Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. marec 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9518100026
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2018:9518100026.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, samosudcom JUDr. Jánom Giertlim, v trestnej
veci obžalovaného P. S., obžalovaného pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. S., nar. XX.XX.XXXX v C. C., bytom W. č. XXX, okres J.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 28.02.2017 približne v čase o 13:42 h v administratívnej budove Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trenčíne, Okresného dopravného inšpektorátu v Ilave, detašovaného pracoviska s miestom
výkonu v Dubnici nad Váhom, ul. Jesenského č. 294, v kancelárii č. XXX, v súvislosti s vykonávaním
zmeny v evidencii motorových vozidiel na vozidle zn. J., ev. č. J a nákladnom prívese evidenčné číslo J
poskytol úplatok vo forme najmenej dvoch balíkov cukroviniek Haribo o hmotnosti jedného balíka 360 g
v hodnote 1,09 €, teda celkovo v hodnote 2,18 €, npráp. R. L., nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom W.,
F. č. XXX, služobne zaradenému ako referent Okresného dopravného inšpektorátu v Ilave, Okresného
riaditeľstva PZ Trenčín s miestom výkonu služby Dubnica nad Váhom,
t e d a

inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a taký čin spáchal
voči verejnému činiteľovi,

č í m s p á c h a l

prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona k peňažnému trestu 500,- € (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP GP
SR) podal dňa 2. februára 2018 Špecializovanému trestnému súdu Pezinok obžalobu na obvineného
P. S. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je to konkrétne uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica vydal dňa 9. februára 2018
trestný rozkaz pod sp. zn. BB-3T/5/2018. Týmto trestným rozkazom bol obžalovaný P. S. uznaný za
vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
dňa 28.02.2017 približne v čase o 13:42 h v administratívnej budove Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trenčíne, Okresného dopravného inšpektorátu v Ilave, detašovaného pracoviska s miestom
výkonu v Dubnici nad Váhom, ul. Jesenského č. 294, kancelária č. XXX, v súvislosti s vykonávaním
zmeny v evidencii motorových vozidiel na vozidle zn. J., ev. č. J a nákladnom prívese evidenčné číslo J
poskytol úplatok vo forme troch balíkov cukroviniek Haribo o hmotnosti jedného balíka 360 g v hodnote
1,09 €, teda celkovo v hodnote 3,27 € npráp. R. L., nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom W., F. č.
XXX, služobne zaradený ako referent ODI v Ilave ORPZ Trenčín s miestom výkonu služby Dubnica nad
Váhom.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona peňažný trest
500 eur. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Súd podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
obvineným úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace.

Obvinený podal dňa 19. februára 2018 odpor proti trestnému rozkazu prostredníctvom svojho obhajcu a
to proti všetkým výrokom napadnutého trestného rozkazu, teda proti výroku o vine, proti výroku o právnej
kvalifikácii konania obvineného ako trestného činu, ako aj proti výroku o treste.

Podaný odpor obvinený zdôvodnil tým, že v predmetnej veci nespáchal a ani nemal v úmysle spáchať
žiadny trestný čin, preto je nevinný.

V prípade skutku uvedeného vo výrokovej časti trestného rozkazu nejde o prečin podplácania podľa §
333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Obvinený P. S. svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu úmyselného trestného činu - prečinu
podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, pretože:

a) u obvineného absentuje forma úmyselného zavinenia a nemal na spáchanie trestného činu žiadny
motív,
b) medzi konaním obvineného a činnosťou svedka T. R., ako verejného činiteľa, nie je žiadna príčinná
súvislosť,
c) evidenčné úkony k motorovému vozidlu a prívesu obžalovaný realizoval na vecne a miestne
príslušnom dopravnom inšpektoráte v bežný pracovný deň (28.02.2017 - utorok) a počas stránkových
hodín (13.42 h) a o evidenčné úkony žiadal na predpísaných úradných žiadostiach, ktoré podpísal a
ku ktorým doložil všetky zákonom vyžadované doklady a zaplatil správne poplatky vo výške stanovenej
zákonom,
d) v danej situácii bolo pre obvineného absolútne bez významu, ktorý z pracovníkov ODI Ilava (verejných
činiteľov) by o jeho žiadosti rozhodol a vykonal evidenčný úkon, keďže vedel, že po splnení zákonom
stanoveného postupu nie je možné rozhodnúť inak, ako vykonaním daných evidenčných úkonov,
e) obvinený nebol uprednostnený pred inými stránkami, ani mu nebol pri evidenčnom úkone poskytnutý
žiadny iný benefit a evidenčný úkon bol vykonaný plne v súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy.

Obvinený nosí cukríky Haribo zo svojich ciest do Spolkovej republiky Nemecko, robí tak už celé roky ako
svoj zvyk a rozdáva ich všetkým svojim známym ako prejav priateľstva. Cukríky nedoniesol T. R. ako
verejnému činiteľovi, ale ako známemu a cukríky v žiadnom prípade nijako nesúviseli s jeho postavením
verejného činiteľa, ani s evidenčnými úkonmi, ktoré obvinený toho dňa realizoval.

Svedok T. R. od P. S. nikdy nežiadal, ani osobne, ani prostredníctvom nikoho iného, žiadny úplatok,
nikdy od neho nedostal, ani si nenechal sľúbiť osobne, ani prostredníctvom nikoho iného žiadny úplatok.

Už iba v rámci takýchto dobrých medziľudských vzťahov je zrejmé, že obvinený nemal dôvod na to,
aby komukoľvek z policajtov na detašovanom pracovisku ODI Ilava poskytoval nejaký úplatok, alebo
ho podplácal.

Obžalovaný má možnosť pri pracovných cestách do Spolkovej republiky Nemecko veľmi výhodne získať
cukríky Haribo, a preto kúpené cukríky nosieva dlhé roky všetkým svojim príbuzným a známym, ktorým
ich dáva čisto nezištne, dobrovoľne a iba ako prejav jeho priateľstva. Nikdy od nikoho za to nič nežiadal,
nechcel, ani nedostal.

