Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605211004
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2605211004.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej, sudkyne JUDr.

Boženy Husárovej a sudcu Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: Michal Novysedlák,
dodatok obch. mena NOVA-X, IČO: 34 705 864, Malachovská cesta 2167/113, Banská Bystrica,
zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Dagmar Šamudovská, Kynceľová 18, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Ing. Miloslav Juráš, IČO: 37 170 091, Častkov 96, zastúpenému splnomocnenkyňou: Lion
Law Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Banská Bystrica, o 8.434,20 € s prísl., o odvolaní oboch
strán proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9 Cb 170/2007-592 z 8. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi

4.898,09 €.
II. Vo zvyšnej vyhovujúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že sa žaloba v tejto časti
zamieta.
III. V zamietavej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne mení tak, že žalovaný je povinný do
troch dní zaplatiť žalobcovi aj 13 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 948,02 € od 5. augusta 2005 do zaplatenia,
zo sumy 3.950,08 € od 6. augusta 2005 do zaplatenia.

IV. Vo zvyšku zamietajúcej časti sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
V. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 16 % trov celého konania.
VI. Štátu sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 42 % trov platených štátom a voči žalovanému
nárok na náhradu 58 % trov platených štátom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvej inštancie (I.) zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 6.732,25 € ako cenu diela - konštrukcie terasy a svetelnej reklamy zhotovenej žalobcom pre
žalovaného v júli 2005, (II.) zamietol žalobu vo zvyšku, t. j. čo do zaplatenia 1.701,95 €, ako aj 13 %
ročného úroku z omeškania z 1.802,02 € od 5. augusta 2015 a z 6.632,18 € od 6. augusta 2005, (III.)

priznal žalobcovi nárok na náhradu 59,64 % trov konania a (IV.) priznal štátu voči obom stranám nárok
na náhradu trov.

2. Vyšiel zo zistenia, že medzi stranami žalovaný ako objednávateľ objednal u žalobcu dielo - výrobu
a montáž 2 ks svetelnej reklamy a výrobu a montáž 1 ks zastrešenia letnej terasy. Žalovaný sám bol
dodávateľom spoločnosti JM & PK, s.r.o., (pôvodne žalovaného v 2. rade), v ktorého prevádzke „Style
Café“ v Nitre bolo toto dielo aj zabudované. Z výpovedí svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané,

že tak terasa, ako aj svetelná reklama boli v tejto prevádzke zhotovené. Žalobca na žiadosť žalovaného
kontaktoval určenú osobu (konateľa spoločnosti JM & PK s.r.o.), ktorý sa s ním stretol a dielo mu
odovzdal. Následne žalovaný na žiadosť žalobcu 25. júla 2005 zaslal žalobcovi fakturačné údaje, na
základe ktorých žalobca vystavil dve faktúry, ktorými vyúčtoval cenu diela. Cenu za výrobu a montážterasy vyúčtoval faktúrou č. 0782005 splatnou 5. augusta 2005 v sume 6.632,18 € s DPH (199.801 býv.
Sk), cenu za výrobu a montáž svetelných reklám vyúčtoval faktúrou č. 0762005 splatnou 4. augusta
2005 v sume 1.802,02 € s DPH (54.287,80 býv. Sk). Žalovaný vady oboch diel nereklamoval. Znaleckými

posudkami bolo určené, že trhová cena zastrešenia terasy je 4.875,55 € vrátane DPH a trhová cena
zhotovenia 2 ks svetelnej reklamy je 1.724,20 € s DPH. Po vypočutí oboch znalcov na pojednávaní súd
prvej inštancie považoval oba znalecké posudky za dostatočne presvedčivé. K znalcom určenej cene
terasy pripočítal súd prvej inštancie ešte náklady na vypracovanie statickej správy 474 €, celkovú cenu
tohto diela tak ustálil na 5.349,55 € s DPH. Naopak, zo znalcom určenej ceny svetelnej reklamy uznal

len 1.382,70 € s DPH, pretože znalec nebol oprávnený zahrnúť do ceny aj náklady na dopravu reklamy.

3. Právne súd prvej inštancie posúdil zmluvu medzi žalobcom a žalovaný ako zmluvu o dielo podľa §
536 Obch. zák. Pretože tvrdenia strán ohľadom dohody o cene výroby a montáže reklamy a terasy sa
rozchádzali a žiadna z nich nepreukázala dohodu o cene diela, dospel súd prvej inštancie k záveru, že
strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny v zmysle § 536 ods. 3 Obch. zák. Na určenie

výšky ceny, na ktorej zaplatenie má žalobca právo, súd prvej inštancie použil § 546 ods. l druhú vetu
Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhoakcenadielaneboladohodnutáalebourčenávzmluve,azmluva
je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Súd prvej inštancie na tento
účel neprihliadol na dve ponuky vyžiadané samotným žalobcom od iných spoločností. Zo zisteného

skutkového stavu (znaleckého dokazovania) považoval za preukázanú cenu celého diela vo výške
5.349,55 + 1.382,70 = 6.732,25 €. Naopak, za nepreukázaný považoval nárok žalobcu na zaplatenie
ceny projektovej dokumentácie, ktorej vyhotovenie žalobca ani nepreukázal. Súd prvej inštancie tiež
nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, keďže v dôsledku sporu je výška ceny určená až
konštitutívnym rozhodnutím súdu, teda žalovaný sa dostane do omeškania až uplynutím paričnej lehoty.

4. Včas podaným odvolaním proti zamietavému výroku sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku
a vyhovenia návrhu žalobcu. Nesúhlasil so záverom, že k cene svetelnej reklamy nemožno účtovať
dopravu, pretože je nesporné, že žalobca s miestom podnikania v Banskej Bystrici ju zhotovil a montoval
v Nitre. Spochybňovanie metodiky znalca nie je dôvodné, pretože znalec na výsluchu uviedol, že ním

určená cena je cena minimálna. Z ponuky konkurenčnej spoločnosti vyžiadanej samotným znalcom je
zrejmé, že cena môže byť ešte vyššia. Súd mal preto prihliadať aj na ponuky predložené samotným
žalobcom. Nesúhlasil tiež s názorom, že nemá nárok na cenu za projektovú dokumentáciu, pretože
bez projektovej dokumentácie by nebolo možné zastrešenie terasy zhotoviť. Aj podľa znalca takáto
povinnosť vyplývala zo stavebného zákona, preto sa náklady mali započítať do ceny diela. Záverom

nesúhlasil s nepriznaním zákonných úrokov z omeškania, keď z § 548 ods. 1 Obch. zák. vyplýva
splatnosť ceny diela jeho vykonaním. Rozhodnutie súdu je po 12 rokoch v tomto smere aj extréme
nespravodlivé.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu doručenému mu do vlastných rúk 20. marca 2017 nevyjadril.

6. Žalovaný sa však včas podaným odvolaním proti vyhovujúcej časti rozsudku domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
nevyhovuje náležitostiam čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru, pretože sa nedostatočne
vyrovnal s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení z 26. januára 2016 a neposkytol plnohodnotné a

vyčerpávajúcevysvetleniesvojhorozsudku.Ďalejvytkolsúduprvejinštancieaodvolaciemusúduzmenu
názoru v otázke odovzdania diela oproti prvému zrušujúcemu uzneseniu, pričom rozsah dokazovania
sa od tohto uznesenia zásadnejšie nezmenil a nové dôkazy sa netýkali otázky odovzdania diela
žalovanému. Žalobca túto otázku už v žalobe vymedzil nedostatočne, rovnako rozporné boli jeho
tvrdenia v otázke ceny, pričom z dokazovania nemožno dospieť k záveru, že strany prejavili vôľu uzavrieť

zmluvu o dielo aj bez určenia ceny. Žalovaný zotrval na názore, že zmluva medzi stranami bola uzavretá
ako fixná, t. j. dielo malo byť hotové k 9. júlu 2005, potom už žalovaný nemal záujem na jeho plnení.
Neodovzdaniedielažalovanémupotvrdilsámžalobcaazmenanázoruodvolaciehosúdujevextrémnom
rozpore s princípmi spravodlivosti. Žalovaný tiež zotrval na tvrdení, že cena za zastrešenie terasy bola
dohodnutá na 100.000 Sk vrátane montáže a cena za svetelnú reklamu bola dohodnutá na 12.000 Sk

na 1 m2. Žalobcovi sa cenu nepodarilo dokázať, ale žalovaný nikdy neprejavil vôľu uzavrieť zmluvu
bez určenia ceny, takže nebol dôvod na postup podľa § 546 Obch. zák. Žalobca sám priznal, že na
vyhotovenie diela bola len počítačová vizualizácia, nie bližšia projektová dokumentácia, a žalovanému
nemožnonaťarchupričítaťpoložky,ktorýchúčelaleboexistenciajesporná(statickýposudok,projektovádokumentácia). V ďalšom žalovaný podrobne popísal svoje výhrady voči obom znaleckým posudkom,
ktorými sa určovala cena diela. V závere odvolania žalovaný namietol nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie, keď neboli splnené podmienky na použitie § 536 ods. 3 Obch. zák. Predpokladom

vzniku zmluvy je prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu uzavrieť zmluvu bez udania ceny, nielen
opomenutie uviesť ju. Ak zmluva takýto prejav vôle neobsahuje, je neplatná a alternatívne by bolo
potrebné zaoberať sa nárokmi z bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nebol vôbec povinný prevziať
dielo, ktoré malo vady, takže mu povinnosť prevziať ho nevznikla. V dôsledku toho neboli splnené
podmienky vzniku nároku na cenu diela podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., a to vykonanie diela.

