Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224308
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V.

W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T., V. X, pochádzajúcu z matky Y.. N. W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T., V. X a
otca K.. R. W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V., Y. XX, v konaní o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. návrh otca na zníženie výživného zamieta,

II. náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby znížil
jeho výživné pre maloletú V. zo sumy XXX Eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne, od právoplatnosti
rozsudku.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného riadne platil výživné
a prispieval aj nad rámec bežného výživného, avšak matka podľa neho zavádzala súd a do
svojich výdavkov započítala aj používanie domáceho internetu, hoci ho obťažuje svojimi správami zo
služobného internetu. Navrhovateľ zároveň uviedol, že matka ako vlastníčka bytu, spolu so svojimi
rodinnýmipríslušníkmi(rodičmi),ktorísúvlastníkmiinýchnehnuteľností,majúzačaťbývaťspoločne,čím
by mohli byt matky, byt rodičov matky, alebo dom starej matky prenajímať, čím by sa príjem matky zvýšil.

Za týmto účelom dal navrhovateľ ohodnotiť rodinný dom starej matky, ako aj matky, pričom náklady na
toto ohodnotenie si zahrnul do svojich výdavkov.

3. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť.

4. Opatrovník, vzhľadom k skutočnosti, že návrh nie je v prospech maloletej, taktiež žiadal návrh ako

nedôvodný zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s obsahom spisu tunajšieho
súdu č. k. XXC XXX/XXXX, vyjadrením matky, potvrdeniami o príjme rodičov, rozsudkami tunajšieho
súdu č. k. XXP XXX/XXXX a XXP XXX/XXXX, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok
XXXX, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou za roky XXXX a XXXX, výdavkami otca,
dokladom o zápise maloletej na Základnú umeleckú školu Y. Y., odbor výtvarný, výpisom z účtu matky,

lekárskou správou maloletej, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

6. Maloletá V. pochádza z manželstva účastníkov konania, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. To bola aj posledná úprava výživného.7. V tom čase maloletá V. mala asi X,X roka a bola v celodennej starostlivosti matky, ktorá s ňou
bola na materskej dovolenke. Krátko po rozvode manželstva matka nastúpila do práce a maloletá

do jasieľ. Matka poberala rodinné prídavky vo výške XX,XX Eur a v čase, keď bola na materskej
dovolenke, poberala aj rodičovský príspevok vo výške XXX Eur. Otec v tom čase nežil s matkou v
spoločnej domácnosti už asi X mesiace. Pracoval vo firme M.-L. L., L.. C.. I.. V. ako programátor a jeho
priemerný čistý mesačný príjem bol X XXX Eur. Rodičia do doby, kým sa otec neodsťahoval zo spoločnej
domácnosti, bývali v spoločnom trojizbovom byte, za ktorý spoločne uhrádzali nájom s inkasom vo výške

XXX Eur mesačne. Po rozvode ostala v tomto byte bývať matka s maloletou. Keďže sa v tom čase rodičia
dohodli na výživnom vo výške XXX Eur, bližšie podrobnosti o ich príjmoch a výdavkoch zisťované neboli.

8. Navrhovateľ v súčasnosti pracuje ako L. K. v spoločnosti W. V. L.. C.. I. a jeho priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie od S. XXXX do Y. XXXX bol vo výške X XXX,XX Eur. Navrhovateľ je ženatý, pričom
z jeho súčasného manželstva deti nepochádzajú. Manželka navrhovateľa pracuje, pričom navrhovateľ

nevedel uviesť, aký má príjem. Navrhovateľ spolu s manželkou býva v jednoizbovom byte, ktorý je
prerobený na dvojizbový a ktorý patrí jeho manželke. Na nákladoch za bývanie a vedenie domácnosti
sa podieľajú spoločne. Na výživu dcéry uhrádza mesačne XXX Eur. Nad rámec bežného výživného
neprispieva, hoci tak v minulosti robil, a to konkrétne sumou XX Eur mesačne, ktorú zasielal matke. V
súčasnosti tieto peniaze ukladá na účet vo S. banke a podľa jeho vyjadrenia sú to peniaze pre maloletú.

Otec k tomuto konaniu ako svoje výdavky vyčíslil náklady na kopírovanie a kancelárske potreby už
od roku XXXX, náklady na advokáta, údajne súvisiace s konaniami ohľadom maloletej, náklady na
ocenenie nehnuteľností matky a jej rodinných príslušníkov, ktoré urobil bez vedomia vlastníkov týchto
nehnuteľností, ako aj náklady na starostlivosť o svojich rodičov a neter. Všetky tieto náklady boli otcom
tvrdené a písomne zosumarizované listinnými dôkazmi, avšak preukázané neboli. Súd však poukazuje

na to, že aj v prípade, že by tieto údajné náklady otca preukázané boli, súd by na nich prihliadať nemohol,
keďže ide buď o neúčelné náklady, náklady, ktoré s konaním nesúvisia, alebo výdavky, ktoré na rozdiel
od výživného nie sú prednostné. Na otázku súdu, aby otec uviedol, aké má výdavky za byt, uviedol, že
rovnaké, aké uvádzal v konaní sp. zn. XXP XXX/XXXX, teda že sa od roku XXXX nezmenili.

