Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200377
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200377.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov
senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcov 1) Ing. O. C.,
bytom H., A. Z. XXX/X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so
sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857, 2) HMG Recovery, k.s., so sídlom Bratislava, Červeňova
14, IČO: 46 333 908, ako správca úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze, s miestom podnikania

Trenčín, Pod Sokolice 1C/6673, IČO: 36 798 461 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, katastrálny
odbor, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. V
7257/15 zo dňa 4. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby žalobcov 1), 2) o d m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, č. V 7257/15 zo dňa 04.09.2017 o
prerušení konania, ku ktorému došlo za situácie, že žalovanému vyplynula povinnosť konanie prerušiť
zo záväzného právneho názoru jeho odvolacieho orgánu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí č. Vo
4/2016 zo dňa 09.11.2016.

2. Vyššie uvedené rozhodnutie o prerušení konania napadli včas podanou správnou žalobou obaja
účastníci administratívneho konania, t.j. žalobcovia 1), 2), a to samostatne podanými správnymi
žalobami. S poukazom na ust. § 65 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) predseda senátu
tieto právne veci spojil a vec oboch žalobcov je vedená pod spisovou značkou 13S/77/2017.

3. Žalobca 1), ktorý je navrhovateľom v administratívnom konaní namietal, že odvolací orgán vyslovil

vo svojom zrušujúcom rozhodnutí právny názor, v zmysle ktorého mal žalovaný najprv zistiť, v ktorom
konkrétnom konaní má súd rozhodovať o vylúčení veci zo súpisu konkurznej podstaty a následne mal
vydať rozhodnutie o prerušení konania na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o vylúčení alebo
nevylúčení prevodom dotknutých nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu. Podľa žalobcu 1) však
žalovaný nevykonal v tomto smere žiadne zisťovacie úkony a namiesto toho bezodkladne konanie
prerušil, pričom však vo výrokovej časti nešpecifikoval tieto súdne konania.

4. Súčasne žalobca 1) uviedol, že nesúhlasí ani s právnym názorom vysloveným odvolacím orgánom
žalovaného, ktorým bol žalovaný zaviazaný l konanie prerušiť do času rozhodnutia súdu o žalobe
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. V takomto súdnom konaní sa totiž primárne neurčuje kto je
vlastníkom majetku zapísaného v súpise, ale súd primárne skúma iba to, či žalobca má také právo,
ktoré takéto zapísanie do podstaty vylučuje. Pozastavil sa nad tým, ako má preukázať svoje vlastnícke

právo v konaní o vylúčení veci, ak žalovaný prerušil vkladové konanie a to práve do ukončenia
konania začatí na základe podanej vylučovacej žaloby. Takýto dôvod na prerušenie vkladového konaniapovažoval za nelogický a nezákonný. Opodstatneným prerušením konania by podľa jeho názoru bolo
napríklad spochybnené vlastnícke právo prevodcu ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Zopakoval, že
predmetom vylučovacej žaloby nie je skúmanie vlastníckeho práva prevodcu ku dňu prevodu, ale iné

okolnosti, ktoré nemajú žiaden vplyv na vkladové konanie, keďže kúpna zmluva bola uzavretá ešte pred
vyhotovením súpisu konkurznej podstaty a povolenie vkladu je v súlade s ustálenou súdnou judikatúrou.
V tomto ohľade poukázal na rozhodovaciu činnosť Nejvyššího soudu ČR. S poukazom na uvedené
žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v
administratívnom konaní je možné ďalej pokračovať a vklad vlastníckeho práva v jeho prospech povoliť.

5. Žalobca 2), ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze,
Trenčín (predávajúceho) vo svojej správnej žalobe poukázal na to, že vyhláseniu konkurzu na majetok
úpadcu predchádzalo reštrukturalizačné konanie, v ktorom však nebol schválený reštrukturalizačný
plán. Okresný súd Bratislava I rozhodol o zastavení reštrukturalizácie a začatí konkurzného konania,
a to uznesením zo dňa 09.01.2013. Zdôraznil, že k uzavretiu zmluvy, ktorá má byť podkladom pre

povolenie vkladu, došlo konateľom úpadcu Ing. O. C. v čase pred začatím konkurzného konania a
počas reštrukturalizácie, a to bez súhlasu reštrukturalizačného správcu a zabezpečeného veriteľa. Takto
štatutár úpadcu previedol jeden deň pred vydaním uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu celkovo 71
nehnuteľností na štyroch kupujúcich vrátane žalobcu 1).

