). P. M. je vlastníčka v rozsahu 3/40 a nájomnú
zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31.12.2027. V. Q. je vlastníčka v rozsahu 3/40 a nájomnú
zmluvu mala uzatvorenú do 31.12.2027. Q. M. je vlastníkom v rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so
žalovaným mal uzatvorenú do 31.12.2017. P. T. je vlastníčkou rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so
žalovaným mala uzatvorenú do 31.12.2017 .

Anton V. je vlastníkom v rozsahu 3/16 a nájomnú zmluvu so žalovaným mal uzatvorenú do 31.12.2015.
F. H. je vlastníčkou v rozsahu 3/16 a nájomnú zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31.12.2015. F.
M. je vlastníkom v rozsahu 1/16. Nájomná zmluva s žalovaným nebola dokladovaná, žalovaný vyzýval
menovaného opakovane na uzavretie zmluvy. Zasielané zmluvy sa podpísané nevrátili. Menovaný mal
uzatvorenú zmluvu s právnym predchodcom Uniagrom. Potvrdil, že mal uzavretú zmluvu aj s žalovaným.

W.M.-W.bolvlastníkovvrozsahu1/16azmluvusožalovanýmmalpodpísanúdo31.12.2021.Menovaný
zomrel v roku 2013. V. M.-W. bol vlastníkom v rozsahu 1/8 a nájomnú zmluvu mal podpísanú na dobu
neurčitú so spoločnosť EKOUNI s.r.o., právnym predchodcom žalovaného. Menovaný zomrel v roku
2006. Dedičom po nebohých spoluvlastníkoch by mal byť F. M.. Zmluvy uzavreté s žalovaným okrem
poslednej zmluvy C. M. boli podpísané jedným štatutárnym zástupcom Ing. Z. C.. Každý spoluvlastník

mal uzavretú samostatnú zmluvu. Súčasťou zmluvy bola príloha, kde boli uvedené parcely, ich celkové
výmery a podiel konkrétneho spoluvlastníka. Žalobca namietal, že tieto zmluvy boli neplatné pretože
ich nepodpísali dvaja štatutárny zástupcovia a z dôvodu, že nie je jasne špecifikovaný predmet nájmu,
ktorým má byť vec a nie nejaký podiel. W. M.-W., P. V., F. H., F. M. dali listom zo dňa 27.12.2012
žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu žalovaný riadne pôdu neobhospodaroval. Tí z nich

čo boli vypočutý ako svedkovia uvádzali, že žalovaný postupne znižoval obrábanú výmeru, keď pôda
zarastala zeleňou a následne znižovali cenu nájomného. Žalovaný uvádzal, že nájomné zmluvy prevzali
po družstve, postupne po zameraní zistili, že sú v nich zahrnuté aj neobrábané časti, čo už nebolo
možné vzhľadom na ochranu prírody napraviť. Všetky štyri výpovede podpísal P. Mošad, plnomocenstvo
od ostatných spoluvlastníkov nedokladoval. Žalovaný reagoval na výpovede, tak, že s nimi nesúhlasil.

Považoval dôvod výpovede za zavádzajúci. Namietal, že neboli podpísané spoluvlastníkom ( okrem
výpovede A. V.). Žalovaný tiež odpísal, že zmluva je platná do konkrétneho dátumu, v prípade
zrušenia dôjde k odčleneniu. Žijúci spoluvlastníci okrem P. T. boli vypočutý ako svedkovia, potvrdili, že
mali nájomnú zmluvu s žalovaným, tento im za prenájom vyplácal nájomné, po výpovedi uvedenýchspoluvlastníkov uzavreli nájomnú zmluvu s žalobcom. Spoluvlastníci okrem nebohých uzavreli nájomnú
zmluvu s žalobcom dňa 01.01.2014. Q. M., C. M., V. Q., P. M. zmluvu z žalovaným nevypovedali uzavreli
novú zmluvu pretože tak urobili väčšinoví spoluvlastníci. Spoluvlastníci uzavretie zmluvy s žalobcom

oznámili žalovanému listom zo dňa 25.08.2014. Žalovaný neakceptoval skončenie zmluvného vzťahu.
Ešte namietal prednostné právo na uzavretie zmluvy. Následne žalobca na pôde zasial čo mu mal
žalovaný zorať a naďalej žalovaný pôdu užíva. Spoluvlastníkom žalobca vyplácal nájomné. Žalobca
sa domáhal aj náhrady škody. Súd si vyžiadal stanovisko k praxi uzatvárania nájomných zmlúv na
Slovensku. Teda či sa uzatvára jedna zmluva hromadne so všetkými spoluvlastníkmi, alebo s každým

spoluvlastníkom zvlášť. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Slovenský pozemkový fond, Slovenská
poľnohospodárska a potravinárska komora zaslali vyjadrenia, pričom konštatovali, že v prevažnej miere
sa uzatvárajú jednotlivo zmluvy s každým podielovým spoluvlastníkom, resp. len na podiely či pozemky
v správe SPF. Bolo konštatované, že na Slovensku je veľká rozdrobenosť pozemkov a nie je reálne
možné inak postupovať.

