Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/384/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113215283
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113215283.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcov: 1/ X.. X.

F., nar. X.X.XXXX, 2/ X. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J. I. XX, T., obaja zastúpení advokátom:
JUDr. Dušan Slanina, so sídlom Bradlanská 2, Trnava, a žalovaného: K.. X.. N. J., správca úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Sladovnícka
13, Trnava, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o
nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

Nahrádza sa prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi
Zmluvu o prevode vlastníctva bytu nasledovného znenia:

ZMLUVA
o prevode vlastníctva bytu
uzavretá podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení (ďalej aj ako „zákon“),

§ 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení

Predávajúci:

Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze
IČO: 00 009 199,
sídlo: Trnava,

zápis v OR Okresného súdu Trnava, oddiel Pš, vložka č. 23/T

konajúce prostredníctvom:
správcu konkurznej podstaty úpadcu

Meno a priezvisko: Mgr. Ing. Pavol Korytár, rod. Korytár
dátum narodenia: 17. 8. 1978

rodné číslo: 780817/7322
bytom: Veterná 8508/44, 917 01 Trnava
štátny občan SR

so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, 917 01 Trnava

(ďalej len ako „predávajúci “)

a
Kupujúci:Meno a priezvisko: X.. X. F., rod. F.
bytom: J. I. XX, XXX XX T.
rodné číslo: XXXXXX/XXXX

dátum narodenia: X. X. XXXX
štátne občianstvo: SR
a manželka:
K. a priezvisko: X. F., rod. S.
bytom: J. I. XX, XXX XX T.

rodné číslo: XXXXXX/XXXX
dátum narodenia: XX. X.. XXXX
štátne občianstvo: SR

(ďalej spolu len ako „kupujúci“),

ktorí sú podľa vlastného prehlásenia spôsobilí na právne úkony, uzatvárajú zmluvu o prevode vlastníctva
bytu nasledovného znenia:

Čl. I.
Predmet zmluvy

1)PredávajúcijevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXXvedenomkatastrálnym
odborom Okresného úradu T. pre katastrálne územie T., obec T., okres T. ako
·bytč.Xna2.p.bytovéhodomu-24b.j.-J.I.XX,XX,XXsosúp.č.XXXX,vchodč.:J.I.XX,postaveného
na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 543 m2 (právny vzťah k parcele evidovaný na LV č. XXXXX pre k. ú. T.),
v podiele 1/1;
· spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúci
k bytu o veľkosti 648/15552.
2) Predávajúci je tiež výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcele registra „C“

evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543
m2 , na ktorom je dom postavený, prislúchajúci k bytu o veľkosti podielu 648/15552 k celku, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu T. pre katastrálne územie
T., obec T., okres T.
Čl. II.

Popis a príslušenstvo bytu
Prevádzaný byt č. X na 2. p. bytového domu pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.
Podlahová plocha miestností je nasledovná:
I. Prvá obytná miestnosť má podlahovú plochu 19,72 m2.
II. Druhá obytná miestnosť má podlahovú plochu 12,84 m2.

III. Tretia obytná miestnosť má podlahovú plochu 11,88 m2.
Príslušenstvom bytu je:
kuchyňa o výmere 6,73 m2, chodba o výmere 2,80 m2, chodba o výmere 6,41 m2, kúpeľňa o výmere
3,13 m2 a WC o výmere 1,31 m2.
K bytu patrí lodžia, ktorej veľkosť sa nezarátava do celkovej podlahovej plochy predmetného bytu.

3) Celková výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva je 64,80 m2.
Vybavením bytu je všetka jeho vnútorná inštalácia /potrubné rozvody vody, ústredného kúrenia,
elektroinštalácie, kanalizácie/, vodovodné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové bytové prípojky,
okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, poštová schránka a zvonček.
Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a do

príslušenstva umiestneného mimo bytu, vrátane zárubní a hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej
a studenej vody, plynu, vodomermi TÚV a SV a elektrickými poistkami pre byt.
S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, a spoluvlastníctvo pozemku, na ktorom je bytový dom
postavený, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená ako podiel podlahovej plochy bytu k

úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a teda vo veľkosti
648/15552.

Čl. III.Určenie a popis spoločných častí, spoločných
zariadení bytového domu a príslušenstva
1) Spoločné časti domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené pre

spoločné užívanie. Spoločnými časťami domu sú najmä:
základy domu, strecha, obvodové múry, vchody, schodištia, priečelia, chodby, pivničné priestory,
vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.

2) Spoločnými zariadeniami domu sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne

tomuto domu a sú to najmä: práčovne, sušiarne, kočikárne, STA, bleskozvod, vodovodné, teplonosné,
kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to aj umiestnené mimo domu a slúžiace výlučne
tomuto domu.

Čl. IV.
Technický stav domu a bytu

Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také vady a poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných
častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, na ktoré by mal kupujúcich osobitne upozorniť.

Kupujúci vyhlasujú, že im je technický stav bytu dobre známy a v tomto stave ho kupujú do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Čl. V.
Prejav vôle
Predávajúci predáva zo svojho výlučného vlastníctva kupujúcim a kupujúci kupujú do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti špecifikované v čl. I tejto zmluvy za kúpnu

cenu uvedenú v čl. VI tejto zmluvy.

Čl. VI.
Kúpna cena

1) Kúpna cena za predmet prevodu špecifikovaný v čl. I tejto zmluvy predstavuje sumu 1.642,42 €.
2) Kúpna cena podľa čl. VI ods. 1 tejto zmluvy pozostáva:
a) z ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu špecifikovaných v čl. I ods. 1) tejto zmluvy určenej na základe §§ 18, 18a Zákona v celkovej výške
1.266,85 €, ktorý výpočet je prílohou tejto zmluvy,

b) z ceny spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku špecifikovanom v čl. I tejto zmluvy určenej
vo výške 375,57 €.

3) Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude v celosti uhradená prevodom na bankový účet
predávajúceho číslo: I a to najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy /právoplatnosti tohto

rozhodnutia/. Za deň úhrady sa považuje deň, keď bola predmetná kúpna cena pripísaná v prospech
účtu predávajúceho.
4) Zmluvné strany vyhlasujú, že boli s platobnými podmienkami kúpnej ceny oboznámené a s nimi
súhlasia.

Čl. VII.
Správa domu
Predávajúci oboznámil kupujúcich so skutočnosťou, že správu bytového domu vykonáva správca: S. I.
- Správa domových bytov, IČO: 40 908 747, s miestom podnikania: Spartakovská 6459/3.

Kupujúci týmto vyhlasujú, že vkladom do katastra nehnuteľností pristupujú k už jestvujúcej Zmluve o
výkone správy zo dňa 1. 4. 2009, čo potvrdzujú svojím vlastnoručným podpisom tejto zmluvy.

Čl. VIII.
Osobitné ustanovenia

Predávajúci prehlasuje, že k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy nezriadil žiadne práva
tretích osôb (ako záložné práva, vecné bremená, resp. iné práva), ktoré by akýmkoľvek spôsobomobmedzovali kupujúcich vo výkone vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru a ani neurobí
žiadne kroky k zriadeniu týchto práv.
Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť svoju súčinnosť s katastrálnym odborom Okresného úradu

Trnava pri odstraňovaní prípadných nedostatkov tejto zmluvy alebo návrhu na vklad, brániacich vydaniu
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich.
Správny poplatok za konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
tejto zmluvy uhradia kupujúci.
Nakoľko sa jedná o prvý prevod vlastníctva bytu z vlastníctva štátneho podniku do vlastníctva nájomcu

a predávajúci je prenajímateľom predmetu prevodu v zmysle Rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
27. 2. 2012 s č. k. 18C/64/2011-134 právoplatného dňa 5. 6. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave zo dňa 29. 4. 2013 s č. k. 23Co/155/2012-157, predávajúci ako prenajímateľ v zmysle §
5 ods. 2 Zákona prehlasuje, že kupujúci ako nájomcovia nemajú žiadne nedoplatky na nájomnom a na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu.

Čl. IX.
Nadobúdanie vlastníctva
Kupujúci nadobudnú vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam dňom právoplatného
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava. Na
podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností sú oprávnení kupujúci bezprostredne po podpise

tejto zmluvy.

Čl. X.
Záverečné ustanovenia
Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami

zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení,
Občianskeho zákonníka a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými na území Slovenskej
republiky.

Ak sa stane niektoré ustanovenie tejto zmluvy celkom alebo sčasti neplatným, nemá táto skutočnosť

vplyv na platnosť zostávajúcej časti zmluvy. Zmluvné strany sú povinné v tomto prípade nahradiť
neplatné ustanovenie novým ustanovením, ktoré v čo najväčšej miere zodpovedá účelu neplatného
ustanovenia.
Táto zmluva je vyhotovená v piatich rovnopisoch. Dve vyhotovenia sú určené pre potreby príslušného
katastrálneho odboru na konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy a po jednom

vyhotovení dostane každý účastník zmluvného vzťahu.
Túto zmluvu je možné meniť a dopĺňať len vo forme písomných postupne očíslovaných dodatkov
podpísaných všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

V Trnave, dňom právoplatnosti tohto rozsudku

Predávajúci: Kupujúci:

----------------------- ------------------
Mgr. Ing. Pavol Korytár X. F.
Správca konkurznej podstaty úpadcu
Trnavské automobilové závody, š. p. v konkurze

______________________
Iveta Fixeková
Príloha: výpočet ceny bytu

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom na Okresnom súdu Trnava pod sp. zn. 18C/64/2011 o vypratanie trojizbového bytu
č. X s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 2. p. bytového domu 24 b.j. na ulici J. I. vchod XX, súp.č.

XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 543 m2, zapísaného na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu T. pre
katastrálne územie T., obec T., okres T. (ďalej aj „sporný byt“) sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“)
v právnom postavení žalovaných vzájomnou žalobou zo dňa 12.5.2011, v znení jej doplnení, upresnení
a zmien z 9.9.2013, 25.10.2013, 13.11.2015, 14.9.2016 a 26.1.2017 (zmenu petitu vzájomnej žaloby
s jej definitívnym znením súd pripustil uznesením na ostatnom pojednávaní dňa 1.3.2017) domáhali

podľa § 229 Civilného sporového poriadku (predtým § 161 ods. 3 O.s.p.) nahradenia prejavu vôle
žalovaného, že ako predávajúci uzatvára s nimi ako s kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníctva sporného
bytu bližšie špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku aj so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku, prislúchajúcim k bytu o veľkosti
podielu 648/15552. Uznesením č.k. 18C/64/2011-125 zo dňa 23.2.2013 bola vzájomná žaloba vylúčená

na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 18C/384/2013.

2. V rámci tohto konania žalobcovia vo vzájomnej žalobe tvrdili, že sú riadnymi nájomcami a
užívateľmi sporného bytu na základe platnej nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá
konkludentným spôsobom na neurčitú dobu. Žalobcovia dňa 15.10.2008 doručili žalovanému žiadosť zo

dňa 7.10.2008 o odpredaj sporného bytu do osobného vlastníctva. Správca úpadcu TAZ, š.p. v konkurze
prostredníctvom svojho právneho zástupcu In Medias Res, s.r.o., AK, Františkánska 22, Trnava písomne
dňa 23.11.2009 oznámil X.. X. F., že s ohľadom na jeho relevantný záujem o odkúpenie bytovej jednotky
sa dňa 26.11.2009 o 19tej hodine uskutoční ohliadka bytu. Podľa názoru žalobcov v zmysle § 29 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „zákon o vlastníctve bytov“), vznikla žalovanému povinnosť previesť vlastníctvo sporného bytu na
žalobcov, a pokiaľ tak doposiaľ neurobil, domáhajú sa tohto práva vzájomnou žalobou. Na preukázanie
tvrdení označili dôkazy, a to rozsudok tunajšieho súdu č.k. 18C/64/2011-134 z 27.2.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/155/2012 z 29.4.2013, oba právoplatné 5.6.2013 a
vykonateľné 9.6.2013, žiadosť zo dňa 7.10.2008, oznámenie zo dňa 23.11.2009.

3. Žalovaný vo vyjadrení k vzájomnej žalobe namietal, že žalobcovia nemajú právo na prevod bytu
za tzv. zostatkovú cenu. Uviedol, že žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu nikto iný
ako konkurzný súd v konaní pod sp.zn. 25K/2/2007 nie je oprávnený ukladať povinnosti. V procesnej
obrane tvrdil, že žalobcovia svoj nárok odvodzovali od nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.1998 so

spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., pričom uvádzali, že ešte pred jej uzatvorením užívali od 1.9.1997 do
1.7.1998 byt č. XX na D. ulici X v T., kedy im bol tento pridelený rozhodnutím Sklárskeho výskumného
a obchodného centra Trenčín, ktorý bol vlastníkom bytu a úpadca bol len jeho správcom. Zo strany TAZ
SIPOX, a.s. bol udelený súhlas so zámenou bytov medzi žalobcami (ako užívateľmi bytu na Botanickej
ulici) a pánom K. J. (ako užívateľom bytu na ulici J. I.) pričom sa odvolávali na rozhodnutie o pridelení

bytu pánovi J. zo strany Závodov ťažkého strojárstva. Uvedené však žalobcovia nepreukázali. Medzi
bytom, ktorý užíval pôvodne pán J. a žalobcami nie je daný podľa žalovaného žiadny kontinuálny
vzťah. Výmena bytov bola dohodou o ukončení dvoch nájomných vzťahov a založení ďalších dvoch
nových nájomných vzťahov. Súd v konaní právoplatne určil, že nájomný vzťah vznikol na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej konkludentne v roku 2009. Pri prevode vlastníctva bytu za regulovanú

cenu je nevyhnutné zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi vlastníkom domu (ktorý pozostáva z
jednotlivých bytov) na strane prenajímateľa a prvým nájomcom. Žalovaný uvádzal, že pri prevode bytov
za regulovanú cenu prevádzal byty do vlastníctva oprávneným osobným užívateľom v zmysle § 152 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 v spojení s § 871 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa osobné užívanie pretransformovalo na nájom, a to osobám, ktorým bol byt pridelený

úpadcom na základe rozhodnutia o pridelení bytu, prípadne oprávneným na základe prechodu nájmu
bytu, a nie osobám, ktoré nemali s úpadcom nič spoločné a nájom si sprostredkovane odvodzovali od
tretej osoby alebo konateľa žalovaného dávno po splnení účelu privatizácie bytov a povinnosti prevádzať
byty do osobného vlastníctva nájomcom. Správca konkurznej podstaty úpadcu nezasahoval do užívania
bytov tretími osobami, čo podľa neho však neznamená, že s nimi konkludentne uzatvoril nájomnú

zmluvu v takom rozsahu, že im prevedie vlastnícke právo za tzv. zostatkovú cenu. Žalovaný podotkol,že zákon o vlastníctve bytov počíta s regulovanou cenou len pri tzv. prvom prevode bytu, kedy musí
byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného i povinného ku konkrétnemu bytu a len vtedy zákonný
zákaz v zmysle § 16 ods. 1 tohto zákona trvá. Ak sa nájomný vzťah s oprávneným osobným užívateľom/

nájomcom skončí bez splnenia podmienok prechodu nájmu, potom sa vlastníkovi bytu obnoví dispozícia
s bytom v plnom rozsahu a § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov sa neaplikuje. Žalovaný tvrdil, že
žalobcovianepreukázali,žebolivrozhodnomobdobí(rokov1973-1992,t.j.obdobieodprvéhopridelenia
bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu) osobnými užívateľmi alebo nájomcami
bytu úpadcu; nepredložili nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 1.7.1998 so spoločnosťou TAZ SIPOX,

a.s. v spojení s rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 1.9.1997, z ktorých odvodzovali vznik práva na
prevod bytu za zostatkovú cenu; nie je zrejmý obsah a náležitosti konkludentne uzatvorenej nájomnej
zmluvy so žalovaným; medzi treťou osobou pánom K. J., ktorému bol sporný byt pridelený rozhodnutím
zo dňa 21.8.1989 a žalobcami nie je príbuzenský ani obdobný vzťah, ktorý by zakladal kontinuitu
osobného užívania/nájmu od pridelenia bytu tretej osobe cez užívanie žalobcami po súčasnosť. Na
základe týchto tvrdení žalovaný uzavrel, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie

žaloby. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu ohľadom neexistencie konkludentne
uzatvorenej nájomnej zmluvy, lebo nebolo preukázané pridelenie bytu a úmysel prenechať byt do
užívania na dobu neurčitú, keď bola uložená povinnosť vypratať byt napriek jeho užívaniu od roku 1987.
Ďalej žalovaný namietal premlčanie práva na podanie žiadosti o prevod bytu za zostatkovú cenu, keď
porovnalprávonapodaniežiadostioprevodbytuaprávonaprevodvlastníctvabytuatvrdil,žekeďprávo

na prevod bytu je majetkovým právom a podlieha premlčaniu, potom aj právo podať žiadosť o prevod
vlastníctva bytu je majetkovým právom a tiež podlieha premlčaniu. Žalovaný sa stotožnil s názorom, že
žiadosť o prevod bytu sa jednorazovým podaním skonzumuje a zaniká, preto podanie ďalšej žiadosti
o prevod bytu nájomcom, je bez právnych dôsledkov. Žalobcom sa teda podľa názoru žalovaného
premlčalo právo podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu, lebo tak neurobili od roku 1998

do roku 2008, čím sa premlčalo i právo na uzatvorenie samotnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k bytu. Tiež tvrdil, že výkon práva žalobcov na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy
neprimerane zasahuje do práv úpadcu, v mene ktorého koná žalovaný, a tým poškodzuje veriteľov, ktorí
si uplatnili riadne svoje pohľadávky v konkurznom konaní a mali by byť priebežne uspokojení jednak
z výťažkov nájomného a jednak zo speňaženia bytov za cenu zostatkovú, resp. trhovú, prípadne po

vzájomnej dohode. Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. nebola nikdy vlastníkom bytu, a
teda ani jeho prenajímateľom, nie je ani právny predchodca, ani právny nástupca úpadcu, preto s bytom
nemohla nakladať. Žalobcovia nepracovali v spoločnosti úpadcu ani pred privatizáciou, ani počas a ani
neskôr, preto nemajú právny nárok na nadobudnutie bytu za zostatkovú cenu. Uviedol, že žalobcovia
získali uzatvorením nájomnej zmluvy s nevlastníkom možnosť užívať byt za zostatkové nájomné oproti

trhovému nájmu a to aj napriek tomu, že neboli s úpadcom v služobnom alebo pracovnom pomere, nebol
im pridelený byt úpadcom, ani sa nestali nájomcami na základe prechodu nájmu. Na základe všetkých
tvrdených skutočností žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobcovia v replike použili prostriedky procesného útoku, keď na námietky žalovaného uviedli,

