Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817203423
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6817203423.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: R. J., W..

XX.XX.XXXX, F. Y.W. N. XX, zast. RSDr. Milanom Vredíkom, nar. 15.03.1948, bytom Ratkovské
Bystré 76 proti žalovanému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, zast. JUDr. Ladislavom Csákóom,
advokátom so sídlom AK v Rožňave, Hviezdoslavova 4 o zaplatenie 1.900,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.03.2017, po doplnení žaloby podaniami zo dňa 20.06.2017, 12.10.2017 a
25.10.2017, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.900,- Eur s úrokmi z omeškania z titulu

zmluvy o pôžičke.

2. Žalobca na pojednávaní v rámci záverečnej reči zmenil žalobu tak, že sa domáha rovnakého plnenia
z titulu vrátenia daru. Uznesením č. k. 8C/9/2017-109 zo dňa 15.06.2018 súd návrh na zmenu žaloby
zamietol, predmetom konania tak ostala pôvodná žaloba o plnenie z titulu zmluvy o pôžičke.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci júl 2011 žalovanému (synovi) požičal v dobrej viere

na kúpu motorového vozidla 2.000,- Eur, ktorú sa mu zaviazal splácať. Výšku splátok ani úroky z
omeškania si nedohodli. Došlo k tomu tak, že nevesta mu povedala, aby im poskytol 2.000,- Eur, že
ide o akontáciu na auto, ktoré sa kúpi na leasing, pričom predaj bude realizovať jej brat a tomu má
poslať túto sumu na účet. Auto malo slúžiť neveste aj jemu, obaja majú zdravotné problémy. On si
vzal kvôli tomu pôžičku v Poštovej banke vo výške 1.500,- Eur a 500,- Eur mal doma. Sumu 2.000,-
Eur dal svojej dcére V. J., ktorá odniesla peniaze do banky a vložila ich na účet brata nevesty. Pri
uzatváraní zmluvy sa dohodli, že pôžička bude splácaná v mesačných splátkach tak, ako im to bude

vychádzať. Keďže išlo o jeho syna, nepovažoval za potrebné pri poskytovaní pôžičky spisovať zmluvu
ani vyhotovovať výdavkový pokladničný doklad. Keďže žalovaný pôžičku nesplatil, obrátil sa na políciu,
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru rozhodlo, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 221
Trestného zákona a trestné stíhanie bolo zastavené. Osoby, ktoré boli vypočuté i žalovaný potvrdili, že
k poskytnutiu pôžičky došlo. Následne mu syn vrátil po 20,- Eur v nasledovných termínoch: 21.05.2014,
18.06.2014, 02.09.2014, 28.10.2014 a 22.12.2014. Odvtedy mu nevrátil nič.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že žalobca mu predmetné peniaze nikdy nepožičal, ale mu
ich daroval tvrdiac, že druhému dieťaťu vystrojil svadbu a jemu daruje tú sumu, ktorú by vynaložil na
svadbu. So žalobcom sa nikdy nedohodli na pôžičke, na jej podstatných náležitostiach, ani na spôsobe
vrátenia peňazí. Napriek tomu, že mu žalobca peniaze mienil darovať, keď videl, že ich chce späť,rozhodol sa mu ich vrátiť. Nechcel sa s ním naťahovať. Zo žaloby nevyplýva, kedy a na základe čoho
sa dostal do omeškania, keď i žalobca potvrdzuje, že nebolo dohodnuté, kedy a ako mu má splácať
pôžičku. Vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože žalobca potvrdzuje,

že peniaze mu neposkytol on, ale jeho dcéra. Vznáša aj námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie,
pretože zo žaloby vyplýva, že sestra poskytla peniaze nie jemu, ale jeho družke Márii Domikovej.

5. Súd po prečítaní žaloby a písomných vyjadrení strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu
a žalovaného, výsluchom svedkov Y.C. H., nar. XX.XX.XXXX, Š.M. H., W.. XX.XX.XXXX, Š.M. H., W..