Pripustenie toho, že obžalovaný nemôže ako prejav priateľstva, nezištne a bez akejkoľvek požiadavky, či
zištného úmyslu dať kdekoľvek a kedykoľvek svojim známym (bez ohľadu na to, čo je ich zamestnaním),
drobnú pozornosť - obyčajné cukríky v zanedbateľnej hodnote, ktoré sú v jeho vlastníctve a takéto
konanie by bolo bez ďalšieho hodnotené ako podplácanie, tak zostáva na úvahu, či by týmto konaním bol
skutočne naplnený obsah a zmysel § 333 Trestného zákona a či orgány činné v trestnom konaní, ktoré
vedia rozlišovať medzi elementárnou slušnosťou v medziľudských vzťahoch a trestnoprávnou potrebou
ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti.

Keďže odpor bol podaný oprávnenou osobou a včas, samosudca v súlade s ustanovením § 355 ods. 3
Trestného poriadku nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 355 ods. 8, ods. 10 Trestného poriadku vyhlásil,
že podaný odpor neberie späť.

Následne obžalovaný P. S. k veci vypovedal. Uviedol, že je zamestnaný v dopravnej spoločnosti ako
vodič a v tejto spoločnosti je aj majiteľom. Dňa 28.02.2017 išiel na dopravný inšpektorát v Dubnici nad
Váhom a chcel dočasne vyradiť z evidencie jednu nepoužívanú súpravu. Na dopravný inšpektorát prišiel
s už vypísanou žiadosťou a zároveň priniesol aj evidenčné čísla od auta aj od vleku.

Obžalovaný potvrdil, že pozná T. R. asi 20 rokov a to ešte z dopravného inšpektorátu z Ilavy. Ich vzťah
je kamarátsky, tykajú si v osobnej komunikácii. Práve z dôvodu, že sa poznajú, obžalovaný párkrát
doniesol T. R. tie cukrovinky, ktoré sú uvedené v obžalobe. Obžalovaný si ale nikdy nepomyslel, že sa to
bude kvalifikovať ako úplatok, pretože úkon na dopravnom inšpektoráte, ktorý dňa 28.02.2017 vykonal,
nesúvisel s tým, že tam obžalovaný podal tie cukríky. Bolo to len také priateľské gesto.

Obžalovaný pripustil, že síce telefonoval s T. R. dňa 28.02.2017, ale nepamätá si, že by spolu telefonovali
pred návštevou dopravného inšpektorátu. Nepamätá si už, či sa s T. R. dohadovali dňa 28.02.2017 na
nejakom spoločnom obede. Inak sa spolu s T. R. stretávali sporadicky, náhodne. Väčšina stretnutí bola
na dopravnom inšpektoráte, keď tam obžalovaný prišiel niečo riešiť a potom sa mohlo stať, že mohli
byť spoločne buď na obede, alebo na nejakej akcii, najviac tak raz do mesiaca.

Cukrovinky, ktoré obžalovaný odovzdal T. R., boli zabalené v igelitovej taške, ktorú obžalovaný držal
spolu s evidenčnými číslami odhlasovanej súpravy a cukrovinky položil na zem k pultu. Obžalovaný
nepoprel, že sa pozná aj s inými policajtmi z dopravného inšpektorátu, pozná sa aj s M. A., ktorý bol
v minulosti vedúcim dopravného inšpektorátu v Dubnici nad Váhom. Obžalovaný vo svojej výpovedi
uviedol aj to, že v čase, keď sa dopravný inšpektorát sťahoval z Ilavy na pracovisko v Dubnici nad Váhom,
mal Aviu a ako kamarátske gesto pomohol dopravnému inšpektorátu so sťahovaním. Obžalovaný pozná
aj osobu menom A. V..

Obžalovaný si nepamätá, či bol niekto ďalší prítomný v kancelárii, keď sa stretol s T. R. kvôli vykonaniu
úkonu. Keď odovzdával tašku s cukrovinkami, pravdepodobne sa nijako nevyjadroval smerom k T. R..
Obžalovaný už nevie isto povedať, či odovzdal dva alebo tri balíky cukroviniek. Tie pravidelne nakupuje
v Nemecku, kde jazdí s kamiónom, lebo takýto typ obalu sa na Slovensku nedá kúpiť. Štandardná cena
týchto cukríkov je 1,09 €, keď nie sú v zľave. Na dopravný inšpektorát nechodil na pravidelné návštevy,
iba vybavovať záležitosti jeho firemných vozidiel.

Deň 28. február 2017 bol bežný pracovný deň a obžalovaný riešil svoj úkon v čase stránkových hodín,
nikoho nepredbehol. V daný deň obžalovaný nešiel súpravu odhlasovať z dôvodu, že bol v službe T.
R., ale išlo o koniec mesiaca a nechcel platiť cestnú daň aj poistku za ďalší začatý mesiac. T. R. od
obžalovaného nepýtal žiadnu úplatu, žiadnu protihodnotu za to, že vykonával pre obžalovaného nejaké
úkony. Ani žiadny ďalší z policajtov na dopravnom inšpektoráte v Dubnici nad Váhom od obžalovaného
žiadne výhody alebo protislužby nepýtal.

Tie gumené cukríky obžalovaný nikdy nedával ako úplatok, ale keď niečo vybavoval na iných úradoch,
tak len z vďačnosti a slušnosti daktorej tej pani cukríky dal ako pozornosť. Je pravdou, že je v dlhoročnom
priateľskom vzťahu aj so svojím obhajcom, ktorému tiež predmetné cukríky z priateľského vzťahu
doniesol.

Svedok T. R. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaného P. S. pozná ešte od roku 1998, keď
pomáhal sťahovať dopravný inšpektorát do Dubnice nad Váhom. Svedok bol zaradený ako referent -
technik evidencie vozidiel na dopravnom inšpektoráte, pracovisko Dubnica nad Váhom.

