Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205551
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118205551.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci navrhovateľky - matky: O.. G. C.,

F.. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XXXX/X, H., právne zastúpená: JUDr. Magdaléna Lesayová,
advokátka, Hlavná 27/A, Trnava, proti druhému manželovi - otcovi: L.. Š. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. X. XXXX/X, H., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletej C. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, H., v konaní zastúpenej procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov, O.. G. C., rodenej Š., nar. XX.XX.XXXX a L.. Š. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z., vo R. X, F. XXXX, na strane

XXX, pod por. č. XX, sa rozvádza.

II. Maloletá C. C., D.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. C. sumou vo výške 250,00 eur mesačne vždy do 15.

dňa mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.

V. Styk otca s maloletou, C. C., sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde domáhala, aby súd manželstvo
účastníkov rozviedol. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX na Obecnom
úrade v Z.. Navrhovateľka uviedla, že u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Manželstvo bolo podľa

navrhovateľky spočiatku harmonické, avšak v roku 2013 nadviazal manžel mimomanželský vzťah, od
manželky odišiel zo spoločnej domácnosti v decembri 2013. Dňa 09.10.2014 podal žiadosť o rozvod,
avšak neskôr vzal návrh späť. Manžel sa k manželke vrátil v decembri 2015 do spoločnej domácnosti.
Manželia po návrate manželské spolužitie neobnovili, pretože manželka nebola schopná ho obnoviť.
Navrhovateľka bola od návratu manžela frustrovaná, vyhľadala odbornú pomoc. Manželovo správanie
považuje za zradu a nie je schopná mu odpustiť. Manželia od roku 2015 spoločne nehospodária. Z
manželstva účastníkov sa narodila maloletá dcéra C., navštevuje X. F. R. Š.. Stravuje sa v škole -

mesačne 30,84 eura, navštevuje školskú družinu - 12,00 eur mesačne, krúžok výtvarnej výchovy - 15,00
eur mesačne, navyše sa učí anglický jazyk v jazykovej škole - 31,50 eura mesačne, á uzatvorenú životnú
poistku + sporenie - 123,00 eur mesačne. Maloletá je v celkovo dobrom zdravotnom stave až na to, že
trpí na atopický ekzém. Priemerné mesačné náklady na maloletú predstavujú celkovo sumu 300,00 eur.2. Navrhovateľka je zamestnaná ako asistentka vo S., V..Z.. H., priemerný mesačný plat je 1 808,00
eura, iný príjem nemá, nepodniká, poberá rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus. Otec bol podľa

navrhovateľkyživnostníkom,vjehonávrhunarozvodmanželstvauvádzal,žejehomesačnýpríjemjecca
800,00 eur. Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť, kde momentálne otec maloletej pracuje, aký zárobok
dosahuje, nakoľko účastníci málo komunikujú. Otec podľa navrhovateľky pracuje v D., údajne pre firmu
A. Y. Z..F..P.. Ž., na turnusoch, do bytu k matke sa vracia pravidelne a znovu odchádza pracovať do D..
Matke pravidelne dáva peniaze v sumách od 50,00 eur do 200,00 eur, nejedná sa však o pravidelné

mesačné platby. Otec maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

3. Podľa názoru navrhovateľky, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie a je trvalo a
vážne rozvrátené. Príčinou rozvratu manželstva je úplné citové odcudzenie a nemožnosť normálnej
komunikácie medzi manželmi. Manželka nie je schopná obnovy manželského spolužitia. Manželstvo
nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletej dcéry, ktorá je vystavovaná stresovým situáciám a

teda rozvod nie je v rozpore s jej záujmami.

4. Spolu s návrhom navrhovateľka predložila sobášny list, potvrdenie o trvalom pobyte, rodný list
maloletej, potvrdenie o zárobku. Na výzvu súdu navrhovateľka doložila prehľad výdavkov na vedenie
domácnosti a výdavkov na maloleté dieťa, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa, za rok 2017, za

rok 2018.

5. Súd vyzval druhého manžela, aby sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril. Druhý účastník sa k
návrhu nevyjadril, pojednávania nariadeného na deň 19.09.2018 sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil.