že ich právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 27.2.2012 č.k. 18C/64/2011-134 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.4.2013 sp.zn. 23Co/155/2012 oprávňuje
k podaniu vzájomnej žaloby a deklaruje ich postavenie ako nájomcov predmetného bytu. Podľa
žalobcov sú podmienkou pre vlastníka bytového domu (patriaceho medzi taxatívne vymedzené subjekty
zákonom o vlastníctve bytov) na prevedenie bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu za regulovanú

cenu len: trvanie nájomného vzťahu na dobu neurčitú ku dňu prevodu a skutočnosť, že právo na
prvý prevod nebolo skonzumované. Otázka nájomného vzťahu medzi stranami sporu bola vyriešená
citovanými právoplatnými rozhodnutiami súdov a keďže dĺžka trvania nájomného vzťahu nebola
účastníkmi dohodnutá, jedná sa o nájomný vzťah na dobu neurčitú. Tvrdenie žalovaného, že právo
na prevod bytu sa podaním jednorazovej žiadosti skonzumuje a zaniká, je podľa žalobcov v rozpore

s § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov v znení novely vykonanej zákonom č. 158/1998 Z.z.
účinnej od 1.6.1998, keď toto ustanovenie umožňuje opätovné podanie žiadosti. K skonzumovaniu
práva na prevod bytu nájomcovi za regulovanú cenu dochádza iba tým, že byt je prevedený z
vlastníctva vlastníka domu do vlastníctva nájomcu. Právna norma prikazujúca reguláciu ceny je potom
nezvratne skonzumovaná až takýmto právnym úkonom. Pokiaľ by sa pôvodný vlastník domu po

skončení nájomného vzťahu rozhodol opätovne byt prenajať, na základe princípu kontinuity aspoň
jedného subjektu - vlastníka domu, bude regulácia ceny podľa žalobcov znova aktivovaná. Na základe
uvedeného majú žalobcovia za to, že ku skonzumovaniu práva na prvý prevod dodnes nedošlo.
Ohľadom vznesenej námietky premlčania žalovaným, žalobcovia poukázali na rozhodnutie Ústavnéhosúdu SR sp.zn. IV. ÚS 105/2013 zo 7.5.2013, odkazujúce na ústavne konformný výklad zákona o
vlastníctve bytov v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/37/2010 z 21.12.2010, ktoré odmietlo
možnosťakceptáciezáveruopremlčaníprávanaprevodvlastníctvabytupodľaustanoveníObčianskeho

zákonníka a poukázalo na vzťah špeciality zákona o vlastníctve bytov k Občianskemu zákonníku. Ďalej
je podľa uvedeného rozhodnutia potrebné zohľadniť skutočnosť, že proces privatizácie bytového fondu
nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený, a teda uzavretý. K argumentom žalovaného
ohľadom povinnosti speňažovania majetku úpadcu iba v konkurznom konaní žalobcovia poukázali na
skutočnosť, že za účelom realizácie svojho práva na prevod vlastníctva bytu nemajú ako nájomcovia

možnosť obrátiť sa na iný štátny orgán a nemajú možnosť brániť sa v konkurznom konaní (vylučovacia
žalobajeneaplikovateľná,keďženiesúvlastníkmi),pretovprípadezamietnutiažalobyztohtodôvoduby
stratili možnosť domáhať sa svojho práva, lebo iný orgán, kam by sa mohli obrátiť, neexistuje. Poukázali
na znenie § 17 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, že byty, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva
doterajšiemu nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o konkurze
a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., teda zákaz sa vzťahuje aj na speňažovanie majetku v rámci konkurzného

konania, čo znamená, že pred prípadným speňažovaním majetku úpadcu v konkurznom konaní sa treba
vysporiadať s otázkou existencie práva na prevod bytu podľa zákona o vlastníctve bytov.

5. V duplike reagoval žalovaný na tvrdenia žalobcov tak, že si nesprávne vykladajú princíp kontinuity,
keďže žalovaný si ho vykladá s dôrazom na prvého nájomcu, nie akéhokoľvek nájomcu. Právny

názor žalobcov by smeroval k absurdnej situácii, že nájomca, ktorého nájomný vzťah vznikol v roku
2009 by sa dovolával práv v rámci privatizácie bytového fondu (transformácia nájomných vzťahov
založená za obdobia výlučného štátneho a kolektívneho vlastníctva za regulovanú cenu na vlastnícke
právo), pričom sa na neho privatizácia bytového fondu nevzťahuje, lebo v rozhodujúcom období nebol
nájomcom štátneho bytu. Dodnes sa riešia prevody za tzv. zostatkové ceny len u tých nájomcov,

ktorí preukázali, že boli nájomcami štátnych a družstevných bytov v období pred privatizáciou (rok
1992). Keďže žalobcovia svoje právo odvodzujú od nájomnej zmluvy z roku 1998 a od konkludentne
uzatvorenej zmluvy so žalovaným ako správcom úpadcu v roku 2009, nepreukázali, že v rozhodnom
období boli nájomcami sporného bytu. Žalovaný analyzoval nájomné vzťahy a len tých nájomcov, kde
mal preukázanú existenciu pridelenia bytu rozhodnutím o pridelení, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí

bytu alebo inštitútom prechodu nájmu, vyhodnotil ako oprávnených nájomcov bytov, ktorí majú právo
podľa zákona o vlastníctve bytov na prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu. Išlo o rozhodnutia o pridelení
bytu od roku 1973 až 1989, a teda nárok žalobcov, ktorí zakladajú svoje právo od nájomnej zmluvy z roku
1998, resp. 2009 je vykonštruovaný bez opory v zákone. Žalobcovia nie sú doterajšími nájomcami, ale
ďalšími nájomcami bytu, preto nemožno na ich prípad aplikovať § 17 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov,

ktorý navyše odkazuje na zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý upravoval skoršie konkurzné konania, a
nie na zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorému podlieha konkurz vyhlásený na majetok úpadcu,
ktorý spravuje žalovaný. Trval naďalej na premlčateľnosti práva podať žiadosť o prevod vlastníctva bytu.
Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 7.5.2013 poukázal na jeho neaplikovateľnosť, keď
žiadosť o prevod bytu bola doručená 20.9.1993 a žalobcovia byt užívali na základe dohody o výmene

bytov z 12.7.1978. Analógiu žalobcov označil za scestnú so snahou priživiť sa na prevodoch „lacných
bytov z TAZ-ky“ a nespravodlivú voči nájomcom, ktorí byty užívali, zveľaďovali ich, nájomným a svojou
prácou pre úpadcu „splácali“ od roku 1973. K svojmu stanovisku pripojil žalovaný žiadosť o odpredaj -
prevod bytov do osobného vlastníctva zo 7.10.2008, oznámenie o uskutočnení obhliadky z 23.11.2009,
rozsudky tunajšieho súdu č.k. 26C/2/2011-252 z 18.11.2014 a č.k. 26C/206/2010-350 z 18.11.2014.

6. Súd vo veci o vzájomnej žalobe pojednával dňa 16.9.2015, 14.9.2016 a 1.3.2017, kedy vec aj
rozhodol, vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich právnych zástupcov, oboznámil sa s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C/64/2011, listinných dôkazov, a to žiadosťou o odpredaj -
prevod bytov do osobného vlastníctva zo 7.10.2008, oznámením o uskutočnení obhliadky z 23.11.2009,

rozsudkami tunajšieho súdu č.k. 26C/2/2011-252 z 18.11.2014 a č.k. 26C/206/2010-350 z 18.11.2014,
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.9.2008, uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo
37/2010 z 21.12.2010, nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 105/2013 zo 7.5.2013, výpisom z
LV č. XXXXX, súpisom všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v

konkurze, tabuľkou na výpočet ceny bytu podľa § 18 zákona o vlastníctve bytov, vyjadrením mesta
Trnava zo 4.11.2016, vyjadrením STEFE Trnava, s.r.o. z 9.11.2016, vyjadrením Bytového podniku
Piešťany, s.r.o. z 23.11.2016, stanoviskom Mestského bytového podniku Nové Mesto nad Váhom s.r.o.
z 23.11.2016, vyjadrením likvidátora štátnych podnikov Ing. Martina Lazara zo 4.11.2016, podkladmik žiadostiam o priamy predaj bytov, súhlasmi MSPNM SR a zmluvami o prevode vlastníctva bytov,
stanoviskom Pedagogickej fakulty TU v Trnave z 21.11.2016, výpismi zo slovníka slovenského jazyka
a krátkeho slovníka slovenského jazyka, súhlasom o pridelení bytu z 3.12.1993, Evidenčným listom

z 22.12.1993, uznesením vlády SR č. 13 zo 7.1.2015 k návrhu Koncepcie štátnej bytovej politiky do
roku 2020, Všeobecne záväzným nariadením č. 352 Mestského zastupiteľstva mesta Trnava, oznamom
pre vlastníkov bytov, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, čiastočným výpisom z LV č. XXXXX, ako aj s
ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
7. Dňa 1.7.1998 bola uzatvorená Zmluva o nájme sporného bytu medzi prenajímateľom TAZ SIPOX,

a.s., Coburgova 84, Trnava a nájomcom X. F., r.č. XXXXXX/XXXX. V tento deň došlo k zámene bytov
medzi predchádzajúcim nájomcom sporného bytu č. X na ulici J. I. XX v T. pánom K. J. a žalobcom
1/. K. J. sa stal nájomcom sporného bytu na základe „Rozhodnutia o pridelení bytu“ vydaného dňa
21.8.1989 Závodmi ťažkého strojárstva, kombinát, kombinátny podnik Trnava. Žalobca 1/ predtým
užíval byt č. XX na D. ulici X v T., ktorý mu „Rozhodnutím o pridelení bytu“ pridelil do užívania jeho
zamestnávateľ Sklárske výskumné obchodné centrum Trenčín, pracovisko Trnava ako vlastník bytu

a správca bytového domu TAZ a.s. Trnava mu na základe tohto rozhodnutia vystavil dňa 22.12.1993
Evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Ešte predtým dňa 3.12.1993 TAZ a.s. oznámil
Sklárskemu a obchodnému centru, že nemá pripomienky k prideleniu bytu na D. ulici v T. žalobcovi 1/.
Dňa 17.2.1995 vydal TAZ a.s. Trnava súhlas žalobcovi 1/ k trvalému pobytu na D. X v T.. Po uzatvorení
manželstva žalobcu 1/ so žalobkyňou 2/ dňa 19.7.1997 byt č. XX na D. ulici v T. užívali žalobcovia so

súhlasom nového správcu TAZ, spol. s.r.o. do 1.7.1998, kedy došlo so súhlasom správcu oboch bytov
(na D. ulici a ulici J. I. v T.) TAZ SIPOX, a.s. k ich zámene. Od 14.9.1998 je žalobca 1/ prihlásený na
trvalý pobyt v T. na ulici J. I. XX.