7. Žalobca vo vyjadrení navrhol rozsudok vo vyhovujúcej časti potvrdiť. Namietol, že žalovaný sa
počas konania účelovo bráni rôznymi rozpornými tvrdeniami ohľadom odovzdania diela a vyjadreniami
k znaleckým posudkom. Nesúhlasil preto s názorom, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený.
Názor odvolacieho súdu na odovzdanie diela bol zrozumiteľne vysvetlený, pričom nie je pravda, že
by sa skutkové základy od prvého rozhodnutia odvolacieho súdu nezmenili. Už samotná žaloba bola

vypracovaná v súlade s ustanoveniami vtedy účinného O. s. p. Nie je pravdou, že by žalovaný nemal
záujem o dodanie diela po 9. júli 2005, o čom svedčí aj email z 25. júla 2005, takže nemôže ísť o
fixnú zmluvu. Žalovaný dielo objednával na prevádzku tretej osoby, ktorú z dokazovania nie je možné
vynechať. Vyjadrenia žalovaného v otázke ceny diela sú protirečivé, cenu diela však po dodaní faktúr
nenamietal. Samotná dodaná vizualizácia nemohla slúžiť ako základ pre vyhotovenie terasy, bolo

potrebné spracovať projektovú dokumentáciu, ako aj statický posudok. Na pojednávaní 8. januára 2014
žalovaný priznal ochotu zaplatiť cenu reklamy, aj keď bola vyššia než ním tvrdená. Zo znaleckých
posudkov vyplýva, že svetelnú reklamu nebolo možné zhotoviť za nižšiu cenu než žalobca účtoval.
Znalec svoj posudok riadne vysvetlil na pojednávaní a jeho výpoveď nebola rozporná s predošlými
výpoveďami. Žalovaný nikdy neodstúpil od zmluvy na výrobu reklamy, za ktorú dostal dokonca zaplatené

od tretej osoby. Odvolací súd vo svojich predošlých zrušujúcich rozhodnutiach potvrdil platnosť zmluvy
o dielo medzi stranami konania.

8. Žalovaný v odvolacej replike žiadal vyhovieť svojmu odvolaniu, alternatívne potvrdiť napadnutý
rozsudok.

9. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), pretože
považoval za potrebné zopakovať dokazovanie. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich predošlých
stanoviskách, žalovaný navrhol eventuálne zmeniť rozsudok a priznať žalovanému nižšiu sumu, a to
100.000 Sk za terasu a 12.000 Sk za 1 m2 svetelnej reklamy. Na pojednávaní odvolací súd potom

zopakoval dokazovanie výsluchom strán a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie,
ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.), zistil tento

skutkový stav:

10.1 Žalobca i žalovaní sú podnikateľmi na základe živnostenského oprávnenia, žalobca okrem iného do
roku 2014 v predmete reklamná a propagačná činnosť, žalovaný okrem iného v predmete navrhovanie
interiérovaexteriérovnehnuteľností.Eštepredjúnom2005žalobcaažalovanýbolivobchodnomvzťahu
približne pri dvoch akciách, pri ktorých si žalovaný od žalobcu objednal určité práce a predmety. V prvom
z nich boli podmienky dohodnuté ústne, práce boli zo strany žalovaného riadne vykonané a žalobca za

ne riadne zaplatil dohodnutú cenu. Pri druhej z nich si žalovaný spolu s objednávkou žiadal rozpočet,
ale neskôr sa nerealizovala.

10.2 Približne na prelome prvého a druhého štvrťroka 2005 žalovaný pri stretnutí oslovil žalobcu s
požiadavkou na vyhotovenie svetelnej reklamy a terasy na reštauráciu v Nitre, na ktorej žalovaný

pracoval pre spoločnosť JM & PK, s.r.o. Nebolo dokázané, aké podklady dal žalovaný žalobcovi k
dispozícii, bolo však zrejmé, že malo ísť o kovovú konštrukciu obloženú drevom. Žalovaný tiež žiadal
žalobcu, aby boli reklama aj prestrešenie terasy zrealizované do 9. júla 2005, neprejavil však, že by po
tomto termíne nemal o dielo žalobcu záujem. Žalobca k tomu žalovaného informoval o tom, že cena
takejto konštrukcie by bola viac než 200.000 Sk a nebola by realizovateľná v žiadanom termíne, v

dôsledku čoho žalovaný súhlasil s tým, že obloženie drevom realizované nebude. Po takejto úprave
žalobca oznámil, že cena terasy sa bude pohybovať na približne 100.000 Sk a cena svetelnej reklamy
dosiahne 12.000 Sk za 1 m2. Nebolo dokázané, že by žalobca voči žalovanému jasne prejavil, že táto
cena je len orientačná, že je závislá od konkrétnych technických podrobností vyhotovovaného diela aže sa môže zvyšovať v prípade použitia osobitných postupov alebo v prípade práce žalobcu cez víkend.
Takisto nebolo dokázané, že by žalobca voči žalovanému prejavil, že by mali byť osobitne účtované
montáž, statická správa alebo projektová dokumentácia. Žalovaný následne voči žalobcovi prejavil, aby

dohodnuté dielo zhotovil, a na tento účel mu e-mailami zo 17. a 30. júna 2005 zaslal technické informácie
s popismi a výkresy.

10.3Svetelnáreklama,ktorúžalobcazhotovil,malatvarelipsy,ktorejhlavnáos(priemervširšommieste)
bola dlhá 1.700 mm (t. j. 1,7 m) a vedľajšia os (priemer v užšom mieste) bola dlhá 740 mm, t. j. 0,74 m

(súčasť znaleckého posudku č. l. 306 spisu), pričom žalobca zhotovil dva kusy takejto svetelnej reklamy.
Oba kusy dopravil na miesto určenia do kaviarne v Nitre, kde ju riadne nainštaloval na jej priečelia 9. júla
2005. Rovnako žalobca zhotovil aj zastrešenie terasy, ktoré bolo nainštalované v Nitre do 9. júla 2005
okrem samotnej plachty, ktorá mala terasu zastrešovať. Plachta bola natiahnutá o niekoľko dní nato, v
každom prípade bolo prestrešenie terasy dokončené do konca júla 2005. (výpovede svedkov C. a C.,
zápisnica o pojednávaní z 8. januára 2014, prípis Corado Soat s.r.o. č. l. 432) Žalobca a osoby, ktoré

pracovali pre žalobcu, oznámili žalovanému, že terasa aj svetelná reklama sú hotové. Žalovaný nato
dal žalobcovi a osobám, ktoré pre neho na zhotovení pracovali, telefonický kontakt na p. Petra Kúseka,
konateľa spoločnosti JM & PK, s.r.o. (pôvodného žalovaného v 1. rade), ktorému žalobca oznámil
zhotovenie prestrešenia terasy a svetelnej reklamy (výpoveď svedka E., zápisnica o pojednávaní 5.
februára 2014, a svedkyne O., zápisnica o pojednávaní z 23. apríla 2014).

