Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201091
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu:

E. W., narodeného XX.X.XXXX, bez štátnej príslušnosti, naposledy bytom A. O., Q. P. X, Q., bez
dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, zastúpený Ligou za ľudské
práva, občianskym združením so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu
zo dňa 9.1.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-114-17/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-114-17/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu
doplnkovú ochranu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 9.1.2018
(ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému

na ďalšie konanie. Namietal v nej:
a) nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne
posúdenie veci (vo vzťahu k neudeleniu azylu: nedostatočné vysporiadanie sa so žiadosťou žalobcu o
udelenietzv.humanitárnehoazylu,vovzťahukneposkytnutiudoplnkovejochrany:nepodloženétvrdenia
žalovaného, že v prípade návratu na Ukrajinu nebude pre neho problém nájsť si prácu, že pre osoby
bez štátnej príslušnosti je ťažké nájsť si ubytovanie, zamestnanie, zabezpečiť si prístup k zdravotnej
starostlivosti a iným službám);

b) nedostatočné zistenie stavu veci (žalovaný si nezaobstaral relevantné informácie o osobách bez
štátneho občianstva pochádzaj ich z konfliktom zasiahnutých oblastí - Doneckej a Luhanskej, osobitne
nevynaložil snahu preskúmať situáciu týkajúcu sa získavania dokladov totožnosti; žalovaný zadal
svojmu príslušnému oddeleniu zoznam otázok, týkajúcich sa Ukrajiny ešte pred konaním vstupného
pohovoru). Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany namietal nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci.

3.Žalovanýnavrholvosvojomvyjadreníkžalobezodňa23.2.2018správnužalobuzamietnuť.Zotrvalna
správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom námietky žalobcu pokladal za neodôvodnené
a nepravdivé.4. Pôvodným rozsudkom 4SaZ/1/2018-47 zo 4.4.2018 bola žaloba zamietnutá. O podanej kasačnej
sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Sžak/9/2018 z 24.7.2018 rozhodol tak, že tento
rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný
súd za prítomnosti účastníkov konania, keď poverená pracovníčka zástupcu žalobcu výslovne uviedla,
že netrvá na prítomnosti tlmočníka, ktorého prítomnosť v žalobe žalobca požadoval. Vo veci konal a
rozhodol v zmysle rozvrhu práce zastupujúci sudca sudkyne, ktorej bola vec pridelená, nakoľko táto bola

v čase pojednávania práceneschopná. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu
žalovaného, ako aj prednesmi zástupkyne žalobcu prednesenými na pojednávaniach, ktorých písomné

vyhotovenia boli založené do súdneho spisu. Z ich obsahu je zrejmé, že sú zamerané na podmienky
získania ukrajinského štátneho občianstva a na neudelenie tzv. humanitárneho azylu.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny.

Podľa § 9 zákona o azyle: Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní

nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody
domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby - žalobných
bodov:

6. K námietke - žalobnému bodu ad. a):

6.1. - vo vzťahu k neudeleniu azylu: Ako to vyplýva z obsahu vyhlásenia žalobcu ktorým požiadal o
azyl, jeho dôvodom bola obava o život, nakoľko je prenasledovaný bezpečnostnými zložkami Ukrajiny,
pretože pochádza z Donecka a je preto považovaný za separatistu - z toho dôvodu bol 3 dni zadržiavaný
a vyhrážali sa mu smrťou. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že doneckých občanov považujú
za separatistov a že má problém vybaviť si doklady totožnosti, pričom jediným jeho problémom je

nemožnosť vybavenia si dokladov totožnosti. K jeho tvrdeniu o jeho zadržaní políciou uviedol, že keď bol
na Ukrajine, tak prespával na železničnej stanici a tiež preto, lebo polícia neznáša ľudí, pochádzajúcich
z Donecka. Preto ho polícia predviedla na policajné oddelenie, kde ho zbili. Okrem tohto incidentu
nemal žiadne problémy a políciou nebol prenasledovaný. Ako to vyplýva z podanej žaloby, žalobcaneudelenieazylupostupompodľa§8zákonaoazylenenamietal.Tútonámietkupretosúdvyhodnotilako
nedôvodnú. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že pokiaľ došlo k žalobcom opísanému správaniu
sa ukrajinskej polície, tak takéto jej správanie je iste hodným poľutovania, avšak (ako to vyplýva o

