Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203724
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216203724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX,
XXXXXA.,ozaplatenie460,70Eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejov,
č.k. 7Csp/7/2016-38 zo dňa 30. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 166,82 EUR s úrokom z omeškania 8,5% ročne
od 16.08.2013 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.

II. Vo zvyšku rozsudok p o t v r d z u j e.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 297, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení ku dňu 05.06.2012, § 52, § 53, § 53c, § 451, § 457, § 100, § 107, § 524 zákona č. 40/1964 Z. z.
Občianskeho zákonníka, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
05.06.2012, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, §
3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa

05.06.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému pôžičku
vo výške 439,90 Eur na úhradu tovaru. Do podania žaloby uhradil žalovaný sumu celkovo vo výške
187,48 Eur.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding,
a.s. a žalovaným je zrejmé, že dohoda o úrokoch tvorí podstatnú obsahovú časť zmluvy, v dôsledku
čoho nemôžu byť pochybnosti, že aj keď zmluvné strany nimi uzatvorenú zmluvu pomenovali ako

„zmluvu o pôžičke“ v skutočnosti ide o zmluvu o úvere, právne upravenú príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zmluva medzi nimi uzavretá je zmluvou spotrebiteľskou a pôžička (úver),
na základe nej poskytnutá je v skutočnosti spotrebiteľským úverom, lebo predmetom zmluvy bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov za odmenu. Na uzatvorenie zmluvy spoločnosť použila formulárs predtlačeným textom bez možnosti žalovaného ovplyvniť jeho obsah, ktorý je voľným okom takmer
nečitateľný. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa
s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosť tak konala spôsobom, pre ktorý je táto zmluva

neplatná. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že úverová zmluva (zmluva o pôžičke) je z dôvodov § 53
ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy je podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka je každý z nich povinný vrátiť to, čo na základe zmluvy dostal. Na strane
žalovaného vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 252,06 Eur a na strane spoločnosti vzniklo právo
vrátenia týchto peňažných prostriedkov z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

5. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo dňa 05.06.2012, t.j. momentom odovzdania
peňažných prostriedkov spoločnosťou žalovanému. Trojročná objektívna doba, v ktorej mohla
spoločnosť uplatniť svoje právo žiadať od žalovaného vydanie peňažných prostriedkov vykonať, tak
uplynula dňa 05.06.2015. Spoločnosť sa práva na vrátenie peňažných prostriedkov od žalovaného
domáhala na súde žalobou podanou dňa 18.07.2016, t.j. dávno po uplynutí zákonom určenej objektívnej

premlčacej doby na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené je
pohľadávka žalobcu premlčaná a preto žalobu žalobcu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“). Uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá riadne a platne v písomnej forme podľa ustanovení
o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho

posúdenia absolútnej neplatnosti úveru je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia
a tým aj nesprávna aplikácia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko úverová zmluva bola
uzavretá platne, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby režim 3-ročnej premlčacej doby. Uviedol,
že nakoľko zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, čo spôsobuje bezúročnosť
úveru, mal ich právny predchodca nárok len na vrátenie istiny poskytnutého úveru 439,00,- Eur. Z

uvedeného dôvodu vzal pôvodnú žalobu v časti o zaplatenie 166,82,- Eur s úrokom z omeškania 8,50%
od 16.08.2013 do zaplatenia späť a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti konanie zastavil. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 263,88,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. od 21.12.2014 do zaplatenia, to všetko
v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania v

rozsahu 22,58%.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.09.2018 a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je nedôvodné.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením i to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 05.06.2012 zo Zmluvy o pôžičke, premetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
vo výške 704,40 Eur bez poistenia. Súčasťou zmluvy boli aj Podmienky k Zmluve o pôžičke. Z
výpisu z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil doposiaľ sumu 187,84 Eur. Listom zo
dňa 08.07.2013, doručeným žalovanému dňa 12.08.2013 bola žalovanému adresovaná predžalobná

upomienka, v ktorej bol vyzvaný na zaplatenie istiny vo výške 551,79 Eur.

14. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde
právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je
spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o pôžičke je síce zmluvným typom upraveným

v Obchodnom zákonníku, avšak odvolací súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.

16. Vo vzťahu k veľkosti písma odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1 Cdo
320/2013 zo dňa 01.02.2016, ktorý uviedol: „Neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej

zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného
dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.“ V uvedenom rozsudku poukázal
Najvyšší súd Slovenskej republiky na veľkosť písma úverovej zmluvy úverových zmluvných podmienok,
ktoré bolo tak minimálne, že nebolo reálne naplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len

oboznámiť sa s dotknutým textom, nie to mu ešte porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúceho
na neho ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že uvedené je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá v zmysle ust. § 53 ods. 5 neplatná,
čo spôsobuje absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy o pôžičke.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie správne uviedol, že v danom prípade ide tak
o bezdôvodné obohatenie, teda strany sú si povinné vrátiť to, čo na základe zmluvy dostali.

18. V nadväznosti na túto skutočnosť preto musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď v danej veci v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa prihliadol ex offo na premlčanie nároku žalobcu, keďže uvedené ustanovenia bolo v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie platné a účinné. Z dôvodu zachovania právnej istoty ani odvolací súd
nemohol uvedené posúdiť inak.

19. K premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že v prípade bezdôvodného obohatenia Občiansky

zákonník upravuje tak subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Oprávnený sa môže domáhať
svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia oboch lehôt. V prípade ak
dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného
obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak,

že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V uvedenom prípade
sa žalobca mohol domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od 05.06.2012, kedy
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo. Od tohto dňa sa mohol v rámci plynutia premlčacej
doby domáhať práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie,

trojročnáobjektívnadobanapodaniežalobyuplynuladňa05.06.2015,pričomžalobazostranyprávneho
predchodcu žalobcu bola podaná dňa 18.07.2016, teda po uplynutí premlčacej doby.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

21.Žalobcavpodanomodvolanívzalžalobcuvčastizaplateniasumy166,82Eursprísl.späť.Odvolanie
žalobcu bolo zaslané žalovanému na vyjadrenie, ktorý zásielku prevzal dňa 26.10.2017, avšak sa
k odvolaniu a ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom nevyjadril. Keďže žalovaný nevyjadril
nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd v časti o zaplatenie 166,82 Eur s úrokom z
omeškania 8,50% od 16.08.2013 do zaplatenia pripustil späťvzatie žaloby, v tejto časti rozsudok zrušil

a konanie zastavil v zmysle ust. § 370 ods. 1 a 2 C.s.p..

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol
úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).