Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/223/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114220580
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114220580.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

žalobkyne: O. C., rod. N.Š., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX, zastúpená JUDr. Vierou Strakovou,
advokátkou, kpt. Nálepku 5, Prešov proti žalovanému: O.. G. G.V., D.. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, G. o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 8.8.2014 domáhala určenia, že listina Závet a prehlásenie o
vydedení zo dňa 27.3.2009 napísaná v Košiciach poručiteľom O. N., D.. XX.X.XXXX, zomrelým W.

X.XX.XXXX, naposledy bytom M. X, G. je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že listinou označenou ako Z á v e t Prehlásenie
o vydedení zo dňa 27.3.2009 poručiteľ O. N. za účasti dvoch svedkov H.Á. G. a W. T. ustanovil za svoju
jedinú dedičku svoju manželku V. N., F.. D.. Zároveň tou istou listinou vydedil svoje dve dcéry O. C., rod.
N. V. L. M., F.. N.. Ako dôvod uviedol, že: „neprejavovala o mňa opravdivý záujem a v rozpore s dobrými
mravmi neposkytla mne ako poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe a starobe“.

Podľa žalobkyne, právny úkon zo dňa 27.3.2009 označený ako Z á v e t Prehlásenie o vydedení trpí
právnymi aj skutkovými vadami a navyše ako súhrn netvorí logický celok. Závet a vydedenie sú dva
rozdielne inštitúty. Pri vydedení Občiansky zákonník exaktne uvádza, že sa musí jednať o listinu o
vydedení. Ako prvý nedostatok skutkového stavu veci vidí v tom, že poručiteľ v uvedenom právnom
úkone vydedil svoje obidve dcéry a následne v závere uviedol dôvod vydedenia v jednotnom čísle, že
neprejavovala o neho opravdivý záujem a v rozpore s dobrými mravmi neposkytla mu ako poručiteľovi

potrebnú pomoc v starobe a chorobe. Zároveň v jadre textu tejto listiny sa tiež uvádza, že dcéra mu
prisľúbila, že po podpísaní závetu sa bude o neho starať a zoberie ho k sebe bývať. Svoje slovo
nedodržala a po podpísaní závetu o neho neprejavovala žiaden záujem. Ďalej tam bolo uvedené, že
rovnako aj druhá dcéra neprejavila záujem starať sa o neho v chvíľach pre neho najťažších. Z týchto
vyššie uvedených slovných spojení použitých v závete a prehlásení o vydedení nevyplýva jednoznačne,
ktorá dcéra poručiteľa ako zákonný dedič naplnila tú, ktorú skutkovú podstatu, ktoré Občiansky zákonník
taxatívne uvádza ako dôvod vydedenia. Ďalej poukázala na to, že poručiteľ býval v byte so svojou

manželkou V. N., ktorá mala tiež povinnosť starať sa o poručiteľa. Na druhej strane nie je vôbec zrejmé,
či poručiteľ o pomoc svojich dcér vôbec stál.U žalobkyne vyvoláva pochybnosť aj spísanie celej listiny ako celku, nakoľko poručiteľ bol v zlom
zdravotnom stave, nikdy za života neprejavil vôľu dať svoj majetok manželke, nakoľko mal aj dedičov
v priamej línii, a to dcéry L. M. a O. C..

Ďalej uviedla, že o nespôsobilosti poručiteľa zriadiť uvedený právny úkon svedčí aj tá skutočnosť, že
poručiteľ závetom zo dňa 26.2.2002 spísaným vo forme notárskej zápisnice č. D. XX/XX, D. XX/XX
prenechal celý svoj majetok svojej dcére L. M.. Uvedený závet bol vyhlásený za neplatný v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17C/33/2010 o určenie absolútnej neplatnosti

závetu. Už pri neplatnosti závetu v roku 2002 sa ako dôvody uvádzali zlý zdravotný stav a dokonca
samotná manželka poručiteľa V. N. bola už vtedy presvedčená, že poručiteľ spísal závet v duševnej
poruche,keďvzhľadomnamimoriadnezlýzdravotnýstavužnevedelposúdiťnásledkytakéhotoprejavu.
Závet spísaný za týchto okolností nevyjadruje skutočnú vôľu poručiteľa. Následne poručiteľ závetom a
prehlásením o vydedení zo dňa 27.3.2009 vydedil okrem dcéry O. C. aj dcéru L. M., ktorej závetom
formou notárskej zápisnice zo dňa 26.2.2002 všetko zanechal a za jediného dediča určil svoju manželku

V.N.,ktorúvroku2002úplneopomenul,aktorásadomáhalanáslednevysloveniaabsolútnejneplatnosti
závetu z roku 2002.

Poručiteľ už v roku 2002 nedokázal posúdiť následky svojho konania, čo judikoval aj Okresný súd Košice
I v rozsudku sp. zn. 17C/33/2010 a vyslovil neplatnosť závetu zo dňa 26.2.2002. V roku 2009 už musel

byť stav poručiteľa tak vážny, že spísanie závetu nemohlo vyjadrovať jeho skutočnú poslednú vôľu. Jeho
posledná vôľa bola ovplyvnená jeho manželkou (toho času už nebohou V. N.), ktorá následne závetom
odkázala predmetný majetok žalovanému G. G..

Poručiteľ O. N. zomrel dňa X.XX.XXXX. Po poručiteľovi sa vedie dedičské konanie XXD/XXX/XXXX, W.

D. XXX/XXXX, v ktorom účastníkom konania L. M. a O. C. bola uložená povinnosť, aby v lehote 30 dní
podali žalobu o určenie absolútnej neplatnosti alografného závetu poručiteľa zo dňa 27.3.2009, v ktorom
poručiteľ ustanovil za jediného dediča svoju manželku V. N.Š. a vydedil svoje dcéry.

Žalovaný k veci uviedol, že pán O. N., zomrelý dňa 6.10.2009 vykonal dňa 26.2.2002 závet v prospech

dcéry L. M., kde uviedol, že svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dcéra L. mu poskytuje starostlivosť,
ktorú mu bude poskytovať aj naďalej, a preto je jeho vôľa taká, aby dedila jeho majetok v celistvosti.
Dcéra L. M. sa o otca nikdy nestarala, chcela len jeho podiel na byte. Následne preto hneď po podpise
závetu sa od otca dištancovala a otec sa ocitol v geriatrickom zariadení, kde krátko na to za necelý
mesiac zomrel.

Vyššie uvedený závet bol napadnutý manželkou V. N. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 17C/33/2010, v ktorom bola úspešná. O. N. mal zdravotné problémy, po smrti svojej prvej
manželky sa občas utiekal k alkoholu. Po svadbe s V. N. sa s dcérami odcudzil, pretože mu vytýkali,
že sa druhýkrát, a to aj vo vyššom veku oženil. V byte na M. X S. G. D. X. A., kde s manželkou býval

nebol výťah. Chodenie po schodoch už nebolo možné. Po tom, čo sa jeho stav prudko zhoršil, a keď už
cítil koniec, prejavil vôľu zomrieť v kruhu svojich blízkych a chcel, aby ho niektorá z dcér vzala k sebe
do rodinného domu. Bol však dcérami odmietnutý a miesto toho ho dali do hospicu na geriatriu. Tieto
dôvody viedli pána N. k tomu, že dňa XX.X.XXXX D. R. a prehlásenie o vydedení. Vzhľadom na to, že
uvedený závet nebol pánovi N. k dispozícii a chcel mať istotu, že dcéry nebudú po ňom dediť, bolo dňa

25.8.2009 vyhotovené prehlásenie o poslednej vôli a závet, ktoré však už nebol schopný podpísať, no
tento bol pred ním prečítaný a podpísaný troma svedkami, tak ako si to vyžadujú príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Žalovaný ďalej uviedol, že zdravotný stav pána N. nebol síce najlepší, no bol pri zmysloch a nebol

zbavený svojich práv, preto nemôže byť v žiadnom prípade sporné, či dokázal alebo nedokázal posúdiť
svoje konanie. Dňa 27.8.2009 bol umiestnený na geriatrii, kde absolvoval psychiatrické vyšetrenie. V
ňom sa uvádza, že pacient udáva svoje meno, vie, kedy sa narodil, vie, kde býva, kontakt bol mierne
sťažený, no najradšej by šiel domov, už sa teší, kedy pôjde, dcéra ho chce dať do ústavu, on nechce.
Z uvedeného nálezu jednoznačne vyplýva, že pán N. bol orientovaný správne v medicínskom slovníku,

