Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616204875
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2616204875.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci žalobcu: U. B., nar. X.X.XXXX,

bytom U. XXXX/XX, XXX XX P., štátny občan F., zastúpený advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, so
sídlom Mostná 46, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787 proti žalovaným: 1. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
XXX/XX, XXX XX Š.-F., štátny občan F. a 2. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX Š.-F.,
štátna občianka F. o zaplatenie 3.000,00 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.000,00 €,
úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.000,00 € od 28.5.2016 do zaplatenia s tým, že
súd p o v o ľ u j e žalovaným v 1. a 2. rade priznanú sumu splácať v splátkach po 60,00 € mesačne,

splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, do zaplatenia, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.6.2016, ktorú upresnil podaním zo dňa
25.8.2016, domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 3.000,00 €, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.000,00 € od

28.5.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 17.5.2016 uzavrel
so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o pôžičke, v ktorej sa strany dohodli na zapožičaní sumy 3.000,00 €
na súkromné účely žalovaných, bezúročne. Doba zapožičania uvedenej sumy bola dohodnutá na dobu
10 dní odo dňa podpisu zmluvy, tzn. do 27.5.2016. Žalovaní i napriek výzve právneho zástupcu žalobcu
z požičanej sumy nevrátili žiadnu čiastku.

2. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5C/162/2016-35

zo dňa 15.5.2017, proti ktorému žalovaní v 1. a 2. rade podali v zákonom stanovenej lehote odpor
s vecným odôvodnením, a preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5C/162/2016-47 zo dňa
30.11.2017 zrušil.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v odôvodnení odporu uviedli, že žalobca im nepožičal žiadne peniaze. Zmluvu
so žalobcom podpísali u neho v kancelárii, nikto pri tom nebol, iba žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade.
Žalobca im sľúbil, že im pomôže vyplatiť dlhy a nepomohol. V zmluve je napísané, že im dáva peniaze,

ale nič nedostali. Žalobca im zobral všetky dokumenty od rodinného domu a nechce im ich vrátiť pokiaľ
mu nedajú peniaze. Sú obyčajní ľudia, ktorí sa týmto veciam nerozumejú. Dom im predali v dražbe a
nechcú mať ďalšie problémy so žalobcom, ktorý im nič nedal a stále píše, že im dal peniaze, nechali sa
oklamať. Sú ochotní žalobcovi dlh splácať v mesačných splátkach, ktoré určí súd. Neboli ani u žiadnehonotára ako je to napísané v žalobe. Žalobca im sľúbil, že čo im požičia tých 3.000,00 € tak ich dá na
akcie a z toho im bude posielať každé 3 mesiace peniaze a z toho si splatia dlhy. Žalobcovi verili, no
on ich dostal ešte do väčších problémov.

4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke zo dňa 17.5.2016, výsluchom žalovanej v 2.
rade, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 18.12.2017 a zo dňa 28.9.2018, písomným vyjadrením
žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 16.3.2018 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5. Žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 17.5.2016 písomne Zmluvu o
pôžičke(ďalejlen„Zmluva“).Predmetompôžičkybolifinančnéprostriedkyvsume3.000,00€vhotovosti.
ŽalobcapredpodpisomZmluvyodovzdalžalovanýmv1.a2.radevhotovostisumu3.000,00€,prevzatie
ktorej žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili podpisom Zmluvy. Strany sa v Zmluve dohodli, že žalobca im
požičiava peniaze na dobu 10 dní odo dňa podpisu Zmluvy a žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi
peniaze najneskôr desiaty deň po podpise Zmluvy na účet žalobcu, čím sa bude pôžička považovať za

riadne splatenú. Strany sa v Zmluve dohodli, že žalobca požičiava žalovaným peniaze bezúročne.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.12.2017 k odporu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že žalobca v
podstavení veriteľa a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 17.5.2016 Zmluvu o pôžičke, v ktorej sa účastníci
dohodli na zapožičaní sumy vo výške 3.000,00 € na súkromné účely žalovaných, bezúročne. Žalobca

je prekvapený postupom žalovaných, ktorí vo svojom odpore zo dňa 7.6.2017 na jednej strane tvrdia,
že žiadne peňažné prostriedky od žalobcu neprevzali a na druhej strane vyjadrujú ochotu pristúpiť
k splácaniu požičanej sumy. Žalovaní sami tvrdia, že v období poskytnutia pôžičky žalobcom boli vo
finančnej kríze, čo len potvrdzuje odôvodnenie a potrebu poskytnutej pôžičky žalovaným. Nemožno
sa stotožniť s argumentáciou žalovaných, že žalobca pri poskytnutí pôžičky konal účelovo a už vôbec

nie s tým, že žalovaným nepožičal žiadnu sumu. Je nesporné, že v zmysle článku II. Zmluvy účastníci
svojim podpisom potvrdili prevzatie požičanej sumy uvedenej v článku I. Zmluvy. Rovnako je nesporné,
že Zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, účastníci porozumeli obsahu Zmluvy, čo potvrdili svojim
podpisom. Žalobca má preto v zmysle skutkových a právnych okolností prípadu za to, že tvrdenia
žalovaných sú zmätočné a účelové.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení zo dňa 16.3.2018 k vyjadreniu žalobcu k ich odporu uviedli tie
isté skutočnosti ako v odpore zo dňa 7.6.2017.