10.4 Nebolo dokázané, že by žalovaný alebo p. E. vytkli žalobcovi, že by reklama alebo terasa neboli
zhotovené v súlade s dohodou, ani to, že by žalovaný vytýkal žalobcovi, že by ju nedodal v termíne.
Žalobca emailom z 21. júla 2015 (č. l. 91) požiadal žalovaného okrem iného o zaslanie fakturačných
údajov a ten ich emailom z 25. júla 2015 (č. l. 93) zaslal. Krátko nato zalial terasu prívalový dážď, ktorý

zastrešenie nestíhalo odvádzať, v dôsledku čoho bolo potrebné plachtu nad terasou upraviť - napnúť,
čo žalobca v spolupráci s ďalšími osobami aj urobili (výpoveď svedka C., zápisnica o pojednávaní z
8. januára 2014). Inak však terasa aj svetelné reklamy boli na kaviarni nainštalované a riadne užívané
približne do jesene 2006 (prípis Corado Soat s.r.o. č. l. 432).

10.5 Faktúrou č. FA 0762005 (č. l. 8) s určeným dátumom splatnosti 4. augusta 2005 žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu za výrobu a montáž svetelných reklám 54.287,80 Sk s DPH (1.802,02 €), ktorá podľa
pripojeného dodacieho listu 074/2005 (č. l. 9) pozostávala z položiek cena výroby a cena montáže.
Faktúrou č. FA 0782005 (č. l. 6) s určeným dátumom splatnosti 5. augusta 2005 žalobca vyúčtoval
žalovanému cenu za výrobu a montáž terasy 199.801 Sk s DPH (6.632,18 €), ktorá podľa pripojeného

dodacieho listu 075/2005 pozostávala z položiek za výrobu terasy, výrobu plachty, dopravu terasy,
dopravu plachty, montáž terasy, montáž plachty a došponovanie plachty, ako spracovanie projektovej
dokumentácie a statická správa. Obe faktúry boli žalovanému doručené ihneď po ich vystavení, ten ich
však neuhradil.

11. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie
(§ 383 C. s. p.) a zo skutkových tvrdení, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1 C. s. p.), vyplýva z
vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

11.1 Okolnosti dohadovania predmetu a ceny diela (terasy, reklamy) považuje odvolací súd za

dostatočne dokázané výpoveďami oboch strán na odvolacom pojednávaní, medzi ktorými sa nevyskytli
zásadnejšie rozpory. Okrem toho boli ich výpovede v zásade aj v súlade s výpoveďami v konaní pred
súdom prvej inštancie na jednotlivých pojednávaniach. Žalobca už na pojednávaní 3. novembra 2008
priznal, že ohľadom ceny sa spomínala suma 100.000 Sk (bez DPH), čo žalovaný už vtedy priznal.
Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že cena nebola dohodnutá.

Podstata rozporov medzi žalobcom a žalovaným už na súde prvej inštancie nespočívala ani tak v
samotnej otázke ceny, ako v tom, či žalobca jasne prejavil voči žalovanému výhrady, s akými návrh ceny
robí (že ide len o cenu výroby, že osobitne bude účtovaná cena projektovej dokumentácie a statického
posudku).

11.2 V tomto smere však dôkazné bremeno na dokázanie, že cena bola dohodnutá ako nezáväzná alebo
s výhradami, podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. zaťažovalo žalobcu. Vo všeobecnosti totiž platí,
že každá zo strán je povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty
(hypotézy)tejprávnejnormy,ktorejprávnynásledok(hypotéza)jevjejprospech.Vovšeobecnostijetedažalobca povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy,
ktorá jeho nárok zakladá, a žalovaný je povinný tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky
skutkovejpodstatyprávnejnormy,ktorážalovanýnárokoslabujealebocelkomruší.Akobudevysvetlené

ďalej, z úpravy zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku v zásade vyplýva, že zhotoviteľ je oprávnený
zvýšiť pôvodne dohodnutú diela len v prípadoch, keď jej podkladom bol nezáväzný alebo neúplný
rozpočet (§ 547 Obch. zák.) alebo keď došlo k zúženiu, rozšíreniu alebo zmene predmetu diela (§ 549
Obch. zák.). Žalobca v tu prerokúvanej veci tvrdil, že voči žalovanému prejavil, že v ním udanej cene
terasy neboli uvedené vyššie uvedené položky (montáž, doprava, projektová dokumentácia, statický

posudok), resp. že cena reklamy bola dohodnutá len za určitých predpokladov (výroba jednoduchého
svetelného panelu, žiaden atyp), v dôsledku čoho ho zmena týchto okolností oprávňovala k vyúčtovaniu
vyššej ceny diela. Žalobca sa teda vo svoj prospech dovolával takých noriem (hoci ich výslovne
necitoval), na ktorých zakladal svoje právo na zvýšenie ceny diela, preto ho zaťažovalo dôkazné
bremeno na dokázanie, že boli naplnené predpoklady hypotézy týchto právnych noriem. Takýto dôkaz
sa mu však nepodaril.

11.3 Z vykonaného dokazovania totiž nemožno ani podľa odvolacieho súdu dospieť logicky k záveru,
že by žalovaný bol súhlasil so zhotovením diela bez určenia ceny, resp. bez jej aspoň približnej fixácie.
Z výpovede žalovaného, ktorú súd v tomto smere považuje za logickú a dôveryhodnú, totiž vyplýva, že
žalovaný sám pracoval na kaviarni v Nitre ako dodávateľ spoločnosti JM & PK s.r.o., ktorá ju financovala,

pričom táto spoločnosť odsúhlasovala jednotlivé ceny za výkony subdodávateľov. Už z logiky tohto
obchodného vzťahu je ťažko uveriteľné, že by žalovaný súhlasil len s akýmsi veľmi všeobecným
vymedzením ceny diela od žalobcu s možnosťou jeho následného 100 %-ného zvýšenia, keďže sa
tým vystavoval riziku, že by mu takto zvýšenú cenu nepreplatila spoločnosť JM & PK s.r.o. ako jeho
objednávateľ. O tom, že žalovaný mal záujem na držaní ceny v určitých rozmedziach, svedčí aj výpoveď

samotného žalobcu, ktorý priznal, že po informácii o cene terasy s dreveným obložením (viac ako
200.000 Sk) žalovaný súhlasil s tým, že drevený obklad kovovej konštrukcie sa realizovať nebude.
Odvolací súd nesúhlasí so žalobcom v tom, že žalovaný vo výpovedi na pojednávaní 8. januára 2014
dosvedčil, že cena svetelnej reklamy vyúčtovaná žalobcom zodpovedala dohodnutej cene. Žalovaný
totiž tam, aj na odvolacom pojednávaní prejavil, že by ju bol za istých okolností zaplatil. Takýto postoj

podľa odvolacieho súdu zodpovedá aj všeobecnej skúsenosti, že objednávateľ (tak v obchodných, ako
aj v občianskych vzťahoch) je v niektorých prípadoch ochotný následne uhradiť aj vyššiu cenu diela než
bola dohodnutá, pokiaľ výsledok zodpovedá jeho očakávaniam (je s ním spokojný). Samo osebe to však
nedokazuje, že takáto vyššia cena aj zodpovedala dohode.

11.4 Ostatné skutkové zistenia odvolací súd v podstate preberá z napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, keďže zodpovedajú vykonaným dôkazom, najmä výpovediam svedkov ako sú zachytené v
zápisniciach o pojednávaní, ako aj obsahu listinných dôkazov. Vykonaný znalecký posudok považuje
odvolací súd za zdroj technickej informácie o rozmeroch svetelnej reklamy, ktoré sú dôležité pre
kalkuláciu ceny; inak však odvolací súd považuje oba znalecké posudky, ako aj výpovede znalcov

pre samotný skutkový stav za nepodstatné, pretože (ako bude ďalej vysvetlené) je trhová cena
oboch vykonaných diel v prerokúvanej veci nepodstatná. Samotné hodnotenie dôkazov súdom prvej
inštancie inak ale zodpovedá pravidlám formálnej logiky, ako aj všeobecným skúsenostiam, a námietky
žalovaného proti týmto skutkovým zisteniam nie sú dôvodné.