inak reagoval normálne, bežne a bol bez psychických porúch. Z psychiatrického hľadiska bol spôsobilý
na právne úkony a bol v poriadku.Žalovaný tiež uviedol, že závet a prehlásenie o vydedení bolo realizované po tom, čo sa dcéra L. po
spísaní závetu v jej prospech odmietla o otca starať. Napriek naliehaniu a zlému zdravotnému stavu,
o ktorom vedeli a hovorili obe sestry, čo uviedli o svojich tvrdeniach na notárskom úrade, žiadna z

nich nebola ochotná otca zobrať k sebe na dožitie. W. L. mala prax v takejto starostlivosti, pretože v
minulosti sa starala o svoju postihnutú dcéru. Aj druhá dcéra O. mala takúto skúsenosť so starostlivosťou
o starších, momentálne pracuje ako au-pair v zahraničí. Napriek tomu neboli schopné postarať sa
o vlastného otca. Obe dcéry mu odmietli poskytnúť potrebnú pomoc v starobe. Otec túto opateru
potreboval a rovnako chcel dožiť a zomrieť v kruhu svojich blízkych. Tohto sa však nedočkal a dňa

6.10.2009 zomrel v sociálnom zariadení, kde ho umiestnili jeho dcéry.

Žalovaný namietol aj tú skutočnosť, že notárka JUDr. Drgoňová vyhotovila zápisnicu, kde bola uložená
povinnosť do 30 dní podať žalobu o určenie absolútnej neplatnosti alografného závetu poručiteľa zo
dňa 27.3.2009. Hneď po pojednávaní pred notárkou prevzatie zápisnice podpisovali účastníci priamo do
zápisnice. Zápisnica bola vyhotovená 25.6.2014, žaloba na súd bola podaná 8.8.2014, teda po uplynutí

stanovenej 30-dňovej lehoty.

Žalovaný ďalej uviedol, že v sporovom konaní o určení absolútnej neplatnosti listiny o vydedení má
dôjsť aj k vyriešeniu predbežnej otázky významnej pre konanie o dedičstve, a preto je nutné, aby výrok
rozsudku bol záväzný podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o

dedičstve, teda aj pre druhú sestru L. M.. Pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného
odkázanými dedičmi, treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných
spoločníkov v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov.
Takýto postup má svoj dôvod v tom, aby nebolo rozhodované bez subjektu, ktorého sa rozhodnutie
bude týkať s prihliadnutím na § 159 ods. 2 O.s.p., pričom tento postup je daný hmotnoprávnou

úpravou. Nerozlučné procesné spoločenstvo musia tvoriť účastníci konania o neplatnosť vydedenia,
argumentujúc, že nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z vydedených bol úkon vyslovený za
neplatný a vo vzťahu k inému vydedenému by bol platný. Ak sa takého konania nezúčastnia všetci
nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie. Vzhľadom
na to mala v sporovom konaní o určenie neplatnosti listiny o vydedení vystupovať aj L. M. ako účastník

sporového konania, a keďže nevystupuje, žalovaný žiadal, pre nedostatok vecnej legitimácie žalobu
zamietnuť.

Ako listinné dôkazy boli do spisu doložené notárska zápisnica sp. zn. 13D/478/2011 napísaná
dňa 25.6.2014 na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej vo veci prejednania dedičstva po

poručiteľovi O. N., pričom v záverečnom uznesení bola uložená povinnosť L. M. a O. C., aby v lehote
30 dní podali žalobu o určenie absolútnej neplatnosti alografného závetu poručiteľa zo dňa 27.3.2009, v
ktorom poručiteľ ustanovil za jediného dediča svoju manželku V. N. a vydedil svoje dcéry L. M. a O. C..
Zároveň boli poučené, že ak žaloba nebude podaná v súdom stanovenej lehote, bude súd pokračovať
v konaní v právnej veci po poručiteľovi O. N., bez zreteľa na L. M.Á. a O. C.. Do spisu bola doložená

aj fotokópia Doplnenia žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu, ktorá bola podaná na Okresný
súd Košice I pod sp. zn. 17C/33/2010 dňa 1.6.2011. Do spisu bol doložený Z á v e t Prehlásenie o
vydedení zo dňa 27.3.2009 napísaný poručiteľom O. N., za účasti svedkov H. G. a W. T., ktorým za
jediného dediča po O. N. bola ustanovená jeho manželka V. N., zároveň vydedil L. M. a O. C.. Do spisu
bolo predložené Prehlásenie o poslednej vôli - závet O. N. zo dňa 25.8.2009, za účasti svedkov H. G.,

W. T. V. O. H., v ktorom O. N. ustanovil za jediného dediča svojho majetku manželku V. N., zároveň
vydedil svoje dcéry L. M. V. O. C., rovnako vydedil aj potomkov oboch dcér. Predložená bola aj lekárska
správa - nález MUDr. Bronislavy Patakiovej, sekundárneho lekára II. psychiatrickej kliniky v Košiciach
z psychiatrického vyšetrenia O. N. zo dňa 27.8.2009, kedy bol hospitalizovaný na geriatrii, preložený z
neurológie. V správe sa uvádza, že pacient riadne udáva svoje meno, vie, kedy sa narodil, vie, kde býva,

kontaktmiernesťažený,najradšejbyišieldomov,užsateší,kedypôjde.Dcérahochcedaťdoústavu,on
nechce. Je pri vedomí, orientovaný správne, kontakt sťažený, odpovedá adekvátne, bez psychotických
prejavov. Do spisu bola doložená aj fotokópia odpisu závetu vo forme notárskej zápisnice D. XX/XX,
D. XX/XX napísaná dňa 26.2.2002 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka v Košiciach, v ktorom
O. N. prehlásil, že pre prípad svojej smrti ustanovuje za svoju dedičku dcéru L. M., ktorá nech zdedí

všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok v celosti, vrátane jeho podielu z BSM k 2-izbovému bytu v
osobnom vlastníctve na M. Č.. X S. G.. Zároveň žiadal zákonné dedičky manželku V. N. a dcéru O. C.,
aby rešpektovali jeho vôľu vyjadrenú v tomto závete. Ďalej bolo do spisu doložené Čestné vyhlásenie
V. N. zo dňa 5.5.2010, v ktorom vyhlásila na svoju česť, že sa od prvého dňa ich manželstva staralao svojho manžela O. N., od roku 1991 až do augusta 2009, potom odišiel do nemocnice a 6.10.2009
zomrel v Š. pri O.. Do nemocnice chodila denne, kŕmila ho, povzbudzovala psychicky. Nie je pravdou,
že jeho W. L. sa o neho starala.

Dospisuboladoloženáajfotokópiazápisniceopojednávanízodňa29.9.2011voveciV.N.,ktorážiadala
určiť absolútnu neplatnosť závetu. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 17C/33/2010. Ako splnomocnený
zástupca žalovanej Ireny Juhásovej vypovedal jej manžel A. M., ktorý uviedol, že V. N. bola s manželom
O. N. väčšinou rozhádaná. Keď bolo potrebné behať s ním po nemocniciach a zabezpečovať stravu,

tak to bola práve L. M.. Poručiteľ mal možnosť dlhé obdobie závet zrušiť. Druhá dcéra sa o neho vôbec
nestarala. Právna zástupkyňa O. C., JUDr. Straková, na pojednávaní uviedla, že L. M. sa o otca nikdy
nestarala. Nie je pravdou, čo uviedol jej manžel, nakoľko žili v biednych pomeroch. Ešte z toho, čo
chovali O. N. s manželkou, tak ešte aj z toho im L. M. s rodinou brala. L. M. nejavila žiaden záujem ani po
pohrebe, vôbec so sestrou nekomunikovala, ani ich nepozvala k sebe. Doložené bolo aj vyjadrenie V. N.
zo dňa 12.2.2013 adresované notárke JUDr. Drgoňovej do konania 13D/478/2009, kde V. N. uvádza, že

O. N. na naliehanie svojej dcéry L. M. podpísal nejaké papiere u notára, on sám nevedel, čo podpisuje a
potom, čo si to uvedomil, tak ona mu vysvetlila, že môže prísť o polovicu bytu pre nenažratosť jeho dcéry
L. M.Z.. Svojej dcére L. za života daroval peniaze na dom. Manžel k svojej polovici bytu prišiel tak, že sa
oženil s V. N. a ako vklad alebo úhradu za byt nič nedal. Uvedomil si, čo urobil a potom urobil nový závet,
v ktorom dcéry vydedil a ju učinil jedinou dedičkou. Toto urobil preto, že jeho dcéry neboli ochotné sa o

neho postarať. L. M. mu sľúbila, že ho doma na N. doopatruje, no dala ho do M., kde krátko na to zomrel.

Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. XXD/XXX/XXXX mal súd z oznámenia
oúmrtípreukázané,žeO.N.zomreldňaX.XX.XXXX.Zozápisnicezodňa X.X.XXXX Z..R.. XXD/XXX/
XXXX mal súd preukázané, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy:

V. N. - manželka poručiteľa a deti poručiteľa - L. M. V. O. C.Á.. Z potvrdenia o okruhu dedičov Notárskeho
úradu Mgr. Vojtecha Kavečanského zo dňa 26.3.2014 po zomrelej V. N. vyplýva, že za závetného dediča
bol ustanovený na základe závetu G. G. - žalovaný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec žalobkyne O. N. spísal dňa 27.3.2009 Z á

v e t Prehlásenie o vydedení, v ktorom za jediného dediča svojho majetku ustanovil manželku V. N..
O. N. R. W. X.XX.XXXX, jeho manželka V. N. R. W. XX.X.XXXX, ktorá zanechala závetného dediča
G. G. - žalovaného. V rámci prejednania dedičstva po O. N., notárka JUDr. Drgoňová uznesením zo
zápisnice sp. zn. 13D/478/2011, D not 191/2011 zo dňa 25.6.2014, uložila dcéram poručiteľa L. M. a
O. C. povinnosť, aby v lehote 30 dní podali žalobu o určenie absolútnej neplatnosti alografného závetu

poručiteľa zo dňa 27.3.2009, v ktorom poručiteľ ustanovil za jediného dediča svoju manželku V. N. a
vydedil obe svoje dcéry L. M. V. O. C..

Podľa § 175k ods. 1 O.s.p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a
popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského

práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak

žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Z vyššie uvedených zákonných dôvodov notárka M.. W. v rámci prejednania dedičstva uložila dcéram
poručiteľa, aby podali v 30-dňovej lehote žalobu o určenie absolútnej neplatnosti alografného závetu,
ktorý zanechal poručiteľ dňa 27.3.2009.

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.V súlade so zisteným skutkovým stavom súd zistil, že v prejednávanej veci po poručiteľovi O. N.
prichádzajú do úvahy ako dedičia jeho dcéry O. C. V. L. M. a zároveň manželka poručiteľa V. N..
Keďže tá R. XX.X.XXXX, na jej miesto nastúpil závetný dedič G. G.. Dcéry a dedič po manželke majú

postavenie nerozlučných spoločníkov. Táto charakteristika totiž vyplýva z predmetu konania, a teda z
hmotnoprávnej úpravy, kde ich spoločenstvo má charakter nerozlučného spoločenstva, pričom úkony
jedného účastníka zásadne zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom tohto procesného
spoločenstva. Rozhodnutie v tejto veci o určenie neplatnosti
Z á v e t u Prehlásenia o vydedení zo dňa 27.3.2009, sa musí vzťahovať na všetkých

účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane. V konaní o vyslovenie neplatnosti Z á v
e t u Prehlásenia o vydedení nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bol závet vyslovený
za neplatný a vo vzťahu k inému dedičovi, aby bol tento závet považovaný za platný. Okrem toho, ak
ide o nerozlučné spoločenstvo, toto spoločenstvo má charakter aj núteného spoločenstva, keď priamo
z hľadiska vecnej legitimácie je nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo.

V tomto prípade žalobou o určenie neplatnosti Z á v e t u Prehlásenia o vydedení zo dňa 27.3.2009
napísaného v Košiciach poručiteľom O. N., jedna z dcér, O. C. žalovala len závetného dediča po
manželke poručiteľa, pričom druhá dcéra, L. M. sa k žalobe nepripojila. Žalobkyňa O. C. mala označiť
aj svoju sestru L. M., pretože rozhodnutie o práve žalobkyne by sa týkalo aj jej sestry. Pretože v tomto
konaní sa nezúčastnili všetci účastníci konania, súd nemohol žalobe vyhovieť.

Keďže sa sporu nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, tým nebola dodržaná základná podmienka
konania. Súd sa v ďalšom už nezaoberal ďalšími zákonnými predpokladmi platnosti alebo neplatnosti
závetu, pretože by to aj tak nemalo žiaden vplyv na výsledok konania. Z toho istého dôvodu súd ani
nevykonal ďalšie žalobkyňou navrhované dôkazy.

Vzhľadom k tomu, že v tejto veci žalobkyňa nezažalovala všetkých dedičov po poručiteľovi ako
nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p., súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože vo veci mal plný úspech žalovaný, tento však výslovne uviedol, že si náhradu trov konania
neuplatňuje, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).