15.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17.Podľa § 40 ods. 1 O.z. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

18.Podľa § 40 ods. 2 O.z. písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

19.Podľa § 40 ods. 3 O.z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

20.Podľa § 43 O.z. účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

21.Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

22.Podľa § 48 ods. 1 O.z. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

23.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24.Podľa § 126 ods. 1 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25.Podľa § 126 ods. 2 O.z. obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

26.Podľa § 129 ods. 1 O.z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

27.Podľa § 137 ods. 1 O.z. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.28.Podľa § 139 ods. 1 O.z. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

29.Podľa § 139 ods. 2 O.z. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

30.Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31.Podľa § 420 ods. 2 O.z. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

32.Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33.Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

34.Podľa § 664 O.z.prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na
svoje náklady udržiavať.

35.Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov pozemok sa
nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak
zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac
25 rokov.

36.Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ak prenajímateľ alebo
nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú
stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý
čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský

pozemkový fond (ďalej len "fond") nakladá podľa osobitného predpisu. 11b)

37.Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ak ide o zmluvu o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas,

možnojuvypovedaťlenpísomne;výpovednálehotasanesmieskončiťpreduplynutímčasunájmupodľa
§ 8, ak sa nedohodne inak.

38.Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ak ide o pozemok,

ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie
nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný
pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody. Ak ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, postupuje
sa podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

39.Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ak užívateľ,
ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten
uzatvorenienájomnejzmluvyneodmietolalebonevyzvalužívateľapozemkunajehovrátenieaprevzatie,

predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril
nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku.40.Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ak počas nájmu
pozemku na poľnohospodárske účely dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa

§ 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny majetkových podielov 12a) alebo väčšiny
akcií 12b) doterajšieho nájomcu, prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa predaja odstúpiť od
zmluvy; nájomný vzťah zaniká po zbere úrody.

41.Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ak doterajší nájomca
užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval
nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať,
je doterajší nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho
písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v
primeranej výmere a bonite. Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré

vlastní doterajší prenajímateľ za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.

42.Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ak nájomca riadne
a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na

pozemok za nájomné v obvyklej výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času
trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak
má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom
alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu 2) určený na iné ako
poľnohospodárske účely.

43.Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov zmluva o nájme
pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.

44.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník kto bol pri prevádzkovaní podniku
poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle
dochádza.

45.Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník ak osoba svojím konaním prekročí

rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o
prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla
vedieť.

46.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

47.V zmysle citovaných zákonných ustanovený, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Súd si v prvom rade vyriešil otázku platnosti zmlúv žalovaného a spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Žalobca
sa nemohol domáhať neplatnosti uvedených zmlúv, nemal by na to ani naliehavý právny záujem. Otázku

platnosti zmlúv súd riešil z hľadiska vzťahu žalovaného a spoluvlastníkov. Osem z desiatich zmlúv
spoluvlastníkov, uzavretých samostatne, s žalovaným bolo dokladovaných, jeden spoluvlastník ( V.
M. W.) mal zmluvu ešte s právnym predchodcom, pričom v prípade, že zmenou vlastníka nedošlo k
výpovedaniu zmluvy táto sa naďalej považovala za platnú. Zmluva s ďalším spoluvlastníkom ( Dušan
M.) nebola dokladovaná, ale sám menovaný zmluvný vzťah nepopieral. Mal písomnú zmluvu správnym

predchodcom Počas dlhej doby existencie zmluvné strany považovali zmluvy za platné, teda za uzavreté
písomne, určite a zrozumiteľne, v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. a Občianskeho zákonníka. Štyria
spoluvlastníci dokonca dali výpoveď zmluvy, čo by neurobili ak by zmluvy nepovažovali za platné. O
neplatnosti sa začali spoluvlastníci vyjadrovať až po podpise zmluvy s žalobcom ( zavretá 01.01.2014,
výzva žalovanému 25.08.2014). Na Slovensku je veľká rozdrobenosť pozemkov, niekedy je vlastníkom

nehnuteľnosti aj niekoľko desiatok ľudí. Je nereálne a nepraktické uzavrieť na jednu parcelu naraz
jednu zmluvu so všetkými spoluvlastníkmi. Vzhľadom na tradície, historický vývoj, efektívnosť, reálnosť
postupu, prax a vyjadrenia kľúčových subjektov v danom odbore ( Ministerstvo pôdohospodárstva
ako ústredný orgán, Slovenský pozemkový fond ako subjekt uzatvárajúci najväčší počet zmlúv zaneznámych vlastníkov, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zastrešujúca subjekty
vykonávajúce poľnohospodársku činnosť) je možné vychádzať v zmysle § 39 a 139 O.z. z toho
záveru, že takýto postup nie je v rozpore so zákonom. Naopak ak by sa postup uzavretia zmlúv s

každým spoluvlastníkom zvlášť považoval za neplatný, napriek tomu, že by to nebola vôľa nájomcov
a prenajímateľov cca 90% zmlúv na pôdu v SR by bolo neplatných. Takýto výklad by bol v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda najmä štvrtej hlavy prvej časti. V zmluve resp. prílohe boli
prenajímané parcely špecifikované a to v celku a konkrétny diel spoluvlastníka. Súd nevidel rozpor so
zákonomakboluvádzanýajdielspoluvlastníka,takýtopostupjezrozumiteľnýpreprenajímateľaaľahšie