11.5Otázkadohodyotermínezhotoveniadielajedostatočnedokázanávýpoveďamistránnaodvolacom
pojednávaní v spojení s ich výpoveďami pred súdom prvej inštancie, z ktorých je zrejmá zhoda na tom,
že bol dohodnutý termín 9. júla 2005. Zároveň však z týchto výpovedí nemožno vyvodiť, že by žalovaný
mal záujem o terasu a svetelnú reklamu len do 9. júla 2005, potom už nie. Proti tomuto skutkovému
tvrdeniu žalovaného stoja aj výpovede svedkov C. a C., ktorí vypovedali, že časť prác vykonávali aj

po 9. júli 2005, pričom žalobca bol s ich prácou spokojný. To nasvedčuje tomu, že žalovaný ani po
prekročení tohto termínu žalobcu neupomínal, resp. neprejavoval voči nemu, že ďalšie práce nemusí
vykonávať; v takom prípade by totiž bolo logické očakávať, že žalobca by sa o tejto okolnosti zmienil
aj pred svedkami C. a C., ktorí boli jeho zmluvnými partnermi a ktorým musel vyplácať (a aj vyplatil)
odmenu za nimi vykonané práce. Konečne, proti tvrdeniu žalovaného hovorí aj jeho email z 25. júla

2005, v ktorom tento na žiadosť žalobcu bez ďalšieho oznamuje fakturačné údaje. Podľa odvolacieho
súdu je ťažko predstaviteľné, že by žalovaný tieto údaje oznámil žalobcovi bez jedinej poznámky alebo
komentára 16 dní po uplynutí žalobcom tvrdeného dátumu, dokedy malo byť dielo hotové.11.6 Samotné odovzdanie diela je otázkou právnou, nie skutkovou; skutkovými otázkami sú otázky,
aké prejavy a úkony jednotlivé zúčastnené osoby urobili, pričom otázka odovzdania a prevzatia diela je
potom otázkou posúdenia právnych účinkov týchto prejavov a úkonov. Z výpovedí svedkov C. a C., ako

aj svedkyne O., o ktorých pravdivosti v zásade nebol dôvod pochybovať, je zrejmé, že po zhotovení diela
sažalobcasnažilhoodovzdaťžalovanémuosobne,tenhovšakodkázalnasvedkaE.(čobolozistenéna
pojednávaní 5. februára 2014 stotožnením daného telefónneho čísla s týmto svedkom). Tento svedok v
zásade potvrdil, že svetelnú reklamu videl a vedel aj o terase, ktorú následne aj užíval pri prevádzkovaní
kaviarne. Montáž terasy a jej užívanie potvrdil aj vlastník nebytových priestorov - spoločnosť Corado

Soat s.r.o. V neposlednom rade potvrdzujú riadne dokončenie terasy aj reklamy emaily žalobcu z 21.
júla 2005 a žalovaného z 25. júla 2005. Opäť podľa odvolacieho súdu možno vychádzať zo všeobecných
skúseností, že ak by skutočne terasa alebo reklama nebola vyhotovená, nebol by žalovaný poskytol
žiadané fakturačné údaje (celkom zjavne na účely vystavenia faktúry žalobcom) bez akejkoľvek výhrady
alebo komentára o tom, že dielo nie je prevzaté. Absencia námietok proti existencii a vykonaniu diela
v týchto emailoch tak tiež vyvracia jeho tvrdenie, že dielo nebolo riadne vykonané. Žalovaný potom

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie vád diela, ktoré ho zaťažovalo podľa zásad
rozdelenia dôkazného bremena rozobraných vyššie (ods. 11.2 tohto rozsudku).

12. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v
celom rozsahu (§ 379 C. s. p.) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho

preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolania oboch strán
sú sčasti dôvodné.

13. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha zaplatenia sumy za zhotovenie zastrešenia terasy, ako aj
svetelnej reklamy. V konaní nebolo sporné, že žalobca aj žalovaný boli v roku 2005 podnikateľmi podľa

§ 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a obaja konali pri výkone svojej podnikateľskej činnosti
(žalobca vykonával propagačné a stavebné práce ako svoje podnikanie, žalovaný takisto navrhoval
exteriéry a interiéry ako svoje podnikanie), v dôsledku čoho sa ich právne vzťahy pri výkone tejto
činnosti spravovali Obchodným zákonníkom podľa jeho § 261 ods. 1 (v znení účinnom v danom čase).
Zastrešenie terasy, ako aj svetelná reklama sú hmotne zachytenými výsledkami činnosti, teda dielami

podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., a zmluvu, ktorou sa žalobca za odplatu zaviazal zhotoviť ich, súd prvej
inštancie správne posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. Súd prvej inštancie takisto
správne ustálil, že strany sa dohodli na predmete diela, čo napokon medzi nimi ani nebolo sporné.
Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie na to, akým spôsobom bola a má
byť určená cena tohto diela.

14. Z § 536 ods. 3 Obch. zák. možno vyvodiť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je dohoda
o odplatnosti zmluvy jedným zo spôsobov určených v tomto ustanovení. V zmluve musí byť totiž buď
dohodnutá cena alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavili
vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z citovaného ustanovenia tak vyplývajú v zásade tri možnosti

určeniaodplatnosti.Stranysapredovšetkýmmôžudohodnúťnaceneurčenejkonkrétnousumouurčenej
cene (pevnej cene), alebo sa môžu dohodnúť na spôsobe, akým sa konečná cena diela určí (napr.
jednotkovou cenou za merateľné množstvo výkonov, napr. hodiny práce, spotrebu materiálu, alebo
aj odkazom na cenové indexy, cenníky a pod.). Poslednou možnosťou, ktorú § 536 ods. 3 Obch.
zák. predpokladá, je, že strany prejavia v zmluve vôľu uzavrieť ju aj bez určenia ceny alebo spôsobu

jej určenia. Citované ustanovenie pritom nerieši, akým spôsobom môžu strany túto vôľu prejaviť.
Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. platí, ak niektoré otázky v obchodnoprávnych vzťahoch nemožno riešiť
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Obchodný
zákonník neustanovuje, akým spôsobom možno urobiť prejav vôle, keďže obsahuje v § 266 až 268
len niektoré ustanovenia o právnych úkonoch. Preto sa na riešenie otázky, akým spôsobom možno

v obchodnoprávnych vzťahoch prejaviť vôľu, použijú ustanovenia občianskeho práva, predovšetkým
Občianskeho zákonníka. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. potom platí, že vôľu možno v zásade prejaviť
konaním alebo opomenutím, a to výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť (konkludentne). Vychádzajúc z cit. ustanovenia tak prejav strán obchodnoprávnej
zmluvy o dielo o tom, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny, môže byť výslovný, ale môže byť aj

konkludentný. Podstatné však je, aby takýto prejav bol v zmluve obsiahnutý; len v takom prípade sa na
určenie ceny diela aplikuje § 546 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého má zhotoviteľ nárok na cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.15. Úvaha súdu prvej inštancie v ods. 33 jeho rozsudku však nezodpovedá hypotéze citovaného § 536
ods. 3 Obch. zák., v dôsledku čoho je nesprávna. Otázka, či sa má cena určiť podľa § 546 ods. 1
Obch. zák., predpokladá záver, že strany vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia ceny diela prejavili v zmluve.

Ak pre uzatváranie obchodnoprávnych zmlúv platia všeobecné ustanovenia § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pokiaľ Obchodný zákonníka neobsahuje inú úpravu, preto aj pre oblasť obchodnoprávnych
vzťahov platí § 44 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Rovnako platí aj § 44 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého prijatie
návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a

považuje sa za nový návrh. Z citovaných ustanovení pre uzavretie zmluvy o dielo podľa § 536 Obch.
zák. možno vyvodiť, že tak návrh, ako aj prijatie návrhu musia obsahovať zhodné podmienky nielen
ohľadom samotného diela, ale aj ohľadom jeho ceny. Návrh (oferta) a jeho prijatie (akcepta) sa teda
musia obsahovo kryť aj v otázke určenia ceny, spôsobu jej určenia alebo v tom, že obe obsahujú prejavy
vôle každej strany, že zmluva bude uzavretá aj bez určenia ceny. Ako už bolo uvedené, tieto prejavy
vôle môžu byť aj konkludentné (porov. aj § 275 ods. 4 Obch. zák., ktorý pripúšťa vznik zmluvy tým, že

oblát postupuje a plní v súlade s ňou), teda postačí, ak z nich možno výkladom vyvodiť spoločnú vôľu, že
zmluva má byť odplatná a cena nemusí byť určená. Pokiaľ sa však oferta a akcepta rozchádzajú v otázke
ceny diela, teda napr. vo voľbe spôsobu jej dojednania podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. alebo dokonca v
rôznych číselných údajoch na jej vyjadrenie, podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. takýto rozdiel vylučuje vznik
zmluvy o dielo. Nemožno teda povedať, že ak každá zo strán prejavila niečo iné ohľadom ceny, tak tým

strany prejavili záujem na odplatnosti zmluvy a súhlasia s ňou aj bez určenia ceny. Takisto nemožno
tento záver urobiť, ak sa strany v udanej cene líšia, pretože práve to jasne svedčí o tom, že strany v
zmluve chceli cenu určiť, ale rozchádzajú sa v jej výške.

