Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207404
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815207404.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov
senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava -
mestská časť Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnému: P. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. mája 2018, č.k. 16Er/1510/2015-74,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. pripustil zmenu účastníka konania na strane

oprávneného z pôvodne oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie
4, IČO: 31 340 890, na nového oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa
06.10.2016 vyplynulo, že Poštová banka, a.s. (postupca), sa zaviazal postúpiť spoločnosti BENCONT
COLLECTION, a. s. (postupníkovi) zoznam pohľadávok, ktoré sú špecifikované v prílohách zmluvy a
postupník sa zaviazal pohľadávky prijať a zaplatiť postupcovi odplatu. Z predloženej prílohy zmluvy

vyplynulo, že postupca postúpil postupníkovi aj pohľadávku voči povinnému. Výrokom II. súd prvej
inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje
rozhodnutie (vo výroku II.) odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 1 - 3 Ex. por. (v znení účinnom
do 31.03.2017), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému, na základe rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ zo dňa 16.05.2014, sp. zn. IA-C/0314/4282, ktorý
mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 30.06.2014 a vykonateľnosť dňa 04.07.2014. Z predloženého
exekučného titulu zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 18.09.2012 uzatvorená zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a
lehotách. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre takéto
posúdenie však musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými
prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného
vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený ani na výzvu súdu tieto listiny
nepredložil, preto súd prvej inštancie nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Oprávnený musí ku každému návrhu na vykonanie exekúcie predložiťlistiny, z ktorých je možné preskúmať hmotnoprávny vzťah, z ktorého vychádza plnenie priznané v
rozhodcovskom rozsudku. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská
doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie

v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd prvej
inštancie nemal k dispozícii všetky listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky
v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné,
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z
pohľadu existencie právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, resp. v akom rozsahu
zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného,
nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu

odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Poukázal na to, že
podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať
či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a
len ako tzv. exekučný súd. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.06.2009, sp. zn. 4Cdo 159/2009. Dôvodil, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 227 CSP. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 499/2012
a PL. ÚS 21/08. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade

s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Zdôraznil a dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II.
časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b)
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju
neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný

titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona
povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu
zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto
splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Mal za to, že exekučný súd nesprávne
aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05
z 29.09.2005 a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 242/07 z 03.07.2008, sp.
zn. III. ÚS 153/07 z 18.10.2007. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá
je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril,
akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší

proces, dokázala náležite naplánovať. Rozhodcami pôsobiacimi v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo
zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani O.s.p., ani Exekučný poriadok, ani zákon č. 244/2002 Z. z. neposkytuje absolútne

žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať
ako súd, konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr.
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ďalej mal za to, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva,

je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko
judikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne aleborozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda
ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.

2CoE/292/2012-59.Bolnázoru,žepostupomexekučnéhosúdubolporušenýprincíprovnostiúčastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na
základe jeho postavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
153/07 z 18.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007. Záverom poukázal na skutočnosť, že

exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého
účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“)
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

9. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "Exekučný poriadok") v spojení s ustanovením

§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní"), z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) tiež spôsobilým exekučným
titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne

nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v ustanovení § 40
písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.10. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je

dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§
3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 citovaného zákona).
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§
4 ods. 2 citovaného zákona).

11. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom

konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.
12. Exekučný súd môže zvážiť, či potrebuje pre posúdenie exekučného titulu, ktorý mu je predložený aj
iné materiály, ktoré obsahuje spis o konaní v rámci ktorého bol vydaný exekučný titul. Ktorá konkrétne

listina je pre súd potrebná alebo ktorý spis, je na posúdení súdu, nie účastníka konania, pretože súd
vykonáva dokazovanie v súlade s procesnými predpismi. Preskúmanie exekučného titulu pokiaľ ide o
jeho formálnu, a aj pokiaľ ide o jeho materiálnu vykonateľnosť je otázka, ktorá si vyžaduje vo viacerých
prípadoch nielen existujúce dokumenty založené v exekučnom spise, ale aj iné, ktoré si súd k tomu, aby
mohol preskúmať exekučný titul môže vyžiadať.

13. Preskúmavacia činnosť exekučného súdu (predpokladaná ustanovením § 44 ods. 2 Ex. por. v znení
účinnomdo31.03.2017)prichádzadoúvahylenvtedy,akmásúd kdispozíciikompletnúúverovú
zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok (obdobných zmluvných dojednaní) a kompletnú
rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, ktoré sú uzavreté medzi účastníkmi.

14. Odvolací súd preto považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý vyzval oprávneného
na doloženie zmluvy o úvere č. 2392578612 zo dňa 18.09.2012, ako aj konkrétnej rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky), na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, sp. zn.

IA-C/0314/4282 zo dňa 16.05.2014 (exekučný titul).

15.Pokiaľoprávnenýnavýzvusúduprvejinštanciezodňa01.07.2015,aaninaopakovanúvýzvuzodňa
02.02.2018požadovanédokladynedoložil,súdprvejinštancienemoholprávneposúdiť,čirozhodcovský
rozsudok (exekučný titul) je spôsobilým exekučným titulom a súdu prvej inštancie nezostávalo nič iné,

len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

16. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že takýto dôkaz nebol predložený ani v rámci odvolania
odvolaciemu súdu, to znamená, že daný procesný nedostatok nebol odstránený ani v priebehu
odvolacieho konania. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvej inštancie preskúmať exekučný

titul, to znamená rozsudok rozhodcovského súdu z pohľadu jeho prípadného rozporu alebo nedostatku
predpokladaného v § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
17. V prejednávanej veci je tak nepochybné, že oprávnený nesplnil povinnosť predložiť na základe
pokynu súdu listiny, na základe ktorých by mohol súd posúdiť v akom rozsahu exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, a preto súd prvej inštancie postupoval

správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. (ktorým žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol), ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).