Dňa 28.02.2017 obžalovaný P. S. prišiel na inšpektorát dočasne vyradiť auto aj príves a svedkovi položil
tašku, v ktorej boli gumové cukríky. Svedok potvrdil, že tieto cukríky mu obžalovaný doniesol aj viackrát
predtým, hoci ich od neho ani nepýtal, ani mu za to nedával peniaze a cukríky od obžalovaného prijal.
Svedok si tieto cukríky zobral, hoci v tom čase už mal diagnostikovanú cukrovku, čo ale obžalovaný
nevedel a v konečnom dôsledku svedok tieto cukríky dal kolegom pre ich deti.
Svedok má telefonický kontakt na obžalovaného, ale nevie, či mu obžalovaný P. S. dňa 28.02.2017
telefonoval, alebo nie. Myslí si, že v predmetný deň mu nebol zo strany obžalovaného ponúkaný obed a
ak aj boli dakedy spolu na obede, každý si ho platil sám. Raz sa stretli s obžalovaným S. aj na nejakom
guláši. P. S. má dopravnú firmu, a z dôvodu firemných áut chodieval na inšpektorát, ale nechodil iba ku
svedkovi T. R., chodieval aj k ostatným kolegom. Služobný zákon nepripúšťal prijímať dary od stránok.
Svedok pozná osobu menom A. V. ako kolegu, s ktorým sedeli v kancelárii stolmi oproti sebe.

Svedok sa vyjadril jednoznačne tak, že sa nikdy nestalo, aby mu obžalovaný ponúkal v súvislosti s
evidenčnými úkonmi vozidiel nejaké cukríky. V prejednávanom prípade si cukríky zobral z dôvodu, že
obžalovaný mu ich priniesol ako maškrtu a ako kamarátovi a nie v súvislosti s vykonávaním zmien
v evidencii motorových vozidiel. Nemal si ich však vziať. Aj keby mu nebol obžalovaný doniesol tie
cukríky, svedok by predmetný evidenčný úkon pre neho urobil. Svedok potvrdil, že obžalovaný mu v
minulosti takýchto gumených medvedíkov doniesol a to vždy na pracovisko. Čo sa týka tých gumených
medvedíkov, každý vedel, že svedok takýchto cukríkov zjedol počas pracovnej doby aj 2-3 kilá, bola to
jeho obľúbená sladkosť, mal hmotnosť vyše 150 kg, no a potom mu zistili cukrovku.

Obžalovaný predložil všetko potrebné na vykonanie úkonu, aj evidenčné čísla od súpravy, takže keby sa
nebol dostal ku svedkovi, bol by ho rovnako, ako svedok, vybavil iný kolega. Podľa svedka obžalovaný
pozná každého z príslušníkov na dopravnom inšpektoráte, ale nevie, či má s každým z príslušníkov na
inšpektoráte dobré vzťahy.

Svedok na záver svojej výpovede uviedol, že je v tejto trestnej veci tiež stíhaný. Chcel by uzavrieť dohodu
o vine a treste. Absolútne sa nezaujíma o ďalších kolegov, teda ani o V., čo si oni urobia, alebo uzatvoria.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ako dôkaz prehratie obrazovo-zvukového záznamu na DVD a
prečítal pripojenú správu. Zo záznamu bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný
odovzdal svedkovi igelitovú tašku tak, ako o tom vypovedali obžalovaný aj svedok. Boli prehraté aj
zvukové záznamy niekoľkých telefonických hovorov obžalovaného a svedka a prečítané prepisy týchto
hovorov, ktorých obsah však nijako nepotvrdzoval požadovanie alebo prevzatie úplatku obžalovaným.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného (§ 263 ods. 1 Trestného poriadku) bola prečítaná zápisnica
o výpovedi svedka Mgr. A. V. zo dňa 06.09.2017 (č.l . 76-80).

Z prečítanej výpovede svedka sa zisťuje, že svedok pozná P. S. z videnia. Mgr. A. V. sedel v čase skutku
v kancelárii s T. R. a videl, ako obžalovaný P. S. dal R. igelitku s neznámym obsahom. Podľa tohto
svedka išlo o úplatok za prepis motorového vozidla. Je si tým istý preto, lebo obžalovaný podával tašku
T. R. priamo s požiadavkou na evidenčný úkon. Svedok nevie, či obžalovaný nosieval nejaké dary T. R.,
niekedy však doniesol nejakú igelitku, svedok však nevie, čo bolo jej obsahom a nevie, za čo to bolo.
Svedok Mgr. A. V. nikdy nedostal akýkoľvek dar od P. S. ani nebol obžalovaným pozvaný na obed. O
obsahu igelitky sa svedok dozvedel v ten istý deň po tom, ako T. R. začal z tašky vyťahovať cukríky.
Tento svedok síce potvrdil, že T. R. často jedával cukríky, ale svedok nevie nič o tom, že by obžalovaný
P. S. nosieval a dával cukríky policajtom bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v službe.