16. O to menej potom možno povedať, že ak strany v následkom súdnom konaní uvádzajú rozdielne

údaje o dohodnutej cene, znamená to, že cena nimi nebola určená. Ako už bolo uvedené, pri
posudzovaní dohody o cene sú rozhodné okolnosti v čase uzavretia zmluvy, nie v čase prípadného
neskoršieho súdneho konania. V takom prípade je povinnosťou súdu dokazovaním zistiť skutočný obsah
zmluvy medzi stranami a v rámci neho aj to, ktorú z možností § 536 ods. 3 Obch. zák. si strany nedohodli.
Prípadnú dôkaznú núdzu je potom súd povinný riešiť uplatnením pravidiel dôkazného bremena (ods.

11.2 hore), podľa ktorého je v zásade povinnosťou zhotoviteľa dokázať, že platne vznikla zmluva o dielo
s určitým obsahom (dohodou o cene), na ktorej zakladá svoj nárok na cenu za jeho vykonanie. Pokiaľ
zhotoviteľom toto bremeno neunesie a súd si na základe hodnotenia dôkazov nevytvorí dostatočné
presvedčenie o tom, že ním tvrdená cena dohodnutá nebola, bude to mať rovnaké účinky, ako keby
zhotoviteľ túto skutočnosť nedokázala vôbec. V tu prerokúvanej veci teda súd prvej inštancie nemohol

len na základe (zdanlivo) odlišných tvrdení strán počas konania dospieť k záveru, že sú splnené
podmienky aplikácie tretej možnosti § 536 ods. 3 Obch. zák., teda že bola uzavretá zmluva o dielo s
prejavenou vôľou strán uzavrieť ju aj bez určenia ceny. Súd prvej inštancie mal dôslednejšie vyhodnotiť
vykonané dokazovanie a v rámci neho preukázané prejavy strán pri rokovaniach o výsledku zmluvy tak,
ako to zhora urobil odvolací súd.

17. Zo skutkového stavu zisteného odvolacím súdom vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ na výslovnú
otázku žalovaného ako objednávateľa diela prejavil, že cena zastrešenia terasy bude 100.000 Sk a
cena svetelnej reklamy bude 12.000 Sk za 1 m2. Žalovaný potom za týchto podmienok dielo od žalobcu
objednal. Podľa odvolacieho súdu teda v prerokúvanej veci vznikla zmluva výslovnými prejavmi vôle,

keď žalovaný v súlade s § 44 ods. 2 Obč. zák. akceptoval ústny návrh zmluvy o dielo zo strany žalobcu.
Cena zastrešenia bola podľa toho určená podľa prvej možnosti v § 536 ods. 3 Obch. zák., keďže strany si
dohodli jej určenie pevnou (konečnou) cenou za terasu ako takú. Naopak, v prípade ceny reklamy ide o
dohodu podľa druhej možnosti v § 536 ods. 3 Obch. zák., teda o dohodu o spôsobe určenia ceny. Strany
totiž cenu určili ako jednotkovú za určitú merateľnú jednotku (m2); obe strany si teda zjavne boli vedomé

toho, že konečná cena bude určení násobením konečného počtu týchto jednotiek (t. j. rozmeru svetelnej
reklamy)toutojednotkovoucenou.Obestranypritommalipribližnúpredstavuorozmeretejtoreklamy,čo
ale nič nemení na tom, že konečná cena mala byť určená podľa konkrétnej veľkosti vyhotovenej reklamy.
Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. potom platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú podľa zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že zhotovená

svetelná reklama mala tvar elipsy o dĺžke osí 1,7 m a 0,74 m. Plocha (pravidelnej) elipsy sa vypočíta
podľa vzorca S = ? x a x b, kde a a b sú polovice dĺžky oboch osí, teda v prerokúvanej veci S = ? x (1,7 :
2) x (0,74 : 2), teda (3,14.... x 0,85 x 0,37 =) 0,99 m2. Na základe citovaného § 546 ods. 1 Obch. zák. bol
tak objednávateľ povinný zaplatiť za každý kus svetelnej reklamy dohodnutú jednotkovú cenu 12.000Sk, teda spolu 24.000 Sk za obidve, ako aj určenú cenu 100.000 Sk za zhotovenie terasy. Odvolací súd
v súlade so všeobecne známymi obchodnými zvyklosťami (§ 264 ods. 1 Obch. zák.) vychádza z toho,
že ceny takto dohodnuté sú dohodnuté bez dane z pridanej hodnoty, keďže táto daň pre podnikateľov

nie je nákladovou položkou (vzniká nárok na jej odpočet podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.).

18. Žalobca počas konania tvrdil okrem iného to, že táto cena bola určená len orientačne, za typový
produkt, nie atyp, prípadne že neobsahovala v sebe určité nevyhnutné výkony. Z už citovaného § 546
ods. 1 Obch. zák. však vyplýva práve to, že pre určenie ceny je predovšetkým rozhodujúci obsah

zmluvy. Zhotoviteľ teda môže cenu zvýšiť v takýchto prípadoch predovšetkým za predpokladu, že je
na to podľa zmluvy oprávnený. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by
sa súčasťou zmluvy stala takáto dohoda. Ako bolo totiž uvedené vyššie, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie toho, že ním udaná cena 100.000 Sk, resp. 12.000 Sk za m2 by bola daná
len orientačne, prípadne s určitou takouto výhradou. Zo zisteného skutkového stavu tiež nevyplýva, že
by takéto správanie žalovaného bolo logické, teda že by žalovaný mohol očakávať, že sa obsahom

zmluvystávatakétooprávneniežalobcuupravovaťcenu.Pokiaľvšaktakétooprávnenienebolozaložené
zmluvou, platí ustanovenie § 537 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je zhotoviteľ povinný zhotoviť dielo
na svoje náklady a na svoju zodpovednosť. Z citovaného (dispozitívneho) ustanovenia tak vyplýva, že
náklady na zhotovenie diela znáša samotný zhotoviteľ, ktorému zásadne nevzniká právo na ich náhradu
od objednávateľa. Podľa cit. § 546 ods. 1 Obch. zák. je totiž objednávateľ zásadne povinný zaplatiť

len cenu diela, nie akékoľvek náklady zhotoviteľa s jeho zhotovením. V rovnakom zmysle § 541 Obch.
zák. ustanovuje, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že kúpna cena vecí obstaraných zhotoviteľom
na vykonanie diela je zahrnutá v cene diela, t. j. zhotoviteľ nie je oprávnený žiadať jej zaplatenie od
objednávateľa nad rámec ceny diela. Citované ustanovenie treba v súlade so všeobecným princípom
vyjadreným v § 537 ods. 1 Obch. zák. rovnako vztiahnuť aj na obstaranie iných prác a podkladov

potrebných na vykonanie diela. Ak teda žalobca tvrdí, že zastrešenie terasy nemohol zhotoviť bez
projektovej dokumentácie a statického posudku, podľa citovaných ustanovení treba vychádzať z toho,
že náklady na ich vypracovanie musí znášať sám. To isté platí pre náklady na dopravu a montáž, keďže
je zrejmé, že zastrešenie terasy spočíva práve v montáži určitej konštrukcie nad terasu a túto konštrukciu
treba na miesto určenia dopraviť. Ich náhradu by od žalobcu mohol žiadať len vtedy, ak by dokázal, že je

natooprávnenýpodľazmluvy;tovšak-akoužbolouvedené-zozistenéhoskutkovéhostavunevyplýva.

19. Podobne je potrebné pristupovať aj k požiadavke žalobcu na zvýšenie pôvodne uvedenej ceny,
pretože konštrukcia, resp. svetelná reklama boli atypické rozmermi, použitými materiálmi a technikou.
Ako už bolo uvedené, podľa odvolacieho súdu treba cenu 100.000 Sk za zastrešenie terasy a 12.000

Sk za 1 m2 svetelnej reklamy považovať za cenu dohodnutú v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák.,
ktorej zvýšenie (okrem prirodzeného pohybu v závislosti od rozmeru reklamy) podlieha predovšetkým
podmienkam zmluvy a následne (dispozitívnym) ustanoveniam § 547 a 549 Obch. zák. Ako už bolo
viackrát uvedené, v prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva (žalobca nedokázal),
že by sa strany v zmluve dohodli na oprávnení žalobcu zvýšiť dohodnuté ceny za určitých okolností. Z

ustanovenia § 547 ods. 1 Obch. zák. potom vyplýva, že na výšku ceny zásadne nemá vplyv, že cena
bola určená podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo bol oznámený objednávateľovi. Uvedené
ustanovenie svojím obsahom nadväzuje na všeobecný princíp § 537 ods. 1 Obch. zák. a jeho dôsledkom
vo všeobecnosti je, že prípadné chyby rozpočtu (nezahrnutie niektorých položiek, nesprávny odhad
množstva určitých naceňovaných položiek, zlý odhad ceny týchto položiek a pod.) znáša zhotoviteľ.

Zhotoviteľ teda nie je oprávnený požadovať úpravu ceny stanovenej rozpočtom, ak sa ukáže, že
skutočné vykonanie diela si vyžaduje náklady nezahrnuté do rozpočtu. Výnimky z tohto ustanovenia
sú upravené v § 547 ods. 2 a 3 Obch. zák. ohľadom rozpočtov, o ktorých je v zmluve ustanovené, že
sa nezaručuje ich úplnosť (teda nie je zaručené, že jeho obsahom sú všetky činnosti, ktoré možno na
vykonanie diela predvídateľne potrebovať) alebo že sú nezáväzné (teda jeho obsah je len orientačný

a nie je zaručená ani jeho úplnosť, ani správnosť cien). V týchto prípadoch však zákon dáva právo
zhotoviteľom žiadať zvýšenie ceny, o ktorom pri nesúhlase objednávateľa rozhodne súd (§ 547 ods. 4).
Pretože aplikácia citovaných ustanovení je základom nároku zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela, je v
zmysle všeobecných zásad dôkazného bremena (ods. 11.2 tohto rozsudku) povinný v spore dokázať, že
cena bola určená podľa rozpočtu spĺňajúceho náležitosti § 547 ods. 2 a 3. V tu prerokúvanej veci však

zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by bola cena určená podľa rozpočtu, a už vôbec nie to,
že by ohľadom neho zmluva určovala jeho neúplnosť alebo nezáväznosť. Žalobca ako zhotoviteľ totiž
svoje dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.20. V dôsledku toho tak v prerokúvanej veci nemožno dospieť k záveru, že by v prerokúvanej veci mohol
žalobca žiadať zvýšenie ceny oboch diel na základe ustanovení § 547 ods. 2 a 3 Obch. zák., teda
kvôli potrebe nepredvídateľných činností (projektová dokumentácia, statická správa, montáž a doprava,

o ktorých nepredvídateľnosti v prerokúvanej veci možno mať navyše vážne pochybnosti) alebo kvôli
prekročeniu nákladov zahrnutých do rozpočtu potrebných na vykonanie diela. Navyše však podľa §
547 ods. 6 Obch. zák. nárok zhotoviteľa na toto zvýšenie zaniká, ak potrebu prekročenia rozpočtovanej
sumy a výšku prekročenia neoznámi (objednávateľovi) bezodkladne potom, čo sa ukázala potreba tohto
zvýšenia. V tu prerokúvanej veci opäť zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca ako

zhotoviteľ žalovanému takéto zvýšenie oznámil. Naopak, je celkom zrejmé (a zo správania žalovaného
to aj vyplýva), že žalovaný sa o dvojnásobnom zvýšení pôvodne predpokladanej ceny dozvedel až
z doručených faktúr žalobcu, teda v čase, keď už dielo bolo vykonané (prestrešenie aj reklama boli
namontované). Už z uvedeného dôvodu by teda bolo potrebné dospieť k záveru, že aj keby žalobca
skutočne bol oprávnený žiadať zvýšenie ceny podľa § 547 ods. 2 alebo 3 Obch. zák., tento nárok zanikol
včasnýmneoznámenímtejtopotrebyžalovanému.Nazánikprávapritomsúdmusíprihliadaťajzúradnej

povinnosti (§ 583 Občianskeho zákonníka).

21. Okrem uvedených ustanovení však ešte podľa § 549 ods. 1 a 2 Obch. zák. platí, že ak sa strany
dohodnúnaobmedzení,rozšíreníalebozmenedielaanedojednajúdôsledkytýchtodohôdnacenudiela,
cena sa primerane zvýši alebo zníži s prihliadnutím na rozdiel v činnostiach a nákladoch. Predpokladom

postupu podľa citovaných ustanovení je teda predovšetkým existencia dohody o tom, že pôvodné
dielo sa zmení kvantitatívne (rozšírenie alebo obmedzenie rozsahu) alebo kvalitatívne (zmena diela),
teda namiesto diela s pôvodne dohodnutými vlastnosťami nastúpi dielo s novými vlastnosťami. V tu
prerokúvanej veci však žalobca, ktorému by takáto dohoda mala byť na prospech, existenciu takejto
dohody ani netvrdil, ani nebola v rámci skutkového stavu zistená. Okrem toho v prerokúvanej veci ani

nebolo dokázané, že by žalovaným pôvodne objednané dielo malo byť rozšírené alebo by sa mali zmeniť
niektoré jeho vlastnosti. Nebolo totiž dokázané, že by medzi stranami bolo pôvodne dohodnuté dielo
(prestrešenie terasy a svetelná reklama), ktoré sa líšilo od diela v konečnom dôsledku zhotoveného.
Práve naopak, aj zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pôvodne žalovaným zamýšľané dielo
(drevené obloženie konštrukcie zastrešenia terasy) sa práve po dohode so žalobcom z cenových a

časových dôvodov obmedzilo tak, že zostalo len zastrešenie na kovovej konštrukcii. Takýto rozsah diela,
podobne aj rozsah a vzhľad svetelnej reklamy boli medzi stranami dohodnuté už na začiatku a neboli
ich spoločnou dohodou zmenené. V dôsledku toho nie sú splnené predpoklady právnych noriem § 549
ods. 1 a 2 Obch. zák. pre úpravu pôvodne dohodnutej ceny diela v prerokúvanej veci.

22. Na základe uvedeného tak odvolací súd zotrváva na názore, že žalobcovi ako zhotoviteľovi mohol
na základe § 546 Obč. zák. vzniknúť voči žalovanému ako objednávateľovi len nárok na zaplatenie
ceny zastrešenia terasy dohodnutej v zmluve (100.000 Sk) a ceny reklamy určenej podľa zmluvy (2 ks
reklamy s plochou približne 1 m2 každá za dohodnutú cenu 12.000 Sk za m2, teda celkovo 24.000 Sk),
teda celkovo 124.000 Sk bez DPH. Žalovaný však počas konania namietal, že tento nárok žalobcovi

nevznikol jednak preto, že zmluva o dielo bola dohodnutá ako fixná a zanikla nevykonaním diela do 9.
júla 2005, jednak preto, že neboli naplnené podmienky § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka pre vznik
ceny diela. Obe tieto námietky žalovaného sú nedôvodné.

23. Tzv. fixné zmluvy, na ktoré žalovaný odkazuje, sú upravené v § 518 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že
na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného
odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje. Naplnenie tejto právnej normy
je v prerokúvanej veci na prospech žalovanému - objednávateľovi, ktorý tvrdí, že kvôli nej zmluva zanikla
a on nie je povinný platiť cenu diela. Preto je podľa všeobecných pravidiel dôkazného bremena (ods.

