Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Cb/21/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706200022
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6706200022.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci

žalobcu: ZAKLAD PRODUKCYJNO HANDLOWO USLUGOWY OGRODNIK ZBIGNIEW I LESZEK
SKRZYPCZYK, verejná obchodná spoločnosť, so sídlom Debie 62, 42-110 Popów, obec Popów
Poľská republika, REGON: 151000023, NIP: 5740012221, právne zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom,
advokátom, so sídlom Bojnická cesta 7, 971 01 Prievidza, Slovenská republika, proti žalovanému IS
import - export, spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 468, 960 01 Zvolen, IČO: 36 035 505, Slovenská
republika, právne zastúpenému JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, so sídlom Krivánska 4, 974 11
Banská Bystrica, Slovenská republika, o zaplatenie 120.031,90 PLN s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.484,67 PLN s úrokom z omeškania vo výške
12,5 % ročne od 16.03.2002 do zaplatenia, sumu 32.634,- PLN s úrokom z omeškania vo výške 12 %
ročne od 14.04.2002 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 0,10 PLN s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne od
18.01.2002 do zaplatenia, o zaplatenie sumy 39,33 PLN s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % od
16.03.2002 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov druhoinštančného (odvolacieho) konania
vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 43Cob/358/2010.

V. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov druhoinštačného (odvolacieho) konania
vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 43Cob/183/2014 v rozsahu 100 %.

VI. Štát m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu preddavkovaných trov priznaných uznesením sp.zn.
14Cb/21/2006-479 zo dňa 15.07.2008 v rozsahu 100 %.

VII. Štát m á voči žalovanému n á r o k na náhradu preddavkovaných trov priznaných uznesením sp.zn.
14Cb/21/2006-508 zo dňa 14.08.2008 a sp.zn. 14Cb/21/2006-582 zo dňa 11.09.2008 v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30. 12. 2005, ktorú podal telefaxom na súde dňa 30. 12. 2005, a ktorú

doplnil predložením jej originálu zo dňa 30. 12. 2005, ktorý bol doručený súdu dňa 02. 01. 2006 domáhal
voči žalovanému zaplatenia 120.031,90 PLN spolu so zákonnými úrokmi z omeškania a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmlúv o dodávke tovarov dodával pre žalovaného
obchodný tovar od novembra 2001 do júna 2002. Dlh žalovaného vznikol v období od januára 2002.Na základe vzájomných obchodných vzťahov neuhradil žalovaný faktúry, ktoré mali byť zaplatené na
základe dodávok tovaru žalovanému. Na základe tohto rozdiel medzi plneniami, ktoré boli dohodnuté a
ktoré boli zaplatené dlh žalovaného predstavuje čiastku 120.031,90 PLN.

2. Žalobca ďalším podaním zo dňa 14. 06. 2006, ktoré bolo doručené súdu dňa 19. 06. 2006 túto
žalobu doplnil tak, že sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 120.031,90 PLN spolu s 12,5 % úrokmi z
omeškania ročne zo sumy 945,25 PLN od 18. 01. 2002 až do zaplatenia, zo sumy 22.616,- PLN od 23.
03.2002aždozaplatenia,zosumy13.524,-PLNod16.03.2002aždozaplatenia,spolus12%úrokmiz

omeškaniaročnezosumy32.634,-PLNod14.04.2002aždozaplatenia,zosumy21.388,80PLNod26.
06. 2002 až do zaplatenia, zo sumy 10.539,45 PLN od 16. 07. 2002 až do zaplatenia, zo sumy 18.384,40
PLN od 10. 08. 2002 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Ďalej doplnil, že na základe zmlúv o
dodávketovarovdodávalžalovanémuobchodnýtovar,keďnazákladevzájomnýchobchodnýchvzťahov
neuhradil mu žalovaný faktúry, ktoré mali byť zaplatené na základe dodávok tovaru žalovanému. Pre
sprehľadnenie obchodného styku uviedol celkový stav pohľadávok a záväzkov medzi ním a žalovaným:

1. číslo faktúry 1EX/2001, dátum vystavenia 08. 11. 2001 na sumu 26.784,00 PLN, dátum splatnosti 60
dní, 2. číslo faktúry 2EX/2001, dátum vystavenia 14. 11. 2001 na sumu 28.476,00 PLN, dátum splatnosti
60 dní, 3. číslo faktúry 3EX/2001, dátum vystavenia 18. 12. 2001 na sumu 23.680,00 PLN, dátum
splatnosti 17. 01. 2002, 4. číslo faktúry 1EX/2002, dátum vystavenia 22. 01. 2002 na sumu 32.616,- PLN,
dátum splatnosti 60 dní, 5. číslo faktúry 2EX/2002, dátum vystavenia 12. 02. 2002 na sumu 32.634,00

PLN, dátum splatnosti 13. 04. 2002, 6. číslo faktúry 6EX/2002, dátum vystavenia 26. 04. 2002 na sumu
21.388,80 PLN, dátum splatnosti 25. 06. 2002, 7. číslo faktúry 7EX/2002, dátum vystavenia 16. 05. 2002
na sumu 19.901,20 PLN, dátum splatnosti 15. 07. 2002 a 8. číslo faktúry 9EX/2002, dátum vystavenia
10. 06. 2002 na sumu 18.384,40 PLN, dátum splatnosti 09. 08. 2002. Dňa 14. 03. 2002 vykonal úhradu
za tovar žalovanému v sume 5.125,00 USD (prepočítané kurzom 4,203 na 21.540,38 PLN) a dňa 15. 03.

2002 úhradu - predplatné na fazuľu v sume 8.951,00 USD (prepočítané kurzom 4,1599 na 37.235,26
PLN). Žalovaný mu vystavil faktúry: 1. číslo faktúry Z1 za plechovky 73/110, dátum vystavenia 14. 02.
2002 na sumu 16.706,25 PLN, dátum splatnosti 16. 03. 2002, 2. číslo faktúry Z2 za fazuľu červenú,
dátum vystavenia 08. 03. 2002 na sumu 5.125,00 USD, dátum splatnosti 08. 03. 2002 a 3. číslo faktúry
Z3 za fazuľu červenú, dátum vystavenia 19. 07. 2002 na sumu 5.699,96 USD, dátum splatnosti 18. 08.

2002. Žalovaný dňa 16. 01. 2002 na faktúru č. 1EX/2001 vykonal úhradu v sume 20.000,- PLN, dňa
21. 02. 2002 úhradu na faktúru 2EX/2001 v sume 28.476,- PLN, dňa 03. 06. 2002 úhradu na faktúru
1EX/2002 a faktúru 3EX/2001 v sume 12.812,60 PLN a dňa 30. 10. 2002 úhradu na faktúru č. 7EX/2002
v sume 9.361,75 PLN. Žalovaný nenamietal faktúry, na svoju obranu uvádzal, že uznáva časť dlhu,
že časť dlhu má byť vraj pokrytá reklamovaním vadného tovaru, reklamácia však podľa neho nebola

vykonaná. Žalovaný na výzvu nevedel predložiť žiaden doklad, že tovar reklamoval. Jeho vyjadrenia v
tomto smere boli chaotické. Vyzval ho na vyjasnenie rozporov, prestal však s ním komunikovať. Preto
podal voči nemu žalobu na súd.

3. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 14Cb 21/06-60 zo dňa 08. 07. 2006, ktorým

žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu č.k. 14Cb 21/06-60 zo dňa 08. 07.
2006 podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej žalovaný.