6. Na pojednávaní navrhovateľka v rámci výsluchu uviedla, že manželstvo uzavreli s manželom po
dlhoročnej známosti. Spočiatku bolo harmonické. V roku 2013 si manžel našiel milenku, dva roky sa
pokúšali z tejto krízy dostať, avšak bez úspechu. Psychológa navštevovala sama, manžel psychológa za
účelom riešenia problémov nenavštívil. Počas výsluchu uviedla, že k manželovi neprechováva žiadne

city, a nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia. S manželom síce žijú v spoločnej domácnosti,
ale spoločne nehospodária. Manžel neprispieva na domácnosť. Navrhovateľka uviedla, že jej príjem je
okolo1700,00eurmesačne.Výživnénavrhlavovýške250,00eursohľadomnapotrebymaloletejdcéry.

7. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 29.10.2018, predvolal manžela s tým, aby sa vyjadril k návrhu

navrhovateľky. Manžel sa na výzvu súdu vyjadril v tom zmysle, že k návrhu na rozvod nemá čo dodať,
a ak si to manželka praje, s týmto návrhom súhlasí. Zároveň predložil prehľad mesačných výdavkov,
daňové priznanie a faktúru firmy U. B..

8. Na pojednávaní dňa 29.10.2018 v rámci výsluchu uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické,

no neskôr prišli nedorozumenia. Asi okolo 2010, keď prerábali byt, vznikali prvé nezhody, ktoré neriešili.
Po nasťahovaní do bytu začal účastník podnikať, s kamarátom kúpili kaviareň. Nakoľko mal účastník
málo voľného času, býval menej s rodinou, a s manželkou sa začali odcudzovať. Psychologickú poradňu
nenavštevoval z finančných a časových dôvodov. Manželku má rád, ale city voči nej ochladli. Nevidí
nádej na obnovu manželského spolužitia. Navrhovateľ v rámci výsluchu ďalej uviedol, že jeho príjem

je cca 2500,00 - 2 900,00 eur. Výdavky uviedol vo výške 955 eur mesačne, pričom odkázal na svoje
podanie. S výživným, ktoré navrhla matka maloletej, súhlasí. Zároveň nežiadal upraviť styk s maloletou.

9. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje rozhodnúť
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle návrhu rodičovskej dohody.

10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákona o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.12. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov

a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia
a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri
rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu

ku svojim deťom.

13. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou

povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

14. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia

rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené
podmienky.

15. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a

kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a
trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej
účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že
medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej

manželstvom.

16. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je vážne
narušené a trvalo rozvrátené. Neplní svoje funkcie dlhý čas, manžel už počas manželstva nadviazal
vzťah s inou ženou. Toto konanie navrhovateľka vníma ako zradu a nie je schopná to manželovi odpustiť

a obnoviť manželské spolužitie. Od návratu manžela do spoločnej domácnosti manželia neobnovili
manželské spolužitie, nehospodária spoločne a ani intímne spolu nežijú Navrhovateľka od podania
návrhu zotrváva na svojom vyjadrení, že s manželom už nechce spoločne žiť a vylučuje možnosť obnovy
spolužitia. Rovnaký postoj zaujal aj druhý účastník, ktorý s návrhom na rozvod manželstva súhlasil,
pričom nevidel možnosť obnovy manželského spolužitia.

17. Vzhľadom na nemožnosť obnoviť spolužitie s manželom, citové ochladnutie z oboch strán, súd
dospel k záveru, že niet predpokladu, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do
budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.

21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29.Podľa§2ods.1Zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

30. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre

rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Nakoľko manželstvo rodičov maloletej súd rozviedol, bolo potrebné rozhodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými
dôkazmi a po vypočutí matky a otca dospel k záveru, že rodičia ohľadom úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností, výživného a styku s maloletou vyjadrili zhodné stanovisko, pričom navrhovaná úprava
je v súlade so zákonom a v najlepšom záujme maloletej. Súd preto návrhu navrhovateľky - matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, s ktorým otec v celom rozsahu súhlasil, vyhovel v celom
rozsahu. Vzhľadom k osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktorú táto riadne vykonáva, je v
záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, keď obaja rodičia budú maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné vo výške 250,00 eur mesačne na maloletú, ktoré navrhla
matka, a s ktorým otec súhlasil, považuje súd za primerané jednak vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletej a jej vek, a jednak vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Keďže
rodičia úpravu styku otca s maloletou na pojednávaní dňa 29.10.2018 žiadali neupraviť, súd rozhodol
tak, že styk otca s maloletou sa neupravuje.

32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.33. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

34. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Proti výroku I. - VI. rozsudku môžu
podať rodičia a proti výrokom II. - V. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané otcom a procesným
opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko otec a procesný opatrovník sa práva podať odvolanie
výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.