Po tom, ako bol svedkovi Mgr. A. V. pri výsluchu pred vyšetrovateľom na požiadanie obhajcu prehratý
obrazový záznam, na ktorom bol nahratý skutok, sa svedok vyjadril, že je tam komunikácia iba gestami a
to taká, že obžalovaný P. S. vošiel bez zavolania, a keďže sa obžalovaný P. S. a T. R. poznali, tak žiadna
komunikácia nebola potrebná, lebo bolo zrejmé, čo P. S. od T. R. vyžaduje. Tým, že P. S. dlhodobo
chodil, brával ich na obed, tak z toho svedok Mgr. A. V. usúdil, že sa obžalovaný a P. S. dohodli už len
pohľadmi. Ako svedok dodal, z dôvodu, že pracoval na predmetnom dopravnom inšpektoráte dlhšie, tak
vedel, čo je úplatok a čo je bežná stránka.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj listinné dôkazy podľa § 269 Trestného poriadku. Ide o
zápisnicu o vydaní veci - žiadosť o zapísanie motorového vozidla J. (č. l. 180-181), výpis z evidenčných
úkonov, z ktorého je zrejmé, že dňa 28.02.2017 vykonával T. R. evidenčné úkony k vozidlám J a J (č.
l. 174), evidenčná karta vozidla J (č. l. 175) a evidenčná karta vozidla J (č. l. 176), ktoré potvrdzujú,
že vlastníkom vozidiel bola spoločnosť TTM Slovakia, s.r.o. a že dňa 27.02.2017 došlo k ich vyradeniu
z cestnej premávky, dokumentácia k predchádzajúcemu prihláseniu vozidiel ešte v roku 2010 ( č. l.
182-186, 188-190) a výpis z obchodného registra na spoločnosť TTM Slovakia s.r.o., z ktorého je zrejmé,
že spoločníkmi v menovanej spoločnosti boli P. S. (obžalovaný) a C. S. (č. l. 187).

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol na hlavnom
pojednávaní prečítaný znalecký posudok ÚSI Žilina č. 142/2017, ktorý sa čiastočne týka aj mobilného
telefónu používaného T. R. ( č. l. 85-158). Záver predmetného znaleckého posudku vo všeobecnej rovine
spomína, že archivácia obrazových a obrazovo-zvukových záznamov, výpis histórie navštevovaných
internetových stránok, všetky nainštalované internetové komunikačné aplikácie, odstránené dáta
obrazových a obrazovo-zvukových záznamov ako aj internetovej komunikácie boli zistené a archivované
na k posudku pripojených úložných médiách.

Vykonaním všetkých vyššie uvedených dôkazov bol podľa špecializovaného trestného súdu zistený
skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu
(§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní následne súd hodnotil.
Vykonané dôkazy súd hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku).

Špecializovaný trestný súd po vykonaní dôkazov a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že skutok
uvedený v obžalobnom návrhu sa bez akýchkoľvek pochybností stal a udial sa v podstate (s minimálnou
úpravou počtu odovzdaných balíkov cukríkov Haribo) tak, ako je opísaný v obžalobnom návrhu. To
nespochybňoval ani obžalovaný ani jeho obhajca. V tejto súvislosti obžalovaný aj jeho obhajca už v
podanom odpore proti pôvodne vydanému trestnému rozkazu zdôraznili vo vzťahu ku spáchanému
skutku to, že obžalovaný P. S. evidenčné úkony k motorovému vozidlu a prívesu realizoval na vecne
a miestne príslušnom dopravnom inšpektoráte, v bežný pracovný deň (28.02.2017 - utorok) a počas
stránkových hodín (o 13:42 h), o evidenčné úkony žiadal na predpísaných úradných žiadostiach, ktoré
podpísal a ku ktorým doložil všetky zákonom vyžadované doklady, zaplatil správne poplatky vo výške
stanovenej zákonom, nebol ani uprednostnený pred inými stránkami ani mu nebol pri evidenčnom úkone
poskytnutý žiadny iný benefit a evidenčný úkon bol vykonaný plne v súlade s požiadavkami platnej
právnej úpravy.

Súd však zároveň považuje za potrebné dodať, že okolnosti, na ktoré upozornili obžalovaný a jeho
obhajca ako na okolnosti súvisiace s činom a pre ktoré nemohlo dôjsť ku spáchaniu žalovaného
trestného činu a ktoré majú svedčiť v prospech obžalovaného, neboli súčasťou (textom) obžalobného
návrhu, obžaloba nedávala obžalovanému za vinu nič z toho, na čo obžalovaný a jeho obhajca
upozorňovali. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu, že uvedené okolnosti nie sú súčasťou skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd nepovažuje za potrebné
v ďalšej časti tohto rozsudku za potrebné venovať sa týmto okolnostiam. Za podstatné súd považuje
venovať sa okolnostiam, či išlo o poskytnutie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného
záujmu a či takýto čin bol spáchaný vo vzťahu k verejnému činiteľovi.

Súd hodnotil zistený stav veci z pohľadu, či konanie obžalovaného aj spĺňa všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu /prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona/. Prihliadal pritom aj na námietky vznesené v rámci obhajoby obžalovaného, najmä, že
obžalovaný svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu úmyselného trestného činu, teda prečinu
podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona z dôvodov

- absencie formy úmyselného zavinenia,
- absencie akéhokoľvek motívu na spáchanie trestného činu,
- absencie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a činnosťou svedka
T. R. ako verejného činiteľa, lebo v danej situácii bolo absolútne
bez významu, ktorý z pracovníkov ODI Ilava (verejných činiteľov) by o jeho
žiadosti rozhodol a vykonal evidenčný úkon, lebo po splnení zákonom
stanoveného postupu nebolo možné rozhodnúť inak, ako vykonaním daných
evidenčných úkonov.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí podľa
odseku 1/ kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez
sprostredkovateľa poskytne, ponúkne, alebo sľúbi úplatok alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne,
alebo sľúbi úplatok inej osobe,
odseku 2/ ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) voči verejnému činiteľovi.

Subjektom skôr uvedeného trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, čo
obžalovaný spĺňa. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie,
ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom obstarávaní veci
všeobecného záujmu, teda ochrana čistoty verejného života. Ide o realizáciu článku 7 a 8
Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (prijatého Radou Európy v Strasburgu 27. januára 1999), ku
ktorému Slovenská republika pristúpila (pozri oznámenie č. 375/2002 Z. z.)

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v ponúknutí, poskytnutí, alebo sľúbení úplatku inému v
súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Ide o aktívne úplatkárstvo, o podplácanie subjektu
uvedeného v odseku 2 pod písmenom b) - verejného činiteľa.

