Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112220819
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2112220819.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: C. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D. XXX/XX, N., zastúpený: prom. práv. Iveta Orlíková, advokátka,
Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, zastúpený: JUDr.
Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti označenej ako II. alternatíva petitz a s t a v u j e .

II. U r č u j e s a , že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X - U. o výmere XXX

m2, parcela registra „. v k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X, v súlade s Z. plánom č. XXX/
XXXX, vyhotoveným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX,
ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. U r č u j e s a , že nehnuteľnosť - pozemok parc.č. XX/X - U. o výmere XXX m2, parcela registra „.,
v k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X patrí do dedičstva po zomrelom X. D., narodenom
dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v súlade s Z. plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným X..

O. H. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, ktorý geometrický plán tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2012, pôvodne
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalobca určený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, vedenej pod parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcela registra „.
nachádzajúcej sa v k.ú. K., v podiele X/X a žalovaný by bol určený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXX, vedenej pod parc.č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela
registra„.nachádzajúcejsavk.ú.K.,vpodieleX/X,spovinnosťoužalovanéhozaplatiťžalobcovináhradu
trov konania.

2. Uznesením č.k. 12C/65/2012-100 zo dňa 07.01.2014 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
07.04.2015 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že v zmysle poslednej zmeny
žaloby ďalej rozhodoval o nasledovnom petite:

"I. alternatíva petitu:
Súd určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica a p. X. D.,
nar. XX.XX.XXXX, ku dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica knehnuteľnosti vedenej pod parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcela registra ". nachádzajúcej sa
v k.ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny.
Súd určuje, že p. N. D., nar.XX.X.XXXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pod parc. č.

XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela registra "., nachádzajúcej sa v k.ú. K., v
spoluvlastníckom podiele X/X, vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T.,
odbor katastrálny.
alebo
II. alternatíva petitu:

I. určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica a p. X. D.,
nar. XX.XX.XXXX, ku dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica, k
nehnuteľnosti vedenej na parc. č. XX/X -. vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX m2,
parcely registra ". s. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX/X, k. ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri
nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia (trovy
právneho zastúpenia budú vyčíslené v súlade s priebehom konania)."

3. Rozsudkom č.k. 12C/65/2012-204 zo dňa 04.06.2015 tunajší súd rozhodol vo veci samej tak, že určil,

že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-ica a X. D., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý
XX.XX.XXXX, bol dňu svojej smrti vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-ica k nehnuteľnosti vedenej
V. úradom T. - katastrálnym odborom, pre okres T., obec K., katastrálne územie K., zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „. pod parcelným číslom XX/X - U. vo výmere XXXmX a určil,
že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej V. úradom T. - katastrálnym odborom, pre

okres T., obec K., katastrálne územie K., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „.
pod parcelným číslom XX/X - U. o výmere XXX m2 a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania
voči žalovanému.

4. Uvedený rozsudok bol na základe odvolania podaného žalovaným zrušený uznesením Krajského

súdu v Trnave č.k. 26Co/560/2015-228 zo dňa 18.10.2016 a vec bola súdu prvej inštancie vrátená
na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že žalobca bol povinný určite a
jednoznačne uviesť, ako žiada v konaní rozhodnúť a v prípade, že sa domáha určenia vlastníctva
nehnuteľností, ktorých výmery sú iné ako výmery uvedené v liste vlastníctva, bol povinný pripojiť ku
svojej žalobe geometrický plán, ktorý by bol v prípade vyhovenia jeho žalobe súčasťou rozsudku. V

uvedenomuzneseníodvolacísúduložilsúduprvejinštancievyzvaťžalobcunadoplneniežalobyvtakom
rozsahu, aby bol petit vykonateľný, v prípade zotrvania žalobcom na ním uvádzanom „alternatívnom
petite“, keďže sa nejedná o alternatívny ani eventuálny petit, ale o dva samostatné petity, rozhodnúť o
celom predmete konania. Odvolací súd v uvedenom uznesení dospel k záveru, že v danej veci nebola
podaná kvalifikovaná úplná žaloba, keď nespĺňala zákonom stanovené náležitosti v čase podania žaloby

a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravené v § 79 O.s.p. a nespĺňa ani náležitosti stanovené
§ 132 ods. 1, 2 a 3 C.s.p..

5. Uznesením č.k. 12C/65/2012-234 zo dňa 20.01.2017 tunajší súd vyzval žalobcu, aby svoju žalobu
zo dňa 11.10.2012, doručenú súdu dňa 12.10.2012, v spojení s jej zmenou pripustenou uznesením

vyhláseným na pojednávaní dňa 07.04.2015, doplnil a odstránil jej vady, a to tak, že uvedie presný, určitý
a vykonateľný žalobný petit, z ktorého bude zrejmé, ako má súd rozhodnúť a pripojí dôkazy, ktorých
povaha to pripúšťa.

6.Žalobcadoručilsúdudňa10.03.2017podaniezodňa08.03.2017,vktoromodstránilvadypetitužaloby

tak, že špecifikoval, že požaduje rozhodnúť petitom:
I. Súd určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pod parc.č. XX/X - U.
vo výmere XXX m2, parcela registra „., k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele X-ica, v súlade s Z. plánom
č. XXX/XXXX, vyhotoveným X.. O. H., dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX X..
O. H., na obnovenie pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/X a časti parcely s parc.č. XX/X.

II. Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená pod parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcela registra „., k.ú.
K., v spoluvlastníckom podiele X-ica, patrí do dedičstva po zomrelom p. X. D., nar. XX.XX.M., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX, v súlade s Z. plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným X.. O. H., dňa XX.XX.XXXX,autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX X.. O. H., na obnovenie pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/
X a časti parcely s parc.č. XX/X.
III. V zostávajúcej časti žaloby sa konanie zastavuje.

IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania prvej inštancie.

7. K uvedenému odseku 6. súd poznamenáva, že na základe podania žalobcu zo dňa 08.03.2017
nerozhodoval o zmene petitu žaloby, nakoľko v časti I. a II. nešlo o zmenu petitu, ale o odstránenie vady
petitu v zmysle pokynu odvolacieho súdu.

8.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti označenej ako II. alternatíva petitu (t.j.

konkrétne v časti o určenie, že p. C. nar. XX.XX.XXXX., je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2-
vica k nehnuteľnosti vedenej na parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX mX,. parc. č. XX/X -. U. vo výmere
XXX m2, parcely registra ". a I. s. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX/X, k. ú. K., vpísanej na LV č.
XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny a p. X. D., nar. XX.XX.XXXX, ku
dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica, k nehnuteľnosti vedenej

na parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcely registra ".
a I. s. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX/X, k. ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností
vedenom V. úradom T., odbor katastrálny) vo výroku I. zastavil, keď žalobca v tejto časti v podaní zo dňa
XX.XX.XXXX (označené ako III.) zobral žalobu späť, pričom žalovaný s uvedeným nevyjadril nesúhlas
z vážnych dôvodov.

13. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola C. notárstvom spísaná J. zmluva
formou R. zápisnice č. NZ XXX/XX, N XXX/XX, ktorou žalobca ako podielový spoluvlastník v podiele
1-ica spolu s podielovým spoluvlastníkom X. D., nar. XX.XX.XXXX, jeho bratom, ktorý vlastnil rovnaký
podiel l/X-ica, odpredal žalovanému nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX ako parc.č. XX/X - A. č.

XX O. vo výmere XXX m2 podľa A 1/a. Preverovaním v archíve Okresného súdu T. bolo zistené, že
informácie ohľadne výmery parc.č. XX/X poskytla notárovi I. geodézie a kartografie dňa XX.XX.XXXX,
kde sa uvádza, že parc.č. XX/X (dom, dvor) má výmeru XXX m2. Notár pri spisovaní notárskej zápisnice
ako aj znalec pri určovaní ceny predávanej nehnuteľnosti postupoval v súlade s dokladmi predloženými
strediskom geodézie. Preverovaním na I. katastra nehnuteľností v T. bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX

zo strany Geodézie n.p. T. po predložení uvedenej Kúpnej zmluvy na zápis, bola zaslaná na Štátne
notárstvo výzva s oznámením, že Kúpnu zmluvu R I XXX/XX vracajú z dôvodu, že parc.č. XX/X dom
č. XX a dvor zapísaná v LV č. XXX má podľa evidencie výmeru XXX m2, a nie ako je uvedené v J.
zmluve výmeru XXX m2, preto žiadajú výmeru opraviť, pričom LV č. XXX so správnym určením výmery
parc.c. XX/X sa pripájal. Táto zásielka zo strany Z. n.p. T. sa však v spisovej agende Okresného súdu

T. nenachádza, nebola doručená ani zmluvným stranám, a preto nemohlo dôjsť k žiadnej oprave či
už formou dodatku k notárskej zápisnici alebo akéhokoľvek iného písomného prejavu vôle zo strany
zmluvných strán. Podľa existujúcej spisovej agendy I. katastra T. bolo zistené, že bol vyhotovený
dňa XX.XX.XXXX geometrický plán č. XXX-XXX-X/XX a bol schválený dňa XX.XX.XXXX I. geodézie a
kartografie v D., stredisko geodézie v Trnave, ktorým sa dával do súladu stav reálny so stavom právnym

založený uvedenou notárskou zápisnicou. Na základe takto vypracovaného geometrického plánu sa
odčlenila z výmery parc.č. XX/X - záhrady (ktorú vlastnili žalobca a jeho brat ako podieloví spoluvlastníci)
jej časť vo výmere XXX mX a tá sa pričlenila k parc.č. XX/X (ktorá bola predmetom predaja), čím parcela
XX/X oficiálne nadobudla výmeru XXX m2 v súlade s obsahom Kúpnej zmluvy. Tento geometrický plánbolschválenýI.katastradňaXX.XX.XXXX,atobezsúhlasužalobcuajehobrata.Ďalejžalobcapoukázal
na to, že I. katastra T. ako správny orgán schválila tento geometrický plán, pričom sa ním však odoberala
výmera z druhu pozemku - záhrada a pričlenila sa k druhu pozemku - U., čo je nesprávny postup zo

strany správneho orgánu. Na základe uvedenej J. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca a jeho brat
mali vôľu odpredať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. K., vedenú pod parc.č. XX/X dom. s.č. XX
O. pričom výmera pre nich nebola podstatná, za uvedenie výmery zodpovedal správny orgán - Z. n.p.
T. dnes I. katastra T., ktorý viedol evidenciu nehnuteľností. Podľa žalobcu je nesporné, že žalobca a
jeho brat chceli odpredať parc.č. XX/X - dom s.č. XX a dvor, žalovanému, a to len vo výmere, ktorú

mohli vlastniť. V žiadnom prípade nemali vôľu odpredať žalovanému časť z parc.č. XX/X - U. vo výmere
XXX . m2, ktorú v čase spísania Kúpnej zmluvy vlastnili v pôvodnej výmere XXXX m2. Vzhľadom k
tomu, že neprišlo k vyhotoveniu žiadneho písomného Dodatku k Notárskej zápisnici do dnešného dňa,
nie je možné formou vyhotovenia GP bez súhlasu dotknutých strán zosúladiť právny a reálny stav a
odobrať vlastníkovi nehnuteľnosti časť jeho nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom predaja a kúpy. Na
základe vyššie uvedeného sa žalobca prostredníctvom svojho advokáta obrátil listom na I. katastra T. so