výpovede žalobcu) ojedinelým incidentom, ktorý by nezakladal dôvod na udelenie azylu postupom podľa
§ 8 zákona o azyle.
6.2. - vo vzťahu k neudeleniu tzv. humanitárneho azylu: Udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o
azyle záleží výhradne na rozhodnutí žalovaného, keďže na jeho poskytnutie niet právneho nároku, ktorú
skutočnosť sám žalobca rešpektuje, ako to vyplýva z jeho písomných podaní. Jeho neudelenie preto

žalovaný nie je povinný v odôvodnení negatívneho rozhodnutia ani odôvodňovať, pokiaľ žiadateľ o azyl o
tento druh azylu nepožiadal. Žalobca o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nikdy nepožiadal, preto
všetkyjehonámietky,týkajúcesamožnostiudeleniaazyluzhumanitárnychdôvodovniesúrelevantnými,
sú nepodstatnými. Iba v prípade, ak by žalobca o udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle
výslovne požiadal, bolo by povinnosťou žalovaného odôvodniť jeho prípadné neudelenie. Avšak takáto
prípadná správna úvaha nie je preskúmateľná a to ani súdom z dôvodu vyššie uvedeného, teda z

dôvodu, že na jeho udelenie niet právneho nároku. Túto námietku preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
6.3. - vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ako je zrejmé zo znenia zákona o azyle
(§ 13a), jediným predpokladom poskytnutia doplnkovej ochrany ako jednej z foriem medzinárodnej
ochrany je reálna hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu žiadateľ o azyl. § 2 písm. f) zákona
o azyle jednoznačne vymedzuje pojem vážneho bezprávia. Je faktom, že ako to sám žalobca pred

žalovaným uviedol, nikdy nebol na Ukrajine trestne stíhaný, teda mu nebol uložený žiaden trest -
ani trest smrti (§ 2 písm. f) bod. 1. zákona o azyle). Ako to bolo vyššie uvedené a ako to koniec
- koncov vyplýva aj z výpovede žalobcu pred žalovaným, okrem ojedinelého žalobcom opísaného
incidentu s políciou nemal žalobca s nikým žiadne problémy. Niet preto dôvodu predpokladať, že by v
prípadejehonávratunaUkrajinu(odkiaľnaSlovenskoprišiel)bolvystavenýmučeniu,neľudskémualebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu (§ 2 písm. f) bod. 2. zákona o azyle). Takéto zaobchádzanie
nie je identifikované ani v správach o Ukrajine, ktoré sú v spise žalovaného vyhľadané a založené. Je
skutočnosťou, že vo východných regiónoch Ukrajiny je bezpečnostná situácia nanajvýš komplikovaná,
ktorú skutočnosť konštatoval aj sám žalovaný, v prevažnej časti tohto štátu tomu tak nie je. To znamená,
že pokiaľ by sa žalobca v prípade svojho návratu na Ukrajinu usídlil či prebýval v iných, ako konfliktných

regiónoch, nemohol by byť ohrozený v zmysle § 2 písm. f) bod. 3. zákona o azyle.
6.4. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že žalovaný sa náležitým spôsobom
vyrovnal so zistením stavu veci, keď jednak poskytol žalobcovi dostatok priestoru na opísanie dôvodov
svojej žiadosti o azyl a keď na základe obsahu žalobcovej výpovede vyhľadal a do spisu založil
informácie o Ukrajine a to v potrebnom a dostatočnom rozsahu. Jeho právne názory, obsiahnuté v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú zrozumiteľnými a je z nich zrejmá správna úvaha, ktorou sa
riadil pri ich prijatí. Súd právne posúdenie veci žalovaným (vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie
tohto rozsudku) pokladá za správne a náležite odôvodnené. A to tak vo vzťahu k výroku o neudelení
azylu, ako aj vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany.