V ustanovení § 128 ods. 1 Trestného zákona je uvedené, kto sa na účely tohto zákona považuje za
verejného činiteľa. Je ňou aj osoba v služobnom pomere, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej
osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy. T. R. bol v čase vykonávania
evidenčných úkonov v služobnom pomere a vykonával v rámci dopravného inšpektorátu konkrétne
úkony, na ktoré mal právomoc.

Podľa § 131 ods. 1 Trestného zákona vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie
záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov
spoločnosti.

Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR obstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosťou, ktorá
súvisí s plnením úloh týkajúcich sa vecí všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovanie orgánov
štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť v oblasti uspokojovania materiálnych, sociálnych, zdravotných,
kultúrnych a iných potrieb občanov a právnických osôb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorých
riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť alebo určitá skupina občanov, pričom sem
nepatrí činnosť občanov, ktorá je výlučne prejavom ich osobných práv (viď napr. R 1/1978, R 17/1978,
R 13/1990). Medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu musí byť súvislosť. Riadna
evidencia vozidiel v príslušných evidenciách (bez ohľadu na to, či slúžia alebo neslúžia na podnikateľskú
činnosť) určite je vecou súvisiacou s obstarávaním veci všeobecného záujmu.
V zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné
plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

Je úplne nesporné, že T. R. nemal právny nárok na prijatie cukríkov od obžalovaného P. S. v súvislosti s
vykonávaním evidenčného úkonu. O tejto skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností vedel aj T. R., ako o
tom vypovedal na hlavnom pojednávaní, že služobné predpisy mu nedovoľujú brať dary od stránok. Je
potom úplne bez významu, že cukríky odovzdal kolegom, lebo mu (žiaľ) bolo diagnostikované ochorenie
na cukrovku.

Špecializovaný trestný súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že obžalovaný konal minimálne v
nepriamom úmysle /§ 15 písm. b) Trestného zákona/. Ak totiž obžalovaný tvrdil, že mal úplné podklady na
vykonanie evidenčného úkonu, ktoré predložil vecne a miestne príslušnému dopravnému inšpektorátu,
predložil predpísané úradné žiadosti, zaplatil správne poplatky v zákonom predpísanej výške, nebol
uprednostnený pred inými stránkami a nebol mu poskytnutý ani iný benefit, potom nemožno tvrdiť, že
obžalovaný mal celkom konkrétny dôvod (takýto nebol dokazovaním zistený), aby chcel odovzdanými
cukríkmi (úplatkom) ovplyvniť výsledok evidenčného úkonu. Ak však svedok T. R. sám vyhodnotil svoje
vlastné konanie v podstate protirečivo tak, že síce si zobral cukríky, lebo obžalovaný mu ich dal ako
kamarátovi, ale zároveň dodal, že služobný predpis mu nedovoľuje prijímať dary od stránok, tak konanie
obžalovaného v ďalších súvislostiach (najmä spôsob, ako boli cukríky odovzdané, miesto, kde boli
odovzdané ako aj to, ako spôsob odovzdania cukríkov vnímal svedok Mgr. A. V.) možno hodnotiť, že
cukríky boli „poistkou“ toho, že požadovaný úkon bude vykonaný bezodkladne, bez problémov, neboli
teda odovzdané ako priateľský dar.

Obžalovaný P. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní síce tvrdil, že úkon vykonávaný na dopravnom
inšpektoráte dňa 28.02.2017 vôbec nesúvisel s tým, že T. R. (príslušníkovi dopravného inšpektorátu
PZ), ktorý úkony vykonával podal tie cukríky a toto konanie obžalovaného bolo len priateľské gesto, lebo
sa poznajú dlhé roky.

Tvrdenie obžalovaného bez ďalšieho (teda bez prihliadnutia na ostatné vykonané dôkazy o ich obsah)
by mohlo byť v podstate prijateľné, teda, že odovzdaním cukríkov išlo len o priateľské gesto vôbec
nesúvisiace s vykonávaným evidenčným úkonom, najmä keď bolo potvrdené aj svedkom T. R., že sa
poznajú dlhé roky a dokonca obžalovaný v minulosti poskytol svoje nákladné motorové vozidlo na
presťahovanie dopravného inšpektorátu z Ilavy do Dubnice nad Váhom a nešlo o prvé obdarovanie T.
R. cukríkmi od obžalovaného.

Obžalovaný vypovedal, že väčšina jeho stretnutí s T. R. bola na dopravnom inšpektoráte, keď tam
obžalovaný prišiel niečo riešiť. Na dopravný inšpektorát obžalovaný nechodil na návštevy, iba vybavovať
záležitosti jeho firemných vozidiel. A svedok T. R. potvrdil, že obžalovaný mu v minulosti doniesol
gumených medvedíkov (Haribo) vždy na pracovisko. „Elementárna slušnosť“ v podaní obžalovaného

sa teda prejavovala vždy pri vybavovaní záležitostí jeho firemných vozidiel, vždy na dopravnom
inšpektoráte, vždy iba voči T. R. a nikdy nie aj voči ostatným príslušníkom dopravného inšpektorátu.
Uvedené okolnosti možno vyhodnotiť tak, že obžalovaný sa v podstate sám priznal k páchaniu korupcie
na dopravnom inšpektoráte. Súd hodnotil konanie obžalovaného ako jednoznačne úmyselné a korupčné
a v žiadnom prípade nie ako priateľské a nie ako prejav „elementárnej slušnosti“.

Dôkazy, ktoré špecializovaný trestný súd vyhodnotil ako dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo žalovanej
trestnej činnosti sú výpovede svedka T. R. a svedka Mgr. A. V. a tiež obrazový záznam priebehu
spáchania trestného činu.