8. Žalobca 1/ podal písomnú žiadosť o prevod sporného bytu do osobného vlastníctva dňa 7.10.2008,

ktorú žalovaný prevzal dňa 15.10.2008. Dňa 26.11.2009 sa uskutočnila obhliadka sporného bytu
spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o.

9. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C/64/2011-134 zo dňa 27.2.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/155/2012 zo dňa 29.4.2013, oboma právoplatnými 5.6.2013,

bola žaloba žalovaného (v predmetnom konaní v postavení žalobcu) o vypratanie sporného bytu voči
žalobcom(vpredmetnomkonanívpostavenížalovaných)zamietnutázdôvodu,žemedzistranamisporu
došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne
preukázané, že žalovaný od novembra 2009 prijímal (a doposiaľ prijíma) od žalobcov platby za užívanie
sporného bytu, čím dal najavo, že rešpektuje ich užívacie právo k bytu, žiadnu platbu im nevrátil

a nespochybnil (okrem podanej žaloby) nájomný vzťah žalobcov k spornému bytu, a to i napriek
tomu, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii bolo spochybnené a následne vyvrátené
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, právoplatnosťou rozhodnutia dňa
20.11.2008. Vlastnícke právo k spornému bytu bolo teda ustálené a určené (následne aj zapísané v
katastri nehnuteľností) žalovanému týmto dňom. Následne bol sporný byt žalovaným prevedený na

spoločnosť TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., ktorá opätovne byt previedla na žalovaného.
Dňa 29.9.2010 bola teda uzatvorená Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností medzi žalovaným a
spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., čím vlastníctvo sporného bytu nadobudla
spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik a vyhlásením konkurzu prešlo v zmysle § 44
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie konať za spoločnosť a nakladať s jej majetkom na správcu

konkurznej podstaty úpadcu. Po tomto rozhodnutí žalovaný oznámil nájomcom (žalobcom), že nájomné
a úhrady za služby spojené s užívaním sporného bytu majú poukazovať na jeho účet, teda vystupoval
ako vlastník a prenajímateľ, ktorý akceptuje žalobcov ako nájomcov. I keď bolo preukázané, že žalovaný
nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa sporného bytu TAZ, a.s. v likvidácii (s ktorým mali
žalobcovia uzavretú nájomnú zmluvu), medzi žalobcami a žalovaným existuje nájomný vzťah titulom

konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú.

10. Na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, bol uznesením
Okresného súdu Trnava č.k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007 vyhlásený konkurz a za správcu úpadcu
bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/2/2007-823 zo dňa

12.12.2007 bolo rozhodnuté o výmene správcu a za nového správcu úpadcu bol ustanovený žalovaný. Z
Obchodného vestníka, konkurzy a reštrukturalizácie, vyplýva, že sporný byt bol zahrnutý do konkurznej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze.11. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. T. vyplýva, že vlastníkom bytu č. X na
2.p. bytového domu - 24 b.j. súpisné číslo XXXX na J. I. XX v T., postaveného na parcele č. XXXX/XX
v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového

domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti 648/15552 sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, Trnava, pričom titulom nadobudnutia je Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností právoplatná
dňa 22.10.2010.

12.Zčiastočnéhovýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXXprek.ú.T.vyplýva,ževlastníkomspoluvlastníckeho

podielu o veľkosti 648/15552 na pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako
parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, na ktorom je stavba - bytový dom
evidovaný na LV č. XXXXX postavený, sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii,
Coburgova 84, Trnava v uvedenom podiele, pričom titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva, vklad
povolený dňa 19.6.2014.

13. Žalobcovia na pojednávaní dňa 16.9.2015 prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že trvajú na
vzájomnej žalobe, právo na prevod vlastníctva sporného bytu odvodzujú od existujúceho nájomného
vzťahu, ktorý bol potvrdený rozsudkom Okresného súdu Trnava v konaní 18C/64/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/155/2012. Žalovaný ako vlastník bytového domu je
povinná osoba na prevod bytu do vlastníctva nájomcu podľa § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov,

keďže vlastník je štátny podnik v likvidácii, t.č. v konkurznom konaní. Žalobcovia sú oprávnení na
nadobudnutie bytu do vlastníctva v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona, keďže títo sú nájomcovia
bytu, sú fyzickými osobami, nájom bytu trvá a doba nájmu je na dobu neurčitú. Cena bytu za jeho prevod
do vlastníctva žalobcov ako nájomcov je daná § 17 ods. 3 písm. a) zákona. Povinnosť žalovaného
je stanovená v § 29 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého je povinný uzatvoriť zmluvu o prevode

vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, kedy nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. V prípade, ak
je zachovaná kontinuita, buď v subjekte oprávneného teda nájomcu, alebo v subjekte povinného teda
vlastníka, obmedzenie vlastníka podľa § 16 ods. 1 zákona trvá, t.j. byt, ktorého nájomcom je fyzická
osoba, môže vlastník domu podľa § 5 ods. 5 zákona previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájom
musí trvať, musí byť uzavretý na dobu neurčitú a v takom prípade právo na prvý prevod bytu nemožno

považovať za skonzumované. Ku skonzumovaniu práva na prevod bytu nájomcovi za regulovanú cenu v
zmysle ustáleného výkladu dochádza iba tým, keď je konkrétny byt prevedený z vlastníctva pôvodného
vlastníka domu do vlastníctva nájomcu. Žalovaný je povinným subjektom, keďže v tomto prípade je
štátnym podnikom v likvidácii a na žalovaného sa vzťahujú ustanovenia § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 písm.
a) citovaného zákona. Žalovaný je vlastníkom bytového domu a je jeho povinnosťou previesť byt do

vlastníctva fyzickej osoby, bez ohľadu na to, či sa jedná o prvonájomcu alebo nasledujúceho nájomcu,
rozhodujúci je aktuálny nájomca, ak ide o prevod bytu z vlastníka domu na nájomcu.

14. Žalobcovia vo vyjadrení z 12.11.2015 doplnili, že pokiaľ sa týka tzv. prvého prevodu bytu, táto
okolnosť je ohraničená tak zo strany oprávnenej ako aj povinnej osoby vo vzťahu ku konkrétnemu bytu.

Nejedná sa len o situáciu, keď má byť prevedený v poradí prvý byt v bytovom dome evidovanom v
katastri nehnuteľností dovtedy ako jeden celok. V prípade, ak je zachovaná kontinuita buď v subjekte
oprávneného alebo v subjekte povinného, obmedzenie vlastníka v § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov
trvá. Ak je konkrétny byt prevedený z vlastníctva pôvodného vlastníka domu do vlastníctva nájomcu,
právna norma vylučujúca voľnú dispozíciu je tým nezvratne skonzumovaná. V prípade, ak sa nájomný

vzťah skončí dohodou, výpoveďou, či smrťou jediného nájomcu a nájom neprechádza na žiadnu osobu,
pôvodnému vlastníkovi domu sa obnoví dispozičné právo v plnom rozsahu. Pokiaľ by sa pôvodný
vlastník domu po skončení nájomného vzťahu rozhodol opätovne byt prenajať fyzickej osobe na dobu
neurčitú, na základe princípu kontinuity aspoň jedného subjektu, v takom prípade vlastníka domu ako
povinného, sa obmedzenie z komentovaného ustanovenia znovu aktivuje. Žalobcovia tvrdili, že zákon

o vlastníctve bytov časovo nevymedzuje vznik nájmu pre uplatnenie ustanovení o regulovanej cene pre
prevod bytu, a už vôbec nie rokom 1992 ako tvrdí žalovaný. Zákon nevymenúva žiadne podmienky
pre vznik nájomného vzťahu, teda že musí byť založený písomnou zmluvou alebo pridelením bytu;
iba vymedzuje, že nájomný vzťah musí byť uzatvorený na dobu neurčitú a musí trvať v čase podania
žiadosti o prevod bytu z vlastníctva taxatívne vymedzeného okruhu osôb (i štátny podnik v likvidácii)

do vlastníctva nájomcu - žiadateľa. Poukázali na skutočnosť, že sporný byt nikdy nebol predmetom
privatizácie, čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.9.2008. Aplikačná a
ustálená súdna prax podľa žalobcov účel ustanovení zákona o vlastníctve bytov upravujúcich prevodbytov za regulovanú cenu prezentuje tak, že úmyslom zákonodarcu je regulovať cenu bytov v tých
prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto byty sú naďalej vo vlastníctve
štátu alebo vo vlastníctve vlastníkov taxatívne vymenovaných, ktorí ich nadobudli buď ex lege (obec

zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) alebo na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodov majetku štátu na iné osoby. Ide teda o úmysel transformovať bytový fond zo štátneho
vlastníctva na vlastníctvo súkromné s prioritnou ochranou aktuálneho užívateľa, teda nájomcu do
prvého prevodu konkrétneho bytu. Žalobcovia poukázali na to, že boli v čase podania žiadosti o prevod
bytu do vlastníctva riadnymi nájomcami bytu na dobu neurčitú, keď sa jedná o byt vybudovaný z