XX.XX.XXXX, Y.C. H., nar. XX.XX.XXXX a V. J., nar. XX.XX.XXXX a oboznámením sa s celým obsahom
spisu. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní osobitne čítané v súlade s § 204 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok).
Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na
základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z potvrdenia o vklade hotovosti súd zistil, že V. J. vložila dňa 14.07.2011 sumu 2.000,- Eur na účet
vedený vo VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX.

7. Z kópií ústrižkov poštových poukážok súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 21.05.2014 sumu
20,- Eur, dňa 18.06.2014 sumu 20,- Eur, dňa 02.09.2014 sumu 20,- Eur, dňa 28.10.2014 sumu

20,- Eur a dňa 22.12.2014 sumu 20,- Eur.

8.UznesenímOkresnéhoriaditeľstvaPZvRevúcejČVS:ORP-230/RA-RA-2014zodňa04.06.2014bola
odložená vec podozrenia z prečinu podvodu, ktorého sa dopustil žalovaný tým, že v presne nezistenej
dobe v mesiaci júl 2011 uviedol do omylu žalobcu tým spôsobom, že po predchádzajúcej dohode s ním,

mu žalobca požičal 2.000,- Eur, o čom nespísali žiadnu písomnú dohodu, dohodli sa len ústne na tom,
že žalovaný žalobcovi bude tieto peniaze splácať v mesačných splátkach v sume podľa toho, ako mu to
bude vychádzať, pričom už v dobe, keď si tieto peniaze požičiaval vedel, že tieto peniaze mu nevráti.

9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa rozprávali o tom, že by bolo dobré, aby sa kúpilo auto a že

by ho používal on a nevesta, keď budú potrebovať. Už vtedy im sám navrhol, že by im poskytol nejaké
finančné prostriedky, ak sa mu to podarí v banke vybaviť a už vtedy hovorili o tom, že sa to bude splácať.
Oni chceli peniaze na splátky, že budú brať na leasing auto, dohodli sa, že to budú vracať po 20 - 30,-
Eur, ale prestali platiť. Boli u neho doma, bol tam on, jeho manželka, jeho dcéra a jeho nevesta (synova
družka). Nevesta išla von, telefonovala s bratom a potom sa dohadovali, ako to bude, ako sa to bude

splácať a že to zabezpečí jej brat. Auto malo stáť 16.000,- Eur alebo 18 000,- Eur, on im na to poskytol
2.000,- Eur. Povedal im, že im dá finančné prostriedky za podmienky, že mu to budú splácať. Žiadal o
úver v Poštovej banke, ale odtiaľ mu oznámili, že môže dostať maximálne 1.500,- Eur. Bral preto úver
1.500,- Eur a 500,- Eur mal doma. Peniaze poskytoval synovi s nevestou, oni to mali splácať. Dohadoval
to celý čas s nevestou a nevesta mu povedala, že s tým súhlasí. So synom hovoril až vtedy, keď už auto

mali kúpené. Vtedy pršalo a nevesta aj s jeho synom mu povedali, že to budú splácať. Povedali mu to,
že mu budú vracať, keď budú mať, keď sa im zvýši z výplaty. Peniaze z úveru mu priniesla poštárka,
500,- Eur mal doma, spolu mal potom 2.000,- Eur. Tieto peniaze dal neveste, ona potom išla spolu s jeho
dcérou do banky. Jeho dcéra potom vložila tieto peniaze na účet brata nevesty, nevesta dcére povedala
číslo účtu, na ktoré sa to má vložiť. Neskôr volal synovi, bola pri synovi i nevesta a syn mu povedal, že

mu to splácať nebudú. Potom to riešil s políciou a následne mu syn zaplatil spolu 100,- Eur a to po 20,-
Eur poštovými poukážkami. Nebol to žiaden dar, synovi kúpil predtým motorku, prečo by mu mal dávať
toto ako dar. Nie je pravda, že dal peniaze dcére na svadbu, preto synovi dal peniaze na auto.