9. Matka v súčasnosti pracuje na Okresnom súde T. a jej čistý priemerný príjem je XXX Eur mesačne. Iné
príjmy nemá. Býva v byte, ktorý bol s otcom maloletej ich spoločný a ktorý z titulu dohody o vyporiadanie
BSM prešiel do jej výlučného vlastníctva, s tým, že otca maloletej vyplatila. Za týmto účelom si matka
zobrala hypotéku, ktorú spláca vo výške XXX Eur mesačne. Nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť. Za byt
platí inkaso vo výške XXX,XX Eur mesačne, daň z nehnuteľnosti XX,XX Eur ročne a ročný poplatok za

komunálny odpad XX,XX Eur. Platí tiež poistenie domácnosti XX,XX Eur a poistenie bytu dvakrát ročne
XX,XX Eur. Internet má zavedený asi od H. XXXX. Spolu s televíziou platí mesačne XX,XX Eur. Matka
uviedla, že dôvodom zavedenia internetu bol hlavne nástup dcéry do školy a s tým súvisiaca potreba mať
aktuálne informácie. Za mobilný telefón platí mesačne XX Eur. Platí ešte splátku znalečného z konania
XXP XXX/XXXX, kde bolo nariadené znalecké dokazovanie, vo výške XX Eur mesačne. Taktiež si platí

životnú poistku XX Eur každé tri mesiace.

10. Matka uviedla, že jej matka je vlastníčkou domu, kde v súčasnosti nebýva nikto. Jej rodičia vlastnia
trojizbový byt na L., kde bývajú. Vo vzťahu k tomuto majetku matka nemá žiadne právo ním disponovať.
Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených listov vlastníctva a medzi účastníkmi neboli sporné.

11. Maloletá V. je v súčasnosti žiačkou X. ročníka Základnej školy na V. ulici. Stravuje sa v škole, kde
matka platí XX Eur mesačne. Za školský klub platí XX Eur a za mliečnu desiatu X Eur mesačne. Maloletá
navštevuje tanečné štúdio J., kde matka platí XX Eur mesačne. Ďalšie výdavky sú podľa potreby, ak
navštevuje súťaže. Od septembra XXXX chodí maloletá na Základnú umeleckú školu Y.Š. Y., odbor

vytváraný, kde matka platí X Eur. Maloletá má podľa lekárskej správy problémy s pokožkou, takže matka
jejzlekárnezakupujeprostriedkyF.,sčímmázvýšenénáklady.Zaopaľovacíkrémvsúčasnostizaplatila
19 Eur, keďže maloletá je alergická na prvé slnko. Maloletá na odporúčanie lekára nosí ortopedické
topánky, ktoré stoja XX až XX Eur. Pokiaľ je chorá, matka jej zakupuje probiotiká a lieky podľa potreby.

12. Matka všetky tvrdenia ohľadom svojich výdavkov preukázala listinnými dôkazmi.

13. Na tunajšom súde prebiehalo pod sp. zn. XXP XXX/XXXX konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného pre maloletú. Išlo o návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý súd vylúčil na samostatnékonanie z pôvodného konania XXP XXX/XXXX, v ktorom sa rozhodovalo o úprave styku otca s
maloletou. V tomto konaní bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý. V tom čase už bol príjem
otca znížený na súčasnú úroveň. V čase rozhodovania maloletá ešte navštevovala materskú školu.

Príjem matky bol rovnaký ako v súčasnosti, rovnako ako aj jej výdavky súvisiace s bývaním. Tento
rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCoP XX/XXXX z XX.XX.XXXX.

14. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť..

18. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. V predmetnom konaní súd skúmal, či od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takým zmenám
pomerov na strane účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške
výživného. Súd dospel k názoru, že k podstatným zmenám na strane navrhovateľa nedošlo. Navrhovateľ
naďalej pracuje, aj keď v súčasnosti u iného zamestnávateľa, s príjmom nad X XXX Eur mesačne.

Býva v byte svojej súčasnej manželky, ktorá je zamestnaná a spolu s navrhovateľom sa podieľa na
úhrade spoločných nákladov. Otcovi vyživovacia povinnosť, okrem manželky, nepribudla. Hlavným
dôvodom pre zníženie výživného zo strany otca mala byť skutočnosť, že matka si do svojho bytu
dala zaviesť internetovú prípojku, za ktorú platí mesačne XX,XX Eur. Vykonaným dokazovaním súd
zistil, že ide o poplatok nielen za internet, ale aj za káblovú televíziu, pričom tento poplatok sa súdu,

vzhľadom na poskytované služby, javí primeraný. Zavedenie internetu do domácnosti nie je v súčasnej
dobe ničím výnimočné, práve naopak, je to prakticky nevyhnutná potreba, o to viac za situácie, keď
maloletá začala navštevovať základnú školu a táto v niektorých veciach priamo vyžaduje komunikáciu
cez príslušnú stránku školy, alebo cez ďalšie portály, nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj vo vzťahu k
školopovinným deťom, teda aj vo vzťahu k maloletej. Súd mal teda za to, že tento výdavok matky bol

