Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/233/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222849
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117222849.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: I. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U.Á. P.
XX, o zaplatenie sumy 537,48 eura s príslušenstvom a o čiastočnom späťvzatí, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 12,11 eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 239,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne

zo sumy 27,97 eura od 10.04.2015 do zaplatenia,
zo sumy 36,80 eura od 10.06.2015 do zaplatenia,
zo sumy 20,99 eura od 10.07.2015 do zaplatenia,
zo sumy 29,05 eura od 11.08.2015 do zaplatenia,
zo sumy 125,- eur od 10.09.2015 do zaplatenia,
a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa10.11.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa05.12.2017,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 537,48 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 27,97 eura od 10.04.2015 do zaplatenia, zo sumy
36,80 eura od 10.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,98 eura od 10.07.2015 do zaplatenia, zo sumy
29,05 eura od 11.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 125,- eur od 10.09.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu

trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017
postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril
so žalovanou dňa 26.02.2015 Zmluvu č. 9004889591. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy
postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok

stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca
vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom neuhradený zostatok z faktúr postúpil žalobcovi: faktúrač. 7502832992 na sumu 27,98 eura so splatnosťou 09.04.2015, faktúra č. 7504761186 na sumu 61,59
eura so splatnosťou 09.06.2015, faktúra č. 7505677512 na sumu 25,98 eura so splatnosťou 09.07.2015,
faktúra č. 7506703987 na sumu 42,60 eura so splatnosťou 10.08.2015, faktúra č. 7507653167 na sumu

125,- eur so splatnosťou 09.09.2015,
faktúra č. 7600884842 na sumu 292,68 eura so splatnosťou 09.02.2016. Postupca a žalovaná
sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,

ktoré postupca poskytol žalovanej na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav
zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného
telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanej
na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v zmluve
alebo v cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca,
ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa

ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania
telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty
= základ pre výpočet - ((počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti)
x základ pre výpočet). Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr uplatňuje len úhradu vyúčtovaných
položiek nasledovne: z faktúry č. 7502832992 sumu 27,98 eura so splatnosťou 09.04.2015, z faktúry č.

7504761186 sumu 36,80 eura so splatnosťou 09.06.2015, z faktúry č. 7505677512 sumu 25,98 eura so
splatnosťou 09.07.2015, z faktúry č. 7506703987 sumu 29,05 eura so splatnosťou 10.08.2015, z faktúry
č. 7507653167 sumu 125,- eur so splatnosťou 09.09.2015, z faktúry č. 7600884842 sumu 292,68 eura
so splatnosťou 09.02.2016. Ostatné vyúčtované položky, ktoré boli postupcom na žalobcu postúpené, si
žalobca neuplatňuje. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonala žiadnu úhradu.

Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/233/2017-76 zo dňa
29.03.2018, proti ktorému podala žalovaná odpor s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu súd
platobný rozkaz uznesením č.k. 11Csp/233/2017-91 zo dňa 07.05.2018 zrušil.

4. V odpore žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že nevykonala žiadne úhrady, nakoľko dňa 22.11.2015
bola uskutočnená úhrada vo výške 25,98 eura, o čom predkladá výpis z účtu. Ďalej uviedla, že žalobca
si uplatňuje úhradu položky 292,68 eura, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Zmluva o poskytnutí telekomunikačných služieb doteraz nebola vypovedaná ani

jednou zo zmluvných strán. Pred podpisom zmluvy malo byť umožnené nahliadnuť do Všeobecných
obchodných podmienok a Cenníka, čo však nebolo umožnené. Ak by aj pracovník na predajnom mieste
poskytol k nahliadnutiu Všeobecné obchodné podmienky a Cenník, vzhľadom k tomu, že uvedené
dokumenty majú 90 strán je prakticky nemožné ich v rámci jedného dňa, v ktorom sa uskutočnil aj podpis
zmluvy, naštudovať. Záverom navrhla, aby bola žaloba zamietnutá.