10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec ponúkol sám, že im daruje peniaze. Vyjadril sa, že

dcére dal peniaze na svadbu a že im dá tieto peniaze na auto. Zo začiatku to otec riešil s jeho družkou,
ale ešte pred poskytnutím peňazí sa raz stretli u otca, vtedy tam bol prítomný aj on, jeho družka a jeho
mama. Vtedy otec povedal, že im daruje tieto peniaze. Keď sa odovzdávali peniaze, on už prítomný
nebol. Písomne nič nespisovali. Asi týždeň potom, ako sa previedli peniaze na účet brata jeho družky,
mu otec volal a chcel, aby išli na obecný úrad spísať nejaké potvrdenie. On ale vtedy nemohol, preto

sa to vtedy nespísalo. Pred poskytnutím peňazí otec nespomenul, že chce, aby mu peniaze niekedy
vrátili. Neskôr sa s otcom povadili v súvislosti s kúpou domu a odvtedy otec žiadal vrátenie tých peňazí.
Dovtedy to nikdy nespomínal. Otec ho stále vyzýval na vrátenie, neustále mu vyvolával, preto sa on
rozhodol, že mu niečo vráti.11. Svedkyňa Y. H., W.. XX.XX.XXXX (družka žalovaného) vypovedala, že v máji 2011 si urobila vodičský
preukaz a chcela si kúpiť auto. Požiadala o príspevok na kúpu auta z dôvodu svojich zdravotných

problémov, ale žiadosť bola zamietnutá. Aj žalobca žiadal o peňažný príspevok, ale aj jeho žiadosť bola
zamietnutá. Preto sa potom rozhodla, že sa auto kúpi na leasing. Vtedy jej žalobca povedal, že im dá
2.000,- Eur na auto, pretože dcére dal peniaze na svadbu a keďže oni sa neberú, tak im ich dá na auto.
Povedal to z vlastnej iniciatívy, sám od seba. Tie peniaze sa poslali na účet jej brata, ten to priložil k
tomu, čo už mal na auto a za to sa zaplatila akontácia, tá bola okolo 4 000,- Eur. Žalobca sa o tom

rozprával najprv s ňou, ale potom aj so žalovaným. Žalobca jej volal, že mu má dať číslo účtu jej brata,
že peniaze sa vložia rovno na jeho účet. Telefonovala vtedy so žalobcom aj s jeho dcérou, žalobcovej
dcére nadiktovala číslo účtu svojho brata. Potom volala bratovi, že mu prídu tieto peniaze, nech ich
priloží k peniazom na auto. Žalobca povedal, že to nemusia vracať a až neskôr, keď sa presťahovali,
tak začal pýtať peniaze. Bolo to v roku 2014. Vtedy im ešte pomohol získať pôžičku na dom, oni sa
potom presťahovali do Lubeníka a začali problémy. Žalobca im vytýkal, že majú vrátiť peniaze, keďže

s ním nebývajú a nestarajú sa oňho. To ale nebolo podmienkou poskytnutia peňazí. Peniaze dával im,
vyjadroval sa vždy v množnom čísle, bral ich ako pár.

12. Svedkyňa V. J., W.. XX.XX.XXXX (dcéra žalobcu, sestra žalovaného) vypovedala, že ona bola vložiť
peniaze na účet, malo ísť o peniaze na akontáciu na auto. Otec jej dal peniaze, aby ich poslala. Prišla

jej SMS s číslom účtu, zobrala peniaze a bola ich poslať na účet brata družky žalovaného. Otec poskytol
tie peniaze jej bratovi. hovoril, že to auto bude tiež využívať. Sám otec jej povedal, že poskytol jej bratovi
peniaze. Otec sa sám ponúkol, nevie o čo otcovi ide. Otec robil bratovi problémy, preto brat prestal k
nemu chodiť a potom sa to celé stalo. Až keď to išlo na súd, až vtedy spomínal otec vrátenie peňazí,
predtým nie. Je pravda, že jej zaplatil svadbu otec, či kvôli tomu poskytol bratovi peniaze, to ona nevie.

Jej svadba stála asi 30 000,- Sk.

13. Svedok Š. H., W.. XX.XX.XXXX (brat družky žalovaného) vo svojej výpovedi uviedol, že on
zabezpečoval kúpu auta pre svoju sestru a dostal vtedy na účet 2.000,- Eur. Bolo mu povedané, že to
má použiť na zaplatenie akontácie. Sestra mu vtedy volala, že mu príde na účet 2.000,- Eur a dostal aj

SMS správu, že mu prišli peniaze na účet. Sestra mu povedala, že to sú peniaze na akontáciu. Sestra
mu povedala, že tieto peniaze má od žalobcu, že dostali peniaze žalobcu.