6. Žalobca 2) v podanej správnej žalobe uviedol svoje výhrady k uzavretej kúpnej zmluve so žalobcom
1) pričom poukázal aj na to, že po vyhlásení konkurzu došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy, a to v súlade s
ust. § 45 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.(ďalej ZKR). Ohľadom tohto odstúpenia prebiehajú na Okresnom
súde Bratislava I spory o určenie neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho poukázal na neúčinnosť
uzavretej kúpnej zmluvy.

7. Ku konaniam vedeným na Okresnom súde Bratislava I vo veci vylúčenia veci zo súpisu konkurznej
podstaty žalobca 2) uviedol, že v týchto konaniach žalobca 1) zneužíva svoje procesné práva, v
dôsledku čoho sú tieto konania nedôvodne predlžované. Záverom zhrnul svoje žalobné body tak, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu vlastníckeho práva sú vlastníctvom úpadcu, sú zapísané

v súpise jeho majetku a v zmysle ust. § 76 ods. 1 posledná veta ZKR jedinou osobou, ktorá môže
s nehnuteľnosťami nakladať je správca konkurznej podstaty. Správca neudelil súhlas s povolením
vkladu v prospech žalobcu 1), pričom takýto súhlas ani nemôže udeliť. Z tohto dôvodu považoval za
správne prvotné rozhodnutie žalovaného o zastavení konania, ktoré však bolo na odvolanie žalobcu 1)
odvolacím orgánom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Žiadal, aby správny súd preskúmal

aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, nakoľko toto bolo pre žalovaného záväzné. Mal za to, že
po zrušení rozhodnutia žalovaného ako aj odvolacieho orgánu, by mal žalovaný v konaní pokračovať,
pričom je podľa jeho názoru zrejmé, že nie je možné vykonať vklad vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v prospech žalobcu 1).

8. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9.Podľa§27ods.SSPpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia

orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie
alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr
vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6
ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred

správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktoré je procesného charakteru a bolo

vydané v dôsledku zákonnej povinnosti žalovaného riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
orgánu, ktorým bol v tomto prípade Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov.12. Z administratívneho spisu ako aj tvrdení oboch žalobcov bolo zistené, že žalobca 1) podal dňa
30.12.2015 návrh na vykonanie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v jeho prospech,
a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2013. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá so

spoločnosťou DOMUS PETRA, s.r.o. Trenčín, ktorá bola v danom čase v reštrukturalizácii, pričom
pri uzatváraní zmluvy za spoločnosť konal jej štatutárny zástupca a nie reštrukturalizačný správca.
Nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom a dispozícia s nimi bola realizovaná bez vedomia
záložného veriteľa. Súčasne je potrebné uviesť, že k uzavretiu zmluvy došlo 1 deň pred vydaním
rozhodnutia súdu o skončení reštrukturalizácie a vyhlásení konkurzu na majetok predávajúceho a 7

dní predtým ako nastali účinky takéhoto vyhlásenia konkurzu. Správca konkurznej podstaty podľa §
45 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z. od zmluvy odstúpil. Súčasne boli prevádzané nehnuteľnosti zapísané
do konkurznej podstaty, konkrétne do oddelenej podstaty. Postupom podľa zákona č. 7/2005 Z.z.
t.j. žalobami o vylúčenie veci z konkurznej podstaty si žalobca 1) uplatnil svoje práva k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré odvodzuje práve od uzavretej zmluvy zo dňa 08.01.2013. Konania sú vedené
na Okresnom súde Bratislava I. Rovnako sa na tomto súde vedú konania ohľadne platnosti odstúpenia

od kúpnej zmluvy.