4. Žalovaný v odpore zo dňa 02. 08. 2006, ktorý bol doručený súdu dňa 08. 08. 2006 uviedol, že skutkový
stav popísaný v žalobe je bez právneho základu, čo vyplýva zo žaloby, ktorá podľa svojho obsahu je

žalobou skúšobnou s cieľom nezmeškať prípadnú premlčaciu lehotu. Žalobca od prvého kontaktu s ním
nevedel identifikovať konkrétny dlh a snažil sa u neho zistiť, či mu niečo dlhuje alebo nie. Snažil sa
dôkazné bremeno preniesť na neho, čomu plne korešponduje obsah jeho žaloby a korešpondencie,
ktorá predchádzala podaniu žaloby. Nakoľko nevedel preukázať existenciu dlhu, ani čoho sa domáha,
nemal o čom s ním rokovať. V odpore namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ďalej namietal,

že petit platobného rozkazu je nad rámec žaloby, ďalej namietal, že obsah žaloby nekorešponduje jej
petitu, žaloba je podľa neho zmätočná, lebo je neurčitá, nezrozumiteľná a nejasná, predložené dôkazy
nezodpovedajú obsahu žaloby, ďalej namietal vecnú príslušnosť slovenského súdu a vzniesol námietku
premlčania. Poukázal na to, že žalobca žalobu podáva opakovane, lebo po prvýkrát ju podal na súde
v Poľskej republike dňa 13. 04. 2004, keď táto žaloba mu bola zamietnutá. V konaní pred Poľským

súdom žalobcom uvedený právny základ poľskej žaloby sa nezhoduje s právnym základom slovenskej
žaloby, aj keď žalobca si svoje nároky uplatnil žalobou z toho istého obchodného záväzkového vzťahu.
Žalobca v danom záväzkovom vzťahu pozostávajúcom z viacerých dodávok v tejto obchodnej veci
vykonal tiež postúpenie celej ním žalovanej pohľadávky, ktorú v čase postúpenia na spoločnosť „BMCKamyk“evidovalvsumecelkom78.262,41PLNspríslušenstvom,následnenaspoločnosť„CBSAPLUS
s.c. Z.Dubiel“ v roku 2003, ktorá vstúpila do tohto záväzkového vzťahu s ním, zúčastnila sa osobného
rokovania s ním, vykonala zápočet pohľadávok, avšak následne pre zmätočnosť a absenciu dokladov

na strane postupcu spočívajúcu v nesprávnosti vykonaného zúčtovania, reklamácie, existencie dlhu
voči nemu a množstva ďalších vád, keď ako právny nástupca mu uviedla, že zistila na svojej strane
neexistenciu postúpených pohľadávok, čo je aj skutočná pravda, a preto vrátila prevzaté pohľadávky
späť žalobcovi, čo jemu oznámila písomne, evidovala dlh v celkovej sume „96.3869,07“ PLN (poznámka
súdu: správne 96.386,07 PLN), čo uviedla v písomnej výzve zo dňa 30. 06. 2003. Následne po osobnom

rokovaní dňa 16. 06. 2003 s touto spoločnosťou, obdržal od tejto spoločnosti písomnosť na fakturačný
záväzkový rozdiel v sume 17.106,66 PLN. Spoločnosť „BMC Business Marketing Corporation, Lobodno,
Kamyk“ na základe oznámenia, ktoré mu zaslala v apríli 2003 a jej ďalšej korešpondencie mu oznámila,
že je postupníkom postupcu „ZPHU OGRODNIK SPÓLKA JAWNA z siedziba Debie 62, Popów, NIP
5740012221“ všetkých záväzkov s ním a požaduje zaplatenie záväzku (dlhu) v sume, ktorá absolútne
nezodpovedá sume uvedenej v podanej žalobe. Jednostranný zápočet z titulu splatných vzájomných

pohľadávok on vykonal dňa 10. 10. 2002. Žalobcom uvádzaný dlh teda neexistuje. Predmet žaloby tvoria
záväzky z faktúr, ktoré neeviduje a nikdy mu neboli doručené, napríklad žalobným petitom určená suma
13.524,- PLN. Žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu z ich bývalého obchodného vzťahu. V ohraničenom
obchodnom vzťahu boli vykonané reklamácie a vzájomné započítania záväzkov, čo žalobca v žalobe
zamlčal, alebo tieto neoznačil preto, že naozaj tak, ako to uviedol bývalý postupník v tejto veci, žalobca

má neporiadok v obchodnej a účtovnej agende a preto nepozná pravý stav veci a nevie ho bez
pomoci neho dokázať. Pre pasivitu žalobcu musel byť reklamovaný potravinový tovar z dôvodu jeho
bombážnosti zlikvidovaný ním samím a to aj napriek tomu, že zo zmluvného vzťahu táto povinnosť
vyplývala žalobcovi. Ako sám žalobca v žalobe uvádza, medzi nimi trval obchodný vzťah do júna 2002,
pričom ku dňu žaloby eviduje žalobca voči nemu dlh v sume 120.031,90 PLN a to aj napriek tomu, že

podľa jeho účtovnej evidencie ku dňu 09. 04. 2004 žaluje dlh v sume 14.465,09 PLN, tak ako ho od neho
vymáha jeho právna zástupkyňa v Poľskej republike.

5. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

6. Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 14Cb 21/06-60 zo dňa 08. 07. 2006 podal včas odpor žalovaný,
ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona tento platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd
nariadil vo veci pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak čo len jeden zo
žalovaných podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom
rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

7. Žalovaný ešte v podaní zo dňa 28. 11. 2006, ktoré bolo doručené súdu dňa 29. 11. 2006 doplnil,
že poľský súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu jeho nepríslušnosti s odvolaním sa na medzinárodnú
zmluvu pri použití článku 37 ods. 1, ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a
Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných,

pracovných a trestných veciach v spojení s Protokolom zo dňa 08. 07. 1993. Tento ale opomenul
postup daný mu článkom 37 ods. 3 citovanej medzinárodnej zmluvy zakladajúcej právomoci súdu,
keďže nezisťoval u účastníkov zmluvného vzťahu existenciu dohody. Žalovaný v tomto podaní ďalej
tvrdil, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej sa dohodli, že ich zmluvné
záväzkové vzťahy sa spravujú „právnym poriadkom dodávateľa“, t.j. právnym poriadkom Poľskej

republiky. Svedčí o tom i podanie žaloby žalobcom na poľskom súde, a svedčia o tom i výzvy na
plnenie vyhotovené poľskými právnymi kanceláriami a inými právnickými osobami s predmetom činnosti
vymáhania pohľadávok, s ktorými si žalobca založil mandátne vzťahy, ktoré následne vo svojich výzvach
adresovaných jemu uviedli, že nároky budú voči nemu uplatňovať žalobou na poľskom súde v Legnicy.
Žalobca tiež súdu zamlčal dohodu príslušnosti jurisprudencie Poľskej republiky aj napriek tomu, že si

tejto dohody bol vedomí, keďže podal žalobu už dňa 13. 04. 2004 proti nemu na príslušný dohodnutý
súd.DanýstavexistenciesúdnehorozhodnutiasúdomPoľskejrepublikyvytváraprekážkulitispendencie
v časti žaloby, ktorá ku dnešnému dňu trvá, lebo nie je známe, či toto súdne konanie podľa dohody ešte
prebieha, ale zrejme áno a to z dôvodu podania opravných prostriedkov najmä na strane žalobcu, ktorý
podal žalobu na súd príslušný podľa dohody o tejto príslušnosti. Existencia vedenia sporu medzi súdmi

v Poľskej republike môže existovať aj v ďalších konaniach z ich zmluvných záväzkových vzťahov, ktoré
žalobca podal jednotlivo, a preto žiadal, aby súd toto podozrenie odstránil overovaním stavu podaných
žalôb na súdoch v Poľskej republike, pretože tak, ako v tomto konkrétnom označenom prípade, ktorý
žalobca zamlčal, on predpokladá, že zamlčal aj ďalšie spory. Ďalej poukázal na to, že súd Poľskejrepubliky nevykonal zisťovanie o založení právomoci súdov podľa dohody zmluvných strán tak, ako to
vyžaduje článok 37 ods. 2 citovanej medzinárodnej zmluvy, nerešpektoval túto zmluvu, hoci je Poľská
republika ňou viazaná a má prednosť pred vnútroštátnym právom.