14. Svedok Š. H., W.. XX.XX.XXXX (otec družky žalovaného) vypovedal, že žalobca mu telefonoval, že
im dal peniaze. V tom čase ešte dobre vychádzali a spolu sa o tomto bavili. Žalobca sa vyjadril, že im

dal peniaze, pretože dcére urobil svadbu, oni svadbu nechcú a tak namiesto tej svadby im dal peniaze
na auto, aby syn nebol ukrátený. Dcéra a tiež jej snúbenec mu povedali, že im žalobca dal peniaze na
akontáciu. O vrátení peňazí žalobca nevravel nič, vyjadril sa, že on im peniaze dal a neskôr, keď sa on
s ním o tom rozprával, tak sa znova vyjadril, že on im dal peniaze, že od nich nič nechce.

15. Svedkyňa Y. H., W.. XX.XX.XXXX (matka družky žalovaného) vo svojej výpovedi uviedla, že deti
bývali u nich, prišli domov a povedali, že im žalobca dal peniaze na auto. Peniaze dal jej dcére s druhom.
Spomínali, že žalobca urobil dcére svadbu a keďže oni sa nejdú brať, im dal peniaze. Peniaze mali mať
na akontáciu na auto, ktoré sa malo kúpiť. Dcéra žalobcu poslala peniaze na účet jej synovi, on kúpu
auta zabezpečoval.

16. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu súd vec posúdil nasledovne:

17. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
O.z. alebo Občiansky zákonník) darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

18. Podľa § 657 O.z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca poskytol v roku 2011
žalovanému a jeho družke Y. H. peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur. Táto skutočnosť vyplynula
z výpovedí žalobcu a žalovaného, potvrdili ju i všetci vypočutí svedkovia. Sporným medzi stranami je, zakého titulu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Žalobca tvrdil, že išlo o poskytnutie pôžičky, žalovaný
tvrdil, že išlo o dar.

20. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Každá strana sporu teda nesie dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení, ktoré predstavuje procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Dôkazné
bremeno zaťažuje tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby bola určitá ňou tvrdená skutočnosť,
rozhodujúca podľa hmotného práva, v konaní preukázaná. Ak žalobca neuplatní prostriedok procesného
útoku a nepodoprie svoje tvrdenia dôkazmi, neunesie dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného
bremena stranou sporu spôsobuje, že vo veci bude súdom rozhodnuté v neprospech tejto strany sporu.

21. V predmetnej veci žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému pôžičku, pričom ohľadne tohto tvrdenia
nesie dôkazné bremeno. Zmluva nebola stranami spisovaná písomne a zo žiadneho z predložených
listinných dôkazov nevyplýva, že by malo ísť o pôžičku. To, že finančné prostriedky boli poskytnuté s
tým, že budú následne vrátené, vyplýva len z výpovede žalobcu, žiaden zo svedkov túto skutočnosť
nepotvrdil. Žiaden zo svedkov nemal vedomosť o tom, že by bolo v súvislosti s poskytovaním sumy

2.000,- Eur dohodnuté vrátenie týchto peňazí, o tom, že žalobca požaduje vrátenie peňazí sa dozvedeli
až niekoľko rokov neskôr. Naopak viacerí svedkovia vypovedali, že im bolo povedané, že žalobca dal
žalovanému a jeho družke peniaze na auto, pretože dcére zaplatil svadbu a oni sa nechcú brať (svedkyni
Y. H. st. to mal uvádzať žalovaný a jej dcéra, svedkovi Š. H. st. to mal viackrát uviesť žalobca). Za
týchto okolností má súd za to, že nešlo o poskytnutie pôžičky. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz

o pravdivosti jeho tvrdenia. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno
ohľadne tvrdenia o poskytnutí pôžičky žalovanému neuniesol.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. O trovách konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, keďže bol vo veci úspešný
v celosti. O výške trov konania žalovaného rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Revúca v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci

samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.