žiadosťou o vykonanie opravy ohľadne výmery parc.č. XX/X - U. z ktorej bola neoprávnene odčlenená
časť vo výmere XXX m2. I. katastra T. vydala dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, ktorým návrh žalobcu na
opravu chyby v katastrálnom operáte v k.ú. K., zamietla. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia
uvádza, že vzniknutú situáciu môžu strany riešiť dohodou alebo súdnou cestou - žalobou o určenie
vlastníctva spornej časti. Na osobnom stretnutí žalovaného a právneho zástupcu žalobcu žalovaný

nemal záujem riešiť vlastnícke vzťahy, trval na tom, že kúpil parc.č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2, tak ako je uvedené v Kúpnej zmluve a za toto aj zaplatil. Podľa jeho vyjadrenia nevie,
kto dal vyhotoviť GP, ale súhlasil s ním. Žalovaný sa bránil, že oprávnene užíva nehnuteľnosť parc.č. XX/
X vo výmere XXX m2 a domáha sa jej oprávneného vydržania. Podľa názoru žalobca žalovaný vedel, že
došlo k určeniu nesprávnej výmery nehnuteľnosti, a tak o jeho dobromyseľnosti nemožno hovoriť. Dôkaz

o tom, že vedel o nesprávnej výmere nadobudnutej nehnuteľnosti a o vyhotovení GP, je ním pripravené
potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré predložil žalobcovi. Toto prehlásenie žalobcu potom predložil I.
katastraT.akosúčasťkvyhotovenémuGP.Obsahomtohtopotvrdeniavšakniejesúhlasžalobcuktomu,
že súhlasí s tým, aby sa GP odčlenila výmera XXX m2 z jeho vlastníctva z inej parcely. Obsahom tohto
potvrdenia je len prehlásenie, že žalobca nemá žiadne nároky v súvislosti s vyporiadaním predaného

majetku, tým mal na mysli majetku, ktorý odpredal. Rovnako musí dať žalobca do pozornosti, že bol
len podielovým spoluvlastníkom nielen parc.č. XX/X, ktorá bola predmetom predaja a kúpy v súlade
s uvedenou Notárskou zápisnicou, ale aj parc.č. XX/X - záhrady vo výmere XXXX m2. Podľa názoru
žalobcu toto prehlásenie je irelevantné z hľadiska právneho a vykonania zápisu v katastri nehnuteľností,
ktorým došlo k zmene vlastníctva na strane žalobcu ohľadne parc.č. XX/X - U. vo výmere XXXX m2,

k.ú. K.. Žalobca ďalej uviedol, že doteraz od žalovaného neobdržal celú kúpnu cenu, kúpna cena bola
vo výške XX.XXX,- Kčs, vyplatená bola iba v sume XX.XXX,- Kčs.

14. Opravu žaloby odôvodnil žalobca tým, že v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave žalobca
dal vypracovať geometrický plán č. XXX/XXXX, vyhotovený X.. O. H., autorizačne overeným X.. O. H.,

zo dňa XX.XX.XXXX, pre k.ú. K., na obnovu pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/X a časti parcely s
parc.č. XX/X. V súlade s týmto Z. plánom č. XXX/XXXX bola novovytvorená parc.č. XX/X - U. vo výmere
XXXmX, ktorá ako diel č.2 bola odčlenená z dnes existujúcej parcely s parc.č. XX/X - U.. vo výmere
XXX m2, pričom parcela č. XX/X - U. zostala vo výmere XXX m2. Na základe takto vypracovaného
geometrického plánu sa má obnoviť evidovaný stav na LV č. XXX, a v súlade s takto obnoveným stavom

by mal vlastniť žalovaný pozemok s parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX mX a parc.č. XX/X - U. vo výmere
XXX m2 (sčítaním výmer uvedených parciel 199 m2 + 149 m2 = XXX m2, čo predstavuje obnovenie
stavu evidovaného na LV č. XXX ohľadne pôvodnej správnej výmery pozemku s parc.č. XX/X - dom,
dvor vo výmere XXX mX k dátumu spísania R. zápisnice č. NZ 792/82, N 825/82 a ku dňu vyhotovenia
Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX) a obnovenie časti parc.č.

XX/X (pôvodne vedená ako druh pozemku - U. v celej výmere), z ktorej na základe Geometrického plánu
č. XXX-XXX-X/XX bola neoprávnene odčlenená časť výmery XXX m2 a pričlenená tak do parc.č. XX/X
a došlo k zmene druhu pozemku na zastavanú plochu a nádvoria, a to tak, že dnes bola novovytvorená
parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX mX (ako diel č.2 odčlenený z parc.č. XX/X). Vzhľadom k tomu, že
v rámci konania bola vykonaná i obhliadka zo strany konajúceho súdu spornej nehnuteľnosti priamo

na mieste a jasne bolo vidieť, že časť neoprávnene odčlenenej výmery XXX mX z parc.č. XX/X ku dňu
vyhotovenia Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, sa využívala a
využíva doteraz ako záhrada, a preto je možné obnoviť stav časti parc.č. XX/X vytvorením novej parcelys parc.č. XX/X ako druh pozemku - U. V súlade s vypracovaným a predloženým Z. plánom č. XXX/XXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, preto žalobca upravil petit žaloby.

15. V konaní sa ďalej žalobca vyjadril v tom zmysle, že žalovaný do dňa XX.XX.XXXX, t.j. do schválenia
GP č. XXX-XXX-X/XX zo strany I. geodézie a kartografie v T., nemal zapísané žiadne vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na liste vlastníctva, ktoré mal nadobudnúť podľa R. zápisnice NZ XXX/XX, R a až po
zápise tohto GP (pričom nevieme kto ho dal vyhotoviť, kto podal návrh na jeho zápis, nie je žiaden
súhlas vlastníkov k odčleneniu výmery z parc.č. XX/X) mu bol založený list vlastníctva F. Na základe

tejto skutočnosti nemohol byť žalovaný dobromyseľný, pretože jeho vlastnícke právo na základe R.
zápisnice č. NZ XXX/XX, N XXX/XX, nebolo zapísané viac ako 6 rokov. Preto žalobca popiera tvrdenia
žalovaného, že bol dobromyseľný od momentu uzavretia Kúpnej zmluvy formou Notárskej zápisnice,
pretože nemal založený žiaden list vlastníctva, ktorý by bol deklaroval jeho vlastnícke právo k parc.č.
XX/X- zast.plochy a nádvoria vo výmere XXX m2. Žalovaný až do momentu vyhotovenia a overenia
geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX zo strany I. geodézie a kartografie v T. dňa XX.XX.XXXX nemal

na liste vlastníctva zapísané žiadne vlastnícke právo v súlade s uzavretou kúpnou zmluvou spísanou
notárskou zápisnicou. Takže veľmi dobre vedel, že pri uzatváraní právneho úkonu došlo k zrejmej chybe
ohľadne uvedenia výmery predávanej parcely, a to zo strany správneho orgánu. Žalovaný vedel, že
správny orgán nesprávne uviedol výmeru parc.č. XX/X a musel vedieť, že správny orgán o tom poučil
súd a žiadal vyhotoviť dodatok k spísanej notárskej zápisnici. Podľa názoru žalobcu tým nemohol byť v

dobrej viere, že jeho vlastnícke právo je usporiadané a je vlastníkom i odčlenenej časti výmery XXXmX
z parc.č. XX/l-U. Vyhotovenie GP je dôkazom o tom, že vedel o nezrovnalosti ohľadne výmery parc.č.
XX/X, ktorá bola predmetom predaja a kúpy. Potvrdila to i výpoveď svedka X. Z., ktorý uviedol, že
stránky si dávali vyhotovovať GP a nie z úradnej moci správny orgán, a položme si otázku, kto mal
záujem na tom, aby mal zapísané vlastnícke právo k parc.č. XX/X - A. s.č. XX a dvor vo výmere XXX.

m2, určite nie predávajúci - žalobca, ale kupujúci - žalovaný. Rovnako je potrebné poukázať na to, že
kúpna zmluva ohľadne prevodu nehnuteľností - časti pozemku, ktorý ešte nie je identifikovaný v katastri
nehnuteľností, je určitá len vtedy, ak táto časť pozemku je označená na pripojenom geometrickom
pláne, potvrdenom katastrálnym úradom, ktorý musí tvoriť s ňou jedinú listinu. Žalobca je toho názoru,
že ak bola kúpna zmluva spisovaná vo forme notárskej zápisnice, potom zákonnej požiadavke, aby

zmluvné prejavy účastníkov boli na tej istej listine, zodpovedá pokračovanie v notárskej zápisnici. V
danom prípade žiaden dodatok k R. zápisnici nebol spísaný, a preto nemohol žalovaný nadobudnúť
parc.č. XX/X vo výmere XXX m2 a katastrálny úrad nemohol týmto spôsobom založiť vlastnícke právo
pre žalovaného odčlenením časti parc.č. XX/X, ktorá nebola predmetom Notárskej zápisnice ani dodatku
k Notárskej zápisnici, chýbal prejav vôle účastníkov takto spísanej Kúpnej zmluvy formou notárskej

zápisnice. Žalobca popiera dobromyseľnosť žalovaného (vykonaním obhliadky bolo zrejmé, že žalovaný
si svoj „majetok“ ani neodčlenil od nehnuteľnosti žalobcu, podľa predloženého znaleckého posudku k
notárskej zápisnici je zrejmé, že sa nachádzali stromy na pozemku parc.č XX/X, bol oplotený po ľavej
strane, pozemok bol len zatrávnený, vlastne je možné skonštatovať, že žalovaný žiadnym spôsobom
časť pozemku parc.č. XX/X neužíval, bolo vidieť i na samotnej nehnuteľnosti - A., že žalovaný žiadnym

spôsobom nezhodnocoval nadobudnutý majetok, ten stál tak ako ho „kúpil“ - viď znalecký posudok zo
dňa XX.XX.XXXX).

16. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Notársku zápisnicu NZ XXX/XX, N XXX/XX, Výpis z evidencie
nehnuteľností LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie geodézie č.l. 8, I. parciel XX/X č.l. 9,

Geometrický plán č. XXX-XXX-X/XX, Rozhodnutie A. Výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, Potvrdenie zo dňa 05.04.1988, Upovedomenie o začatí katastrálneho konania č. X XXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie I. katastra Trnava č. X XXX/XX-X zo dňa 8.7.2011, Rozhodnutie
Štátneho notárstva v N. č. D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, List o prehliadke mŕtveho, Výpis z LV č.
XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Výpis z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX,

Z. plán č. XXX-XXXX-XXXX/X-XX, Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Záznam
podrobného merania zmien č. XXX. Žalobca ďalej navrhol doplniť dokazovanie dopytom na I. katastra
T. (č.l. 60), neskôr Okresný úrad v Trnave - odbor katastrálny (č.l. 84, 270, 315), spisom D XXXX/XX.

17. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na

ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného notárska zápisnica ohľadom
predaja a kúpy predmetnej nehnuteľnosti je správna v celom rozsahu, právny úkon je potrebné vykladať
podľa toho, kto ho urobil. Vo výmere, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici ohľadom predmetnej
nehnuteľnosti, je aj výmera, ktorú žalobca sporuje. Žalovaný je toho názoru, že zo strany obochúčastníkov bola vôľa previesť výmeru tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici. Bola aj zaplatená kúpna
cena za tú výmeru nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici, a to na základe znaleckého
posudku vypracovaného znalcom Ing. Ľudovítom Kalinayom. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že

žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, od predmetnej zmluvy
počnúc zápisom do katastra nehnuteľností, t.j. od roku 1982 užíva žalovaný nerušene predmetnú
nehnuteľnosť, považuje ju za vlastnú. Ďalej žalovaný uviedol, že nedostal žiadne oznámenie z katastra
nehnuteľností, predtým z Z. n.p. T.. Poukázal na rozpor v tvrdení žalobcu, ktorý uvádza, že predmetnou
zmluvou prevádzal iba vlastníctvo k domu a dvoru a nie k záhrade. Predložil súdu potvrdenie zo dňa

XX.XX.XXXX, v ktorom konštatuje žalobca osobne a potvrdzuje, že dom spolu so záhradou, ktorého
bol dedičom po zomrelom X., právoplatne odpredal synom C. D., K., okres T. a z tohto dôvodu si
nenárokuje žiadne majetkové práva na pozemok, tento je už majetkom p. D.. Dáva týmto súhlas na
majetkoprávne vyporiadanie v rodine pána D.. Toto potvrdenie vyjadruje prakticky názor žalobcu a
ešte aj dodatočné prehlásenie, že odpredal žalovanému aj záhradu. Ďalej žalovaný poukázal aj na
judikatúru, a to rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS 242/2007 zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle záverov

ktorého neplatnosť zmluvy môže byť považovaná iba za výnimku a nie za zásadu. Ďalej uviedol, že
žalovaný nemôže niesť následky a zodpovednosť za to, pokiaľ by bola chybne zameriavaná výmera
nehnuteľnosti na strane či už geodeta alebo štátneho notárstva, alebo nastalo pochybenie na strane
správy katastra. Žalovaný uviedol, že kúpna cena bola zaplatená za celú výmeru tak, ako je uvedená
v notárskej zápisnici.

18. V odvolaní proti prvému rozsudku žalovaný ďalej uviedol, že od roku 1982 až do roku 2010
neexistovali žiadne pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného pokiaľ ide o užívanie pozemku parc.
č. XX/X o výmere XXX m2 a žalobca ani jeho brat vlastnícke právo žalovaného k parc. č. XX/X
o výmere XXX m2 nikdy nespochybňovali a ako susedia museli mať vedomosť o tom, akú výmeru

pozemku žalovaný užíva. Za nie bezvýznamný považoval fakt, že od roku 1982 je predmetný stav
evidovaný v katastri nehnuteľnosti, ktorého operát je verejne prístupný. Poukazoval na zásadu, že právo
patrí bdelým. Považuje za mimoriadne nespravodlivé, ak žalobca po dobu 28 rokov toleruje užívanie
nehnuteľnosti žalovaným, v stave ako je zapísaný v katastri nehnuteľnosti a následne s poukazom na
nepremlčateľnosť vlastníckeho práva začne spochybňovať vlastnícke právo žalovaného. Súd sa má

vysporiadať aj s charakterom výkonu práva žalobcu, a to najmä s ohľadom na §3 ods. 1 OZ. Pýta sa,
prečo sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku v rozsahu, aký už 28 rokov neužíva?
Aké boli dôvody, ktoré ho viedli k uplatneniu svojho nároku? A prečo toleroval iný stav 28 rokov? Ak
aj pri uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 1982 došlo k pochybeniu, Geodézia, n. p. vyzývala listom zo
dňa 15.02.1983 Štátne notárstvo na zjednanie nápravy. Predmetná zásielka však nebola účastníkom

nikdy doručená. Už z uvedeného je jednoznačné, že výmera pozemku bola a je nevyhnutnou súčasťou
identifikácie pozemkových nehnuteľností. Skutočnosť, že predmetná zásielka Geodézie, n. p. nebola
účastníkomdoručenásvedčíotom,ževýmeruparcelyč.XX/Xoveľkosti656m2považovalizanespornú
a teda, že držba žalovaného v tomto rozsahu bola jednoznačne dobromyseľná. Dôkazné bremeno
ohľadom nedobromyseľnosti žalovaného pri vydržaní a užívaní pozemku s parc. č. XX/X s výmerou

XXX . m2 zaťažuje žalobcu, nakoľko zápis údajov v katastri svedčí v prospech žalovaného.

19. Po oprave petitu žaloby žalobcom sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že geometrický plán žalobcom
nebol predložený do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, preto má za to, že takéto
dokazovanie už nie je možné v súčasnom štádiu konania pripustiť. Ďalej uviedol, že česká judikatúra

nie je na Slovensku Najvyšším súdom SR plne nasledovaná, pričom citoval z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Cdo/119/2007 zo dňa 30.06.2008. Žalovaný má za to, že je potrebné vychádzať zo
zásady, že presvedčenie nadobúdateľa (žalovaného), že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje,
od roku 1982 až do roku 2010 neexistovali žiadne pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného pokiaľ
ide o užívanie pozemku parc. č. XX/X o výmere XXXmX. Žalobca a ani jeho brat až do roku 2010

vlastnícke právo k parc.č. XX/X o výmere XXXmX žalovaného nikdy nespochybňovali a ako susedia
museli mať vedomosť o tom, akú výmeru pozemku žalovaný užíva, napokon toto bolo jasné aj pri
obhliadkenehnuteľnosti.Žalovanýboldokoncabezakýchkoľvekpochybnostíodroku1982presvedčený
o tom, že mu patrí aj časť pozemku parc.č. XX/X, ktorá bola fakticky pripojená k parc.č. XX/X a bola
užívaná ako jeden celok o výmere XXX m2. S ohľadom na skutočnosť, že od okamihu nadobudnutia

účinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 1982 žalovaný užíval pozemok o výmere XXX m2 a nie
v menšej výmere, nemožno mať žiadne pochybnosti, že jeho držba bola oprávnená a dobromyseľná.
K tomu sa neskôr pripojila aj skutočnosť, že predmetný stav bol do katastra zaznačený na základe
geometrického plánu z roku 1988. Žalobca predsa musel mať vedomosť o tom, aké nehnuteľnosti bymal vlastniť a o akej výmere a nie bezvýznamným sa javí byť aj fakt, že od roku 1982 je predmetný stav
evidovaný v katastri nehnuteľností, ktorého operát je verejne prístupný.

20. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 242/07-29 zo dňa 03.07.2008,
Potvrdenie zo dňa 05.04.1988, fotografie č.l. 134-142, Potvrdenie Obecného úradu K. zo dňa
XX.XX.XXXX, Príjmový doklad č: P2/2621, platobné výmery č.l. 177-185, rozhodnutia V. K. č. XX/XXXX,
XXX/XXXX, potvrdenky a podacie lístky č.l. 189-194, fotokópie z archívu V. úradu K. č.l. 195-199,
fotografie v prílohovej obálke, rozhodnutie Obce K. č. XXX/XXXX, potvrdenky a podacie lístky č.l.

291-300,fotografieč.l.301-306,Dohoduzodňa09.08.1982.Žalovanýďalejnavrholdoplniťdokazovanie
výsluchom svedkyne K. H., svedka X.. S. Z., svedkyne U. D., a opätovným výsluchom žalobcu.

21. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými alebo označenými stranami sporu, keď
v súlade s § 120 ods. 3 veta posledná OSP v znení účinnom do 30.06.2016 doplnil dokazovanie
výsluchom žalobcu a žalovaného, spismi Štátneho notárstva T. NZ XXX/XX, N XXX/XX a D XXX/XX,

Kópiou z katastrálnej mapy k LV č. XXX a XXX, dopytom na V. úrad v T. - odbor katastrálny (č.l. 108),
Pozemkovoknižnou vložkou č. XXX k.ú. K., LV č. XXX a XXX k.ú. K., W. D XXXX/XX - v.z. X/XX,
J. zmluvou RI XXX/XX - v.z. XX/XX, X. vložky č. XXX v k.ú. K., Kópiou katastrálnej mapy grafickou
identifikáciou, ohliadkou nehnuteľností, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

22. Z Notárskej zápisnice Nz XXX/XX, N XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6) vyplýva, že medzi
žalobcom a jeho bratom X. D. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá kúpna
zmluva na nehnuteľnosti, ktoré boli špecifikované ako nehnuteľnosti v k.ú. K. zapísané na LV č. XXX ako
parc. č. XX/X - A. č. XX O. vo výmere XXX m2. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 43.003,- Kčs. Ako
dôvod uzavretia tejto zmluvy účastníci uviedli, že podiely v prevádzaných nehnuteľnostiach predávajúci

nepotrebujú a kupujúci takýmto spôsobom získa svoj vlastný rodinný dom.

23. Z oznámenia geodézie (č.l. 8) súd zistil, že ním Geodézia, národný podnik vracia Kúpnu zmluvu RI
XXX/XX a vyzýva k oprave výmery parc.č. XX/X dom č. XX a dvor zapísané na LV č. XXX, ktorá má
výmeru XXX m2, a nie ako je v zmluve uvedené XXX mX..