8. O žalobe žalobcu ďalej rozhodol súd rozsudkom č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010, ktorým
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 105.562,65 PLN s úrokom z omeškania vo výške 12,5
% ročne zo sumy 22.616,- PLN od 23. 03. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 %
ročne zo sumy 32.634,- PLN od 14. 04. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne

zo sumy 21.388,80 PLN od 26. 06. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 10.539,45 PLN od 16. 07. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 18.384,40 PLN od 10. 08. 2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti rozsudku č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010 obidvaja účastníci konania podali
odvolanie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý vo
veci nekonal s ohľadom na vzájomnú dohodu účastníkov konania o právomoci poľských súdov, rovnako
sa nestotožnil s tým, že súd prvého stupňa neprihliadol na dôkazy svedčiace o uzavretí takejto dohody.
On mal za to, že k uzavretiu dohody o právomoci poľských súdov medzi účastníkmi konania došlo. Tiež

sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 10. 10. 2002
je nezrozumiteľný, podľa neho zo zápočtu je jednoznačne možné dôvodiť, ktoré faktúry žalobcu boli
započítané s jeho faktúrami, záväzky a pohľadávky sa vzájomne prekryli na základe tohto zápočtu ako
vyšpecifikovaný celok. Ďalej namietal, že prvostupňový súd nezapočítal jeho pohľadávku voči žalobcovi
na jeho faktúru č. 3EX/2001 a to napriek skutočnosti, že žalobca uznal tovarovú faktúru, rovnako tak

uznal tovarovú faktúru uvedenú v zápočte, rovnako uznal záväzok z tovarovej faktúry č. Z3, splatnej dňa
18.08.2002nasumu5.699,96USD.Žalobcanezrozumiteľnosťanejednoznačnosťzápočtupohľadávok
nikdy, a to ani počas konania nenamietal. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že
spoločnosťou CBSA PLUS, S.c.Z. ako postupca, t.j. právny nástupca žalobcu uznal listom zo dňa 30. 06.
2003faktúruč.Z5vyplývajúcuzozmluvyoanalýzetrhu,t.j.jehonárokvočižalobcovivovýške40.784,91

PLN. Spoločnosť CBSA PLUS S.c.Z. pred spätným postúpením pohľadávky žalobcovi vyhotovila v
októbri 2002 zoznam pohľadávok voči nemu a v tomto prehľade je obsiahnutá aj faktúra č. Z5. Poukázal
na skutočnosť, že spoločnosť CBSA PLUS S.c.Z. spätne postúpila pohľadávky žalobcovi a to z dôvodu
absencie dokladov zo strany žalobcu ako postupcu, tiež nesprávnosti vykazovania pohľadávok a vo
výzve zo dňa 30. 06. 2003 žalobcovi uviedla, že zistila neexistenciu postúpených pohľadávok.

10. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s tým, že nárok z fakturovanej sumy 3EX/2001 zanikol premlčaním
vo výške 945,15 PLN, nakoľko účastníci konania si dohodli splatnosť jednotlivých faktúr 30 dní od
dátumu vystavenia a takto to bolo aj na jednotlivých faktúrach uvedené. Osobitne na faktúre 3EX/2001
bola uvedená splatnosť 17. 01. 2002, z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku. Čo sa týka

nepriznaniasumy13.673,14PLNnamietalnedostatokodôvodneniarozsudku.Podľanehoprvostupňový
súd neuviedol z akého dôvodu uplatnený nárok vyplývajúci z vysporiadania účastníkov konania mu
nepriznal.

11. O odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010

rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, keď tento uznesením č.k. 43Cob/358/2010
zo dňa 01. 12. 2011 rozsudok č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010 zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu, t.j. Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto uznesení
dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo, že účastníci konania
neurobili písomnú voľbu právomocí, ani písomnú voľbu právomocí nepotvrdili. Preto vecne a miestne

príslušným na konanie o žalobe je Okresný súd Zvolen. Vytkol však prvostupňovému súdu nedostatok v
odôvodnení rozsudku č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010 v tom, že prvostupňový súd neuviedol
v odôvodnení rozsudku podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy
subsumoval ním zistený skutkový stav. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že účastníci konania
spolupracovali v časovom období od novembra 2001 do júna 2002, pričom vzťahy medzi nimi sa

riadili režimom kúpnych zmlúv, ktoré vznikali na základe objednávok žalovaného. Čo sa týka predmetu
plnenia, tovar bol žalovanému dodaný a podľa špecifikovaných medzinárodných nákladných listov dlh
žalovaného voči žalobcovi vznikol v období od januára 2002. Na základe vzájomných obchodných
vzťahov žalovaný neuhradil žalobcovi fakturované sumy za uskutočnené dodávky tovaru v hodnote120.031,90 PLN. Medzi účastníkmi konania teda dochádzalo k uzatváraniu ústnych kúpnych zmlúv,
ktoré sa riadia režimom kúpnej zmluvy podľa Dohovoru OSN, keď aj v zmysle článku 11 tohto
Dohovoru, zmluva nemusí byť uzavretá v písomnej forme a prevzatie tovaru je potvrdené jednotlivými

nákladnými listami. Vzhľadom na to, že účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná osoba, ide
o obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom a keďže predmetom sporu sú kúpne zmluvy
a účastníci konania sú príslušníkmi štátov, ktoré sú viazané Viedenským dohovorom OSN o zmluvách
o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorá zmluva bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 160/1991
Zb., je potrebné pri kúpnych zmluvách v medzinárodnom obchodnom styku použiť Dohovor OSN o

zmluváchomedzinárodnejkúpetovaru,ktoréhoustanoveniamajúprednosťpredúpravoukúpnejzmluvy
podľa vnútroštátnych noriem. Účastníci konania sú Dohovorom OSN o medzinárodnej kúpe tovaru
viazaní. Odvolací súd ďalej v uznesení poukázal na ustanovenie § 2, § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o
medzinárodnom práve súkromnom č. 97/1963 Zb., tiež na Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky z 19. júna 1980 (80/934/EHS), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. augusta
2006, podľa ktorého predmetom úpravy a pôsobnosťou dohovoru je, že sa vzťahuje na zmluvné záväzky

vo veciach s medzinárodným prvkom, keď v oddiele II. článok 3 voľba rozhodného práva sa uvádza, že
zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo
musí dodatočne spoľahlivo vyplýva z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si
môžu zvoliť právny poriadok, ktorým s bude spravovať celá zmluva, alebo jej časť. Pokiaľ si účastníci
rozhodné právo nezvolili, podľa článku 4 citovaného oddielu, bod 1, rozhodné právo pri absencii voľby

v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje
právnymporiadkomštátu,sktorýmmánajužšiuväzbu.Akjevšakčasťzmluvyoddeliteľnáodjejzostatku
a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku
tohto štátu. Za najužšiu väzbu podľa citovaného článku je možné vykladať právo tej krajiny účastníka,
ktorý má poskytnúť rozhodné plnenie. V danom prípade dodávateľom výrobkov z kúpnych zmlúv bol

poľský subjekt, preto rozhodným hmotným právom je právo Poľskej republiky. Z týchto dôvodov odvolací
súd rozsudok č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010 Okresného súdu Zvolen v celom rozsahu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

12. Po tomto odvolacom konaní súd prvého stupňa byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v

tejto veci, ktorý vyslovil vo svojom uznesení sp. zn. 43Cob/358/2010 zo dňa 01.12.2011 právny názor,
že vecne a miestne príslušným na konanie o predmetnej žalobe je Okresný súd Zvolen sa už po tomto
odvolacom konaní vznesenou námietkou nedostatku právomoci slovenského súdu na konanie o nároku
žalobcu uplatneného žalobou, ktorú vzniesol žalovaný nezaoberal. V tomto ohľade prvostupňový súd
bol viazaný názorom odvolacieho súdu.

13. Následne Okresný súd Zvolen o žalobe žalobcu opätovne rozhodol rozsudkom č.k.
14Cb/21/2006-1040 zo dňa 16.07.2013, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi
82.757,21 PLN s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 945,15 PLN od 18.01.2002
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 22.616,- PLN od 23.03.2002

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 32.634,- PLN od 14.04.2002 do
17.08.2002 a zo sumy 8.883,41 PLN od 18.08.2002 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 12
% ročne zo sumy 21.388,80 PLN od 26.06.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 %
ročne zo sumy 10.539,45 PLN od 16.07.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 18.384,40 PLN od 10.08.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v

prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie 120.031,90 PLN s
12,5 % úrokmi z omeškania ročne z jednotlivých súm špecifikovaných v žalobe až do zaplatenia, a to

za dodávku tovaru dodávanému žalovanému na základe jeho objednávky bez toho, že by bola medzi
žalobcom a žalovaným uzavretá písomná zmluva. Žalobca v žalobe uviedol celkový stav pohľadávok
a záväzkov, ktoré vznikli medzi ním a žalovaným, a ktoré vyplývali z faktúry č. 1EX/2001 na sumu
26.784,- PLN, z faktúry č. 2EX/2001 na sumu 28.476,- PLN, z faktúry č. 3EX/2001 na sumu 23.680,-
PLN, z faktúry č. 1EX/2002 na sumu 32.616,- PLN, z faktúry č. 2EX/2002 na sumu 32.634,- PLN, z

faktúry č. 6EX/2002 na sumu 21.388,80 PLN, z faktúry č. 7EX/2002 na sumu 19.901,20 PLN, z faktúry č.
9EX/2002 na sumu 18.384,40 PLN. Okrem týchto 8 faktúr evidoval žalobca aj úhradu sumy 5.125,- USD
prepočítanú kurzom 4,203 v sume 21.540,38 PLN, ktorú vykonal v prospech žalovaného dňa 14.03.2002a dňa 15.03.2002 zaplatil žalovanému predplatné na fazuľu v sume 8.951,- USD prečítaných kurzom
4,1599 na sumu 37.235,26 PLN.