5. V replike žalobca uviedol, že čo sa týka oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty, poukazuje
na bod 1 písm. e) dodatku, bod 2 dodatku, bod 3 dodatku. V zmysle bodu 3 dodatku sa podnik a
účastník dohodli,že porušením záväzku viazanostivzniknepodniku voči účastníkovi právo na zaplatenie
vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj

paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom
na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet
všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava
z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi
na základe tohto dodatku MT poskytnutý. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku

viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1 (t.j. 100,00 eur + 250,00 eur), ktorá zohľadňuje
benefity poskytnuté účastníkovi podľa dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty je vypočítaná podľa
nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby
viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a)
alebob)predchádzajúcehobodutohtododatkualebododňaprerušeniaposkytovaniaslužiebvdôsledku

porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku (t.j. 21.07.2015).
Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku technickej chyby bola výška základu zmluvnej pokuty do systému
zadaná v nesprávnej výške. Správna výška zmluvnej pokuty mala byť 280,57 eura. V zmysle dodatku
je skutočná výška zmluvnej pokuty vypočítaná v zmysle nižšie uvedeného vzorca: Vyúčtovaná sumazmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní
doby viazanosti x Základ pre výpočet) 280,57 = 350 - (145/731x350). K tvrdeniu žalovanej, že uhradila
dňa 22.11.2015 sumu vo výške 25,98 eura, žalobca uviedol, že bola táto suma žalovanej priradená

a riadne zaúčtovaná na skôr splatnú faktúru žalovanej. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná svojim
vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdila, že sa pred podpisom zmluvy oboznámila so Všeobecnými
obchodnými podmienkami a Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľné súčasti zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Zmluva neobsahovala žiadne podmienky, s ktorými žalovaná nemala možnosť sa
pred podpisom zmluvy oboznámiť. Všetky predmetné dokumenty má žalovaná možnosť dopredu si

naštudovať na webovom sídle pôvodného veriteľa, kde jej boli v aktuálnom znení k dispozícii. Vzhľadom
na vyššie uvedené žalobca nepovažuje dojednanie zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku
atrvánajejuplatnenívopravenejvýške.Ktvrdeniužalovanej,žezmluvaoposkytovaníverejnýchslužieb
nebola doteraz vypovedaná ani jednou zo zmluvných strán, žalobca uvádza, že žalovaná bola listom
zo dňa 22.02.2016 riadne oboznámená o odstúpení od zmluvy zo strany pôvodného veriteľa, z dôvodu
nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. S poukazom na skutočnosť,

že došlo k nesprávnemu výpočtu zmluvnej pokuty, žalobca berie žalobu späť v časti uplatnenej istiny
vo výške 12,11 eura.

6. Žalovanej bola replika doručená v súlade s § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila.

7. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, Dodatok č. 1 k
zmluve zo dňa 11.09.2017, Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb - služba Mobilný internet zo dňa 26.02.2015, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 26.02.2015, Zmluvu o kúpe PC/notebooku/periférneho zariadenia zo dňa 26.02.2015,

Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - Cenník pre
poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete platný od 1.2.2015, faktúry č. 7502832992, č.
7504761186, č. 7505677512, č. 7506703987, č. 7507653167, č. 7600884842, Výzvu k úhrade zo dňa
16.10.2017, Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.02.2016.

8. Ako dôkazy žalovaná predložila Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 22.11.2015.

9. V rámci repliky žalobca zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 12,11 eura z
dôvodu nesprávneho výpočtu zmluvnej pokuty.

10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil, keď
nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo
skôr, než sa začalo pojednávanie.

14. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil spojednávaním v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie doručené na
č.l. 140 v súlade s § 111 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania
nežiadala, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

17. Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaná uzatvorili dňa 26.02.2015 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie ku J. karte s telefónnym číslom
XXXXXXXXXX s programom služieb C. SIM MI F (č.l. 27). Dňa 26.02.2015 uzatvorili Dodatok k

Zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie ku SIM karte s telefónnym číslom XXXXXXXXXX
s programom služieb C. SIM MI F (č.l. 23). Dňa 26.02.2015 uzatvorili Zmluvu o kúpe PC/notebooku/
periférneho zariadenia, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal ako predávajúci
dodať žalovanej ako kupujúcej koncové zariadenie špecifikované v zmluve a záväzku žalovanej zaplatiť
za predmet kúpy dohodnutú kúpnu cenu. Predmetom kúpnej zmluvy bolo koncové zariadenie Notebook