matkou náležite zdôvodnený a poplatok za internet je primeraný. Súd nevidel dôvod, prečo by mal kvôli
tomuznižovaťvýživné.Súdpoukazujeajnato,žeotectvrdil,žehocimámatkadomáciinternet,obťažuje
ho stovkami mailov zo svojho pracovného internetu. Súd prostredníctvom informatika cez príslušný
odbor ministerstva spravodlivosti zistil, koľko e-mailov matka v roku XXXX odoslala na e-mailovú adresu
otca. Súd zistil, že to bolo X e-mailov. Je teda zrejmé, že tvrdenia otca sú zavádzajúce a účelové. Otec

nijako nepreukázal, že by sa výdaje na jeho strane akýmkoľvek spôsobom zvýšili. Vo svojej výpovedi
uviedol, že maloletej sporí sumu XX Eur mesačne na účet, pričom v minulosti tieto peniaze odovzdával
matke.22. Čo sa týka matky, od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene na jej strane. Matka sa
stala samoživiteľkou rodiny. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Matka začala pracovať a jej príjem je
asi XXX Eur. V čase poslednej úpravy bola matka ešte na materskej dovolenke a poberala rodičovský

príspevok XXX Eur. Hoci v súčasnosti sa príjem matky zvýšil, zvýšili sa aj jej výdavky, a to na úhradu
poplatkov za byt a úhradu hypotéky, ktorú si brala v súvislosti s povinnosťou vyplatiť otca z titulu dohody
o vyporiadaní BSM po rozvode.

23. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane maloletej. V čase poslednej úpravy výživného bola

ešte v celodennej starostlivosti matky, resp. nastupovala do jasieľ. V súčasnosti navštevuje X. ročník
základnej školy. Stravuje sa v škole, navštevuje školský klub a má aj platené mimoškolské aktivity.
Matke sa zvýšili výdavky na maloletú čo sa týka ošatenia, stravovania, ale aj zabezpečenia lekárskej
starostlivosti, keďže bolo preukázané, že maloletá má určité problémy s pokožkou, čo si vyžaduje
nákup špeciálnej kozmetiky. Taktiež má problémy s plochonožím, čo taktiež zvyšuje výdavky matky na
zakúpenie špeciálnej obuvi.

24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na nedávne rozhodnutie
ohľadom zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného, mal súd za to, že návrh otca na zníženie
výživného je absolútne nedôvodný. Matka jednoznačne preukázala dôvodné výdavky na maloletú.
Krajský súd konštatoval, že tu nie je dôvod na zvýšenie výživného a určené výživné je primerané. Súd

v tomto konaní taktiež dospel k obdobným záverom a návrh zamietol.

25. Na záver súd už len konštatuje, že vo vzťahu k výdavkom otca by súd mohol prihliadnuť na
odôvodnené výdavky otca v súvislosti s jeho bývaním, zdravotným stavom a podobne. Otcom tvrdené
výdavky na kancelárske služby a kopírovanie, na oceňovanie nehnuteľností matky a jej rodinných

príslušníkov, na advokátov, na rodičov otca, prípadne jeho príbuzných nie sú takýmito výdavkami,
pretože ide o dobrovoľné výdavky otca, ktoré nie sú prednostnými výdavkami, a teda nemôžu nijako
ovplyvniť sumu, z akej vychádza súd pri rozhodovaní o výživnom. Zároveň súd poukazuje na to, že
tieto výdavky otec ani nepreukázal. V súvislosti s kancelárskymi službami a kopírovaním súd zároveň
poukazuje na to, že ak by otec predkladal do konkrétneho spisu len veci týkajúce sa daného konania,

nevyhotovoval kópie súdnych zápisníc alebo iných podaní súdu, pripadne ak by do spisu nezakladal
ďalšie nepotrebné listiny, tieto jeho náklady by boli mnohonásobne nižšie.

26. Čo sa týka návrhu otca na možnosť zvýšenia príjmu matky tým, že by začala bývať u rodičov a
svoj byt by prenajímala, prípadne opačne, súd prisvedčil názoru matky, že vlastník nehnuteľnosti môže

disponovať len svojou nehnuteľnosťou a nikoho nemožno nútiť, aj keď ide o rodinného príslušníka,
aby určitým spôsobom nakladal so svojou nehnuteľnosťou, aby prišiel o svoje súkromie, presťahoval
sa, prípadne súhlasil s tým, aby sa niekto nasťahoval do jeho nehnuteľnosti. Takéto úvahy otca sú
úplne neprijateľné a ako podotkol opatrovník, ak by súd išiel týmto smerom, musel by zisťovať aj
bytové a majetkové pomery na strane rodičov otca, rodičov jeho manželky, prípadne ďalších príbuzných.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd v konaní týmito návrhmi otca ani nezaoberal.

27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

29. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania
účastníkom konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)