15. Skutočnosť, že žalobca žalovanému dodal reálne tovar vyfakturovaný vyššie uvedenými faktúrami
preukázal medzinárodnými nákladnými listami - CMR, na ktorých žalovaný prevzatie tovaru riadne
potvrdil.

16. Žalobca v priebehu súdneho konania upresnil, že faktúra č. 1EX/2001 na sumu 26.784,- PLN, bola

žalovaným uhradená v sume 20.000,- PLN dňa 14.01.2002 a v sume 6.784,- PLN dňa 29.05.2005, preto
jej úhrada nebola predmetom sporu rovnako ako ani úhrada faktúry č. 2EX/2001 na sumu 28.476,- PLN,
pretože táto bola žalovaným uhradená dňa 19.02.2001 v sume 28.4476,- PLN.

17. Predmetom sporu tak bola len úhrada nezaplatenej časti faktúry pod č. 3EX/2001 a úhrada faktúr
pod č. 1EX/2002, 2EX/2002, 6EX/2002, 7EX/2002 a 9EX/2002 za rok 2002 vystavených žalobcom v

roku 2002. Žalovaný vzniesol v konaní nielen námietku premlčania ale aj kompenzačnú námietku a
tvrdil, že žalobca mu neuhradil faktúru pod č. Z1 za plechovky 73/110 v sume 16.706,25 PLN s dátumom
vystavenia 14.02.2002, splatnú dňa 16.03.2002, faktúru pod č. Z2 za fazuľu červenú s dátumom
vystavenia 08.03.2002 na sumu 5.125,- USD so splatnosťou 08.03.2002 a faktúru č. Z3 na sumu 5.699,-
USD za fazuľu červenú s dátumom vystavenia 19.07.2002, splatnú dňa 18.08.2002. Neuhradil mu ani

faktúry č. Z4 v sume 8.951,- USD a ani faktúru č. Z5 na sumu 9.783,64 USD v prepočte 40.784,91 PLN,
ktorá bola splatná dňa 09.09.2002, ktorými vyfakturoval žalobcovi služby vykonané na základe Zmluvy
o analýze trhu, obchodnej konkurencie a správania sa veriteľov.

18. Žalovaný v konaní potvrdil, že na faktúru navrhovateľa 1EX/2001 vykonal úhradu v sume 20.000,-

PLN dňa 16.01.2002, na faktúru 2EX/2001 v sume 28.476,- PLN vykonal úhradu dňa 21.02.2002, na
faktúru 1EX/2002 a 3EX/2001 vykonal úhradu dňa 03.06.2002 v sume 12.812,60 PLN a na faktúru
7EX/2002 dňa 30.10.2002 zaplatil 9.361,75 PLN. Aj keď žalovaný namietal výšku vyfakturovaných súm,
tvrdil, že časť pohľadávok žalobcu vyrovnal započítaním zo dňa 10.10.2002, a to nielen z toho titulu,
že mu žalobca nezaplatil ním vystavené faktúry, ale aj z dôvodu, že u žalobcu reklamoval ním dodaný

vadný tovar. Tiež namietal, že žalobca si uplatnil v Poľskej republike dňa 13.04.2004 tú istú pohľadávku,
pričom jeho návrh bol zamietnutý z dôvodu nedostatku právomoci poľského súdu konať v prejednávanej
veci. Poukázal tiež na žalobcom vykonané postúpenie pohľadávok z ktorého vyplýva dlh v inej výške než
si žalobca uplatnil v tomto konaní a najmä na jeho jednostranný zápočet z titulu splatných vzájomných
pohľadávokvykonanýdňa10.10.2002nazákladektoréhozapočítalsvojepohľadávkyvočipohľadávkam

žalobcu. Preto mal za to, že dlh neexistuje.

19. Okresný súd v tomto rozsudku žalovaným vznesenú námietku premlčania posúdil podľa Dohovoru o
premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru uverejneného v ČR pod č. 123/1988 Zb. v znení Dodatkového
protokolu zo dňa 11.04.1980 uverejneného v ČR pod č. 161/1991 Zb., ktorý v článku 8 Dohovoru,

stanovuje premlčaciu lehotu v trvaní 4 rokov s tým, že táto začína plynúť dňom, keď je právo možno
uplatniť v právnom konaní. Dohovorom o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru je viazaná aj
Slovenská republika, rovnako ako aj Poľská republika, preto tento má prednosť pred zákonnou úpravou
premlčania podľa poľského hmotného práva, ktoré by inak bolo aplikované na prejednávanú vec podľa
Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (80/934/EHS), ktorý nadobudol

platnosť pre SR dňa 01.08.2006. S poukazom na odd. II, článku 3 Dohovoru sa zmluvy medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu, ktorí majú sídlo v dvoch rôznych štátoch spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
účastníci zmluvy a ak si ho nezvolia, potom sa tento zmluvný vzťah spravuje rozhodným hmotným
právom toho z účastníkov zmluvy, ktorý je dodávateľom výrobkov z kúpnych zmlúv, t.j. v prejednávanej
veci rozhodným hmotným právom Poľskej republiky.

20. Vzhľadom k tomu, že si zmluvné strany dohodli pri niektorých dodávkach splatnosť faktúry 30 dní
a pri niektorých 60 dní, dospel okresný súd k záveru, že všetky žalobcom vystavené faktúry sa stali
splatné v roku 2002. Žalobca podal žalobu na súd faxom dňa 30.12.2005 doplnil ho originálom dňa
02.01.2006, t.j. v 4-ročnej premlčacej lehote, t.j. v súlade s článkom 8, 9 a 28 Dohovoru o premlčaní pri

medzinárodnej kúpe tovaru, teda včas.

21.Spoukazomnačlánky11,13,30,35,36,38,39,45a59DohovoruOSNozmluváchomedzinárodnej
kúpe tovaru bol žalovaný ako kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe stanovenej zmluvou beztoho, že by bol na to musel byť vyzvaný. Z faktúr, ktoré boli predmetom sporu nebola sporná jedine
faktúra č. 9EX/2002, CMR-1106/2002, ref.č. 27969/0 vystavená žalobcom dňa 10.06.2002, splatná dňa
09.08.2002 na sumu 18.384,40 PLN, z ktorej žalovaný nezaplatil žiadnu sumu.

22. Z faktúry č. 3EX/2001 - CMR zo dňa 18.12.2001, ref. č. 26388/0, vystavenej žalobcom dňa
18.12.2001 za dodávku tovaru v sume 23.680,- PLN, bola uhradená žalovaným len suma 6.028,60 PLN
dňa 29.05.2002, avšak zvyšok vo výške 17.651,74 PLN zaplatený nebol. Žalovaný v konaní tvrdil, že na
túto sumu si jednostranným zápočtom zo dňa 10.10.2002 započítal svoju pohľadávku z faktúry č. Z1,

ktorá bola splatná dňa 16.03.2002 v sume 16.706,25 PLN, čo žalobca v priebehu konania napriek tomu,
že jednostranný zápočet od žalovaného neobdržal, akceptoval. Trval však na tom, že z faktúry 3EX/2001
zostala neuhradená suma 945,15 PLN, ktorú musí žalovaný doplatiť. Žalovaný v konaní tvrdil, že túto
časť sumy vo výške 945,15 PLN si započítal na svoju faktúru č. 20/01 splatnú dňa 31.01.2002, ktorou
žalobcovi vyfakturoval cenu za etikety a film, ktorú mu žalobca napriek tomu, že sa na ich úhrade dohodli,
nezaplatil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepreukázal opodstatnenosť faktúry č. 20/01, ani

Dohodu o tom, že by mal túto sumu žalobca žalovanému zaplatiť, prvostupňový súd na jeho započítaciu
námietku neprihliadol a faktúru č. 3EX/2001 v sume 945,15 PLN posúdil ako žalovaným v tejto časti
nezaplatenú.