24. Z Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12), vyplýva, že
bol vyhotovený za účelom vyznačenia skutočného stavu právne prevedeného listinou W. XXX/XX. Na
základe geometrického plánu sa odčlenila z parcely č. XX/X - U. časť o výmere XXX m2, ktorá sa
pričlenila k parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2, čím parcela č. XX/X nadobudla výmeru XXX m2.

25. Z Potvrdenia zo dňa 05.04.1988 (č.l. 17), podpísaného žalobcom, vyplýva, že ním žalobca
potvrdzuje, že dom spolu so záhradou, ktorého bol dedičom po zomrelom X. D., právoplatne odpredal
synom C. D., z toho dôvodu si nenárokuje žiadne majetkové práva na už spomínaný pozemok,
nakoľko tento je majetkom rodiny D.. Uvedené potvrdenie dáva žalobca ako súhlas pri majetkoprávnom

vysporiadaní v prospech rodiny D..

26. Z Výpisu z LV č. XXX pre k.ú. K. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 24) vyplýva, že v katastri nehnuteľností
je k uvedenému dňu žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X,
U. o výmere XXX m2. Z Výpisu z LV č. XXX pre k.ú. K. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 25) vyplýva, že v

katastri nehnuteľností je žalobca evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/
X, U. o výmere XXX m2.

XX. Z V. V. úradu T. - katastrálneho odboru zo dňa 11.11.2013 (č.l. 84) vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX
mala parcela č. XX/X - U. k.ú. K. výmeru XXX m2. N. č. XX/X bola evidovaná už v pozemkovej knihe

- vo vložke č. XXX. ako parcela č. XX/X - A. č. XX s dvorom o výmere XXX m2. Takto bola v r.
XXXX zapísaná do listu vlastníctva č. XXX na podklade dedičstva č. D XXXX/XX pod položkou v.z. X/
XX. Ku dňu XX.XX.XXXX ani predtým od založenia evidencie nehnuteľností v r. XXXX nebol na danú
parcelu robený žiadny geometricky plán za účelom zmeny jej výmery. V. úrad - katastrálny odbor nemá k
dispozícii objednávku geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, nie je v zbierke listín OÚ KO založená. V

súčasnosti nemajú možnosť zistiť, kto geometrický plán objednal a kto žiadal o jeho zápis. Z V. V. úradu
T. - katastrálneho odboru zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 270) vyplýva, že na základe potvrdenia o stavbe
vydanéObecnýmúradomK.zn.XXXX/XXXXregistrovanépodčíslomkonaniaZXXXX/XXadoloženého
Z. plánu č. XX/XXXX vyhotoveného geodetom K. H., autorizačne overený X.. S. Z. dňa XX.XX.XXXXa úradne overený Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom X.. N. C. dňa XX.XX.XXXX pod
číslom XXXX/XXXX sa na LV XXX v kat.úz. K. zapísal W.. č. XX postavený na parc. č. XX/X o výmere
XXX m2, čím sa výmera parc.č. XX/X znížila na XXX . m2. Z V. V. úradu T. - katastrálneho odboru zo

dňa XX.XX.XXXX (č.l. 315) vyplýva, že LV č. XXX k.ú. K. pre vlastníka - žalovaného bol založený dňa
XX.XX.XXXX pod č. zmeny XX/XX pri zápise Kúpnej zmluvy č. W. XXX/XX. Parcely č. XX/X a XX/X .
boli pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č. XXX o týchto výmerách: parc.č. XX/X - záhrada
o výmere XXXX mX a parc.č. XX/X - dom, dvor o výmere XXX m2. K dedičskému konaniu č. A. boli
identifikované ako: parc.č. XX/X - U. o výmere XXXX m2, parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2 a zbytok

v užívaní organizácie. Do LV č. XXX boli zapísané pod č. zmeny X/XX dňa XX.XX.XXXX na podklade
A.: parc.č. XX/X - záhrada o výmere XXXX m2, parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2. Dňa XX.XX.XXXX
bol vydaný výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX, kde bola nesprávne uvedená výmera parcely
č. XX/X - XXX m2. Z akého dôvodu došlo k tejto chybe, nie je známe. Dňa XX.XX.XXXX bol vydaný
výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX, kde bola správne uvedená výmera parcely č. XX/X - XXX
m2. Kúpnou zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom v T. dňa XX.XX.XXXX pod č. W. predali X.

D. a C. D. parcelu č. XX/X - A. s.č. XX a dvor o výmere XXX m2 N. D.. Pri zostavení kúpnej zmluvy
notár zrejme vychádzal z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX Strediskom
geodézie v T. v ktorom bola chybne uvedená výmera parcely č. XX/X - XXX m2. V tom čase mala
parcela č. XX/X výmeru XXX m2. V zmluve sa uvádza, že kúpna cena bola dohodnutá v súlade so
znaleckým posudkom X. zo dňa XX.XX.XXXX. Predmet prevodu by mal byť podrobne popísaný v tomto

znaleckomposudku,ktorývšakOkresnýúradT.,katastrálnyodbornemákdispozícii.Kúpnazmluvabola
stredisku geodézie - predchodcovi správy katastra a okresného úradu, katastrálneho odboru, doručená
dňa XX.XX.XXXX. na zápis. Stredisko geodézie ju dňa XX.XX.XXXX vrátilo št. notárstvu s upozornením,
že zmluva uvádza nesprávnu výmeru parcely č. XX/X - XXX mX namiesto XXX m2. Z tohto dôvodu
bola zmluva nezapísateľná a stredisko geodézie ju žiadalo opraviť, resp. zosúladiť so stavom evidencie

nehnuteľností. V r. XXXX bola kúpna zmluva č. W. znova doručená stredisku geodézie na zápis. Výmera
parcely č. XX/X v nej bola naďalej XXX . m2. Prílohou bol geometrický plán č. XXX-XXX-X/XX na
vyznačenie skutočného stavu právne prevedeného listinou W. ktorý upravil veľkosť parcely č. XX/X tak,
aby jej výmera bola XXX m2. Výmera parcely č. XX/X bola zmenšená na XXX m2. Následne bola zmluva
č. W. dňa XX.XX.XXXX zapísaná do katastra. Vo výpise z evidencie nehnuteľností LV č. XXX zo dňa

XX.XX.XXXX je uvedená parcela č. XX/X o výmere XXX m2. Tento výpis bol vyhotovený po zápise
kúpnej zmluvy č. W. a Z.

28. Z Výpisu z LV č. XXX. pre k.ú. K. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 271) vyplýva, že v katastri nehnuteľností
je žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX m2 a pozemok parc.č. XX/X, U. o výmere XXX m2.

29. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX (v prílohovej obálke),
vyplýva, že bol vyhotovený za účelom obnovenia pôvodnej parcely p.č. XX/X a časti p.č. XX/X (nové
p.č. XX/X, XX/X, XX/X). Na základe geometrického plánu sa odčlenila z parcely č. XX/X - U. o výmere

XXX m2 časť ako nová parcela č. XX/X - U. o výmere XXX m2, pričom parcela č. XX/X zostala o výmere
XXX m2. Podľa geometrického plánu, parcela č. XX/X sa v novom stave uvádza ako U., lebo pozemok
sa užíva ako U. a naďalej bude užívaný ako U.

30. Žalobca pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedol, že otec žalovaného býval vedľa nich

blízko, jeden alebo dva domy, dosť sa poznali, chceli to kúpiť, predávali to vtedy D. dvom chlapcom, pani
D. ešte neexistovala. Dohodli sa, zmluvu vypracovali na notárstve, v dome predtým býval otec žalobcu,
žalovaného otec býval o dva domy ďalej. Do domu chodieval žalobca dosť často, pričom býval v N..
Nehnuteľnosť je dom, dvor - o výmere cca XXX m2 a záhrada o výmere cca XXXX m2. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy boli dom a dvor oplotené osve od záhrady, záhrada bola voľná. Pred podpisom zmluvy

boli so žalovaným pozrieť na nehnuteľnosti. Ústne sa dohodli na mieste, že sa jedná o predaj domu
a dvora. Boli tam prítomní žalobca, jeho brat a otec žalovaného, ktorý už nežije. O predaji záhrady sa
nikdy nerozprávali. Vtedy nemal žiaden úmysel, čo so záhradou urobiť, teraz by ju predal. Pokiaľ ide o
podpísanie kúpnej zmluvy, túto pred podpisom nevidel a nebol mu predložený ani znalecký posudok.
Geometrický plán, ktorým bola odčlenená časť záhrady, nedával vypracovať, ani ho nikdy nevidel. Z

kúpnej zmluvy mu kúpna cena nebola vyplatená. Potvrdenie zo dňa 05.04.1988 podpísal. Nevie, kto
potvrdenie písal, on ho nepísal. Nepamätá si ani na to podpísanie, ale uznáva, že podpis je jeho.31. Žalovaný pri výsluchu strany sporu uviedol, že dohodnuté bolo, že sa predáva celá chalupa so
všetkými pozemkami, čo tam boli. Takto sa dohodol žalobca s otcom žalovaného. Všetko sa malo
previesť na žalovaného a na jeho brata. Pred uzavretím zmluvy sa bol žalovaný pozrieť na miesto

predaja. Za domom bolo pletivo, oplotenie je hranicou medzi dvorom a záhradou. K fotografiám č.l. 134 a
nasl. žalovaný uviedol, že všetko čo je na fotografiách malo byť podľa ústnej dohody predmetom predaja.
Žalovaný ďalej uviedol, že nedával vypracovať geometrický plán. Prvýkrát počul o tom, že sú problémy
s výmerou pozemku asi 2 roky pred začatím tohto konania, kedy za ním žalobca prišiel. Vtedy mu
žalobca oznámil, že žalovaný kúpil len chalupu, ale nie záhradu. Kúpnu cenu za nehnuteľnosť žalovaný

zaplatil, doklad o tomto nemá, kúpnu cenu platili rodičia. Potvrdenie zo dňa 05.04.1988 mu prišlo poštou,
poslal ho žalobca jeho otcovi, otec zomrel asi pred 7 rokmi. Nehnuteľnosť aj so záhradou užíva asi
30 rokov, odkedy ju kúpil. Predmetom predaja mala byť podľa ústnej dohody celá záhrada, pričom o
metroch štvorcových sa nerozprávali, cena bola odhadnutá podľa znaleckého posudku. Keď kupoval
nehnuteľnosti, nevedel, že sú nejaké dve parcely. V čase, ešte keď žil otec žalovaného, hovoril mu, že
boli vymeriavať na záhrade, pričom žalovaný prítomný nebol, nevie, prečo sa vymeriavanie uskutočnilo,

po tomto zostali v zemi označenia. Žalovaný užíva záhradu v tom zmysle, že po začatí konania záhradu
začal už len kosiť, aby sa susedia nesťažovali. Do začatia súdneho konania na uvedenom pozemku
pestoval kukuricu. Takto to užíval, odkedy to kúpil od roku 1982. Z opačnej strany jeho záhrady má od
cesty postavený dom jeho brat, ktorý vlastní asi XXX. m2. Žalovaný mal za to, že kúpil záhradu celú,
nielen z nej odčlenenú časť XXXmX. On sa domnieval, že kupuje celú záhradu, z toho, že sa tak ústne

dohodli. Vyvodil si, že sa to kupuje celé, teda dom, dvor a humno až po cestu, nakoľko v tom čase tam
chalupa jeho brata ešte postavená nebola, zo znaleckého posudku. K vyznačeniu nejakých hraníc v
teréne - k osadeniu stĺpikov došlo až v roku 1988. Stále sa rozprávalo, že sa to kupuje celé, jemu to
stačilo. Žalovaný ďalej uviedol, že keď nehnuteľnosti kúpil, tak od roku 1982 platil aj dane, nevie, či vie
o tomto predložiť aj doklady.