určiteľná je aj cena nájmu. Zo zmlúv všetci účastníci zmlúv vedeli, teda aj spoluvlastníci čo sa prenajíma.
Žalobca ako už bolo konštatované nemal zákonné oprávnenie toto namietať ako aj to či zmluvy podpísali
všetky osoby čo za žalovaného mali. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného konať v mene
spoločnosti je oprávnený každý člen predstavenstva, pričom spoločnosť zaväzuje súhlasný prejav vôle
spoločne dvoch členov predstavenstva. Zmluvy podpisovala jedna štatutárna zástupkyňa žalovaného
obe sporné strany podľa svojho prejavu (prijímali nájomné, mali vedomosť o existencii zmluvy, dali

alebo nedali výpoveď) považovali zmluvu za platne uzavretú. Bežne podpisovala nájomné zmluvy za
žalovaného členka predstavenstva J.. C.. V zmysle § 15 Obchodného zákonníka mala menovaná
oprávnenie tieto zmluvy podpisovať a navonok jej konanie žalovaného zaväzovalo a aj podľa výpisu
v mene spoločnosti je oprávnený konať každý člen predstavenstva. Považovať zmluvu za neplatnú
s dôvodu nepodpísania dvoma štatutárnymi zástupcami žalovaného mohol zase len účastník zmluvy

a nie v rozpore s dobrými mravmi ak tak začal tvrdiť na podnet žalobcu a to len z dôvodu uzavretia
zmluvy s nim po tom ako bol nespokojný s výškou nájomného. Súd tak zmluvy spoluvlastníkov s
žalovaným považoval za platne uzavreté. Zmluvy by boli vzhľadom na skutkový stav platné aj v prípade
ich písomného neuzavretia s poukazom na § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z.

48. Súd sa zaoberal výpoveďami niektorých vlastníkov žalovanému. Dokladované zmluvy, okrem jednej
bolinadobuurčitú.Vtakomprípadejemožnéichvypovedať,lenaksastranynatomdohodli,alebopodľa
zákona. Dotknutý spoluvlastníci nedávali výpoveď odkazujúc na znenie zmluvy, podľa § 8, 12 ods.1,2
zákona č. 504/2003 Z.z tak mohli urobiť rok pred skončením doby nájmu. Urobili tak skôr čo nebolo v
súlade so zákonom. Výpoveď dali štyria, pričom ich všetky podpísal len jeden spoluvlastník. Napriek

námietke k takémuto postupu resp. nesúhlasu žalovaného s ukončením nájmu, nebola dokladovaná
plnámocostatnýchspoluvlastníkov,abyzanichzmluvyvypovedaljedenspoluvlastník.Ajztohtodôvodu
boli výpovede neplatné. Ukončením zmluvy niektorého spoluvlastníka ostatné zmluvy spoluvlastníkov
nezanikajú. Ten kto chce ukončiť nájomný vzťah má nárok na vyčlenenie jeho dielu podľa § 12a
zákona č. 504/2003 Z.z. Ak pozemok, teda v tomto prípade podiel nie je možné racionálne užívať,

zákon sám však pripúšťa takúto možnosť vyčlenením, čo len potvrdzuje záver súdu v bode 47
odôvodnenia. Výpoveďou má spoluvlastník možnosť sám svoju pôdu užívať, nie prenajať ju tretej osobe
bez ponúknutia jej doterajšiemu prenajímateľovi podľa§ 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. V podstate
len jeden zo spoluvlastníkov dal výpoveď, aj to nie v zákonnej lehote a nie v súlade so zákonom.
Žalovaný pritom aj hneď na výpoveď reagoval a jej dôvod znižovanie rozsahu užívania resp. ceny nájmu

nepovažoval za oprávnený. Táto skutočnosť by bola otázkou sporu medzi žalovaným a týmto jedným
spoluvlastníkom a nie medzi žalobcom a žalovaným. Súd sa napriek tomu touto otázkou predbežne
zaoberalanezistilpochybeniezostranyžalovaného.Tentozmenuvýmerylogickyzdôvodnildodatočným
zameraním a zistením reálneho rozsahu užívania. povinnosti ohľadne predmetu nájmu sú pritom aj
na spoluvlastníkovi podľa § 664 O.z. časť spoluvlastníkov ani nedala výpoveď žalovanému pričom

vzhľadom na špeciálne ustanovenie zákona č. 504/2003 Z.z. ä§12a) nie je možné postupovať podľa
všeobecného ustanovenia O.z. ( 139 ods. 2). Žalovaný tak uzavretím zmluvy s žalobcom nepostupovali
v súlade so zákonom a za platnosti jednej zmluvy uzavreli ďalšiu zmluvu. Žalovaný tak oprávnene užíval
predmetné nehnuteľnosti. Návrh žalobcu aby sa žalovaný zdržal užívania predmetných nehnuteľností
bol neoprávnený a tak aj následný nárok na náhradu škody.

49.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania