Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210009
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210009.3

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: M. Č., T.. T., N..
XX.XX.XXXX, C. A. S. T. XX, C.J. C., právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so
sídlom ul. Holubyho č. 51, 036 01 Martin proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, v konaní o zaplatenie 458,66
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 458,66 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od
05.07.2007 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 07.07.2017, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť

sumu 458,66 € ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu a to podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobkyňa uviedla, že uznesením
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine bolo voči nej vznesené obvinenie pre prečin
sprenevery. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine
zamietol. Následne rozsudkom Okresného súdu Martin bola spod obžaloby oslobodená. Poukázala na
to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zodpovednosť objektívna

a citovala viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaná podala odpor. Žalovaná namietala
právny základ nároku žalobkyne a absenciu nezákonného rozhodnutia. Žalovaná nepovažovala za
správny názor žalobkyne, že v každej veci, v ktorej bol obžalovaný spod obžaloby rozhodnutím
súdu oslobodený, vzniká obžalovanému nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti sa žalovaná

odvolávala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2013, sp. zn. II
US 163/2013 - 50. Žalovaná citovala časť odôvodnenia tohto nálezu: „Skutočnosť, že vydaním
uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do
štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný
skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do
štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie, alebo pre vyvrátenie tohto trestného

obvinenia, ktoré je vlastne predpokladom tohto šetrenia tak vzhľadom na uvedené uznesenie o
vznesení obvinenia, na vydanie ktorého v čase jeho vydania boli splnené všetky zákonné predpoklady
a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych
dôvodov nepotvrdila.“Podľa žalovanej bolo trestné stíhanie voči žalobkyni v mene štátu vedené legitímne a boli splnené všetky
zákonné podmienky na vznesenie obvinenia, ale aj na podanie obžaloby. V trestnom konaní žiadny
orgán neoznačil uznesenia policajného orgánu o vznesení obvinenia za nezákonné, teda základný

predpoklad na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody chýba.

3. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila podaním zo dňa 18.09.2017, v ktorom zopakovala
predchádzajúce argumenty a zdôraznila, že uznesenie o vznesení obvinenia nutne nemusí byť
nezákonné pre účely trestného konania, ale pre účely náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z.

je nutné takéto rozhodnutie s poukazom na určitý výsledok trestného konania považovať za nezákonné.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu
žalovanej, listinami založenými v spise a trestným spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/121/2013.

Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru, obvodné oddelenie Turčianske Teplice sp. zn.

Č.:Y.-XX/PT-V.-XXXX D. dňa 14.02.2013 bolo vznesené voči žalobkyni M. T. (C. Č.) obvinenie za prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala sťažnosť,
ktorú Okresná prokuratúra Martin uznesením č.k. 3Pv/61/2013-10 zo dňa 03.05.2013 zamietla, pretože
ju nepovažovala za dôvodnú. Následne Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 13T/121/2013 zo dňa
15.02.2017 žalobkyňu oslobodil spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2017.

Žalobkyňasiuplatnilaprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímštátuzastúpeného
Generálnou prokuratúrou SR a to podaním zo dňa 07.04.2017. V tomto podaní žalobkyňa uviedla, že
uznesenie o vznesení obvinenia považuje za nezákonné rozhodnutie, nakoľko toto rozhodnutie bolo
následne zrušené pre nezákonnosť oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Martin. Z toho dôvodu

si uplatnila voči štátu škodu vo výške trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 458,66 €. Tento svoj
nárok preukázala vyúčtovaním trov obhajoby a preukázala, že vyúčtovanú sumu obhajcovi zaplatila.

Na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štát zastúpený Generálnou
prokuratúrou SR podaním zo dňa 08.06.2017 uplatnený nárok na náhradu škody neuznal, pretože

nezodpovedá skutočnostiam zisteným v konaní a postup prokurátora bol správny a zákonný. Generálna
prokuratúra SR poukázala na to, že v prípravnom konaní nedošlo k zmene dôkaznej situácie a preto
prokurátor podal obžalobu. Nebolo pochybnosti o tom, že žalobkyňa sa skutku dopustila. V priebehu
súdneho konania však nastala zmena dôkaznej situácie, ktorá napokon viedla súd k záveru, že sa
nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutok spáchala žalobkyňa.

5. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona Generálna prokuratúra SR koná v mene štátu, ak škodu
spôsobí štátny orgán, podľa osobitného predpisu (§ 38 Zákona č. 153/2001 o prokuratúre) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo v správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

6. Žalobkyňa si uplatnia právo na náhradu škody len ohľadne trov obhajoby, ktoré jej vznikli v konaní
a to vo výške 458,66 €. Tento nárok preukázala vyúčtovaním trov obhajoby. Výšku uplatnenej náhrady
škody žalovaná výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Sporným bola len okolnosť, či táto škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím štátu.

Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný
čin. Zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia. Je povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci

do základných práv. Nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody
spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona č. 154/2003 Z.z. Zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či

nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Pokiaľ došlo k zastaveniu trestného stíhania,
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na
náhradu škody spôsobený začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti začatia

trestného stíhania) je neskorší výsledok trestného konania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/194/2010 vyplýva, že rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania, alebo oslobodenie
spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na
tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť

postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale len na samotný výsledok
trestného stíhania.

Súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu podľa
Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže

zodpovedný subjekt zbaviť. Neposudzuje sa správnosť rozhodnutia konajúceho orgánu z hľadiska, či
pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
je výsledok tohto konania. Z týchto dôvodov súd považoval zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím štátu za preukázanú a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 458,66 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody.

Žalovaný žalobkyni oznámil, že nárok na náhradu škody neuspokojí doručením podania zo dňa
08.06.2017. Žalobkyni bolo podanie doručené dňa 04.07.2017 a od nasledujúceho dňa, teda od
05.07.2017 si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

Z týchto dôvodov súd žalovanému priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania 5 % z dlžnej sumy

458,66€od05.07.2017aždozaplatenia(§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.).

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.