11.2 tohto rozsudku) na ňom dôkazné bremeno toho, že boli naplnené podmienky tohto ustanovenia.
V prerokúvanej veci ale zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by z obsahu zmluvy uzavretej
medzi stranami malo vyplývať plnenie na presný čas, ako aj to, že by pri oneskorenom plnení žalovaný
nemohol mať o plnenie záujem. V prípade zmluvy o dielo totiž vo všeobecnosti platí § 537 ods. 1 druhá
veta Obch. zák., podľa ktorej môže zhotoviteľ vykonať dielo aj pred dojednaným časom. V zásade teda

treba vychádzať z toho, že ak zmluva určuje čas vykonania diela, ide o najneskorší možný termín. V tu
prerokúvanej veci pritom zo zhodných výpovedí oboch strán zreteľne vyplynulo, že termín 9. júl 2005 bol
určený ako konečný termín dokončenia diela, nie presný čas, kedy sa dielo malo vykonať. Že by žalobca
nemohol mať záujem na oneskorenom plnení zo zmluvy by muselo z obsahu zmluvy jasne vyplývať av prerokúvanej veci tomu tak nie je. Napokon, fixný charakter tu nemohol vyplývať ani z povahy veci.
Predmetomdielatutotižbolozastrešenieterasyasvetelnáreklamanakaviareň,uktorejmožnovzásade
predpokladať prevádzkovanie po určitú dobu, keďže samotná prevádzka kaviarne je už svojou povahou

dlhodobejší podnikateľský zámer. O fixnú zmluvu by mohlo ísť vtedy, ak by kaviareň Style Caffe mala
byť prevádzkovaná len v jeden konkrétny deň (9. júla 2005) a nie neskôr. Zistený skutkový stav svedčí
o opaku, keďže kaviareň sa prevádzkovala aj po tomto dátume až približne do jesene 2006. Počas
celého tohto prevádzkovania pritom na tejto kaviarni bola osadená svetelná reklama aj prestrešená
terasa a obe diela plnili svoj účel. Preto v prerokúvanej veci už z povahy veci nemohlo ísť o fixnú zmluvu

v zmysle cit. § 518 Obč. zák. Sama okolnosť, že (ako vyplýva z prednesov žalovaného pred súdom
prvého stupňa) 9. júla 2005 sa mala kaviareň slávnostne otvárať a tak terasa mala byť celkom hotová
ešte neznamená, že by tým zmluva získala fixný charakter; to mohlo eventuálne založiť len omeškanie
žalobcu ako zhotoviteľa. Konečne, zistený skutkový stav (email žalovaného z 25. júla 2005 o zaslaní
fakturačných údajov) opodstatňuje skôr záver, že žalovaný sám prejavoval voči žalobcovi, že na splnení
trvá aj po 9. júli 2005.

24. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. v prípade absencie inej dohody nárok na cenu diela vykonaním
diela. Pojem „vykonanie diela“ je v Obchodnom zákonníku vymedzený v § 554 a § 555, ktoré sú
zaradené pod spoločným nadpisom oddielu 7 „Vykonanie diela“, preto aj jeho použitie v § 548 treba
interpretovať s ohľadom na uvedené ustanovenia. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju

povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste
(podobne aj § 556 Obch. zák.). Podľa § 555 ods. 1 Obch. zák. je v určitých prípadoch dokonca povinnosť
zhotoviteľa splniť dielo splnená už tým, že s riadne vykonaným dielom umožní nakladať objednávateľovi
v dohodnutom mieste. Z ustanovenia § 560 ods. 1 Obch. zák. (zaradeného pri ustanovení o vadách)
potom vyplýva, že dielo má vady, ak jeho vykonanie nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Na ten

účel je objednávateľ povinný predmet diela prezrieť čo najskôr po odovzdaní. Z citovaných ustanovení
je teda zrejmé, že pojem vykonanie diela a bezvadnosť diela nie sú totožné. Dielo je vykonané jeho
ukončením a odovzdaním, teda zhotovením tých predmetov diela, ktoré boli v zmluve dohodnuté a ich
odovzdaním resp. umožnením nakladať s ním. Práve z ustanovenia § 562 ods. 1 Obch. zák. je zrejmé,
že skúmanie diela na účely toho, či nemá vady, sa vykonáva po jeho ukončení a odovzdaní, teda po

jeho vykonaní v zmysle § 554 a § 555 Obch. zák. Taktiež z § 560 ods. 1 a 2 Obch. zák. vyplýva, že vady
sa skúmajú k okamihu vykonania diela, z čoho nevyhnutne plynie, že vykonanie diela musí predchádzať
následnému skúmaniu vád, a tiež, že vady sa skúmajú na diele vykonanom. Ukončením a prevzatím
diela zo strany objednávateľa je otázka vykonania diela uzavretá a objednávateľovi zostávajú len nároky
z vád (porov. v tomto zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Obo 126/2008, 1 M Obdo 6/2010, 5 M Obdo

3/2012, 2 M Obdo 1/2012 a ďalšie). Ak má dielo vady, resp. nebolo vykonané v súlade so zmluvou, dielo
síce treba považovať za vykonané v zmysle § 554 a 555 Obch. zák., ale zhotoviteľov záväzok nezanikol,
pretože vadným vykonaním diela nie je riadne splnená zmluva (§ 324 ods. 1 a contrario Obch. zák.).

25. Žalovaný v prerokúvanej veci najskôr namieta, že z jeho strany nedošlo k prevzatiu diela. Podľa

cit. § 554 ods. 1 Obch. zák. však platí, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, resp. pokiaľ nie
je dohodnuté, tak v mieste, v ktorom sa dielo malo podľa zmluvy vykonávať (§ 554 ods. 1 Obch.
zák.), pričom zhotoviteľ je povinný vyzvať objednávateľa na prevzatie diela. Podľa tiež cit. § 555
ods. 1 Obch. zák. pritom zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi

nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zahŕňa
vykonanie montáže, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. Z citovaných ustanovení
predovšetkým vyplýva, že odovzdanie a prevzatie diela si napriek svojmu označeniu nevyžadujú
vždy aktívne (komisívne) konanie zmluvných strán zmluvy o dielo. Z § 554 ods. 1 Obch. zák. totiž
predovšetkým vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vyzvať objednávateľa na prevzatie diela. Objednávateľ

však nie je povinný fyzicky sa dostaviť na preberanie diela (napriek § 537 ods. 2 Obch. zák.) a jeho
neprítomnosť bez ďalšieho neprekáža odovzdaniu diela, takže sama okolnosť, že objednávateľ sa
na prevzatie diela nedostavil, neznamená, že dielo nemôže byť odovzdané. Práve preto § 555 ods.
1 Obch. zák. ustanovuje, že dielo je odovzdané tým, že zhotoviteľ umožní objednávateľovi s dielom
nakladať. Povinnosťou zhotoviteľa pri vykonaní a odovzdaní diela je teda urobiť všetky kroky na to, aby

objednávateľ mohol so svojím dielom nakladať ako so svojím. Nie je však nevyhnutné, aby objednávateľ
prejavil vôľu, že s dielom ako so svojím nakladať chce; zákon totiž neviaže účinky vykonania diela na
takýto prejav objednávateľa. Objednávateľ samozrejme môže odmietnuť prevziať dielo, ktoré má vady
(§ 537 ods. 2 Obch. zák. a contrario), ale samotný nedostatok jeho prejavu vôle o tom, že dielo preberá,neznamená, že zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť a dielo nevykonal a neodovzdal (porov. v tomto napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 2 M Obdo 1/2012). Podľa § 554 ods. 6 Obch. zák. sa vyhotovenie protokolu
predpokladá len vtedy, ak o to niektorá zo strán požiada, pričom s jeho nepodpísaním bez ďalšieho

zákon takisto nespája žiadne následky.

26. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca dokončil montáž svetelnej
reklamy už 9. júla 2005 a montáž zastrešenia terasy bola dokončená takisto v tento deň okrem
natiahnutia plachty, ktorá bola natiahnutá o niekoľko dní. Žalobca teda týmto spôsobom vykonal montáž

ním zhotovenej veci tak, ako to predpokladala zmluva. Týmito úkonmi tak žalobca riadne vykonal
dohodnuté dielo tak, ako to požaduje § 555 ods. 1 Obch. zák. Zo zisteného skutkového stavu ďalej
vyplýva, že dielo malo byť zhotovované v Nitre v kaviarni Style Caffe, v dôsledku čoho sa odovzdanie
diela malo podľa § 554 ods. 3 Obch. zák. uskutočniť v tomto mieste. Ďalej zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že žalobca potom, čo dokončil montáž terasy, kontaktoval žalovaného so žiadosťou o
prevzatie diela, čím splnil svoju povinnosť podľa § 554 ods. 1 druhej vety Obch. zák. Žalovaný potom

na túto výzvu reagoval tak, že žalobcu odkázal na ním určenú osobu (svedka S. E.), na ktorého sa
žalobca obrátil, a ktorý následne dielo obhliadol a prezrel. Podľa názoru odvolacieho súdu týmito úkonmi
žalobca v súlade s § 554 ods. 1 a § 555 ods. 1 Obch. zák. riadne naplnil podmienky na to, aby umožnil
žalovanému (ako objednávateľovi diela) dielo prevziať. Žalovaný svojím prístupom neprejavil, že by
prevzatie diela odmietal, v dôsledku čoho ho treba považovať za vykonané a odovzdané žalovanému

niekoľko dní po 9. júli 2005. Navyše, aj email z 25. júla 2005, ktorým žalovaný oznamuje žalobcovi
fakturačné údaje, možno podľa odvolacieho súdu interpretovať ako minimálne konkludentný prejav vôle
žalovaného prevziať do užívania zhotovené dielo. Ak totiž objednávateľ zašle svoje fakturačné údaje na
účely toho, aby zhotoviteľ mohol vyúčtovať svoju odmenu, zhotoviteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti
(§ 266 ods. 2 a 3 Obch. zák.) môže tento prejav chápať tak, že objednávateľ prejavuje súhlas s tým, aby

zhotoviteľ túto odmenu vyúčtoval. Zhotoviteľ teda môže tento prejav chápať tak, že objednávateľ si je
vedomý, že zhotoviteľ svoju úlohu (prácu) vykonal, takže dielo je riadne dokončené a objednávateľ s ním
naďalej chce nakladať ako so svojím. Aj pri takomto výklade by teda bolo potrebné dielo považovať za
vykonané,odovzdanéaprevzaténajneskôr25.júla2005,vdôsledkučohobyžalobcoviakozhotoviteľovi
v súlade s § 548 ods. 1 Obch. zák. najneskôr týmto dňom vznikol nárok na cenu diela.

27. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žalobcovi najneskôr 25. júla 2005 vznikol v súlade
s § 548 ods. 1 Obch. zák. nárok na cenu diela - prestrešenia terasy a svetelnej reklamy dohodnutú v
zmluve, resp. určenú podľa zmluvy (§ 546 ods. 1 Obch. zák.) v celkovej výške 100.000 Sk a 24.000 Sk,
teda 124.000 Sk bez DPH. Pretože podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinného v danom čase

bola sadzba DPH 19 %, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie DPH, teda celkovo sumy (124.000 +
23.560 =) 147.560 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 Sk za 1 € predstavuje 4.898,09 €.

28. Odvolací súd nepovažuje za správne ani posúdenie nároku na úrok z omeškania zo strany súdu
prvej inštancie. Z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka totiž zreteľne vyplýva, že nárok
na cenu diela nevzniká konštitutívnym rozhodnutím súdu, ale okamihom splnenia podmienok § 548 ods.
1 Obch. zák. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že cena je medzi stranami sporná, v dôsledku čoho
o spore rozhoduje súd. Súd v tomto prípade nárok na cenu diela len deklaruje, ale nekonštituuje ho.

Naopak, podľa § 365 Obch. zák. v znení účinnom v danom čase (august 2005) je dlžník v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok. Z ustanovenia § 548 ods. 1 Obch. zák. však nevyplýva termín
splatnosti záväzku na zaplatenie ceny diela, ale len vznik samotného nároku. Pokiaľ splatnosť záväzku
nebola určená v zmluve, čo v prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, bol podľa §
340ods.2Obch.zák.objednávateľakodlžníkpovinnýplniťbezzbytočnéhoodkladupotom,čohoveriteľ

o plnenie požiadal. Pre samotnú výzvu nepredpisuje Obchodný zákonník žiadne bližšie náležitosti, v
dôsledkučohosúdnapraxzavýzvunaplneniepodľacit.ustanoveniapovažujeajfaktúru(napr.rozsudok
NS SR sp. zn. 5 Obdo 36/2009). V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca
vyúčtoval žalovanému cenu za vykonané dielo dvoma faktúrami - cenu svetelnej reklamy faktúrou č.
0762005 s určeným dátumom splatnosti 4. august 2005 a cenu terasy faktúrou č. 0782005 s určeným

dátumomsplatnosti5.august2005.Obefaktúrybolivystavené29.júla2005aboližalovanémudoručené
krátko na to, v dôsledku čoho určená lehota na plnenie (do splatnosti faktúr) predstavovala približne tri
dni.Tútolehotupovažujeodvolacísúdsohľadomnavyúčtovanúsumuzaprimeranúvzmysle§340ods.
2 Obch. zák., keď v rovnakej dĺžke je aj zákonná lehota na plnenie z právoplatného rozsudku (paričnálehota). Žalovaný bol teda povinný v týchto lehotách žalobcovi plniť a pokiaľ v tejto lehote nezaplatil
cenu, na ktorú bol povinný, dostal sa do omeškania. V tomto smere nemožno uznať jeho obranu, že cena
bola sporná, pretože mu nič nebránilo zaplatiť tú časť ceny, ktorú sám považoval za dohodnutú (teda

100.000 Sk a 24.000 Sk, čím by sa aj následné súdne konanie obmedzilo len na sporný zvyšok ceny).

29. Na základe uvedeného sa tak žalovaný uplynutím určenej splatnosti podľa § 365 ods. 1 Obch. zák.
dostal do omeškania, a to 5. augusta 2005 s cenou reklamy, teda celkovo 24.000 Sk + 19 % DPH =
948,02€,a6.augusta2005scenouzastrešeniaterasy,tedacelkovo100.000 Sk+19%DPH=3.950,08

€. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k tomuto dňu (porov. § 768f a § 768k ods. 2 Obch. zák.)
omeškaním so splnením peňažného záväzku vznikla dlžníkovi povinnosť platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluva v prerokúvanej veci obsahovala
určenie sadzby úroku z omeškania. Základná úroková sadzba NBS uplatňovaná tak k 1. júlu 2005, ako

aj 30. júnu 2005 bola 3 %, v dôsledku čoho patrí žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 13 % ročne.

30. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi v prerokúvanej veci
vznikol voči žalovanému nárok na cenu diela v celkovej výške 4.898,09 €. Rozsudok súdu prvej inštancie

je teda vo výroku vecne správny len v rozsahu, v akom ho zaviazal na zaplatenie tejto sumy, preto ho
odvolací súd v tejto časti podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I). Pokiaľ však súd prvej inštancie priznal
sumu 6.732,25 €, jeho rozhodnutie nie je vecne správne v časti (6732,25 - 4898,09 =) 1.834,16 €, a
pretože nie sú splnené ani podmienky na jeho zrušenie, odvolací súd ho v tejto časti podľa § 388 C. s.
p. zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol (výrok II). Odvolací súd takisto dospel k záveru, že žalobcovi

vznikol nárok na 13 % ročný úrok z omeškania zo sumy 948,02 € od 5. augusta 2005 a zo sumy 3.950,08
€ od 6. augusta 2005. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý v tejto časti žalobu zamietol, tak nie je vecne
správny, preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. časť jeho zamietavého výroku zmenil a žalobe v tejto
časti vyhovel (výrok III). Konečne, v celom zvyšku, teda pokiaľ súd prvej inštancie sám zamietol žalobu
v časti ceny diela v sume prevyšujúcej 6.732,25 €, ako aj úroku z omeškania nad rozsah, v akom naň

žalobcovi vznikol nárok, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. takisto potvrdil (výrok IV).

31. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Prevažne

úspešnému žalobcovi preto odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal
nárok na náhradu (4.898,09 : 3.536,11, t. j. 58 : 42 =) 16 % trov doterajšieho konania (výrok V). Podľa §
141 O. s. p. účinného do 30. júna 2016 štát platil trovy znaleckého dokazovania nekryté preddavkami.
Hoci C. s. p. účinný od 1. júla 2016 už neupravuje osobitné rozhodovanie o trovách štátu, odvolací súd
analogicky k § 259 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. rozhodol aj o nároku štátu ako inej osoby, ktorá zo

zákonného dôvodu hradila trovy dokazovania, na náhradu trov konania proti obom stranám v pomere
ich úspechu (výrok VI).

32. Toto rozhodnutie prijal senát na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2018 jednomyseľne (3 :
0), v dôsledku čoho sa toto zloženie zachováva aj pri vyhlásení rozsudku (porov. napr. uznesenie NS

ČR sp. zn. 29 Cdo 659/2010).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.