13. Konanie, resp. konania vedené vo veci podaných excindačných žalôb majú podľa odvolacieho
orgánu žalovaného zásadný význam pre posúdenie veci v konaní pred žalovaným a z tohto dôvodu bol
žalovaný zaviazaný konanie prerušiť do ich právoplatného skončenia. Uvedený právny názor vyslovený

v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu je a bol pre žalovaného záväzný a zo zákona mu vyplýva
povinnosť ho rešpektovať a v zmysle neho ďalej postupovať. Takýto postup pre neho vyplýva priamo
zo zákona.

14. Súčasne je potrebné uviesť, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa 30.12.2015,

teda v čase, keď bol predávajúci ako účastník zmluvy a účastník administratívneho konania v konkurze.
Uvedené sa však neodrazilo v uvedenom návrhu, keď predávajúci bol označený len svojim obchodným
menom. Žalovaný potom čo zistil, že takto označený účastník je v konkurze, vyložil si ustanovenie §
47 zákona č. 7/2005 Z.z. tak, že uvedené nebráni pokračovaniu v konaní, a sám z vlastnej iniciatívy
začal konať so správcom konkurznej podstaty, ktorému návrh doručil. Žalovaný považoval za podmienku

povolenia vkladu súhlas správcu konkurznej podstaty, a keď mu nebol žalobcom 1) doručený, tak
konanie zastavil.

15. Ako už bolo uvedené vyššie, na základe odvolania podaného žalobcom 1) o veci následne
rozhodoval odvolací orgán, ktorý zaujal právne záväzný názor, že pre posúdenie veci je podstatný

výsledok konaní vyvolaných konkurzom, ktoré sú vedené v súvislosti so zapísaním sporných
nehnuteľností do konkurznej podstaty. Z tohto dôvodu zaviazal žalovaného konanie prerušiť. Ak tak
následne žalovaný učinil, konal v tomto zmysle v súlade so zákonom, resp. zákonom uloženou
povinnosťou riadiť sa názorom odvolacieho orgánu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí.

16. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa konanie
neskončilo (vec bola zrušená a vrátená na ďalšie konanie) nie je možné považovať za tzv. „ podkladové“
rozhodnutie v zmysle ust. § 27 SSP a teda ani nie je možné uskutočniť jeho prieskum postupom podľa
tohto zákonného ustanovenia.

17. Zákon stanovuje podmienky preskúmania skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia v ustanovení
§ 27 SSP s tým, že za takéto rozhodnutie sa považuje rozhodnutie a) nie je samostatne preskúmateľné
správnym súdom. b) je pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné, c) žalobou napadnuté rozhodnutie
z neho vychádza. Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
opakovane v rámci svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že takéto zrušujúce rozhodnutie odvolacieho

orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, keď žalobou možno napadnúť až konečné rozhodnutie, ktorým
sa administratívne konanie končí. Uvedené závery sú podľa názoru správneho súdu aplikovateľné aj
na právny stav po 01.07.2016. Toto rozhodnutie teda nie je samostatne možné preskúmať súdom a
súčasne je pre konajúci orgán záväzné v tom zmysle, že správny orgán nižšieho stupňa má zákonom
stanovenú povinnosť sa týmto rozhodnutím riadiť. Nejde však o „záväznosť“ v zmysle ust. § 27 SSP.

Uvedené zákonné ustanovenie má pri záväznosti na mysli situácie, keď posúdenie určitej čiastkovej
otázky je zverené inému orgánu, ktorý v rozsahu takto zverenej právomoci vydá stanovisko, rozhodnutie,
resp. opatrenie (ďalej len rozhodnutie), ktoré potom v rámci svojej rozhodovacej činnosti vo veci konajúci
správny orgán zhodnotí spolu s ostatnými dôkazmi. Prípadný rozpor takéhoto rozhodnutia s inýmizáväznými stanoviskami, resp. dôkazmi sa následne rieši zákonom predpokladaným spôsobom. Takéto
rozhodnutie predstavuje akt iného orgánu verejnej správy, resp. zákonom stanovenej osoby, ktorému
je zákonom zverené posudzovanie určitej konkrétnej otázky v rámci prebiehajúceho administratívneho

konania. Orgán rozhodujúci vo veci samej nie je vo vzťahu k tejto osobe v pozícii subordinácie. Rovnako
orgán vydávajúci takéto „podkladové“ rozhodnutie nie je vo vzťahu nadriadenosti ku konajúcemu orgánu
verejnej správy.