celospoločenských zdrojov, ktorý bol ku dňu podania žiadosti vo vlastníctve osoby povinnej podľa § 29
ods.2a6zákonaovlastníctvebytov(štátnypodnikvlikvidácii),spornýbytnebolpredmetomprivatizácie,
žiadny predchádzajúci nájomca nemal byt prevedený do svojho vlastníctva, byty sa nachádzajú stále
vo vlastníctve pôvodného vlastníka, preto ku skonzumovaniu práva na prevod za regulovanú cenu do
dnešného dňa nedošlo. Štátny podnik v likvidácii ako osoba taxatívne vymedzená v § 29 ods. 2 a 6
zákona o vlastníctve bytov v zmysle § 16 ods. 1 tohto zákona je podľa žalobcov povinná uzatvoriť zmluvu

o prevode vlastníctva bytu na doterajších nájomcov, t.j. žalobcov za použitia § 17 ods. 3 a § 18, 18a,
18b tohto zákona za regulovanú cenu. Opätovne poukázali na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS
105/2013 zo 7.5.2013, ktorý odstránil nejednotnosť výkladu a možnosti aplikácie všeobecnej premlčacej
doby podľa Občianskeho zákonníka a definitívne sa priklonil k názoru, že právo na podanie žiadosti o
prevod bytu do vlastníctva nájomcu nemôže podliehať premlčaniu podľa § 101 Občianskeho zákonníka

v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, keď zákon o vlastníctve bytov umožňuje opakované
podávanie späťvzatej žiadosti o prevod. Z praxe bytových družstiev a taxatívne vymedzených povinných
osôb vyplýva, že tieto plne rešpektujú a akceptujú účel zákona o vlastníctve bytov a štátne a družstevné
byty prevádzajú do vlastníctva doterajších nájomcov (v zmysle aktuálnych nájomcov ku dňu prevodu
vlastníctva) za štátom regulovanú cenu bez ohľadu na dátum vzniku nájomného vzťahu, či počet

predchádzajúcich nájomcov. Paušálne obmedzenie nájomného vzťahu konkrétnym časovým údajom by
bolo podľa názoru žalobcov nielen výkladom ustanovení zákona o vlastníctve bytov nad rámec zákona
(keď zákon nepoužíva v tejto súvislosti pojem prvý nájomca, resp. prvonájomca) ale dokonca v priamom
rozpore s jeho účelom, ktorým je záujem zákonodarcu na prevode vlastníctva bytov postavených z
verejných prostriedkov do vlastníctva súkromných osôb za štátom regulovanú cenu, a to nielen v

konkrétne obmedzenom časovom období, ale až pokiaľ sa všetky takéto byty neprevedú do súkromných
rúk, t.j. kým plne neprebehne transformácia bytového fondu.

15. Podaním zo dňa 26.11.2015 žalovaný uviedol, že sporný byt je zahrnutý do súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu, keď predchádzajúci správca úpadcu Mgr. Ondreička zapísal nehnuteľnosti evidované

na LV č. XXXXX (pôvodne na LV č. XXXX) - bytový dom na ulici J. I. XX - XX, vedené pre katastrálne
územie T., do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou o spornom zápise v prospech
spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii. Po neúspešnom excindačnom konaní sporná poznámka stratila
opodstatnenie a došlo k rozčleneniu bytového domu na jednotlivé byty (postupným predajom nájomcom)
a tým aj k zmene zápisu na príslušnom LV. Ak bol do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zahrnutý celý

bytový dom, patria doň aj všetky jednotlivé byty, ktoré sa v ňom nachádzajú a postupnými prevodmi bytov
zostávajú v súpise už len nepredané byty vo vlastníctve úpadcu. Trval na výklade princípu kontinuity
s dôrazom na prvého nájomcu, nie akéhokoľvek nájomcu. Tiež uviedol, že nájomnú zmluvu neuzavrel
pôvodný vlastník - úpadca, ale správca úpadcu svojim konkludentným konaním a doba neurčitá sa
konštatuje len v odôvodnení rozsudku o vyprataní. Opäť zopakoval svoje tvrdenie, že pri uzatvorení

zmluvy o prevode vlastníctva bytu musí ísť o nájomcu (alebo jeho právneho nástupcu v zmysle inštitútu
prechodu nájmu) užívajúceho byt ešte v čase privatizácie.

16. Dňa 10.2.2016 predložil žalovaný tabuľku na výpočet ceny sporného bytu podľa §18 zákona o
vlastníctve bytov, podľa ktorej je cena bytu vypočítaná vo výške 1.266,85 eur.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.9.2016 uviedol, že § 17 ods. 3 písm. a) zákona o vlastníctve
bytov garantuje právo na odkúpenie bytu doterajšiemu nájomcovi. Ak teda zákon nadobudol účinnosť
ku dňu 1.9.1993 treba pod pojmom „doterajší nájomca“ v súlade s týmto zákonom rozumieť nájomcu,
ktorý bol nájomcom do 1.9.1993, a nie ako sa domnieva protistrana, že ním môže tým byť hociktorý

nájomca aj po tomto dátume. Tento význam slova „doterajší nájomca“ vyplýva nielen z gramatického
výkladu, ale aj z historického a teleologického výkladu, ktorý je podopretý sociálnoekonomickým
pozadím tejto právnej úpravy, keď účelom prijatia zákona o vlastníctve bytov bola regulácia ceny bytov
v tých prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto sú naďalej vo vlastníctvevlastníkov, ktorých zákon taxatívne vymenoval. Musí sa jednať o prvoprevod bytu, čo znamená prevod
bytu z doterajšieho vlastníka na nájomcu, ktorý byt užíval pred 1.9.1993. Poukázal na novelu zákona
o vlastníctve bytov účinnú od 1.1.2016, kde z materiálu, ktorého názov je „Štátna bytová politika do

roku 2020“, schváleného uznesením vlády č. 13/2015 prijatého na 140. schôdzi vlády SR, vyplýva,
že ustanovenia o povinnom prevode vlastníctva takýchto bytov za zákonom ustanovených podmienok
nemajú v súčasnosti vecné opodstatnenie. Poukázal tiež na rozhodnutia súdov v obdobných veciach,
kedy žalobca začal byt užívať z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 24.1.1995 so spoločnosťou TAZ a.s.
Žalobca nepreukázal, že bol osobným užívateľom, resp. nájomcom predmetného bytu v období rokov

1973 až 1992, teda v období od prvého pridelenia bytu do osobného užívania do samotnej privatizácie
majetku úpadcu a súd preto v týchto konaniach uzavrel, že prevod vlastníckeho práva za regulovanú
cenu nie je zákonný a žalobca naň nemá právny nárok. Zákon o vlastníctve bytov reflektuje regulovanú
cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného ako aj
na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom akémukoľvek subjektu) nezvratne

zaniká pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je zachovaná požadovaná
kontinuita v subjekte. Taktiež poukázal na ďalšie rozhodnutie, ktorým bola obdobne zamietnutá žaloba
o nahradenie prejavu vôle a opätovne bol tento rozsudok potvrdený odvolacím súdom, ktorý sa stotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, že zákon o vlastníctve bytov reflektuje regulovanú cenu len pri prvom
prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného ako aj na strane povinného.

Vzhľadom na tieto rozhodnutia súdov a predložené dôkazy má žalovaný za to, že žalobcovia nemajú
právny nárok na prevod vlastníctva bytu, keďže nepreukázali, že sú prvonájomcami, teda, že bola
dodržaná kontinuita.

18. Žalobcovia na tomto pojednávaní prostredníctvom ich zástupcu uviedli, že považujú svoj nárok za

oprávnený, dôvodný, zákonný. Zákonom č. 182/1993 Z.z. sa uplatňoval princíp predaja bytového fondu
z majetku štátu, obcí, bytových družstiev, neskôr aj z majetku iných foriem družstiev do vlastníctva
doterajších nájomcov, t.j. aktuálnych nájomcov, ktorí nimi boli v čase prevodov za regulované ceny
s použitím § 17 ods. 3 a § 18, 18a, 18b citovaného zákona. Dôvodom bolo, že išlo o bytový fond
vybudovaný z celospoločenských zdrojov, na tvorbe ktorých sa podieľali priamo alebo aj nepriamo

nájomcovia bytov, prípadne ich rodinní príslušníci. V zmysle zákona sa nepretržite realizovali prevody
bytov na tých nájomcov, ktorí boli v čase požiadania o prevod ich nájomcami. Základným cieľom reformy
bytovej politiky vlády SR bolo zmeniť postavenie štátu a občanov pri zabezpečovaní bývania tak, aby
si občania sami zabezpečovali a obstarávali bývanie a štát svojimi nástrojmi pôsobil na vytváranie trhu
s bytmi a výstavbu nových bytov pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, najmä pre mladé rodiny s

deťmi a starších občanov. Občania, ktorí získavali byty do vlastníctva si zároveň zabezpečovali ich
údržbu a ďalšie vylepšenie za vlastné finančné prostriedky a práve preto títo nájomcovia nadobúdali
byty do vlastníctva za regulované ceny. Štát prijatím zákonnej úpravy o predaji bytov zároveň akceptoval
zmenenú celospoločenskú politickú a hospodársku situáciu, keď vyhovel aj požiadavkám občanov
podieľať sa na privatizácii bytového fondu za výhodných cenových podmienok, použitím regulovanej

ceny. Z uvedených dôvodov sa nerušene od účinnosti zákona t.j. 1.9.1993 na území SR vykonávali
prevody bytov do vlastníctva doterajším nájomcom za použitia § 17 ods. 3 citovaného zákona. V
prípade, ak by prišlo k zmene doterajšieho spôsobu aplikačnej praxe zákona pri predaji bytov za inú
ako regulovanú cenu u nájomcov, ktorí nadobudli tento status po účinnosti zákona, prišlo by k ich
finančnej spoločenskej ujme a k porušeniu ústavného princípu právnej istoty, keďže aj súdy za celý