23. Na faktúru č. 1EX/2202 - CMR zo dňa 24.01.2002, ref. č. 25961/3 za tovar dodaný žalovanému v

sume 32.616,- PLN dňa 22.01.2002 bola žalovaným zaplatená dňa 28.01.2003 suma 10.000,- PLN a
zvyšok vo výške 22.616,- PLN zostal neuhradený. Žalovaný tento zvyšok uznal za oprávnený, avšak
argumentoval jednostranným zápočtom, v ktorom si túto pohľadávku žalobcu započítal na hodnotu ním
reklamovaného tovaru k dodaciemu listu číslo RP 27, ktorý bol zároveň reklamáciou zo dňa 02.09.2002
na sumu 27.231,30 PLN. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z rokovania medzi ním a spoločnosťou

CBSA PLUS, s.c., Legnica, Poľsko zo dňa 16.06.2003, na ktorú pôvodne žalobca postúpil pohľadávky,
ktoré sú predmetom sporu. Žalobca tento zápočet namietal a poukázal na to, že žalovaný si žiadnu
reklamáciu u neho neuplatnil. Nepreukázal, či sa jednalo skutočne o tovar nepredajný, dodaný žalobcom
po dobe spotreby, alebo či bol tovar vadný až po doručení žalovanému a reklamáciu navyše ani
neuplatnil bez zbytočného odkladu. Nie je možné ani zistiť, ktorej dodávky sa reklamácia tovaru týkala

pričom žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, preto nebolo možné dospieť k záveru, či bola reklamácia
uplatnená dôvodne a bez zbytočného odkladu alebo nie. Tovar, ktorý žalovaný reklamoval, zlikvidoval
podľa protokolu založenom na č.l. 436 spisu dňa 14.07.2003, a to takmer rok po dodaní tovaru, preto
súd na kompenzačnú námietku ohľadom tejto časti pohľadávky za nezaplatenú faktúru č. 1EX/2002 vo
výške 22.616,- PLN neprihliadol a pohľadávku žalobcu v tejto časti považoval za dôvodnú.

24. Faktúra č. 2EX/2002 - CMR zo dňa 13.02.2002, ref. č. 25961/4 vystavená dňa 12.02.2002 na sumu
32.634,- PLN nebola žalovaným zaplatená, rovnako ako nebola zaplatená ani faktúra č. 6EX/2002 -
CMR zo dňa 27.04.2002, ref. č. 25961/7 vystavená dňa 26.04.2002 na sumu 21.388,80 PLN.

25. Žalobca potvrdil, že na faktúru č. 7EX/2002 - CMR zo dňa 16.05.2002, ref. č. 25961/8 vystavenú
dňa 16.05.2002 na sumu 19.901,20 PLN bola žalovaným uhradená suma 9.361,75 PLN, avšak zvyšok
vo výške 10.539,45 PLN zaplatený žalovaným nebol.

26. Prvostupňový súd neprihliadol ani na kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným s poukazom

na jednostranný zápočet zo dňa 10.10.2001 v ktorom započítal pohľadávky žalobcu voči svojim
pohľadávkam z faktúry č. 20/01 vystavenej dňa 31.12.2001 na sumu 945,15 PLN, ktorou žalobca
fakturoval vyššie spomenuté etikety a film, pretože faktúra č. Z1 na sumu 16.706,25 PLN bola na základe
súhlasu žalobcu započítaná na časť faktúry žalobcu č. 3EX/2001 v tejto sume, faktúru č. Z2 na sumu
5.125,- USD žalobca žalovanému uhradil dňa 15.03.2002, čo vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa

30.10.2003, čo v konečnom dôsledku žalovaný vo svojom jednostrannom zápočte zo dňa 10.10.2002
potvrdil. Faktúra č. Z3 vystavená žalovaným na sumu 5.699,96 USD s prepočtom 23.750,59 PLN bola
v priebehu konania započítaná súdom na faktúru č. 2EX/2002 vystavenú na sumu 32.634,- PLN, v
dôsledku čoho žalovaný na úhradu faktúry žalobcu č. 2EX/2002 dlhuje ešte sumu 8.883,41 PLN.

27. Prvostupňový súd neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného, že mu žalobca dlhuje úhradu faktúr
označených ním ako č. Z4 a Z5. Prvostupňový súd zistil, že hodnota faktúry č. Z4 v sume 8.951,- USD
nebola predmetom zápočtu, preto sa ňou ani v konaní nezaoberal. Faktúra č. Z5 na sumu 9.783,64 USD
v prepočte 40.784,91 PLN bola splatná dňa 09.09.2002, pričom ňou žalovaný vyfakturoval žalobcovislužby vykonané na základe Zmluvy o analýze trhu, obchodnej konkurencie a správania sa veriteľov.
Pokiaľ ide o túto faktúru prvostupňový súd mal za to, že nebola vystavená za dodaný tovar, čo v konaní
bolo nesporne zistené, preto dôvod, pre ktorý žalovaný vystavil túto faktúru bol sporný.

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že žalovaný
žalobcovi dlhuje sumu 82.757,21 PLN, preto ho zaviazal na zaplatenie tejto čiastky aj s príslušným
úrokom z omeškania s poukazom na článok 58 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej
kúpe tovaru, pretože žiadna dohoda o splatnosti kúpnej ceny medzi žalobcom a žalovaným uzavretá

nebola. Aj keď si žalobca uplatnil úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka SR, v Poľskej
republike platila do 31.12.2003 právna úprava podľa Občianskeho zákonníka a od 01.01.2004 sú úroky
z omeškania upravené v Poľskej republike Zákonom o termínoch platby v obchodných transakciách,
ktorý sa však aplikuje len na tie obchodné transakcie, ktoré boli uzatvorené pred 01.01.2004 ale dodanie
tovaru alebo služieb nastalo po účinnosti zákona. Keďže v prejednávanej veci bol tovar dodaný do
31.12.2003, je na úroky z omeškania potrebné aplikovať článok 481 a 482 OZ Poľskej republiky,

pričom výška zákonných úrokov bola stanovená Radou ministrov s odkazom na článok 359 § 3 OZ
a ani v jednom prípade neprevýšila výšku úrokov z omeškania žiadaných žalobcom, keď v období od
15.12.2001 do 24.07.2002 bola 20 % a od 25.07.2002 do 31.01.203 bola 16 %. Žalobca si preto uplatnil
nižší úrok, než by mu patril, preto mu prvostupňový súd aj v tejto časti vyhovel.

29. Proti rozsudku č.k. 14Cb/21/2006-1040 zo dňa 16.07.2013 obidve strany podali odvolanie.
O odvolaniach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom
č.k. 43Cob/183/2014-1077 zo dňa 30.10.2014 v spojení s opravnými uzneseniami č.k.
43Cob/183/2014-1093a zo dňa 30.12.2014, č.k. 43Cob/183/2014-1094 zo dňa 21.01.2015 a č.k.
43Cob/183/2014-1125 zo dňa 10.08.2015. Odvolací súd o odvolaniach strán sporu rozhodol tak, že

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 945,15 PLN s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 18.01.2002 do zaplatenia, sumu
22.616,- PLN s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.03.2002 do zaplatenia, sumu 21.388,80 PLN
s 12 % úrokom z omeškania ročne od 26.06.2002 do zaplatenia, sumu 10.539,45 PLN s 12 % úrokom
z omeškania ročne od 16.07.2002 do zaplatenia a sumu 18.384,40 PLN s 12 % úrokom z omeškania

ročne od 10.08.2002 do zaplatenia, spolu vo výške 73.873,80 PLN potvrdil. Vo zvyšnej časti prvej, ako
druhej výrokovej vety o zamietnutí žaloby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúcej časti rozsudku uviedol, že po preskúmaní veci dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj právne správne posúdil, keď návrh
žalobcu na zaplatenie faktúr v tej časti, v ktorej neboli kúpne ceny z jednotlivých v konaní uplatnených

faktúr uhradené žalovaným v plnom rozsahu, a keď tieto pohľadávky nezanikli ani započítaním, vyhovel.
Súd prvej inštancie správne posúdil aj jednostranný zápočet vykonaný žalovaným, ale len v tej časti, v
ktorej mohli na jeho základe vzájomné pohľadávky zaniknúť, pretože započítať platne je možné len tie
pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryjú, existujú a sú splatné, čo sa v konaní žalovanému v celom rozsahu
preukázať nepodarilo.