32. Svedkyňa K. rod. D., sestra žalovaného, na pojednávaní uviedla, že vie o tom, že jej rodičia mali
peniaze, robili na družstve, dobre zarábali, pričom žalovaný bol krátko po vrátení sa zo základnej
vojenskej služby. Nevie, koľko jej rodičia požičali bratovi na zaplatenie kúpnej ceny a ani nebola pri
žiadnom úkone, kedy by žalovaný žalobcovi vyplácal peniaze. Vedela, že rodičia mali požičiavať peniaze

jej bratovi na dom, vedela, že bude kupovať dom od Bajzových. Počula, že žalovaný mal žalobcovi
zaplatiť 43.000,- Kčs. Malo to byť v auguste 1982. Ona sa o tomto všetkom dozvedela od jej rodičov.
Nič bližšie o veci nevie.

33. Svedok X. znalec, pri výsluchu uviedol, že vypracoval geometrický plán v predmetnej veci v roku

1988. Pokiaľ si pamätá, geometrický plán mal byť vypracovaný k predmetnej zmluve medzi stranami
sporu. Zrejme tam bola určitá závada, o ktorej nevie, a v predmetnom spise sa o nej nič nenachádza,
prečo bol vypracovaný geometrický plán až následne. V roku 1988 sa potom zapísal stav vlastníctva
ohľadom tej predmetnej konkrétnej zmluvy na Stredisku geodézie a kartografie v T. Predmetná zmluva
mala číslo W. XXX/XX zo dňa 09.08.1982. K tejto zmluve bol dodatočne priložený geometrický plán,

ktorý vypracoval v roku 1988. Nevie vysvetliť dôvod, akým spôsobom, a prečo bol vykonaný geometrický
plán až následne po predmetnej zmluve. Geometrický plán sa v minulosti vypracovával na požiadanie
stránky pred zápisom do katastra, je možné, že by sa zistila osoba, ktorá požiadala o vypracovanie
geometrického plánu, v dokumentácii - meracom náčrte by sa mala uvádzať osoba, ktorá požiadala o
vypracovanie geometrického plánu. Toto by sa malo nachádzať na Správe katastra. Nevie sa vyjadriť k

námietke, že zameranie bolo vykonané na predmetnú nehnuteľnosť v roku 1986 a geometrický plán bol
vypracovaný až v roku 1988. Nepamätá si na osobu žalovaného, ktorý sedí v pojednávacej miestnosti.

34. Svedkyňa U. manželka žalovaného, pri výsluchu uviedla, že žalobcu pozná od roku 2010, kedy sa u
nich zastavil a vymáhal nejaké peniaze. Manžel kupoval dom so záhradou v roku 1982, v roku 1989 sa

zobrali, odvtedy to užívali a platili dane. V roku 2010 bol u nich žalobca so synom, kedy sa dozvedeli,
že to nie je vysporiadané. Manželovi rodičia medzitým zomreli, takže sa nemali ani koho opýtať. Na
fotografii č. 6 ukázala, že pozemky užívali v rozsahu asi pol metra za marhuľou, pričom fotografia bola
fotená s pohľadom smerom na ich dom. Ďalej uviedla, že záhrada sa musela kosiť, stromky ošetrovali,
strihali, postrekovali vinič, naložili s tým, ako so svojim. Boli tam aj stromčeky, niektoré sa dávali preč. V

roku 1982 ešte so žalovaným nebola, nevie sa vyjadriť ku kúpnej cene k nehnuteľnosti. V roku 2010 na
Všech svätých sa u nich zastavil žalobca so synom, ktorý uviedol, že to nie je zaplatené celé, že ešte
treba zaplatiť 7.000,- eur. Ona žalobcovi povedala, že by aj zaplatila a manžel povedal, že je to všetko
vyplatené a ukázal jej zápisnicu. Bolo jej to divné, že dokiaľ žili svokrovci, neprišiel s tým, že to nie je vporiadku. Svokra zomrela pred desiatimi rokmi a svokor pred jedenástymi rokmi. Je jej známe, že bola
zaplatená kúpna cena, lebo keď sa s manželom zobrali, tak jej svokrovci povedali, že je to odkúpené a
že je to jej a manželov majetok. Doklad o zaplatení jej nepredložili. Nevie, prečo bola daň z nehnuteľností

zaplatená dňa 13.11.1990 za roky 1989-1990 spolu. V čase keď sa s manželom zobrali, nevidela list
vlastníctva k nehnuteľnostiam, nemala dôvod to študovať. Svokor so svokrou im povedali, že odkúpené
je to celé, až pokiaľ býva švagor. V roku 2010 potom zistili, že tam bol nejaký problém, žalobca povedal,
že tam je čierna stavba u švagra, a že to je ešte žalobcove. S týmto oni nemajú nič spoločné, švagor
to má odkúpené cez MNV. Oni to čistili, užívali, platili poplatky. Daň im bola vyrubovaná podľa výmery.

K dohode zo dňa 09.08.1982 svedkyňa uviedla, že na základe tejto dohody má za to, že preukazuje
vlastníctvo švagrove ako aj manželove. Oni tento doklad ukazovali žalobcovi a ten povedal, že to nie
je pravdivé. Potvrdenie zo dňa 05.04.1988 prišlo manželovmu otcovi, oni ešte neboli manželia, manžel
býval u rodičov. Toto ju potvrdzuje v tom, že majetok je ich, keď to ukazovali žalobcovi, uviedol, že toto
nemá žiadnu váhu.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení
účinnom do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

37. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom od
01.04.1964 do 31.12.1991), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

39. Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.03.1983), k zmluve o prevode
nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

40. Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), ak sa nehnuteľná vec

prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná
registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

41. Podľa § 6 ods. 2 veta druhá vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, (v znení účinnom od 01.04.1984

do 31.12.1992), ak je listinou prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj
geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera.

42. Podľa § 132 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na

základe iných skutočností ustanovených zákonom.

43. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (1) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu

byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb ( § 125). (2) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (3) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. (4)

44. Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), držiteľom je ten, kto s vecou
nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (1) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. (2)45. Podľa § 130 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

46. Podľa § 46 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), písomnú formu musia mať zmluvy
o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

47. Podľa § 40 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

48. Podľa § 37 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

49.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

50. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
právknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)(ďalejlen„KZ“),údajekatastrauvedenév§7súhodnoverné,

ak sa nepreukáže opak. (1) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa

nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra
„E“. (2)

51.Podľa§7KZ,katasterobsahujetietoúdaje:a)geometrickéurčenieapolohovéurčenienehnuteľností
a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej

mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery
pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,2) údaje
o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o
využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané

údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o
nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len
„vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba"), ak ide o
fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého
pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach

súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových
poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

52.PodľaČl.20ods.1ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a

ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

53. Nakoľko žaloba podaná žalobcom je určovacou žalobou v zmysle určenia, či tu právo je alebo
nie je, pričom naliehavý právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného predpisu, a preto
je potrebné ho preukazovať, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na

určení jednak jeho vlastníckeho práva ako podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti, ako aj na určení,
že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi - bratovi žalobcu. Právny záujem žalobcu
musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho
záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav ohrozenia práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.54. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej

otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri
takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu
spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná

určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje

žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami, a zároveň
objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý
tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

55. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je teda daný najmä tam, kde by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
staloneistým.Aksažalobcavjednomzvýrokovdomáhaurčenia,žejepodielovýmspoluvlastníkom(1/2)
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto
osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne

postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo
byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu.
Rovnako má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele

o veľkosti 1/2 patrí do dedičstva po jeho zomrelom bratovi. Ak totiž takúto žalobu podala osoba, ktorá
prichádza do úvahy ako dedič (či už povolaný dediť zo zákona alebo závetu), pričom žalobca takouto
osobou (s prihliadnutím na rozhodnutie Štátneho notárstva v Poprade sp.zn. D 775/91) je, tak má
naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pretože rozsudok
sa stane dostatočným podkladom pre účely dedičského konania o novoobjavenom majetku.

56. K námietke žalovaného, že spoluvlastnícky podiel zomrelého X. D. nemôže byť zahrnutý do petitu
vzhľadom na to, že nie je aktívne procesne legitimovaný, súd uvádza, že žaloby dedičov o určenie,
že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, súdna prax bežne akceptuje, nakoľko určenie
vlastníckeho práva priamo žalobcovi bez dedičského konania nie je možné. Súd pritom poukazuje aj

na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 30 Cdo 51/2007 zo dňa 13.03.2007, podľa ktorého „ani jediný dedič sa
nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c) OSP určenia, že je vlastníkom veci patriacej
do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom tejto veci mu nebolo
potvrdené nadobudnutie vlastníctva“. Ak v prípade spoluvlastníckeho podielu Imricha Bajzu neprichádza
do úvahy petit o určenie vlastníckeho práva priamo žalobcovi a podľa názoru žalovaného nie je možný

ani žalobcom navrhovaný petit, nastal by stav, kedy by žalobca nemal zákonné právne prostriedky,
ako sa (ako dedič) domôcť svojich práv, pričom takýto stav by bol v právnom štáte neprípustný. Súd
pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, v odôvodnení ktorého
dovolací súd uviedol, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
praxou (porovnaj k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008

sp. zn. 3 Cdo 44/2008, z 30. júna 2008 sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z 29. januára 2008 sp. zn. 1 Cdo
43/2007, z 26. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 25/2007) nemení nič na závere o prípustnosti určovacieho návrhu,
že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa
môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy
prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá

nie je poručiteľovým dedičom). Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,
nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je uvedená, ale ide o žalobu podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. ... Nemožno napokon obísť, že výrok
rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, plnerešpektujeúpravuzakotvenúv§80písm.c/O.s.p.(porovnajdikciutohtoustanovenia:„čituprávnyvzťah
alebo právo je alebo nie je“), t.j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať
právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154

ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). ... Záver odvolacieho súdu o
nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.),
založený na názore, že „v sporovom konaní súd nie je oprávnený rozhodovať o tom, že predmetné
nehnuteľnosti (pozemky) patria do dedičstva po zomrelých právnych predchodcoch navrhovateľov“, nie
je preto správny.“

57. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na podanej
určovacej žalobe, v tých požadovaných výrokoch, ktoré zostali predmetom konania po čiastočnom
späťvzatí žaloby (a to ako v zmysle § 137 písm. c) CSP, tak aj v zmysle § 80 písm. c) OSP v znení do
30.06.2016), a v tejto časti prikročil k posúdeniu merita veci.

58. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a jeho bratom (neb. X.)
ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosti v k.ú. K.
špecifikované ako parc. č. XX/X - A. a A. o výmere XXX m2. Údaj o výmere pozemku nebol v zmluve
uvedený správne, pretože správna výmera mala byť XXX m2. Z odpovede V. úradu T. - katastrálneho
odboru zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 315) vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol vydaný výpis z evidencie

nehnuteľností LV č. XXX, kde bola I. geodézie v T. nesprávne uvedená výmera parcely č. XX/X - XXX m2,
pričom išlo o chybu, a z takejto výmery zrejme vychádzal notár pri zostavení kúpnej zmluvy. V konaní
mal súd pritom za dostatočne preukázané, že k uvedeniu vyššej výmery v zmluve došlo len v dôsledku
nesprávneho oznámenia strediska geodézie (výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX na
č.l. 7), iný dôvod uvedenia vyššej výmery (konkrétne XXX m2) v konaní preukázaný nebol. Následne

bola kúpna zmluva doručená I. geodézie dňa XX.XX.XXXX na zápis, pričom stredisko geodézie ju dňa
XX.XX.XXXX vrátilo štátnemu notárstvu s upozornením, že zmluva uvádza nesprávnu výmeru parcely
s požiadavkou na opravu zmluvy, ktorá oprava zmluvy však vykonaná nebola.

59. Keď žalovaný tvrdil, že predmetom prevodu mala byť celá záhrada a je na jeho ujmu, že si

neskontrolovalvýmeru(ktorájepodľanehouvedenánižšia),tútoargumentáciupovažujesúdzaúčelovú,
pretože z ničoho v zmluve nevyplýva, že by bola predmetom prevodu aj záhrada. Jednak sa v zmluve
parcelné číslo U. (parc.č. XX/X) vôbec neuvádza, a zároveň sa v zmluve uvádza, že kupujúci takýmto
spôsobom získa svoj vlastný rodinný dom (predposledný odsek zmluvy), nie aj záhradu. Pozemok, ktorý
bol okrem domu predmetom prevodu, bol identifikovaný parcelným číslom (XX/X) a jeho druhom (dom,

dvor). Na základe uvedenej kúpnej zmluvy preto malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k W. súp.č. XX
a k pozemku parc. č. XX/X A. o správnej výmere XXX m2 a takto malo byť i vlastnícke právo zapísané na
list vlastníctva žalovaného. Ak došlo i neskôr k vypracovaniu geometrického plánu, tento nebol spôsobilý
k vykonaniu iného ako vyššie uvedeného zápisu, nakoľko nebol technickým podkladom ani ku kúpnej
zmluve, ani k jej dodatku, ani k inému scudzovaciemu právnemu úkonu. Pritom z vyššie citovaného

ustanovenia § 6 ods. 2 veta druhá vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. X3/1964 Zb.
je zrejmé, že geometrický plán aj v tom čase mohol byť len prílohou listiny, ktorou sa prevádza reálne
oddelená časť nehnuteľnosti, a nebolo možné ho zapísať samostatne. Uvedeným geometrickým plánom
došlo dodatočne k odčleneniu výmery XXX m2 od parcely č. XX/X - U., a k jej pričleneniu k parcele č.
XX/X tak, aby dosiahla pôvodne chybnú výmeru XXX m2 uvedenú v kúpnej zmluve. K takémuto postupu

všakchýbalprejavvôlezmluvnýchstránobsiahnutývprávnomúkone,keďzničohoniejemožnéodvodiť
vôľu predávajúcich odčleniť od parcely č. XX/X - U. v ich vlastníctve akúkoľvek časť a previesť ju na
žalovaného. Takáto vôľa nevyplýva z kúpnej zmluvy, kde sa záhrada vôbec neuvádza, a za taký právny
úkon nie je možné považovať ani Potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX bez uvedených parcelných čísiel a
podpísané z dvoch predávajúcich iba žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán sám o sebe

nemohol byť podkladom pre zapísanie vlastníckeho práva žalovaného k parcele č. XX/X - A. o výmere
XXX m2, ale malo dôjsť k zapísaniu vlastníckeho práva žalovaného okrem rodinného domu súp.č. XX
k parcele č. XX/X o výmere XXX m2 (dom, dvor), pretože práve tieto nehnuteľnosti boli predmetom
prevodu.

60. Súd mal za to, že tu došlo k zhode v prejavoch vôle medzi zmluvnými stranami v tom, že predmetom
prevodujedomadvorakodruhovévymedzenienehnuteľností,ktorésúzároveňšpecifikovanésúpisným
(č. 44) a parcelným číslom (. pričom omyl vo výmere pozemku na uvedené vplyv nemá. Z kúpnej zmluvy
je jednoznačne zrejmé, že predmetom prevodu je dom súp.č. XX a pozemok parc.č. XX/X, ktorý moholbyť predmetom prevodu práve a len vo výmere, v ktorej skutočne jestvoval, t.j. o výmere XXX m2. Súd
potom považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú vo forme notárskej zápisnice za platne uzavretú v časti
prevodu domu súp.č. XX a pozemku parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2, keď v tejto časti došlo medzi

účastníkmi zmluvy v zhode v prejavoch vôle. Ak aj prípadne mal žalovaný vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu
tiežnačasťpozemkuparc.č.XX/XovýmereXXXm2,žalobcapoprelvôľupreviesťnažalovanéhočoilen
časťparcelyč.XX/X -U.,pričomžalovanýexistenciutakejtovôležalobcu(príp.jehobrata)priuzatváraní
kúpnej zmluvy ničím nepreukázal. T. vôľu nepreukazuje ani N. zo dňa XX.XX.XXXX, keďže v ňom chýba
identifikácia nehnuteľností, ani Dohoda zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá práve naopak výslovne hovorí o

prenechaní záhrady iba do užívania žalovanému. Prítomnosť vôle žalobcu a jeho brata k prevodu časti
parcely č. XX/X vyvracia aj skutočnosť, že nesprávna výmera parcely č. XX/X. bola spôsobená omylom
Strediska geodézie, keďže nemôže ísť o zámer a súčasne o omyl. Hoci žalovaný poukazoval na to, že
kataster uviedol, že nie je známe, prečo bol vydaný list vlastníctva dňa XX.XX.XXXX s výmerou parcely
č. XX/X XXX m2 („čiže nie že omylom vydali tento LV, ale nie je známe, prečo bol takto vydaný“), v
konaní žalovaný nepreukázal, aká iná príčina na oznámenie nesprávnej výmery bola, a preto nie je

možné urobiť iný záver ako ten, že k oznámeniu nesprávnej výmery došlo práve omylom resp. chybou,
čo nakoniec aj uvádza Okresný úrad v T., odbor katastrálny v oznámení zo dňa 21.07.2017 (č.l. 315).
Keďže nebolo preukázané, že by došlo k zhode v prejavoch vôle všetkých účastníkov zmluvy k prevodu
časti pozemku parc.č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, nemohlo ani dôjsť k platnému uzavretiu kúpnej
zmluvy ohľadom tejto časti nehnuteľnosti (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva

k nej.

61. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na nález Ústavného súdu I. ÚS 242/2007 zo dňa 03.07.2008,
z odôvodnenia vyplýva, že „doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou
konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov

procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy
prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom
konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom
tohtoprávnehoúkonupoznateľný.Zvonkajšíchokolnostíspojenýchspodpisomarealizáciouzmluvného
vzťahu preto treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné

konanie účastníkov po podpise zmluvy.“ S prihliadnutím na uvedené nie je tento nález aplikovateľný na
tu prejednávaný spor, pretože v konaní nebola preukázaná zhodná (hoci aj nevýslovná) vôľa účastníkov
kúpnej zmluvy previesť na žalovaného čo i len časť parcely č. XX/X.

62. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č.

XX/X. - U. o výmere XXX. m2, tejto nie je možné priznať úspech z nižšie uvedených dôvodov.

63. V prípade vydržania ide o spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa z oprávneného
držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Podmienkami vydržania, ktoré musia
byť splnené po celú dobu vydržania, sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, oprávnená držba

a nepretržitosť oprávnenej držby po celú zákonom stanovenú dobu. V zmysle citovaných ustanovení
§ 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou
a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Otázku dobromyseľnosti alebo
nedobromyseľnosti treba hodnotiť nie iba zo subjektívneho hľadiska, ale objektívne, teda posúdiť, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu

dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne
existencie svojho práva v omyle, pričom musí ísť o omyl ospravedlniteľný. Pri ospravedlniteľnom omyle
držiteľ postupuje s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom vzhľadom na všeobecne uznanú zásadu,

že neznalosť zákona neospravedlňuje (ignorantia iuris non excusat), právny omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn.
4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010; rozsudok NS SR sp.zn. 3M Cdo 7/2010, 3M Cdo 8/2010 zo dňa

31.10.2011).

64. Súd je názoru, že nie sú pochybnosti o tom, že žalovaný je spôsobilým subjektom držby a
spoluvlastnícky podiel je spôsobilým predmetom vydržania. Avšak súd dospel k záveru, že pre závero vydržaní chýba ďalšia z podmienok, a to oprávnenosť držby, respektíve dobromyseľnosť žalovaného
ako držiteľa v tom, že mu právo patrí.

65. Posúdenie toho, či žalovaný bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že nadobudol
vlastnícke právo k záhrade parc. č. XX/X, či už v odčlenenej výmere XXX m2 alebo v celej výmere
XXXX m2, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, teda že sa za vlastníka
považuje. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti,
ktoré sa týkajú právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci a svedčia o poctivosti uchopenia sa držby

(objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa pritom nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod. Dobrá viera teda musí
byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že presvedčenie držiteľa je
opodstatnené. Jeho dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či žalovaný
pri zachovaní náležitej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol.

66. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takýto domnelý právny dôvod chýbal, keď
žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo k celej záhrade (parc.č. XX/X o pôvodnej výmere XXXX
m2) iba z tvrdenej ústnej dohody so žalobcom, ktorú dohodu v konaní ani nepreukázal. Avšak ani
preukázanie takejto dohody by neznamenalo, že by ju bolo možné považovať za moment, od ktorého

by mohol žalovaný odvíjať svoju dobromyseľnosť. K jeho tvrdeniu, že tak usudzoval z ústnej dohody (v
konaní nepreukázanej), ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom X.. T. J. súd uvádza, že
všeobecneplatnouzásadoujezásada,ženeznalosťzákonaneospravedlňuje.Toznamená,ženemožno
ospravedlniť omyl žalovaného vychádzajúci z neznalosti jednoznačných ustanovení § 46 ods. 1 a §
40 ods. 1 OZ, ktoré boli účinné už v dobe, kedy sa žalovaný ujal držby, a z ktorých je zrejmé, že

zmluva o prevode nehnuteľností musí byť v písomnej forme, inak je neplatná. Súd pritom poukazuje
na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 („právny omyl držiteľa vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v dobe, kedy sa
držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný“) a je toho názoru, že i keby žalovaný o potrebe kúpnej zmluvy
v písomnej forme nevedel, táto nevedomosť resp. neznalosť práva z neho nerobí dobromyseľného

držiteľa, pretože o tom vedieť mal. Zároveň je súd názoru, že o potrebe uzavretia písomnej zmluvy v
prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaný v skutočnosti vedel, čo je zrejmé už
len z toho, že sa zúčastnil uzatvárania písomnej kúpnej zmluvy na štátnom notárstve. Ak sa zúčastnil
tohto procesu, ťažko by bolo uveriť, že sa domnieval, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
(v tomto prípade k záhrade) stačí, ak sa s predávajúcimi na jeho predmete dohodne len ústne a nebude

to potrebné výslovne uviesť v písomnej kúpnej zmluve, ktorú v tom čase uzatváral.

67. V súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 2Cdon 568/96 zo dňa
10.02.1999, podľa ktorého „dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam,
ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii

písomnejzmluvyoprevodenehnuteľnosti.Pokiaľsaniektouchopídržbynehnuteľnostinazákladeústnej
zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom
veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti
postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Obdobný
právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS ČR sp.zn. 22 Cdo 61/2001 zo dňa 02.02.2001.

68. Z celého procesu uzatvárania zmluvy na štátnom notárstve pritom vyplývalo, že záhrada nie je
predmetom predaja. Žalovaný ako osoba spôsobilá na právne úkony podpísal notársku zápisnicu, ktorá
mu bola predtým notárkou prečítaná a vysvetlená (viď posledný odsek notárskej zápisnice), a v ktorej
sa ako predmet kúpy uvádza A. č. XX O. parc. č. XX/X, keď zároveň ako dôvod uzavretia zmluvy

sa uvádza, že žalovaný ako kupujúci získa svoj vlastný rodinný dom. V kúpnej zmluve sa záhrada
vôbec nespomína, pričom notárska zápisnica bola účastníkom prečítaná, vysvetlená a títo ju podpísali.
Zároveň súd poukazuje na bod 3. Dotazníka a čestného vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX obsiahnutého
v pripojenom spise Nz XXX/XX, kde sa ako predmet prevodu uvádza parc.č. XX/X - A. („prevádzaná
nehnuteľnosť“), kým v bode 5. sa výslovne uvádza („aké iné nehnuteľnosti vlastní prevodca“), že

prevodcovia sú tiež vlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. XX/X U. Túto listinu žalovaný rovnako podpísal,
teda muselo mu byť z textu zrejmé, že záhrada predmetom prevodu nie je, i keby bolo pravdou, že sa
na tom s predávajúcimi predtým ústne dohodol a aj napriek tomu, že predmetom ocenenia v znaleckom
posudku zo dňa XX.XX.XXXX boli obe parcely č. XX/X a č. XX/X.69. K oceneniu nehnuteľností v Znaleckom posudku zo dňa 30.03.1982 pritom súd uvádza, že z neho
vyplýva celková hodnota nehnuteľností 48.617,- Kčs. Pozemok parc.č. XX/X tu má uvedenú nesprávnu

výmeru XXX m2 a pozemok parc.č. XX/X . správnu výmeru XXXX m2, spolu sú ocenené v sume
7.444,- Kčs, trvalé porasty nachádzajúce sa na parcele č. XX/X (záhrada). potom vo výške 794,- Kčs. Z
uvedeného potom výpočtom súdu vychádza, že kúpna cena 43.003,- Kčs je cena po odčítaní hodnoty
záhrady a porastov od celkovej hodnoty nehnuteľností (pri hodnote pozemkov 7.444 Kčs a ich výmere
spolu1.861m2jehodnotaza1m2vovýške4Kčs,tedahodnotaparcelyč.XX/Xje4.820,-Kčs+hodnota

porastov na nej je 794,- Kčs, čo je spolu 5.614 Kčs; potom 48.617,- Kčs mínus 5.614,- Kčs = 43.303,-
Kčs, čo je kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve). Z uvedeného výpočtu jednoznačne vyplýva, že
kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve zohľadňuje práve tú skutočnosť, že záhrada nie je predmetom
prevodu (bez ohľadu na to, že vychádza z nesprávnej výmery parcely č. XX/X).

70. Pokiaľ ide o potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX podpísané žalobcom, v konaní nebolo jednoznačne

preukázané, kto ho vyhotovil a za akým účelom. Obsah uvedeného potvrdenia nie je určitý
(nehnuteľnosti, ktorých sa má týkať, nie sú identifikované parcelnými číslami), a nie je preto spôsobilý
vyvolať právne účinky. Okrem toho, ako súd už uviedol vyššie, žalovaný si mal a mohol byť (a súd má
za to, že aj bol) vedomý potreby výslovného uvedenia záhrady v písomnej kúpnej zmluve, a preto od
uvedeného potvrdenia nemohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť.

71. Súd vykonal ohliadku nehnuteľností v k.ú. K., pričom na mieste bolo zistené, že oplotenie sa ako
v čase kúpy, tak aj v súčasnosti nachádza iba medzi dvorom a záhradou, t.j. medzi parcelou č. XX/X
o pôvodnej výmere XXX m2 a parcelou č. XX/X, a teda v teréne sa nenachádzajú zostatky oplotenia,
ktoré by mohli svedčiť o tom, že časť záhrady o výmere XXX m2 bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy

od ostatnej záhrady opticky odčlenená a pričlenená k dvoru.

72. Okrem uvedeného, súd poukazuje aj na to, že žalovaný si sám odporuje v tom, čo malo byť
predmetom prevodu podľa jeho mienky, nakoľko na jednej strane poukazuje na výmeru uvedenú v
zmluve (656 m2), keď argumentuje, že bola vôľa previesť výmeru tak, ako je uvedené v notárskej

zápisnici, a na druhej strane v rozpore s tým uviedol, že predmetom predaja mala byť podľa ústnej
dohody celá záhrada, pričom o metroch štvorcových sa nerozprávali, mal za to, že kúpil záhradu celú,
nielen z nej odčlenenú časť XXX m2. Záhrada pritom v tom čase mala výmeru XXXX m2. Uvedené
potom rovnako spochybňuje dobrú vieru žalovaného v to, čo malo byť predmetom prevodu.

73. Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za výmeru v zmysle notárskej zápisnice, v konaní jej uhradenie
v plnej výške ani svedeckými výpoveďami preukázané nebolo, nakoľko svedkyne neboli prítomné pri
vyplácaní kúpnej ceny, keď zároveň, ako už súd vyššie uviedol, kúpna cena zohľadňovala, že záhrada
nie je predmetom predaja. I keď výsledná kúpna cena vychádzala v dôsledku nesprávne oznámenej
výmery z vyššej výmery pozemku parc.č. XX/X, a bola preto vyššia, uvedené nie je pre rozhodnutie vo

veci podstatné.

74. Žalovaný predložil na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX A. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že X.
D. a C. D. (žalobca) dávajú do užívania U. pri dome č. XX, ktorá je na mene uvedených, N. D. (žalovaný)
bezplatne, ktorý bude hradiť daň a užívací poplatok za túto záhradu. Ďalej sa v zmluve uvádza, že

pri výstavbe domu pre W. D. (brat žalovaného), X. a C. D. prevedú pozemok bezplatne na meno W.
D.. V prípade vyvlastnenia finančné prostriedky patria užívateľovi záhrady t.j. W. Uvedená dohoda je
podpísaná X. D., C. D. a C. D. (otec žalovaného). Z uvedenej dohody vyplýva, že žalovaný dostal
záhradu pri dome súp.č. XX iba do bezodplatného užívania, s tým, že bude platiť daň a užívací poplatok
za túto záhradu. Dohoda bola podpísaná v ten istý deň, ako bola uzavretá kúpna zmluva vo forme

notárskej zápisnice, preto ak sa v ten deň riešila aj otázka záhrady, táto sa vyriešila práve v uvedenej
dohode (prenechaním žalovanému do bezodplatného užívania), a nebol dôvod ju zahrnúť do kúpnej
zmluvy. Dodatočné vysvetlenie žalovaného, že predmetná dohoda zo dňa XX.XX.XXXX sa vzťahuje iba
na časť humna, ktorá susedí s nehnuteľnosťami brata žalovaného, považuje súd za účelové, keďže z
písomnej dohody uvedené vôbec nevyplýva, ale naopak v dohode sa výslovne uvádza, že ide o záhradu

pri dome č. XX.