čas účinnosti zákona o vlastníctve bytov sami rozhodovali o prevode bytov do vlastníctva na základe
žalôb za regulované ceny aj u nájomcov, ktorí sa nimi stali po 1.9.1993. Práve žalovaný prišiel s
výkladom pojmu „doterajší nájomca“ ako ten, ktorý mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú
a jeho nájom existoval v čase nadobudnutia účinnosti zákona. Podľa názoru žalobcov „doterajším
nájomcom“ je nájomca bytu podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, t.j. fyzická osoba s nájmom na dobu

neurčitú s podmienkou, že právo na prvý prevod bytu ešte nebolo skonzumované, teda, že toto právo
ešte stále trvá. Prvý prevod je ohraničený tak na strane prevodcu ako aj na strane nadobúdateľa. Pri
ukončení nájmu, ak nájomca svoje právo na prevod vlastníctva nevyužije, vlastník bytového domu má
právo vlastníctvo k bytu previesť za inú ako regulovanú cenu. V prípade, že k prevodu vlastníctva
bytu nepríde a byt bude opätovne prenajatý, potom na základe princípu kontinuity aspoň jedného

subjektu bude regulovaná cena opätovne aktivovaná. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania bol
v čase nadobudnutia účinnosti zákona o vlastníctve bytov (1.9.1993) iný nájomca, ktorý svoje právo na
odkúpenie nevyužil (ostala zachovaná kontinuita v osobe povinného), preto právo na prvý prevod bytu
do vlastníctva nebolo skonzumované a byt bol opätovne prenajatý, a to terajším nájomcom - žalobcom1/ a 2 / a na základe princípu kontinuity bola regulovaná cena opätovne aktivovaná. Uvedené tvrdenie
podporujeajnovelazákonaovlastníctvebytovprijatápodč.246/2015Z.z.účinnáod1.1.2016konkrétne
v § 32e ods. 4.

19. Podaním zo dňa 1.12.2016 žalobcovia poukázali na aplikačnú prax zákona o vlastníctve bytov, v
zmysle ktorej sa realizovali mestom Trnava, spoločnosťou STEFFE Trnava s.r.o., Bytovým podnikom
Piešťany s.r.o. a Mestským bytovým podnikom Nové Mesto nad Váhom, s.r.o. prevody vlastníctva bytov
na doterajších nájomcov, ktorí boli ku dňu podania žiadosti nájomcami, mali nájomné zmluvy uzatvorené

na dobu neurčitú bez ohľadu na čas vzniku nájomného vzťahu pred alebo po účinnosti zákona o
vlastníctve bytov za regulované ceny. Zhodne uviedli, že považujú za nájomcu oprávneného kupovať byt
za tzv. zostatkovú cenu každého nájomcu, ktorý má ku dňu podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu
uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Doterajší nájomca je vnímaný ako aktuálny (súčasný)
nájomca v čase prvého prevodu vlastníctva bytu s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú bez ohľadu na
termín jej uzatvorenia. V prípade striktného výkladu pojmu doterajší nájomca, teda nájomca do účinnosti

zákona o vlastníctve bytov, by nebol dôvod, aby bol zákon stále účinný v podobe v akej je a platil až
do súčasnosti, keďže už cca 10 rokov po jeho účinnosti existovalo len veľmi malé percento nájomcov,
ktorí by podmienku uzatvorenia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú pred 1.9.1993 spĺňali, nehovoriac o
súčasnosti, čo je viac ako 23 rokov. Dôvodnosť postupu a výkladu pojmu doterajší nájomca podporuje
aj fakt, že až prijatím novely zákona o vlastníctve bytov č. 246/2015 Z.z. sa obmedzila možnosť podať

si žiadosť o odkúpenie obecného bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu za tzv. zostatkovú cenu, do
31.12.2016. Ak si nájomcovia podajú žiadosť po tomto dátume, nebude sa na nich vzťahovať regulovaná
cena. Tiež sa vyjadrili, že od roku 1997 do súčasnosti bolo celkovo do vlastníctva doterajších nájomcov
prevedených v Trnave cca 7.000 obecných bytov, v Piešťanoch to bolo celkovo cca 3.000 komunálnych
bytov a v Novom Meste nad Váhom cca 2.200 komunálnych bytov. Regulovaná cena bola pri prevode

bytov uplatňovaná predovšetkým s ohľadom na účel zákona č. 182/1993 Z.z., ktorým bola transformácia
bytového fondu zo štátneho vlastníctva na vlastníctvo súkromné.

20. Ing. Martin Lazar ako likvidátor majetku štátneho podniku sa v podaní zo dňa 4.11.2016 vyjadril, že
pri realizácii predajov štátnych bytov nájomcom za regulovanú cenu podľa zákona o vlastníctve bytov

sa neskúmalo, kedy nájomný vzťah vznikol, lebo zákon so vznikom nájomného vzťahu žiadne súvislosti
alebo podmienky nespájal. Predpokladal, že ak by bol pre zákonodarcu dátum vzniku nájomného vzťahu
relevantný, rozšíril by prvú vetu § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov o túto podmienku, teda že
doterajší nájomca musí byť nepretržite nájomcom minimálne od účinnosti tohto zákona. Predložil tiež
listinné doklady preukazujúce uvedené tvrdenia, ako nájomné zmluvy z roku 1994 a zmluvy o prevode

vlastníctva bytov.

21. Podľa gramatického výkladu pojmu doterajší nájomca poskytnutého vedúcim Katedry slovenského
jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, člena Jazykovednej spoločnosti
pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, doc. N.. S. H., N.., ak text (zákon alebo iná právna úprava), v

ktorom sa uvádza doterajší nájomca bez iného spresnenia, či obmedzenia, sa vzťahuje na súčasnosť,
teda je aktuálne platný, v takom prípade sa doterajším nájomcom môže rozumieť iba taký nájomca,
ktorý má v reálnom čase platnosti, účinnosti alebo aplikovateľnosti jazykovej výpovede (zákona) status
nájomcu, a to bez ohľadu na to, kedy text vznikol.

22. Podľa uznesenia vlády SR č. 13 zo 7.1.2015 k návrhu Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku
2020 vláda ukladá pripraviť legislatívny návrh právnej úpravy určovania regulovanej ceny nájmu bytov
obstaraných z verejných prostriedkov do 31.12.2017 a novelizáciu zákona o vlastníctve bytov s cieľom
určiť termín ukončenia prevodu bytov z vlastníctva štátu a obcí do vlastníctva nájomcov bytov za
zvýhodnených podmienok do 31.12.2016.

23. Podaním zo dňa 26.1.2017 žalobcovia upravili petit žaloby v jej definitívnom znení, ktorú zmenu
súd podľa § 142 ods. 1 CSP pripustil na pojednávaní dňa 1.3.2017, a to s ohľadom na dodatočne
zistené skutočnosti a číslo účtu žalovaného. Pri preverovaní podkladov k bytovému domu na katastri
nehnuteľností vyšlo najavo, že pivnice, ktoré majú jednotlivé byty k dispozícii na užívanie sú v katastri

uvedené ako spoločné pivničné priestory, t.j. ako spoločné časti bytového domu, a nie ako príslušenstvo
jednotlivých bytov, preto túto skutočnosť žalobcovia zohľadnili v článku II. a III. zmluvy v petite.
Taktiež z LV č. XXXXX pre katastrálne územie T. vyplýva, že úpadca sa po začatí tohto konania dňa
19.6.2014 stal podielovým spoluvlastníkom pozemku zastavaného bytovým domom v spoluvlastníctvepodielu prináležiacom k bytu, ktorého prevod je predmetom tohto konania, t.j. vo veľkosti 648/15552.
Poukázali na § 23 zákona o vlastníctve bytov, že s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je

dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. V roku 2014 úpadca nadobudol tento
podiel. V podaní uviedli spôsob výpočtu kúpnej ceny, že vychádzali z kúpnej ceny stanovenej pôvodným
predávajúcimTAZ,a.s.vkonkurzevovýške16,60eur/m2,zaktorúsvojespoluvlastníckepodielyodkúpili

vlastníci ostatných bytov v predmetnom bytovom dome. Žalovaný spôsob výpočtu ceny nenamietal.

24. Záverom žalobcovia zhrnuli, že sa naďalej pridržiavajú svojich doterajších prednesov a písomných
vyjadrení. Žalovaný nepredložil na preukázanie svojho tvrdenia, že doterajšími nájomcami sú len tí
do účinnosti zákona č. 182/93 Z.z. žiadny relevantný dôkaz, lebo takýto gramatický, historický ani
teleologický výklad zákona neexistuje, nebol publikovaný v žiadnych odborných publikáciách, nebol

zverejnený v žiadnej literatúre, vrátane iných médií, prípade v rámci množstva seminárov a sympózií
v rámci jeho uvedenia do aplikačnej praxe alebo jej priebehu. Je to iba ním vykonštruovaná obrana
s jedným cieľom - vyhnúť sa zákonom určenej povinnosti previesť byt do vlastníctva za regulovanú
cenu. Je v rozpore s dobrými mravmi a aplikačnou praxou, aby žalovaný 23 rokov po nadobudnutí
účinnosti zákona o vlastníctve bytov diskriminačne vykladal, že zákonodarca mal pri prijatí zákona

na mysli iba tých nájomcov, ktorí mohli nadobudnúť byty do vlastníctva za zvýhodnené ceny, ktorí už
boli nájomcami bytu k 1.9.1993. S takýmto výkladom pojmu doterajší nájomca sa nestretol žiadny zo
subjektov,ktorýchžalobcoviaoslovilispožiadavkouovyjadrenie.Zadoterajšiehonájomcuvšetcizhodne
označili aktuálneho nájomcu predmetného bytu v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu s
nájomnou zmluvou uzavretou na dobu neurčitú. Postup likvidátora, ktorý prevádzal byty nájomcom do

osobného vlastníctva za regulované ceny aj v lehote po 1.9.1993 so súhlasom Ministerstva pre správu
a privatizáciu národného majetku SR, bol správny a v súlade s účelom a znením zákona. Ani mesto
Trnava ako subjekt povinný prevádzať byty do vlastníctva nájomcom nerozlišuje nájomcov na tých,
ktorým nájomný vzťah vznikol do 1.9.1993 a tých, ktorým vznikol po účinnosti zákona, t.j. po 1.9.1993.
Z uznesenia vlády SR č. 13 zo dňa 17.1.2015 k návrhu koncepcie bytovej politiky do roku 2020, ktorá je

politickým dokumentom pre prípravu legislatívneho návrhu právnej úpravy určovania regulovanej ceny
pri prevode nájomných bytov obstaraných z verejných prostriedkov je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu
pri prijímaní zákona č. 246/2015 Z.z. bolo ukončiť možnosť prevodov bytov z vlastníctva povinných
subjektov do 31.12.2016 s prihliadnutím na spoločenské zmeny ku ktorým prišlo od účinnosti zákona
č. 182/93 Z.z. Uvedené postupy vlády a zákonodarcu by neboli potrebné, keby zákonné ustanovenia,

ktoré upravujú prevod bytov do vlastníctva doterajších nájomcov podľa pôvodného znenia zákona boli
obsolentné tak, ako tvrdí žalovaný vo svojich vyjadreniach. Podľa žalobcov koncepcia bytovej politiky
do roku 2020 ako politický materiál schválený len uznesením vlády nemá všeobecnú právnu záväznosť,
a tým je aj nepoužiteľný pre odôvodnenie právneho názoru, ktorý prezentuje žalovaný. Tiež znova
poukázal na gramatický výklad pojmu doterajší nájomca.

25. Žalovaný sa v záverečnej reči nestotožnil s názorom, že došlo konkludentne k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy, keďže žalovaný nikdy neprejavil vôľu takýto nájomný vzťah uzavrieť, lebo nikdy neuskutočnil
obhliadku bytu, ani neodovzdal kľúče od bytu. Mal za to, že nájomný vzťah v danom prípade nevznikol.
Pojem doterajší nájomca vykladal žalovaný s ohľadom na nadobudnutie účinnosti zákona o vlastníctve

bytov, teda že ním je nájomca ku dňu 1.9.1993. Hoci bol zákon o vlastníctve bytov viackrát novelizovaný,
zachoval si určité ustanovenia, ktoré sú zamerané na transformáciu vlastníctva štátnych a družstevných
bytov, ktoré boli prijaté začiatkom 90. rokov. Žalovaný zastáva právny názor, že treba prihliadnuť na
rozdiel medzi prvonájomcami, ktorí sa stali užívateľmi bytov na základe rozhodnutia o pridelení bytu
v období pred vznikom voľného trhu s bytmi a tými, ktorí sa stali nájomcami až v období voľného

trhu s bytmi. Dôkazy, ktoré boli predložené zo strany žalobcov považuje žalovaný za irelevantné s
poukazom na to, že nájomný vzťah v danom prípade nevznikol a nevznikol ani na základe rozhodnutia
o pridelení bytu, ktoré bolo vydané zo strany TAZ a.s., ktorá spoločnosť nikdy nebola vlastníkom
sporného bytu, a teda ani osobou oprávnenou nakladať s bytom, čo bolo preukázané právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu Trnava v konaní pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, v ktorom bolo určené, že

predmetný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. a na základe toho vlastnícke právo nikdy
nesvedčilo spoločnosti TAZ a.s. Zhrnul, že právo na odkúpenie bytu za zostatkovú cenu majú podľa
jeho názoru iba tí nájomcovia, ktorí preukázali, že boli nájomcami bytov v období pred privatizáciou.Namietal, že žalobcovia doposiaľ nepredložili žiadnu nájomnú zmluvu, z ktorej možno odvodzovať právo
na odkúpenie bytu. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

26. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle
nahradzujú tento prejav.

27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

29. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

31. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z
nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

32. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKaR“),

oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo
veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná
v mene a na účet úpadcu.

33. Podľa § 92 ods. 5 ZoKaR, na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú

ustanovenia osobitného predpisu. 20)

34. Poznámka 20) odkazuje na zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov.

35. Podľa § 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon
o vlastníctve bytov“), vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s
právnickouosobou,ktorámáprávohospodáreniakdomu,svlastníkombytualebonebytovéhopriestoru,
b) na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho

orgánu.

36. Podľa § 5 ods. 1 až 8 zákona o vlastníctve bytov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o
prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať

a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom

domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva

a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,

g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase
príslušných orgánov (1).
Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru

je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod
vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy
o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie
prenajímateľaotom,ženájomcabytualebonebytovéhopriestorunemážiadnenedoplatkynanájomnom

a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru (2). Zmluva o prevode
vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome okrem náležitostí
podľa odseku 1 môže obsahovať aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni, ak vykuruje
viac domov a na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádza zmluvou
o prevode vlastníctva bytu do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a vlastníkov nebytových

priestorov v dome (3). Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra
nehnuteľností (4). S návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa predloží
dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí

domu a príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome
sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových
priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť
predávajúci (5). Práva a povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru
v dome prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome (6). Ak

nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník
domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a
nebytových priestorov v dome (7). Náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru
znáša predávajúci; predávajúci môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených

správnych poplatkov a odmenu notára podľa osobitných predpisov. Znalečné znášajú pomerne tí
nadobúdatelia, ktorí o znalecký posudok požiadali podľa odseku 1 písm. f) (8).

37. Podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník
domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý

čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

38. Podľa § 17 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome,
cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len „cena“)
sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.

39. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o vlastníctve bytov, dohodnutá cena bytu a pozemkov
podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do
vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského
pozemkového fondu.

40. Podľa § 18 ods. 1 až 4 zákona o vlastníctve bytov, cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo
ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo
fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta
a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia

výstavby domu,
b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5% opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom
podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, stanoví sa jeho
východisková hodnota znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu (1). Opotrebenie podľa odseku1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a celková výška zníženia obstarávacej ceny domu
podľa odseku 1 môže byť najviac 80% (2). Obstarávacou cenou domu na účely tohto zákona sa rozumie
cena vedená v účtovníctve zohľadňujúca prvú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1955 a druhú

generálnu inventarizáciu majetku v roku 1965. Ak je súčasťou obstarávacej ceny domu nebytový priestor
(§ 2 ods. 3) alebo garáž, obstarávacia cena domu sa odborným prepočtom zníži o časť prislúchajúcu
nebytovému priestoru alebo garáži (3). Ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce
do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru
je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa odseku 1 vo výške

30% (4).

41. Podľa § 23 zákona o vlastníctve bytov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome
je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom
postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný

spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

42. Podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne
rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného
zákonaspravujúmajetokštátuabytovédružstvásúpovinnésnájomcombytu,garážealebosnájomcom

ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď
nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty
podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

43. Podľa § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva

bytupodľatohtozákonaalebopodľaosobitnéhopredpisualebosktorýmbolauzavretázmluvaobudúcej
zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote
podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť
o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo
podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

44. Podľa § 32e ods. 3, 4 a 5 zákona č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a
doplnení zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, účinného od 1.1.2016, povinnosť ustanovená v § 29 ods. 2 a 8 a v § 29a sa vzťahuje na
vlastníkov domov alebo bytov len vtedy, ak nájomca bytu požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31.

decembra 2016; táto povinnosť nezaniká, ak je vlastníkom domu alebo bytu bytové družstvo a o prevod
vlastníctva bytu požiada aj po 31. decembri 2016 nájomca družstevného bytu, ktorý je členom tohto
bytového družstva (3). Vlastník domu alebo bytu uvedený v § 17 ods. 3 a § 29 ods. 7 je povinný uzavrieť
s nájomcom bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016, zmluvu o prevode
vlastníctva bytu; cenu bytu, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku je povinný vypočítať

podľa § 18, § 18a ods. 1 a § 18b. Ak vlastník domu alebo bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do
dvoch rokov od doručenia žiadosti neuzavrie, nájomca bytu môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh
na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti (4). Ak nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu po 31.
decembri 2016, na výpočet ceny bytu sa vzťahuje § 17 ods. 1; to neplatí, ak ide o nájomcu družstevného
bytu, ktorý je členom bytového družstva (5).

45. Predmetom tohto sporu je nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcami zmluvu
o prevode vlastníctva sporného bytu za zvýhodnených podmienok podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov za tzv. regulovanú kúpnu cenu vo výške určenej podľa § 17 ods. 3 písm. a) v spojení
s § 18 zákona o vlastníctve bytov.

46. Zákon o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a v
rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. Súhrn týchto podmienok, v prípade
ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik právneho vzťahu medzi nájomcom bytu
a vlastníkom bytového domu alebo subjektom spravujúcim bytový dom ako majetok štátu. Obsahom

tohto právneho vzťahu je subjektívne právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva bytu a tomuto právu
zodpovedajúca povinnosť vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho bytový dom ako
majetok štátu uzavrieť s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu.47. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku žalobcov podať žiadosť o prevod bytu za
tzv. zostatkovú cenu, ktorú odôvodnil tým, že žalobcovia mohli od roku 1998 do roku 2008 kedykoľvek
požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, o prevod bytu, pričom tak neurobili, čím

sa premlčalo právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu.

48. Žalovaný vzniesol i námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby, ktorú
odvodzoval z neexistencie zachovanej kontinuity medzi prvonájomcom a žalobcami. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním

uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania.