8.Žalovanáv2.radevosvojejvýpovediuviedla,žeotom,žežalobcapožičiavapeniazesadozvedelicez

internet a prostredníctvom mailu sa s ním dohodli, že si pre peniaze prídu k nemu. Boli v núdzi, peniaze
potrebovali. Zmluvu o pôžičke u žalobcu obidvaja s manželom riadne podpísali, i keď pri jej podpise im
žalobca nedal žiadne peniaze. Tvrdil, že peniaze im dá až v auguste, pretože dovtedy dá peniaze na
„nejaké akcie“ a čo sa zarobí, to im vždy raz za štvrť roka alebo pol roka vyplatí. Takto mal manžel chodiť
pre peniaze k žalobcovi. Žalobca im však nikdy žiadne peniaze nedal, má všetky ich doklady a tvrdí,

že im ich vráti až dlh zaplatia. Pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke okrem žalobcu a žalovaných v 1. a 2.
rade nikto iný pri tom nebol. Trestné oznámenie na žalobcu nepodali. Žalovaní nemajú žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná v 2. rade žiadala, aby súd žalovaným povolil splácať žalovanú
sumu v splátkach, pretože jej manžel, teda žalovaný v 1. rade, je síce zamestnaný v spoločnosti W. M.,
avšak zarába len 530,00 € mesačne a zo mzdy mu zrážajú exekučné splátky vo výške 90,00 € mesačne

a žalovaná v 2. rade je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkami
na dieťa v celkovej sume cca 224,00 € mesačne. Žalovaní majú jedno dieťa, a to maloletú G. V., nar.
XX.X.XXXX. Žalovanú sumu môžu splácať maximálne po 50,00 € mesačne.

9. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ

dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 232 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,

ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.11. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba bola
podaná dôvodne. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli dňa
17.5.2016 písomne Zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade

finančné prostriedky vo výške 3.000,00 € v hotovosti. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že spolu s manželom,
teda žalovaným v 1. rade Zmluvu u žalobcu riadne podpísali. Sporným medzi stranami bolo odovzdanie
predmetupôžičkyasplatnosťpôžičky.Žalobcatvrdil,žepredmetpôžičkytedasumu3.000,00€odovzdal
žalovaným v 1. a 2. rade pred podpisom Zmluvy a žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali požičané peniaze
vrátiť najneskôr desiaty deň po podpise Zmluvy, teda najneskôr dňa 27.5.2016. Svoje tvrdenia preukázal

súduobsahomZmluvyopôžičkezodňa17.5.2016,ktorejpodpísaniežalovanípotvrdili.Naopakžalovaní
v 1. a 2. rade popreli prevzatie sumy 3.000,00 € v hotovosti a tvrdili, že žiadne peniaze od žalobcu
nikdy neprevzali, žalobca mal s peniazmi obchodovať a zisk žalovaným raz za štvrť roka alebo pol
roka vyplácať. K splatnosti pôžičky sa žalovaní vôbec nevyjadrili a svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázali. V sporovom konaní je povinnosťou strany predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
s cieľom unesenia dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno na nej spočíva, bez

ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom
procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Vychádzajúc z uvedeného
súd uzavrel, že žalovaní v 1. a 2. rade v spore neuniesli dôkazné bremeno a ich obrana bola len účelová,
s cieľom oddialiť pre nich nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Súd mal preukázané, že žalobca požičal

žalovaným v 1. a 2. rade sumu 3.000,00 € v hotovosti pred podpisom Zmluvy, pričom podpisom Zmluvy
žalovaní v 1. a 2. rade prevzatie finančných prostriedkov potvrdili a žalovaní svoju povinnosť vrátiť
predmet pôžičky žalobcovi, teda sumu 3.000,00 € do 27.5.2016 porušili. Súd prejednávajúc vec sporovú,
v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať,
nemal preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade vrátili žalobcovi poskytnutú pôžičku, a preto uložil

žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.000,00 €, ktorú im
v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP povolil splácať v splátkach po 60,00 € mesačne, splatných vždy
do 25. dňa toho ktorého mesiaca, do zaplatenia, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

12. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaných ako dlžníkov, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Súd dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene aj úroky z omeškania,
a preto zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.000,00 € od 28.5.2016 do zaplatenia, nakoľko v zmysle Zmluvy mali
žalovaní v 1. a 2. rade sumu 3.000,00 € vrátiť žalobcovi najneskôr do 27.5.2016, čo však neurobili, takže
dňom 28.5.2016 sa dostali s plnením evidentne do omeškania.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi, ktorý mal v
spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.