75. Súd nevykonal dokazovanie ďalším výsluchom žalobcu, keď tento už bol v konaní dvakrát vypočutý,
a to na pojednávaní dňa 13.05.2013 a 09.12.2014, kde vypovedal k otázkam súvisiacim s vydržanímnehnuteľnosti. Zároveň jeho výsluch k Dohode zo dňa 09.08.1982 by bol nadbytočný, nakoľko z dohody
výslovne vyplýva danie záhrady pri dome č. 44 do bezplatného užívania žalovanému. Okrem toho
tento návrh na doplnenie dokazovania nebol urobený včas, nakoľko mohol byť žalovanou stranou

predložený už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153
ods. 1 CSP), a síce v rámci písomných vyjadrení k doplnenej žalobe (10.04.2017 a 21.05.2017). Pokiaľ
ide o skutočnosť, že Dohoda zo dňa 09.08.1982 bola predložená až na pojednávaní dňa 11.07.2017,
a o.i. aj k tejto dohode navrhol žalovaný vypočuť žalobcu, predmetnú dohodu predložila žalovaná
strana, ktorá ju musela mať k dispozícii už od začiatku konania, a preto nebol dôvod predložiť ju až na

pojednávaní dňa 11.07.2017. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca je po mozgovej porážke, jeho
výsluch by bol vzhľadom k tomu, vzhľadom k jeho veku a vzdialenosti bydliska od tunajšieho súdu s
najväčšou pravdepodobnosťou možný iba cez dožiadaný súd, čo by si vyžadovalo ďalšie úkony súdu.
Aj z uvedeného dôvodu súd dokazovanie ďalším výsluchom žalobcu nevykonal (§ 153 ods. 2 CSP).

76. Súd uzavrel, že v konaní žalobca účinne spochybnil dobromyseľnosť žalovaného, pričom zo

strany žalovaného nebol preukázaný ani domnelý právny dôvod, od ktorého by mohol odvodzovať
svoju dobromyseľnosť, že nadobudol vlastnícke právo k záhrade parc.č. XX/X v k.ú. K. a to ani k
jej odčlenenej časti. V konaní teda žalovaný nepreukázal existenciu (aspoň domnelého) právneho
titulu, na základe ktorého by mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Takýmto titulom (právnym
dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr.

kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Samotné užívanie sporných
nehnuteľností žalovaným od roku 1982 do roku 2010 (ktoré v konaní sporné nebolo) bez súvisiaceho
právneho úkonu, ktorým by mohlo dôjsť (aspoň domnele) k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného,
a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalovaného len s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie sporných
častí nehnuteľností a dlhodobé platenie daní z nehnuteľností, je v rozpore s platnou právnou úpravou

upravujúcou inštitút vydržania. Vzhľadom na uvedené, námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržal v súlade s § 132 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ nebola
dôvodná. Akékoľvek boli predchádzajúce ústne dohody medzi predávajúcimi a kupujúcim, prípadne
jeho otcom, nepostačujú k tomu, aby od nich bolo možné odvodzovať dobromyseľnosť žalovaného,
ako už súd uviedol vyššie, nakoľko z procesu uzatvárania kúpnej zmluvy musel žalovaný vedieť,

že je potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti písomne. Rovnako dobromyseľnosť
žalovaného nemôže zakladať skutočnosť, že pozemok, ktorý mal podľa jeho názoru vydržať, sa
nachádza v zastavanom území, ku ktorému nie je možné sa dostať, keďže pre posúdenie splnenia
podmienok pre vydržanie je táto skutočnosť bezpredmetná. Súd tiež poukazuje na to, že subjektívny
pocit žalovaného ako držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit

vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci (porovnaj rozsudok NS SR
sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008). Pokiaľ ide o rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/119/2007
zo dňa 30.06.2008, na ktorý poukazoval žalovaný, uvedené rozhodnutie je na prejednávanú vec
neaplikovateľné, nakoľko rieši otázku prerušenia vydržacej doby. Keďže však súd nemal za preukázané,
že žalovaný bol od počiatku dobromyseľný, je nadbytočné sa zaoberať otázkou prerušenia vydržacej

doby.

77. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel k záveru, že prejavom vôle účastníkov kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX bolo previesť vlastnícke právo zo žalobcu a jeho brata ako predávajúcich na
žalovaného ako na kupujúceho, a to pokiaľ ide o W. a N.k parc. č. XX/X - U. (vtedy A.) o skutočnej

výmere XXX m2, a teda že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy platne len v tejto časti a vo zvyšnej
časti (t.j. v časti výmery XXX mX z parcely č. XX/X - U.) bola kúpna zmluva uzavretá neplatne pre
nedostatok vôle na strane predávajúcich (§ 37 ods. 1 OZ). V konaní pritom nebolo preukázané, že
by došlo k vydržaniu parcely č. XX/X - U. a to ani vo výmere XXXX m2, ani vo výmere XXX m2.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vyhovieť žalobe v časti, ktorá zostala predmetom konania a v

znení jej doplnenia, pričom súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pod parc.č. XX/
X - záhrada o výmere XXX m2, parcela registra „., k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/
X (výrok II.), ako aj že nehnuteľnosť vedená pod parc.č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcela
registra „. k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X patrí do dedičstva po zomrelom X. D.,
narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX (výrok III.), a to v súlade s Z. plánom č. XXX/

XXXX, vyhotoveným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, na
obnovenie pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/X a časti parcely s parc.č. XX/X. Geometrický plán bol
pritom nevyhnutný za účelom identifikácie pozemku, ktorého sa týka určenie vlastníckeho práva žalobcu
a určenie, že patrí do dedičstva, nakoľko tento sa stal súčasťou pozemku parc.č. XX/X. Z. plánom č.XXX/XXXX sa pritom odčlenila z parcely č. XX/X - U. o výmere XXX mX (pozn. pred rozhodnutím vo veci
samej sa na základe Z. zapísal rodinný dom so súp. č. XX postavený na parc. č. XX/X o výmere XXX m2,
čím sa výmera parc.č. XX/X znížila zo XXX m2 na XXX m2 - viď odpoveď OÚ T. zo dňa XX.XX.XXXX na

č.l. 270) časť ako nová parcela č. XX/X - U. o výmere XXX m2, pričom parcela č. XX/X zostala o výmere
XXX m2. Parcela č. XX/X sa v novom stave uvádza ako záhrada, pretože pôvodne išlo o záhradu, a
tento pozemok je s poukazom na ohliadku na mieste zachytenú v zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
157), fotografie nehnuteľností (č.l. 134-142, 304-306), ako aj výpoveď svedkyne U. D. aj užívaný ako U.
Z. č. XXX/XXXX sa stáva týmto neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a bude spolu s rozhodnutím vo veci

samej podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti.

78. K námietke žalovaného, že geometrický plán žalobcom nebol predložený do skončenia dokazovania
pred súdom prvej inštancie, preto má žalovaný za to, že takéto dokazovanie už nie je možné v súčasnom
štádiu konania pripustiť, súd uvádza, že je viazaný právnym názorom, ako aj pokynom odvolacieho
súdu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, avšak v prípade zmeny
výmer pozemku vždy musí byť súčasťou rozsudku i geometrický plán, pričom zároveň uložil súdu prvej
inštancie povinnosť vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby v takom rozsahu, aby bol petit vykonateľný.
Z uvedeného vyplýva potreba akceptovať geometrický plán predložený žalobcom spolu s odstránením
vád žaloby.

79. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na potrebu aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 OZ (s tým,
že žalovaný považuje za mimoriadne nespravodlivé, ak žalobca po dobu 28 rokov toleruje užívanie
nehnuteľnosti žalovaným, v stave akom je zapísaný v katastri nehnuteľnosti a následne s poukazom na
nepremlčateľnosť vlastníckeho práva začne spochybňovať vlastnícke právo žalovaného), súd uvádza,

že v konaní nebol preukázaný dôvod na zohľadnenie uvedeného ustanovenia.

80. V zmysle § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý

by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskej spolupatričnosti, pričom pri premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva,
ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v
spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

81. Citované ustanovenie umožňuje súdu posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade
s dobrými mravmi a ak tomu tak nie je, môže odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.
Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z
občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť, ale upravuje iba spôsob

aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Záujem vlastníka na určitosti a nespornosti právnych vzťahov
k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a na zosúladení v katastri evidovaného stavu so stavom právnym, je
záujem všeobecne akceptovateľný. Z uvedeného dôvodu takýto výkon vlastníckeho práva sám o sebe
nie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nebolo možné žalobu zamietnuť z dôvodu výkonu práva
žalobcu ako priečiaceho sa dobrým mravom, resp. ako šikanóznu žalobu. (viď rozsudok NSSR sp.zn.

3 Cdo 144/2010 zo dňa 30. marca 2011)

82. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako
predávajúcim a Československým štátom ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva na časť parcely č. XX/
X (č.l. 162), ku ktorej bol priložený geometrický plán (č.l. 163), pri ktorom sa v prípade parcely č. XX/

X vychádzalo z výmery v pôvodnej veľkosti XXXX m2. Žalobca si tak po predaji časti pozemku Čsl.
štátu (parc.č. 30/3) bol vedomý toho, že mu zostal pozemok parc.č. XX/X o výmere XXX. m2. Žalobca
zároveň poukazoval na to, že je z N., len jeho rodičia pochádzajú z K., preto sa o vlastníctvo spornej
nehnuteľnosti ani nezaujímal, pretože mal za to, že pozemok záhrada je v užívaní rodiny D., ktorej
argumentácii je možné uveriť, a to aj s poukazom na dohodu zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný tak v konaní

neuviedol žiaden taký dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať žalobu za šikanóznu, a to nielen s
poukazom na uvedené rozhodnutie NSSR sp.zn. 3 Cdo 144/2010 zo dňa 30.03.2011 (ktoré aplikáciu
tohto ustanovenia v prípade určenia vlastníckeho práva v podstate vylučuje), ale ani s prihliadnutím na
prípadné správanie sa žalobcu.-
83. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

84. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

85. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

87.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§262ods.1CSPvspojenís§256
ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradutrovkonaniaprávo.Žalobcabolúspešnývčastidvochurčovacíchvýrokov,ktorébolipredmetom
konania po oprave pôvodného petitu (určenie, že žalobca je vlastníkom a určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva), a zároveň zavinil zastavenie konania v časti označenej ako II. alternatíva petitu (ktorá,

obdobne ako úspešná časť žaloby, zahŕňala dva určovacie výroky, a to určenie, že žalobca je vlastníkom
a určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom). Zavinenie zastavenia konania žalobcom sa pritom
pre účely rozhodovania o náhrade trov konania posudzuje ako úspech žalovaného a neúspech žalobcu
v tejto časti konania. Z uvedeného potom vyplýva, že úspech aj neúspech oboch strán v konaní bol
rovnaký (žalobcovi bolo vyhovené v dvoch určovacích výrokoch, pričom v dvoch určovacích výrokoch

zavinil zastavenie konania), a preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

88. Podporne súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č.k. č.k.
26Co/560/2015-228 zo dňa 18.10.2016, ktorým je prvostupňový súd viazaný, a síce, že v prípade
pôvodného žalobcom uvádzaného petitu sa nejedná o alternatívny ani eventuálny petit, ale o dva

samostatné petity. S uvedeným potom priamo súvisí aj spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.