49. Súd sa vzhľadom na vznesené námietky prioritne zaoberal ich dôvodnosťou, pričom dospel k záveru,

že ani námietka premlčania, ani námietka nedostatku aktívnej legitimácie neboli vznesené dôvodne.

50. Jednou z podmienok, splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu,
je žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva bytu. Odo dňa podania tejto žiadosti začína plynúť povinnému
subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva

bytu. Novelou vykonanou zákonom č. 151/1995 Z.z. bolo v § 29 zákona o vlastníctve bytov výslovne
ustanovené, že nájomca môže po uplynutí lehoty dvoch rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva
bytu podať žalobu na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Žalobcovia podali žiadosť o prevod bytu
do vlastníctva v roku 2008, žalovaný nesplnil povinnosť prevodu vlastníctva bytu v tejto lehote, preto
podali žalobcovia na súd vzájomnú žalobu v roku 2011 o splnenie tejto povinnosti v zmysle poslednej

vety § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, čím je daná ich aktívna vecná legitimácia domáhať sa tohto
práva súdnou cestou voči žalovanému štátnemu podniku v likvidácii ako povinnému subjektu, v mene
ktorého koná správca z dôvodu vyhláseného konkurzu na jeho majetok, čím je daná v zmysle § 29
ods. 2 prvej vety zákona o vlastníctve bytov jeho pasívna vecná legitimácia. Táto možnosť nájomcu
nebola do 1.1.2016 obmedzená žiadnou lehotou. Novelou vykonanou zákonom č. 158/1998 Z.z. bol

do zákona o vlastníctve bytov vložený § 29b, v ktorého odseku 3 je ustanovené, že nájomcovi bytu,
ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu
bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva
bytu písomne nevzal späť. Nájomcovia svoju žiadosť nevzali písomne späť, teda ich právo na podanie
(prípadne i opakovanej) žiadosti sa nemohlo premlčať, lebo trvalo počas celej doby nájmu až do prijatia

novely zákona o vlastníctve bytov č. 246/2015 Z.z., účinnej od 1.1.2016, z ktorej je zrejmé, že požiadať
o prevod vlastníctva bytu bolo možné až do 31.12.2016. Teda až týmto dátumom došlo k časovému
obmedzeniu práva nájomcov na podanie žiadosti o prevod bytu do vlastníctva za regulovanú cenu.

51. Zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý

požiadal o prevod vlastníctva bytu. Interpretácia uvedených ustanovení zákona o vlastníctve bytov
vyžaduje použitie klasických i moderných výkladových metód. To znamená predovšetkým ich výklad vo
vzájomných súvislostiach prihliadajúc na ich účel ako aj účel zákona ako celku, ktorým bola a stále je
privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa tisícov občanov. Ďalej je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že
tento proces (privatizácia bytového fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený

a teda uzavretý (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/37/2010 z 21.12.2010). K jeho
uzatváraniu dochádza až novelou zákona o vlastníctve bytov účinnou od 1.1.2016.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané (právoplatne v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 18C/64/2011), že medzi stranami sporu bola konkludentne v roku 2009 uzatvorená

nájomná zmluva týkajúca sa sporného bytu na neurčitú dobu, lebo nebola dohodnutá dĺžka nájmu, keď
nájomný vzťah žalobcu vznikol už predtým na základe rozhodnutia o pridelení bytu z decembra 1993 a
následne došlo v roku 1998 len k zámene bytov s predchádzajúcim nájomcom sporného bytu, ktorému
vznikol nájom v roku 1989. Uzatvorením manželstva vznikol žalobcom spoločný nájom sporného bytu.
Žalobcovia podali žiadosť o prevod sporného bytu do vlastníctva v roku 2008, túto žiadosť nevzali späť,

čo ani nebolo v konaní sporné, zmluva s nimi uzatvorená do dvoch rokov nebola, preto bola podaná na
súd predmetná vzájomná žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného. U žalovaného trvá povinnosť
na základe tejto žiadosti odpredať byt do vlastníctva nájomcom, lebo sporný byt nebol predmetom
privatizácie (čo vyplynulo z právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoKR/4/2008 zo dňa
23.9.2008), žiadny predchádzajúci nájomca nemal byt prevedený do svojho vlastníctva, čo tiež nebolo
v konaní sporné a byt sa nachádza stále vo vlastníctve pôvodného vlastníka, preto ku skonzumovaniu

práva na prevod bytu za regulovanú cenu do dnešného dňa nedošlo. Za účelom realizácie svojho práva
na prevod vlastníctva bytu nemajú žalobcovia ako nájomcovia možnosť obrátiť sa na iný štátny orgán
a nemali ani možnosť brániť sa v konkurznom konaní (vylučovacia žaloba je neaplikovateľná, keďže
nie sú vlastníkmi), preto majú právo domáhať sa svojho práva žalobou v civilnom súdnom konaní, nie
v rámci konkurzného konania ako tvrdil žalovaný.

53. Pojem doterajší nájomca si súd vykladá ako nájomca, ktorý má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu
neurčitú bez ohľadu na čas jej vzniku, keď jeho nájomný vzťah doteraz trvá a právo na prevod bytu
do vlastníctva nebolo skonzumované. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval v súvislosti výkladom pojmu
žalovaný,nebolizáväznépresúdvtomtokonaní,lebosanetýkalispornéhobytuaniprejednávanejvecia
niesúanijudikátmi.Podľanázorusúduzákonodarcapojemdoterajšínájomcaneohraničilnadobudnutím

účinnosti zákona o vlastníctve bytov, keď predmetné ustanovenie § 17 ods. 3 zákona je stále účinné a v
praxi aplikované pri prevodoch bytov do vlastníctva doterajších nájomcov (s neurčitou dobou nájmu bez
ohľadu na čas uzatvorenia zmluvy, ak sa jedná o prvý prevod bytu z vlastníctva vymedzených subjektov
do vlastníctva nájomcu) za zvýhodnenú tzv. regulovanú cenu vypočítanú podľa § 18 zákona o vlastníctve
bytov. Požiadať o prevod bytu do vlastníctva bolo možné do 31.12.2016, teda až novelou zákona o

vlastníctve bytov účinnou od 1.1.2016 došlo k časovému ohraničeniu podávania žiadostí nájomcov o
prevod bytu do vlastníctva za regulované ceny. Dovtedy nebolo podávanie žiadosti časovo obmedzené,
ani nebol časovo obmedzený vznik nájmu dátumom do 1.9.1993. Ak by totiž zákonodarca mienil takto
vymedziť nájomný vzťah, uviedol by túto podmienku výslovne v zákone (...nájomca, ktorý sa ním stal
do nadobudnutia účinnosti tohto zákona...). Pojem „doterajší“ bez iného spresnenia, či obmedzenia,

sa vzťahuje na súčasnosť, teda je aktuálne platný a znamená doteraz trvajúci, teda trvajúci stále,
do súčasnosti bez ohľadu na to, kedy vznikol. Výklad, ktorý ponúka žalovaný, že doterajší nájomca
znamená nájomca trvajúci do nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. do 1.9.1993 by znamenal, že ním už
nie je nájomca v súčasnosti (teraz), čo je však rozpore so zmyslom ustanovenia § 17 zákona. Úmyslom
prijatia zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.9.1993 bolo poskytnutie možnosti nájomcom podieľať

sa na privatizácii bytového fondu za výhodných cenových podmienok použitím regulovanej ceny. Z
uvedených dôvodov sa od účinnosti zákona o vlastníctve bytov, t.j. od 1.9.1993 na území SR vykonávali
prevody bytov do vlastníctva doterajším nájomcom za regulovanú cenu. Ak by zákonodarca nesúhlasil
s praxou prevodu bytov za regulovanú cenu nájomcom, ktorých nájom vznikol po účinnosti zákona,
novelou by takéto obmedzujúce ustanovenie do zákona určite poňal skôr.

54. Pokiaľ sa týka tzv. prvého prevodu bytu, kontinuita v subjekte musí byť zachovaná buď pri osobe
oprávneného (nájomcu bytu) alebo osobe povinného (vlastníka bytu). Ak je konkrétny byt prevedený
z vlastníctva pôvodného vlastníka domu do vlastníctva nájomcu, právna norma vylučujúca voľnú
dispozíciu s bytom podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je tým skonzumovaná. V prípade, ak

sa nájomný vzťah skončí tak, že nájom neprechádza na žiadnu osobu, pôvodnému vlastníkovi domu sa
obnoví dispozičné právo s bytom v plnom rozsahu. Pokiaľ by sa pôvodný vlastník domu po skončení
nájomného vzťahu rozhodol opätovne byt prenajať fyzickej osobe na dobu neurčitú, na základe princípu
kontinuity aspoň jedného subjektu, v takom prípade vlastníka domu ako povinného, sa obmedzenie z
uvedeného zákonného ustanovenia znovu aktivuje.

55. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona súd žalobe vyhovel, lebo mal za to,
že bola podaná dôvodne. Žalobcovia ako nájomcovia sporného bytu na dobu neurčitú, ktorých žiadosti
o prevod bytu do vlastníctva nebolo vyhovené, pričom právo na prevod sporného bytu do vlastníctva za
regulovanúcenunebolodoposiaľžiadnymnájomcomskonzumované,majúprávonauzatvoreniezmluvy

o prevode vlastníctva bytu v znení obsiahnutom vo výroku tohto rozsudku za zvýhodnenú cenu (ktorej
výška nebola v konaní sporná), vyrátanú žalovaným vrátane ceny za pozemok vypočítanej žalobcom,
ktorú žalovaný takisto nenamietal.

56. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).58. Vzhľadom na úplný úspech žalobcov v spore súd rozhodol, že majú nárok na náhradu trov konania
voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.