18. Presne opačná situácia je v prípade rozhodovania odvolacieho orgánu, ktorý je v pozícii

nadriadeného orgánu, jeho rozhodnutie a jeho názor je bez ďalšieho pre nižšie postavený orgán
záväzný, a to bezpodmienečne. Rovnako nie je bez právneho významu, že v zásade (v závislosti
na okolnostiach veci) odvolací orgán rozhoduje o celej prejednávanej veci na rozdiel od orgánu, ktorý
vydáva tzv. podkladové rozhodnutie v zásade o určitom aspekte prejednávanej veci. Za podstatné
správny súd považuje aj to, že zrušením rozhodnutia odvolacieho orgánu postupom podľa § 27 SSP
by de facto zostalo odvolanie žalobcu 1) podané v administratívnom konaní nevybavené. Napriek

nevybavenému odvolaniu by však žalovaný musel pokračovať v administratívnom konaní.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že zrušujúce rozhodnutie odvolacieho
orgánu, ktorým konanie nekončí, nie je rozhodnutím, ktoré by bolo možné súdom preskúmať postupom
podľa § 27 SSP a samotný odvolací orgán nie je účastníkom konania pred súdom, tak ako tvrdil žalobca

2).

20. Správny súd sa ďalej zaoberal prípustnosťou súdneho prieskumu rozhodnutia o prerušení
vkladového konania. Je zrejmé, že ide o procesné rozhodnutie, pričom SSP vo všeobecnosti takýto
súdny prieskum pripúšťa za podmienky, že by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach

účastníkov (§ 7 písm. e) SSP). Komentár k zákonu (vydavateľstvo C.H.BECK, rok vydania 2018) ako
príklad prípustnosti súdneho prieskumu procesného rozhodnutia uvádza práve uznesenie o prerušení
konania v katastrálnom konaní, a to z dôvodu, že dopadá na vlastnícke právo účastníkov, v zmysle
obmedzenia ich dispozičného oprávnenia. Uvedené však podľa názoru správneho súdu nemôže platiť
všeobecne. Konkrétne v prejednávanej právnej veci je potrebné zobrať na zreteľ špecifickosť situácie,

ktorá spočíva v tom, že prerušenie vkladového konania nemá žiaden vplyv na možnosť žalobcov s
vecou nakladať, a teda nedochádza k obmedzeniu ich dispozičného práva. Ako bolo uvedené vyššie,
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu boli zapísané do konkurznej podstaty a podliehajú režimu
zákona č. 7/2005 Z.z.. V dôsledku zaradenia nehnuteľností do podstaty úpadcu by s nimi žalobca 1)
nemohol žiadnym spôsobom nakladať dokonca ani v prípade, že by došlo k zavkladovaniu vlastníckeho

práva v jeho prospech. Prerušenie konania nemá žiaden reálny vplyv na jeho možnosť s vecou nakladať,
nakoľko tomu bráni zákon č. 7/2005 Z.z. a skutočnosť, že majetok je zapísaný do konkurznej podstaty a
k jeho vylúčeniu môže dôjsť len postupom podľa vyššie uvedeného zákona č. 7/2005 Z.z.. Rovnako ani
žalobca 2) ako správca konkurznej podstaty (napriek zahrnutiu nehnuteľností do konkurznej podstaty)
nemôžetietovecispeňažiť(svýnimkousituácie,žebyveciamhrozilaskaza),atoaždodobyrozhodnutia

vo veci podaných excindačných žalôb. Akékoľvek obmedzenia vlastníckeho práva s nehnuteľnosťami,
ktoré majú byť predmetom zavkladovania vlastníckeho práva, majú pôvod v zákone o konkurze a
reštrukturalizácii a prerušenie konania, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu na uvedené nemá
žiaden vplyv.

21. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že procesné rozhodnutie, ktoré žalobcovia
napadli správnou žalobou, nemôže mať vplyv na obmedzenie ich vlastníckeho práva, keďže všetky
tieto obmedzenia sú v danej veci viazané výlučne na to, že sporné nehnuteľnosti podliehajú režimu
zákona č. 7/2005 Z.z., a to bez ohľadu na prerušenie vkladového konania. Ako už bolo uvedené vyššie,
dokonca ani skončenie vkladového konania by ani pre jedného zo žalobcov neznamenalo možnosť s

nehnuteľnosťami voľne nakladať, pokiaľ by neboli právoplatne skončené excindačné konania vedené
podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z..

22. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že ďalším špecifikom veci je skutočnosť, že v predmetnej právnej
veci žalovaný ako prvostupňový správny orgán vydal žalobami napadnuté rozhodnutie na základe jeho

zákonnej povinnosti konať v súlade so zrušujúcim rozhodnutím vydaným jeho nadriadeným, odvolacím
orgánom. V tomto zmysle mu teda ani nemožno nič vyčítať, pretože takýto postup je v súlade so
zákonom. Ak by došlo k súdnemu prieskumu takéhoto rozhodnutia žalovaného správny súd by de
facto posudzoval aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré nie je zdôvodov uvedených v odsekoch 16. až 19. tohto rozhodnutia možné preskúmať, a to ani postupom
podľa § 27 SSP. Žalobcovia vo svojej podstate aj očakávajú, že sa správny súd bude zaoberať
právnym názorom odvolacieho orgánu vysloveného v jeho rozhodnutí zo dňa 09.11.2016, nakoľko

prerušenie konania je len určitou konzekvenciou tohto právneho názoru. Súčasne očakávajú (ako jasne
vyplýva aj z ich správnych žalôb), že správny súd po zrušení žalobami napadnutého rozhodnutia
sám vysloví záväzný názor na vec, pričom podľa žalobcu 1) by to malo byť pokračovanie v konaní a
povolenie vkladu a podľa žalobcu 2) zamietnutie tohto návrhu. Takýto postup by však bol v rozpore s
princípmi správneho súdnictva, keď prípadným zrušením a vrátením žalobou napadnutého procesného

rozhodnutia, by vo svojej podstate došlo k negovaniu rozhodnutia odvolacieho orgánu a k vyjadreniu
záväzného názoru súdu pre prvostupňový správny orgán, a to v prebiehajúcom, doposiaľ právoplatne
neskončenom administratívnom konaní. Uvedený stav je podľa názoru správneho súdu neprípustný,
nakoľko ide proti podstate správneho súdnictva, ktoré je v zásade postavené na autonómii konania
orgánov verejnej moci, pričom ingerencia správnych súdov je v zásade prípustná až po právoplatnom
skončení administratívneho konania. Výnimky z tejto zásady, ako je napríklad žaloba proti nečinnosti

orgánuverejnejsprávy,súpotomzaloženénatom,ževdoposiaľneskončenomadministratívnomkonaní
správny súd môže uložiť orgánu verejnej moci povinnosť konať, avšak bez toho, že by vyslovil svoj
právny názor na to, akým spôsobom (s akým výsledkom) má byť o veci rozhodnuté. V prejednávanej
veci by však súdnym prieskumom procesného rozhodnutia o prerušení konania nevyhnutne muselo
dôjsť k vyjadreniu sa aj meritu veci, resp. záväznému pokynu ako vo veci ďalej konať a tak aj zásahu

do prebiehajúceho administratívneho konania.

23. S poukazom na vyššie uvedené, dospel správny súd k záveru, že uznesenie o prerušení konania
žalovaného, ktorým bolo konanie prerušené, nie je možné preskúmať a podané správne žaloby žalobcov
1), 2) sú neprípustné.

24. Nakoľko žaloby boli odmietnuté, súd za použitia ustanovenia § 170 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z.
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta

posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).