30. Rozsudok prvoinštančného súdu však vyhodnotil za nesprávny vo zvyšnej časti prvej výrokovej
vety pri ktorej došlo zrejme k opakovanému zápočtu sumy 23.750,59 PLN z faktúry žalovaného č. Z3
na faktúru žalobcu č. 2EX/2002, navyše vykonaného len súdom prvej inštancie, a teda v rozpore so
zákonom,čománespornezanásledoknesprávnerozhodnutieprvoinštančnéhosúduoúhradefaktúryč.

2EX/2002, keď z tejto zaviazal súd žalovaného len na zaplatenie sumy 8.883,41 PLN s príslušenstvom,
namiesto sumy 32.634,- PLN s príslušenstvom. Rovnako vyhodnotil za nesprávne i rozhodnutie
prvoinštančného súdu v druhej výrokovej vete, v ktorej bol zvyšok žalobcom uplatneného nároku
zamietnutý, keď súd bližšie nezdôvodnil zamietnutie tohto nároku v dôsledku čoho bolo rozhodnutie
prvoinštančného súdu v tejto časti nepreskúmateľné. V ďalšom konaní uložil prvoinštančnému súdu

zaoberať sa už len tým, či na strane žalobcu došlo skutočne k vykonaniu zápočtu sumy fakturovanej
žalovaným faktúrou č. Z3 vo výške 23.750,59 PLN voči jeho pohľadávke zaplatenej žalovanému dňa
15.03.2002 v sume 37.235,26 PLN, čo vyplýva z podania žalobcu založeného na č.l. 45 spisu, či sa tak
stalo pred podaním žaloby na súd, aká suma s ním uskutočnenej platby ako zálohy na fazule zaplatenej
žalovanému dňa 15.03.2002 mohla ako nezaplatená zostať predmetom sporu. Ak už k započítaniu

vyššie uvedených pohľadávok došlo, je potrebné o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil z faktúry č. 2EX/2002
nárok na zaplatenie sumy 32.634,- PLN, o tomto nároku opätovne rozhodnúť.31. Po odvolacom konaní žalovaný podal proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.10.2014
č.k. 43Cob/183/2014-1077 v znení opravného uznesenia z 30.12.2014 č.k. 43Cob/183/2014-1093a,
opravného uznesenia z 21.01.2015 č.k. 43Cob/183/2014-1094 a opravného uznesenia z 10.08.2015

č.k. 43Cob/183/2014-1125 dovolanie. O tomto dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp.zn. 5Obdo/28/2016 zo dňa 10.08.2017, keď dovolanie žalovaného odmietol. Žalovaný
v dovolaní v podstate namietal, že súdy nesprávne posúdili podanie žalobcu z 19.06.2006, ktoré bolo
podľa jeho názoru zmenou žaloby a procesne sa s týmto úkonom nijako nevysporiadali. Preskúmaním
dovolací súd dospel k záveru, že v predloženej veci nešlo o kvalitatívnu, kvantitatívnu zmenu žaloby

a ani o zmenu žaloby v skutkovom základe. V prípade podania žalobcu z 19.06.2006 nešlo tak
o zmenu žaloby o pripustení ktorej by bolo potrebné rozhodnúť. Pokiaľ žalovaný v dovolaní ďalej
namietal, že rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, dovolací súd uviedol, že judikatúra
najvyššiehosúduuždávnejšie(viďR111/1998)považovalanepreskúmateľnosťrozhodnutiaza„inúvadu
konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladala. Správnosť takéhoto nazerania na právne dôsledky
nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach

proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R111/1998
(viď napríklad rozhodnutia sp.zn. I.ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).

32. Po druhom odvolacom konaní a po dovolacom konaní prvoinštančný súd ďalej vo veci konal v zmysle
záverov rozsudku odvolacieho súdu a právneho názoru odvolacieho súdu vyslovenom v rozsudku sp.zn.

43Cob/183/2014 zo dňa 30.10.2014.

33. Prvoinštačný súd po odvolacom a dovolacom konaní dáva do pozornosti, že dňom 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky
súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných

ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

34. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Po odvolacom konaní zostal predmetom sporu nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy
46.158,10 PLN s príslušenstvom.

37. Žalobca ústne do zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.11.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie

sumy 39,43 PLN s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 0,10 PLN od 18.01.2002
do zaplatenia, zo sumy 39,33 PLN od 16.03.2002 do zaplatenia. Žalobu v časti o zaplatenie sumy
0,10 PLN s príslušenstvom vzal späť z faktúry č. 3EX/2001 z ktorej v konaní uplatnil nárok na úhradu
sumy 945,25 PLN, právoplatne mu bol doposiaľ prisúdený nárok na 925,15 PLN vo zvyšku netrval na
nároku, žalobu v časti o zaplatenie 39,33 PLN s príslušenstvom vzal späť z nároku na úhradu čiastky

13.524,- PLN z ktorej v konaní uplatnil nárok na úhradu sumy 13.524,- PLN z titulu ním zaplateného
dňa 15.03.2002 žalovanému preddavku na tovar - fazule, ktorý mu žalovaný nedodal v rozsahu ním
uhradeného preddavku. Doposiaľ mu v konaní z tohto nároku nebola prisúdená žiadna čiastka, vo
zvyšku tohto nároku trval na podanej žalobe, keď žiadal prisúdiť čiastku 13.484,67 PLN s príslušenstvom
(13.484,67 PLN + 39,33 PLN = 13.524,- PLN). O sumu 39,33 PLN na tomto nároku vzal žalobu späť

v dôsledku prepočítania kurzu, keďže preddavok na tovar - fazuľu uhradil bankovým prevodom dňa
15.03.2002 v USD.

38. Žalovaný ústne do zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.11.2017 uviedol, že so späťvzatím žaloby v
tejto časti súhlasí.

39. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.40. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

42. Nakoľko žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 39,43 PLN s príslušenstvom, a nakoľko

žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 39,43 PLN s
úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 0,10 PLN od 18.01.2002 do zaplatenia a zo sumy
39,33 PLN od 16.03.2002 do zaplatenia zastavil.

43. Po odvolacom konaní strany sporu nenavrhli na doplnenie žiadne dôkazy.

44. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Nakoľko strany sporu po odvolacom konaní nenavrhli na doplnenie žiadne dôkazy, súd pri svojom

opätovnom rozhodnutí vychádzal z dôkazov, ktoré strany sporu dokladali do odvolacieho konania. Tieto
dôkazy súd nanovo vyhodnotil a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná i čo
do zvyšujúcej časti (po čiastočnom späťvzatí žaloby) o zaplatenie sumy 46.118,67 PLN.

46. Žalobca aj po odvolacom konaní trval na úhrade sumy 32.634,- PLN z titulu kúpnej ceny tovaru,

ktorúžalovanémufakturovalfaktúrouč.2EX/2002CMR-13.02.2002ref.č.25961/4,ktorábolavystavená
žalobcom dňa 12.02.2002 na sumu 32.634,- PLN. Z tejto faktúry mu žalovaný neuhradil žiadnu sumu.
Tovar podľa predmetnej faktúry žalovanému dodal, čo žalovaný nerozporoval.

47. Žalovaný ani po odvolacom konaní neuznal nárok žalobcu na úhradu faktúry č. 2EX/2002 vystavenej

na čiastku 32.634,- PLN. Dodávku tovaru, ani cenu tovaru v zmysle tejto faktúry nenamietal. Bol tak
povinný v konaní preukázať úhradu tejto faktúry. Do druhého odvolacieho konania žalovaný prezentoval,
že k úhrade tejto faktúry došlo jeho jednostranným zápočtom zo dňa 10.10.2002.

48. Z jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 10.10.2002 (č.l. 341) vyplýva, že žalovaný si ním

započítal svoje pohľadávky voči žalobcovi z titulu faktúr č. 20/01 splatnej dňa 31.01.2002 v sume 945,15
PLN, č. Z1 splatnej dňa 16.03.2002 v sume 16.706,25 PLN, č. Z3 splatnej dňa 18.08.2002 v sume
23.761,34 PLN (5.699,96 USD), č. Z5 splatnej dňa 09.09.2002 v sume 40.784,91 PLN (9.783,64 USD)
spoluvcelkovejsume82.197,65PLNnapohľadávkyžalobcuvočižalovanémuztitulufaktúrč.3EX/2001
splatnej dňa 17.01.2002 v sume 17.651,40 PLN, č. 2EX/2002 splatnej dňa 13.04.2002 v sume 32.634,-

PLN, 6EX/2002 splatnej dňa 25.06.2002 v sume 21.388,80 PLN, č. 7EX/2002 splatnej dňa 15.07.2002
v sume 10.523,45 PLN, spolu v celkovej sume 82.197,65 PLN.