7. K námietke - žalobnému bodu ad. b):
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný riadne a bez obmedzení vypočul žalobcu
kdôvodomjehožiadostioposkytnutiemedzinárodnejochranyaspoukazomnaobsahvyjadrenížalobcu
vyhľadal a do spisu založil adekvátne správy o Ukrajine. Osobitná časť takto získaných informácií sa
dotýkala podmienok a predpokladov získania ukrajinského dokladu totožnosti, ako aj zaobchádzaním

s občanmi, interne presídlenými z východných regiónov. Z takto zisteného stavu veci vyvodil správny
právny záver, ako to bolo vyššie konštatované. Súd pokladá za povinnosť poznamenať, že tvrdenie
žalobcu, podľa ktorého žalovaný začal vyhľadávať informácie o Ukrajine ešte pred tým, ako bol so
žalobcom uskutočnený vstupný pohovor (spísaný dotazník žiadateľa o azyl) nie je pravdivým. Žalobca
absolvoval vstupný pohovor dňa 11.9.2017, pričom žalovaný zadal svojmu oddeleniu, zaoberajúcemu

sa vyhľadávaním informácií o krajinách pôvodu požiadavku na vyhľadanie relevantných informácii dňa
14.9.2017.

8. V súvislosti s podanou žalobou súd pokladá za potrebné zdôrazniť, že účelom poskytnutia
medzinárodnej ochrany (azylu, doplnkovej ochrany) je poskytnúť ochranu pred prenasledovaním,

závažným alebo opakovaným konaním spôsobujúcim vážne porušovanie základných ľudských práv
alebo súbehom rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva
najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych,
policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačnýmspôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému
potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo
treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal

trestné činy (§ 2 písm. d) zákona o azyle). Účelom poskytnutia medzinárodnej ochrany nikdy nebolo
a ani nie je riešenie otázky získania (vybavenia) osobných dokladov totožnosti v danom prípade
ukrajinských. Ako to vyplýva zo žalobcom prezentovaného dôvodu žiadosti o azyl, ako aj z podanej
žaloby, inštitútom azylu, resp. doplnkovej ochrany žalobca chce vyriešiť svoj osobný problém spočívajúci
v tom, že nie je schopný ukrajinským autoritám predložiť doklady, ktoré sú príslušným ukrajinským

zákonom potrebné k tomu, aby mu bol ukrajinský preukaz totožnosti vydaný. Podmienky vydania
osobného preukazu totožnosti sú v každom štáte stanovené osobitne, spravidla zákonnom, resp.
iným právnym predpisom. Je teda výsostným právom každého štátu stanoviť podmienky pre vydanie
takéhoto preukazu. Pokiaľ takto stanovené podmienky žiadateľ o vydanie osobného preukazu totožnosti
nespĺňa, je na samotnom takomto žiadateľovi, aby sa s tou situáciou vysporiadal. S poukazom na
žalobcu, resp. na ním žalovanému poskytnuté informácie a informácie o Ukrajine, založené v spise

žalovaného, žalobca je podľa názoru súdu štátnym príslušníkom Ukrajiny, nakoľko k 24.8.1991 (kedy
došlo k vyhláseniu nezávislosti Ukrajiny) trvale býval na území Ukrajiny (podľa Ústavy Ukrajiny a zákona
o štátnom občianstve Ukrajiny - ako to vyplýva z informácií o Ukrajine, založených v spise žalovaného).
Sám žalobca uviedol, že do Moskvy vycestoval za prácou až v roku 1992, kde mu následne do roku
2003 platný cestovný pas ZSSR ukradli. Podľa názoru súdu teda žalobcov problém nespočíva v tom, že

by nebol štátnym príslušníkom Ukrajiny, ale v tom, že nevie ukrajinským správnym orgánom predložil
listiny, potrebné k vydaniu jeho občianskeho preukazu.

9. Pretože námietky obsiahnuté v žalobných bodoch podanej žaloby súd vyhodnotil ako nedôvodné,
žalobu zamietol.

10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania.
Žalobca bol v konaní neúspešný a preto mu náhradu trov konania súd nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP)

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia
a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento

zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).