Svedok T. R. na jednej strane síce potvrdil, že obžalovaný predložil všetky potrebné náležitosti na
vykonanie evidenčného úkonu a keby tak urobila ktorákoľvek stránka, vybavil by ju rovnako ako
obžalovaného, teda vykonaním evidenčného úkonu. Svedok by teda vykonal úkony požadované
obžalovaným aj bez toho, aby mu obžalovaný odovzdal cukríky a bez toho, aby ich svedok prijal.
Tento svedok pripojil svoj názor, že obžalovaný mu dal cukríky ako kamarátovi. Na druhej strane však
tento svedok potvrdil aj to, že obžalovaný mu cukríky doniesol aj v minulosti a vždy na pracovisko,
obžalovanému nikdy nedal za ne peniaze a najmä to, že služobný zákon nepripúšťa prijímanie darov
od stránok.

Výpoveď svedka Mgr. A. V. bola tiež jednoznačná v tom, že v konaní obžalovaného išlo o úplatok
a svedok aj presvedčivo vysvetlil, prečo konanie takto vyhodnotil. Podľa tohto svedka išlo o úplatok
za prepis motorového vozidla. Je si tým istý preto, lebo obžalovaný podával tašku T. R. priamo s
požiadavkou na evidenčný úkon. Po prehratí obrazového záznamu skutku sa svedok vyjadril, že je tam
komunikácia iba gestami a to taká, že obžalovaný P. S. vošiel do miestnosti bez zavolania, a keďže sa
obžalovaný P. S. a svedok T. R. poznali, tak žiadna komunikácia nebola potrebná, lebo bolo zrejmé, čo
P. S. od T. R. vyžaduje. Tým, že P. S. dlhodobo chodil, brával ich na obed, tak z toho svedok Mgr. A. V.
usúdil, že sa obžalovaný a P. S. dohodli už len pohľadmi.

Na tomto mieste treba dodať, že svedok Mgr. A. V. vnímal z hľadiska bezprostrednosti priebeh skutku
na mieste samom, nerušene (viď obrazový záznam) a zároveň nebolo preukázané, že by bol nejakým
spôsobom, dokonca negatívnym, zainteresovaný na samotnom skutku, alebo že by bol zaujatý proti
obžalovanému či svedkovi T. R.. Za zásadnú okolnosť z hľadiska uznania viny obžalovaného považuje
súd aj poznámku tohto svedka, že svedok pracoval na predmetnom dopravnom inšpektoráte dlhšie,
tak vedel, čo je úplatok a čo bežná stránka. Osobné skúsenosti tohto svedka a znalosť situácie z
predmetného pracoviska dopravného inšpektorátu v spojení s osobným vnímaním priebehu skutku v
teraz prejednávanej veci možno vyhodnotiť potom tak, že ak svedok situáciu vnímal jednoznačne ako
korupciu, tak to korupcia aj bola.

V súlade s výpoveďou svedka Mgr. A. V. je obsah obrazovo-zvukového záznamu uloženého na DVD
nosiči ku skutku č. 13, ktorý je označený ako príloha č. 22 k č.p.SKIS-13-OŠČ-75-001/2017-OČ (č.l.164).
Aj tento záznam jednoznačne usvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, lebo
potvrdzuje to, čo tvrdí svedok Mgr. A. V., že obžalovaný odovzdal igelitovú tašku T. R. jednoznačne v
súvislosti s vykonávaným evidenčným úkonom.

Na tomto mieste špecializovaný trestný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na spôsobe
odovzdávania igelitovej tašky, v ktorej sa nachádzali cukríky Haribo nebolo skutočne nič „priateľské“,
ako sa to snažil vysvetliť obžalovaný. Bez toho, aby súd v podstate špekulatívne uvádzal, ako asi mala
byť igelitová taška odovzdávaná, aby konanie obžalovaného nebolo hodnotené ako korupčné, tak na
zázname je zachytené, že sa korupčne správal nielen obžalovaný, ale aj svedok Rastislav R.. Igelitová
taška bola obžalovaným položená ku stolu príslušníka PZ, ktorý mal úkon vykonať, bola položená tak,
aby bola čo najmenej viditeľná a to všetko v „jednočinnom súbehu“ s odovzdávaním úradných tlačív
a evidenčných značiek vozidiel na ďalšie vykonanie príslušných úkonov, svedok T. R. ju ešte posunul
do priestoru čo najmenšej viditeľnosti pre toho, kto by do jeho kancelárie prišiel. Obžalovaný nič pri
odovzdávaní igelitovej tašky nehovoril a rovnako T. R. pri preberaní tašky sa ani len formálne neopýtal,
čo to je, a práve preto časť výpovede svedka Mgr. A. V. je absolútne výstižná v tom, že nebolo treba slov,
obaja aktéri korupcie presne vedeli už len na základe pohľadov, že sa odovzdáva úplatok iba a výlučne v
súvislosti s vykonávaním požadovaného úkonu. Údajný „priateľský dar“ bol prevzatý a T. R. ihneď začal
vykonávať evidenčný úkon. Ani len náznak nejakého kamarátskeho rozhovoru, ani len náznak oddeliť

konanie odovzdania „priateľského daru“ -cukríkov od samotného evidenčného úkonu. Práve preto sú
absolútne výstižné slova Mgr. A. V. k danej situácii, že je zrejmé, kto je bežná stránka a kedy je vo veci
úplatok, s čím sa špecializovaný trestný súd celkom stotožňuje.

Na tomto mieste treba spomenúť niektoré okolnosti v súvislosti so spomenutým obrazovým záznamom,
ktorý bol predložený do vyšetrovacieho spisu Ministerstvom vnútra SR, sekciou kontroly a inšpekčnej
služby, úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby Stred Banská Bystrica, a to z dôvodu, že
obžalovaný a jeho obhajca namietali zákonnosť spomenutého dôkazu.

Obžalovaný so svojím obhajcom dali súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1To 1/2015 zo dňa 29.05.2015 - per analogiam plne použiteľný pri obžalovanom P. S.,
ktorý je v tejto veci trestne stíhaný na základe uznesenia vydaného Ministerstvom vnútra SR, Sekciou
kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Stred, číslo konania ČVS:
SKIS-2/OISS-V-2017 zo dňa 05.04.2017.