49. Žalobca spochybnil tento zápočet. Poprel nárok žalovaného na úhradu pohľadávok z titulu faktúr
č. 20/01 na sumu 945,15 PLN splatnej dňa 31.01.2002, ktorou žalovaný žalobcovi fakturoval etikety a

film (č.l. 497), č. Z3 splatnej dňa 18.08.2002 na sumu 23.750,59 PLN (5.699,96 USD), ktorou žalovaný
žalobcovi fakturoval dodávku fazule (č.l. 406) a č. Z5 splatnej dňa 09.09.2002 na sumu 40.784,91 PLN
(9.783,64 USD), podkladom ktorej mali byť služby poskytnuté žalovaným žalobcovi podľa Zmluvy o
analýze trhu (č.l. 502). Uznal len nárok žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu faktúry č. Z1 splatnej
dňa 16.03.2002 na sumu 16.706,25 PLN, ktorá bola tovarovou faktúrou (č.l. 493). Poprel síce doručenie

jednostranného zápočtu zo dňa 101.10.2002 ale po oboznámení sa s obranou žalovaného v konaní,
súhlasil so zápočtom tejto faktúry na jeho neuhradenú faktúru vystavenú pre žalovaného č. 3EX/2001.
Po tomto zápočte mu žalovaný dlhoval na túto faktúru už len čiastku 945,15 PLN.

50. Odvolací súd k tomuto popretiu žalobcu vo svojom rozhodnutí sp.zn. 43Cob/183/2014 zo dňa

30.10.2014 zaujal právny názor, že vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci si právo na zaplatenie
pohľadávok uplatnil žalobca, a nie žalovaný, je nutné na započítaciu námietku žalovaného nahliadať
len ako na jeho obranu v konaní. Preto sú námietky žalovaného týkajúce sa jednostranného zápočtu
vykonaného ním dňa 10.10.2002 v tej časti, v ktorej ich žalobca neakceptoval, právne irelevantné.Právnu relevanciu by mali len v tom prípade, keby bol žalovaný v konaní preukázal, že mu nárok na
zaplatenie pohľadávok vznikol. Nakoľko žalovaný nepreukázal nárok na úhradu faktúr č. 20/01, č. Z5,
potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu v časti, v ktorej priznal nárok žalobcovi voči žalovanému na

úhradu zvyšujúcej časti faktúry č. 3EX/2001 v sume 945,15 PLN, faktúry č. 6EX/2002 v sume 21.388,80
PLN, úhradu zvyšujúcej časti faktúry č. 7EX/2002 v sume 10.539,45 PLN.

51. Okrem vyššie uvedeného žalobcovi bol priznaný nárok (právoplatne) i na úhradu faktúry č. 9EX/2002
v sume 18.384,40 PLN (na túto nebola započítaná žiadna suma, na túto žalovaný nežiadal započítať

žiadnu sumu) a na úhradu zvyšujúcej časti faktúry č. 1EX/2002 v sume 22.616,- PLN (na túto sumu
nebol akceptovaný zápočet žalovaného titulom reklamačného konania k dodaciemu listu č. RP 27 zo
dňa 02.09.2002).

52. Odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu, že sám vykonal zápočet na faktúru žalobcu č. 2EX/2002
vystavenú na sumu 32.634,- PLN s faktúrou žalovaného č. Z3 vystavenou na sumu 23.750,59 PLN

(5.699,96 USD).

53. V konaní žalobca namietal jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 10.10.2002 i v časti započítania
tejto faktúry žalovaného č. Z3, a preto prvoinštančný súd mal na započítaciu námietku žalovaného
nahliadať len ako na obranu, kedy žalovaný mal povinnosť procesne preukázať, že mu nárok na úhradu

faktúry č. Z3 vznikol.

54. Žalobca, a to aj do odvolacieho konania nenamietal dôvodnosť vystavenia tejto faktúry žalovaným č.
Z3.Išlootovarovúfaktúru,ktoroumužalovanýfakturovalkúpnucenuzadodávkufazulevsume5.699,96
USD (23.750,59 PLN). Faktúra je zo dňa 19.07.2002, splatná dňa 18.08.2002. Tieto skutočnosti potvrdil

i po odvolacom konaní. Neuznal však nárok žalovaného na úhradu tejto faktúry, pretože žalovanému
na túto faktúru plnil preddavkovo jej úhradou. V konaní nešlo o novú žalobcom tvrdenú skutočnosť, tak
ako namietal žalovaný po odvolacom konaní, lebo táto skutočnosť bola žalobcom tvrdená už aj pred
odvolacím konaním.

55. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 15.03.2002 uhradil žalobca žalovanému „predplatné“
na fazuľu vo výške 8.951,50 USD v prepočte 37.235,26 PLN, o čom predložil žalobca bankový
výpis (č.l. 102), ktorý žalovaný nerozporoval. Nakoľko žalobca na faktúru žalovaného č. Z3 plnil
preddavkovo, žalovaný nepreukázal nárok na úhradu tejto faktúry. Preto na jeho započítaciu námietku,
či už poukazovaním na jednostranný zápočet zo dňa 10.10.2002, a opakovanú naposledy v konaní dňa

23.11.2017nebolomožnéakonaobranuprihliadnuť.Tátonámietkabymalaprávnurelevanciulenvtedy,
keby žalovaný preukázal nárok na úhradu faktúry č. Z3. Žalovaný tento nárok nepreukázal, keďže bol
to práve žalobca, ktorý preukázal úhradu tejto faktúry preddavkovo. O tom, že žalobca v konaní túto
námietku uplatnil, a teda si počas konania právnym platným úkonom vykonal tento zápočet predložil
dôkaz (č.l. 411), ktorým je list zo dňa 16.02.2006, v ktorom uvádza, že svoju platbu zo dňa 15.03.2002

identifikovanú ako predplatné na fazule v sume 37.235,26 PLN určuje a započítava v čiastke 23.750,59
PLN na úhradu faktúry č. Z3, pričom zvyšujúca suma z čiastky 37.235,26 PLN t.j. suma 13.524,- PLN
je predplatným na fazuľu. Žalovaný žiadnym dôkazom v konaní nevyvrátil tieto skutočnosti tvrdené a
preukázané žalobcom, nepredložil žiadne dôkazy o inom zaúčtovaní platby zo dňa 15.03.2002.

56. V súvislosti s platbou zo dňa 15.03.2002 žalobca v konaní uplatnil i nárok na zaplatenie sumy
13.484,67 PLN (pôvodne 13.524,- PLN), ktorú sumu uhradil žalovanému v rámci platby 37.235,26 PLN.
Túto sumu žalovanému uhradil ako preddavok na fazuľu (č.l. 102, 411). Nakoľko žalovaný mu však tovar
- fazuľu na ktorú poskytol preddavok nedodal, žiadal túto sumu vrátiť.

57. Tento nárok žalobcu po odvolacom konaní súd vyhodnotil tiež za opodstatnený. Žalobca v konaní
preukázal túto platbu i účel tejto platby (č.l. 102,411). Žalovaný bol tak v konaní povinný preukázať,
na akú dodávateľskú faktúru túto platbu zúčtoval. Túto skutočnosť nepreukázal, keď neuniesol v tomto
dôkazné bremeno. Preto túto čiastku prijal bezdôvodne a titulom bezdôvodného obohatenia ju musí
žalobcovi vydať. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel i v časti o zaplatenie sumy 13.484,67 PLN (po

čiastočnom späťvzatí o zaplatenie sumy 39,33 PLN).