Spomenutým rozsudkom Najvyšší súd SR v trestnej veci proti obžalovanému M. P. pre zločin
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/20/2014, z 27. októbra 2014 rozhodol tak, že
- podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v
Pezinku zo dňa 27.10.2014, sp zn. PK-1T 20/2014,
- na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného M. P. podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 2. júla 2014, č. k. VII/2 Gv 62/13/1000-33 pre zločin prijímania úplatku podľa §
329 ods. 1, 2 Trestného zákona na skutkovom základe obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
- podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 324 Trestného poriadku
per analogiam zrušil aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2014, sp. zn.
PK-2T/19/2014,
- na základe § 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 215 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku per analogiam zastavil trestné stíhanie obvineného Mgr. J. S. pre skutok, ktorý
mal spáchať podľa obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin podplácania podľa § 333 ods.
1, 2 písm. b) Trestného zákona, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie.

Najvyšší súd v spomenutom rozsudku ustálil, že trestné stíhanie začal neoprávnený orgán bez
kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore. Keďže úkony nezákonného
orgánu nie je možné zhojiť, treba ich považovať od samého začiatku na nulitné. Dôkazy získané
prostredníctvom takýchto úkonov sú nezákonné a v dôsledku toho v konaní nepoužiteľné.

Na tomto mieste špecializovaný trestný súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu
je rozhodnutie jedného senátu, je rozhodnutím iba v konkrétnej veci (eventuálne v dvoch konkrétnych
veciach, keďže došlo ku zrušeniu dvoch rozsudkov špecializovaného trestného súdu) a takéto
rozhodnutie podľa právnej teórie ani podľa súdnej praxe nie je prameňom práva a nie je záväzné pre
rozhodovanie súdov nižšieho stupňa v iných trestných veciach. Predmetné rozhodnutie preto nie je
záväzné pre špecializovaný trestný súd v teraz prejednávanej veci (a to ani s eventuálnou úvahou na
znenie ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku).

Špecializovaný trestný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri hodnotení skutočnosti, či dôkaz
získaný a predložený do vyšetrovacieho spisu Ministerstvom vnútra SR, sekciou kontroly a inšpekčnej
služby, úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby bol získaný zákonne alebo nie, sa
dôsledne riadil stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR číslo 9/2015. V predmetnej zbierke
v stanovisku č. 95 došlo k zjednoteniu výkladu k otázke, či Sekcia kontroly a inšpekčnej služby,
úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zákonným
subjektom vo vyšetrovaní, alebo skrátenom vyšetrovaní podľa Trestného poriadku podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Tento zjednocujúci výklad má nasledujúce znenie:

I. Okolnosť, že inšpekčná služba Policajného zboru je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) zaradená aj do organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako
úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva
vnútra, je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1
zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o Policajnom
zbore“) a možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo útvar Policajného zboru nebude riadiť prezident
Policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona). také zaradenie
nič nemení na tom, že inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru ako služba aj útvar tohto zboru
(§4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon pôsobnosti
(plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b) a d)
zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore).

II. Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle §
10 ods. 8 písm. a) Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, služobne zaradený do
inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c) Trestného poriadku.

III. Žiadosť o súhlas s používaním informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane
súkromia pred odpočúvaním (zák. č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), podávaná
prostredníctvom inšpekčnej služby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačno-
technický prostriedok je používaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy označeného
zákona).

IV. Riadenie v zmysle § 6 zákona o Policajnom zbore ani riadiace vzťahy v rámci ministerstva vnútra
sa netýkajú trestno-procesných vzťahov, upravených Trestným poriadkom, v rámci ktorých ide o vzťah
vyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Trestného poriadku).

V. Okolnosť, že vo veci bol činný policajt ako vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru (§ 10 ods. 8 písm. a), písm. c) Trestného poriadku), aj keď je obvineným príslušník
policajného zboru, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom alebo dovolacom konaní, alebo
dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. Takýmto dôvodom však môže byť (samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) konkrétna
chyba postupu vyšetrovateľa.

VI. Efektívnosť vyšetrovania trestného činu (a teda ani zistenie, resp. obvinenie jeho páchateľa) v
predsúdnom konaní nie je predmetom súdneho prieskumu a v tejto súvislosti nie je možné zabezpečiť
ochranu práv poškodeného prostredníctvom všeobecného súdu, postupom podľa Trestného poriadku.
To platí bez ohľadu na možnosť poškodeného obrátiť sa v tomto smere na Ústavný súd Slovenskej
republiky, alebo na Európsky súd pre ľudské práva.

Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodnutia - stanoviská trestnoprávneho kolégia NS SR
publikované v príslušnej zbierke stanovísk sú pre súdy Slovenskej republiky záväzné a súdy sú nimi pri
svojom rozhodovaní viazané. Preto v teraz prejednávanej veci súd bol povinný rešpektovať príslušné
stanovisko v rozsahu, ako je časť z neho uvedená v tomto rozsudku. Možno len dodať, že v teraz
prejednávanej veci nie je obvinenou osobou príslušník policajného zboru, preto nie je namieste uplatniť
právny záver pod bodom V.

Námietka obžalovaného a jeho obhajcu k začatiu trestného stíhania údajne neoprávneným orgánom
bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore ako aj údajná nezákonnosť
úkonov vykonaných údajne nezákonným orgánom je citovanou časťou stanoviska právne vyriešená tak,
že úkony boli vykonané zákonným orgánom, získané dôkazy sú preto zákonné a v konaní použiteľné.

Podľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to najmä podľa obsahu výpovede
obžalovaného súd čiastočne upravil skutok spáchaný obžalovaným oproti podanej obžalobe tak, že
upravil počet odovzdaných balíkov cukríkov Haribo z troch balíkov na počet odovzdaných balíkov
cukríkov na najmenej dva balíky a upravil aj hodnotu odovzdaného úplatku na 2,18 eur, teda v prospech
obžalovaného.

Vybavovanie týchto evidenčných úkonov políciou podľa doterajšej súdnej praxe možno chápať ako
obstarávanie veci všeobecného záujmu v súlade s § 131 ods. 1 Trestného zákona. Poskytnuté
cukrovinky podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona sú úplatkom, pretože úplatkom sa rozumie vec alebo
iné plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

Cukríky ako úplatok boli poskytnuté policajtovi, ktorý mal evidenčný úkon vykonať zároveň so žiadosťou
o vykonanie evidenčného úkonu. Jednoznačne teda išlo o príčinnú súvislosť medzi poskytnutím úplatku
obžalovaným, jeho prevzatím službukonajúcim policajtom T. R. a vybavenou protislužbou- evidenčným
úkonom.

Pokiaľ obhajca obžalovaného poukázal na fakt, že v prípade konania obžalovaného P. S. s ohľadom
na vykonané dokazovanie je zrejmá absencia akéhokoľvek motívu a úmyslu spáchať trestný čin, tak
takáto argumentácia sa nezakladá na zistenom skutkovom stave. Súd upriamuje pozornosť na tú časť
konania, kde obžalovaný pomerne skrytým spôsobom odovzdal igelitovú tašku s cukríkmi T. R., ktorý
bez mihnutia oka tašku nijako nekomentoval, skôr naopak, posunul ju mimo prípadného zorného poľa
ostatných osôb, ktoré by do kancelárie vošli. Pokiaľ by šlo skutočne len o priateľský dar, nebol by
odovzdávaný spolu so žiadosťou o evidenčný úkon, ani s evidenčnými číslami vozidiel, tento dar by bol
určite sprevádzaný aspoň minimálnym slovným komentárom, či už obžalovaného alebo T. R.. Napokon
dar mohol byť veľmi dobre odovzdaný, pokiaľ by skutočne bol darom, buď na úplne inom mieste alebo
za úplne iných okolností. Z uvedeného je potom zrejmé, že obžalovaný mal motív a jeho konanie bolo
úmyselné, malo pôsobiť podporne, aby ním požadovaný evidenčný úkon bol vykonaný bez problémov,
ihneď a po tom, čo ani nebol do kancelárie predvolaný T. R. k vykonaniu evidenčného úkonu.

V súvislosti s typovou závažnosťou trestného činu prijímania úplatku (predtým typová
spoločenská nebezpečnosť trestného činu) je potrebné zdôrazniť, že nebezpečenstvo korupcie ako
protispoločenského javu zdôrazňuje nielen Trestný zákon Slovenskej republiky a vnútroštátne predpisy
ako celok, ale aj Medzinárodný trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod číslom 375/2002 Z. z. Je nesporné, že korupcia, či už formou podplácania
alebo prijímania úplatkov, ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu,
slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a v
konečnom dôsledku ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií i morálne základy spoločnosti. O to viac
tieto tvrdenia platia v súvislosti s korupciou osôb, ktoré zabezpečujú dôležité úlohy spoločnosti ako
spoločenstva ľudí, ktoré si stanovuje spoločné pravidlá zabezpečujúce jej riadne fungovanie. Závažnosť
tohto protispoločenského javu zákonodarca odzrkadľuje aj v určených trestných sadzbách pre jednotlivé
trestné činy korupcie, pričom ide o skutočne prísne trestné sadzby. Prísnosť týchto sadzieb však odráža
naliehavú spoločenskú potrebu potierať korupciu všetkými možnými prostriedkami, vrátane represívnych
prostriedkov. Na platnosti uvedeného nič nemení ani prípadne na prvý pohľad banálna výška úplatku,
v prejednávanom prípade je to 2,18 eur.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým, skôr uvedeným
skutočnostiam, ku spôsobu spáchania trestného činu, k stupňu závažnosti takého konania, ako aj k
charakteristike osoby páchateľa a k jeho minulosti.

Podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 333 ods. 2 písm. b) Trestného zákona možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na dva
roky až päť rokov.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

V prejednávanej veci nebol preukázaný úmysel obžalovaného získať majetkový prospech, preto obsah
skôr citovaného zákonného ustanovenia (§ 56 ods. 1 Trestného zákona) sa vzťahuje na výmeru
peňažného trestu, ktorá môže byť páchateľovi uložená.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Obžalovaný P. S. spáchal prečin, ktorý vzhľadom na určenú trestnú sadzbu (dva roky až päť rokov)
nepatrí medzi tie pre spoločnosť najzávažnejšie. Pritom obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nebol
súdne trestaný a v minulosti spáchal jediný dopravný priestupok.

Súd vyhodnotil doterajší, riadny život obžalovaného v prospech obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Súd prihliadajúc ku všetkým skôr uvedeným zákonným ustanoveniam, k priebehu skutku a k výške
odovzdaného úplatku obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
sadzby. Má za to, že takto určený a vymeraný trest v dostatočnom rozsahu splní účel tak, ako je
definovaný vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona, vrátane účelu generálnej prevencie. I
keď výška úplatku nie je v tomto prípade vysoká, vôbec nemožno konštatovať, že ide o banálnu vec a
to z dôvodu, že obžalovaný považuje svoje správanie v tom, že „bezdôvodne poskytuje priateľské dary“
za elementárnu slušnosť.

Hoci v dôsledku podaného odporu bola vec prejednaná na hlavnom pojednávaní, súd nezistil žiadne
nové, pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery podstatné okolnosti, a preto uložil obžalovanému rovnaký
druh trestu a v rovnakej výmere ako v pôvodne vydanom trestnom rozkaze. Peňažný trest bol uložený
vo výmere 500 eur. Z hľadiska výmery peňažného trestu podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona bol
obžalovanému uložený trest prakticky pri dolnej hranici trestnej sadzby. To isté sa týka aj náhradného
trestu odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon
uloženého peňažného trestu.
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a taký čin spáchal
voči verejnému činiteľovi,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnásť) dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.