58. Opätovnú námietku premlčania vznesenú žalovaným po odvolacom konaní, hoci ju prvoinštančný
súd, ako i odvolací súd vyhodnotili ako nedôvodnú, súd opätovne vyhodnotil za nedôvodnú.59. Žaloba bola žalobcom podaná na súde faxom dňa 30.12.2005, doplnená bola predložením originálu
dňa 02.01.2006, teda v zákonnej 3-dňovej lehote, tak ako to vyplývalo z ustanovenia § 42 ods. 1 vtedy

platného OSP. Žalobca tak účinne podal žalobu na súde dňa 30.12.2005. V prípade faktúry č. 2EX/2002
splatnej dňa 13.04.2002 začala plynúť premlčacia doba 14.04.2002 a márne by uplynula dňa 14.04.2006
a v prípade preddavku na fazule - platby zo dňa 15.03.2002 začala plynúť dňa 16.03.2002 a márne by
uplynula dňa 16.03.2006. Právo žalobcu bolo v obidvoch prípadoch uplatnené v 4-ročnej premlčacej
dobe ustanovenej Dohovorom o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru, ktorá je 4-ročná tak ako to

vyplýva z článku 8 a z článku 9 v spojení s článkom 28 tohto dohovoru. Opätovná námietka premlčania
nebola tak žalovaným vznesená dôvodne.

60. Napokon nebola dôvodná námietka žalovaného ani v tom, že suma 13.484,67 PLN (pôvodne
uplatnená v čiastke 13.524,- PLN) nebola uplatnená v žalobe v sume 120.031,90 PLN. Že v tejto sume
bola uplatnená žalobcom v žalobe svedčí podanie žalobcu zo dňa 14.06.2016 (č.l. 70-20), v ktorom

žalobca doplnil žalobu špecifikáciou žalobného návrhu v rámci ktorej uplatnil nárok i na zaplatenie sumy
13.524,- PLN zahrnutej do sumy 120.031,90 PLN, pričom na túto sumu bol vydaný súdom i platobný
rozkaz.

61. Ešte sa bolo v konaní potrebné prvoinštančným súdom zaoberať i procesným návrhom žalobcu v

rámci odvolania zo dňa 05.08.2013 (č.l. 1063-1064), v ktorom navrhol zmenu žaloby ešte podľa § 95
OSP v časti žalovaného príslušenstva (kvantitatívne rozšírenie ohľadne úrokov z omeškania zo sumy
37.235,26 PLN vo výške 12 % ročne od 15.08.2009 do zaplatenia). Na tomto procesnom návrhu po
odvolacom konaní žalobca netrval, nežiadal o ňom rozhodnúť. Preto súd žalobu po odvolacom konaní
posúdil ako pôvodnú a konanie o zmenenej žalobe zastavil.

62. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 46.118,67 PLN (13.484,67 PLN +
32.634,- PLN), preto žalobca má nárok voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
12,5 % ročne zo sumy 13.484,67 PLN od 16.03.2002 do zaplatenia (platba bola dňa 15.03.2002) a
vo výške 12 % ročne zo sumy 32.634,- PLN od 14.04.2002 do zaplatenia (faktúra bola splatná dňa

13.04.2002), tak ako žiadal pôvodnou žalobou priznať.

63. V súdnej veci obchodno-záväzkový vzťah vznikol medzi stranami do 31.12.2003, rovnako aj
obchodné transakcie boli uzatvorené pred týmto dátumom, preto na úroky z omeškania v súdenej
veci treba aplikovať článok 359, 366, 481 a 482 Občianskeho zákonníka Poľskej republiky, keď čo

sa týka výšky zákonných úrokov, keďže nebola preukázaná dohoda o výške úrokov z omeškania v
prípade omeškania žalovaného, tieto boli stanovené Radou ministrov cestou nariadenia s odkazom na
článok 359 § 3 Občianskeho zákonníka. Ich výška v posudzovanom období neprevýšila výšku úrokov
z omeškania žiadaných žalobcom žalobou, keď v období od 15.12.2001 do 24.07.2002 táto bola 20 %
(č.l. 322 spisu). Potom žalobca podal žalobu dôvodne i v časti o zaplatenie úrokov z omeškania.

64. O trovách celého prvoinštančného konania a o trovách druhoinštančného (odvolacieho) konania
vedenéhoKrajskýmsúdomvBanskejBystricipodsp.zn.43Cob/183/2014súdrozhodolpodľa§255ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
malvrámciprvoinštančnéhokonaniaaoznačenéhoodvolaciehokonaniaplnýúspech(späťvzatiežaloby

je percentuálne tak nízke oproti priznanej pohľadávke, že pomer v % nebolo možné vyčísliť), preto
má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného a označeného odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %.

65. Osobitne súd rozhodol o nároku strán sporu na trovy, resp. na náhradu trov druhoinštančného

(odvolacieho) konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 43Cob/358/2010.
Ohľadne náhrady trov tohto druhoinštančného (odvolacieho) konania súd rozhodol tak, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov tohto druhoinštančného (odvolacieho) konania sp.zn.
43Cob/358/2010, pretože v tomto odvolacom konaní bol zrušený prvý rozsudok prvoinštančného súdu
jedine z dôvodu absencie nedostatočného právneho posúdenia nároku, keď odkaz a aplikácia Dohovoru

OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru pre daný prípad podľa záverov odvolacieho súdu nebola
dostačujúca, iné vady rozhodnutia prvoinštančného súdu neboli odvolacím súdom vytknuté. Preto súd
mal za to, že je spravodlivé aby trovy tohto odvolacieho konania si znášala každá zo strán sporu sama,
keďže žiadna zo strán sporu nebola v tomto odvolacom konaní úspešná v dôsledku námietok podanýchv rámci svojich odvolaní. Na toto druhoinštančné konanie ohľadne trov súd potom aplikoval ustanovenie
§ 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov tohto druhoinštančného konania
právo.

66. Napokon súd rozhodol aj o nároku štátu voči stranám sporu na náhradu trov konania, ktoré štát
za strany sporu v konaní znášal. O týchto trovách konania štátu rozhodol súd tak, že štát má voči
žalobcovi nárok na náhradu preddavkovaných trov priznaných uznesením sp.zn. 14Cb/21/2006-479 zo
dňa 15.07.2008 v rozsahu 100 %. Týmto uznesením štát preddavkovo znášal trovy účasti prekladateľky

a tlmočníčky MVDr. Anny Majlingovej na pojednávaní dňa 17.06.2008, a to v čiastke 100,- Sk (3,32
Eur). Na tomto pojednávaní malo dôjsť k výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý sa však na toto
pojednávanieneustanovilzpracovnýchdôvodov,ktorévšaknebolivkonanínáslednepreukázané.Preto
z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu na tomto pojednávaní nedošlo, trovy konania v súvislosti s
účasťou predkladateľky a tlmočníčky na tomto pojednávaní vznikli a hradil ich štát v sume 100,- Sk (3,32
Eur). Ide o trovy konania, ktorých vznik bezdôvodne zavinil žalobca, preto súd rozhodol, že štát má nárok

voči žalobcovi na náhradu týchto trov konania v rozsahu 100 %.

67. Súd rozhodol aj o nároku štátu na náhradu preddavkovaných trov priznaných uznesením sp.zn.
14Cb/21/2006-508 zo dňa 14.08.2008 a sp.zn. 14Cb/21/2006-582 zo dňa 11.09.2008 voči žalovanému
v rozsahu 100 %. Tieto trovy štát hradil v súvislosti s účasťou a s vypočutím svedka (predvolanie a

svedočné) Edwarda Celejewskeho. Tieto trovy podľa uznesenia sp.zn. 14Cb/21/2006-508 predstavovali
čiastku 1.360,- Sk (45,14 Eur) a spočívali v preklade predvolania pre svedka a podľa uznesenia sp.zn.
14Cb/21/2006-582 predstavovali sumu 2.450,- Sk (81,33 Eur) a boli spojené s nákladmi na svedočné
pre svedka. Žalovaný v konaní bol neúspešný a preto podľa zásady úspechu a neúspechu v konaní je
povinný nahradiť tieto trovy konania štátu v rozsahu 100 %.

68. Na záver súd dodáva, že v konaní vznikli aj ďalšie trovy konania štátu v súvislosti s nákladmi na
prekladateľské a tlmočnícke úkony (č.l. 327, č.l. 554, č.l. 596, č.l. 731 a č.l. 764), spolu v čiastke 2.927,57
Eur, keď vzhľadom k tomu, že tieto trovy vznikli na prekladateľských úkonoch za účelom prekladu
poľských hmotnoprávnych noriem, ktorých obsah konajúci súd nepoznal, pretože išlo o cudzie hmotné

právo, ktorého však aplikácia bola pre právne posúdenie veci nevyhnutná, mal za to, že je spravodlivé,
aby týmito trovami neboli zaťažené strany sporu a preto rozhodol, že tieto trovy bude znášať sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).