Mini - A. O. I s kúpnou cenou 199,- eur, z ktorej akontácia predstavovala sumu 49,- eur a zvyšná časť
kúpnej ceny mala byť uhradená v 24-och mesačných splátkach vo výške 6,25 eura, pričom splátky
mali byť vyúčtované vo faktúrach za ostatné poskytované služby. Podľa zmluvy, nárok na zaplatenie
kúpnej ceny v splátkach zanikne a kupujúci je povinný doplatiť zvyšok kúpnej ceny naraz v prípade
predčasného zániku Zmluvy o službe MI a v prípade omeškania s úhradou splatných faktúr za služby,

súčasťou ktorých je aj vyúčtovanie splátok kúpnej ceny, ak kupujúci napriek písomnej výzve neuhradí
dlžnú sumu ani v dodatočnej lehote poskytnutej predávajúcim. Za poskytnuté služby vystavil právny
predchodca žalobcu žalovanej faktúru č. 7502832992 na sumu 27,98 eura so splatnosťou 09.04.2015,
faktúru č. 7504761186 na sumu 61,59 eura so splatnosťou 09.06.2015 (z ktorej si uplatnil sumu 36,80
eura vrátane splátky zariadenia v sume 6,25 eura, pričom si neuplatnil upomienku oneskorenej platby v

sume 4,99 eura), faktúru č. 7505677512 na sumu 25,98 eura so splatnosťou 09.07.2015 (vrátane splátky
zariadenia v sume 6,25 eura a upomienky oneskorenej platby v sume 4,99 eura), faktúru č. 7506703987
na sumu 42,60 eura so splatnosťou 10.08.2015 (z ktorej si uplatnil sumu 29,05 eura vrátane splátky
zariadenia v sume 6,25 eura), faktúru č. 7507653167 na sumu 125,- eur so splatnosťou 09.09.2015 (ako
zosplatnenie kúpnej ceny zariadenia) a faktúru č. 7600884842 na sumu 292,68 eura so splatnosťou

09.02.2016 (ako zmluvnú pokutu, z ktorej si žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil sumu
280,57 eura). Pohľadávky voči žalovanej z predmetných faktúr boli postúpené na žalobcu Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017.

18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.
351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to

neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

21. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

22. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.23. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dodatku), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dodatku), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. (3)

29. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dodatku), za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

30. Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dodatku), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

32. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

33. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), nekalé
obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (1) Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k

produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak
je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa
považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodnápraktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je
v prílohe č. 1. (4)

35. Podľa § 2 písm. r) a u) ZoOS, na účely tohto zákona sa rozumie
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo

všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

36. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, dodatok k nej a kúpnu zmluvu súd posudzoval ako
spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní a plnení zmlúv a dodatku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a ako podnik v zmysle § 43 zák.č. 351/2011 Z.z. a žalovaná

pri uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
vystupovala teda ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 OZ a účastník podľa §
43 zák.č. 351/2011 Z.z.. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom
a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb, dodatok k nej a kúpna zmluva sú tak zmluvami
spotrebiteľskými. Obsah zmlúv bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovanej

privodiť akúkoľvek zmenu.

37. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je z časti dôvodná. V konaní
bolo preukázané, že na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej elektronické
komunikačné služby, ako aj previedol na ňu kúpnou zmluvou zariadenie. Žalovaná však neuhradila

v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné
služby, ako ani neuhradila celú kúpnu cenu za predané zariadenie. Úhrada kúpnej ceny zariadenia
bola rozčlenená na 24 mesačných splátok. Keďže žalovaná tieto splátky riadne a včas nehradila,
právny predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami dodatku faktúrou č. 7507653167 zosplatnil
neuhradenú časť kúpnej ceny vo výške 125,- eur. Z uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 239,81 eura pozostávajúcu z neuhradených faktúr
za poskytnuté služby a splátky mobilného telefónu v sume 114,81 eura (t.j. z faktúry č. 7502832992
sumu 27,97 eura, z faktúry č. 7504761186 sumu 36,80 eura, z faktúry č. 7505677512 sumu 20,99 eura,
z faktúry č. 7506703987 sumu 29,05 eura) a zo zosplatnenej neuhradenej časti kúpnej ceny koncového
zariadenia vo výške 125,00 eur (faktúra č. 7507653167), keď považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú.

38. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že dňa 22.11.2015 uhradila sumu 25,98 eura, žalovaná žiadnym
spôsobom nereagovala na skutkové tvrdenie žalobcu v replike, že uvedená suma bola zaúčtovaná na
skôr splatnú faktúru, čím sa toto skutkové tvrdenie stalo nesporným. Okrem toho sa číslo variabilného
symbolu uvedeného v Potvrdení o zrealizovaní transakcie (č.l. 89) nezhoduje s číslami uplatnených

faktúr, ale vyplýva z neho, že išlo o úhradu faktúry č. 7503785872.

39. Žalovaná tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrami nesplnila, dostala sa s plnením
do omeškania nasledujúci deň po splatnosti tej-ktorej faktúry a žalobcovi je preto povinná okrem
istiny zaplatiť aj úrok z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.

Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko základná úroková sadzba ECB bola v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 0,05%,
súd žalobcovi priznal uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po

splatnosti tej-ktorej faktúry.

40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

41. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil
súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.42. Žalobca si okrem vyššie uvedených poplatkov za služby a kúpnej ceny s príslušenstvom uplatnil
aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 1x 4,99 eura (faktúra č.

7505677512).

43. V prípade uplatneného poplatku za upomienku oneskorenej platby, okrem toho, že žalobca
nepreukázal vykonanie tohto úkonu, ktorý je spoplatňovaný, nepreukázal ani, že by takýto poplatok z
uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Okrem toho,

ak bol vyššie uvedený poplatok súčasťou cenníka právneho predchodcu žalobcu, žalobca nepreukázal,
že tento cenník bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by tento cenník vôbec bol žalovanej pri
podpise zmluvy a dodatku odovzdaný alebo s ním bola žalovaná preukázateľne oboznámená. Nie je
pritom možné, aby sa cenník stal súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky.
Poctivému prístupu poskytovateľa elektronických služieb s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký
postup, keď priamo v zmluve je zákazník poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené

v prípade riadneho neplatenia služieb, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve alebo
odkazom na presné ustanovenia cenníka, ktorý preukázateľne bol zákazníkovi odovzdaný pri podpise
zmluvy. V konaní nič takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom
nároku na zaplatenie uvedeného poplatku. Súd tiež dodáva, že právny predchodca žalobcu si týmto
spôsobom účtuje v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v

dôsledku toho, že je prípadne uvedená len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovanej,
nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán,
nakoľko tu absentuje prejav vôle žalovanej (§ 544 ods. 2 OZ).

44. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo výroku III. rozsudku zamietol žalobu v časti uplatňovaného

poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eura. Nakoľko žalobca nemá právo na
plnenie uvedeného poplatku, nemohla sa žalovaná ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda
žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania z uvedenej sumy, a preto súd zamietol žalobu aj v časti
príslušenstva.

45. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty po čiastočnom späťvzatí vo výške 280,57
eura, z pôvodne vyúčtovanej sumy 292,68 eura (faktúra č. 7600884842). Výpočet sumy zmluvnej pokuty
280,57 eura žalobca uviedol ako 350 - (145 / 731 x 350). Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu
z dôvodu, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu záväzku viazanosti.

46. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

47. Dojednanie o zmluvnej pokute, tak ako je vyjadrené v dodatku, považoval súd za neurčité, nakoľko
v rozpore s ustanovením § 544 ods. 1 OZ z neho jednoznačne nevyplýva výška zmluvnej pokuty. V
tabuľke č. 1 sa uvádza výška zmluvnej pokuty 100,- eur, ktorá suma je uvedená výslovne ako počiatočná
suma zmluvnej pokuty, ktorá bude klesať. Z uvedeného sa javí, že suma 100,- eur je maximálnou výškou
zmluvnej pokuty. V rozpore s tým sa však v bode 1. písm. e) dodatku v závere textu bez zvýraznenia

uvádza, že zmluvná pokuta je vo výške súčtu sumy zmluvnej pokuty uvedenej v tabuľke č. 1 dodatku a
sumy zmluvnej pokuty pre PC/Notebook vo výške 250,- eur. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty tak nie
je dostatočne určité, keď túto uvádza v rôznych výškach.

48. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že hoci sa v bode 3. dodatku uvádza postup znižovania sumy

zmluvnej pokuty, zároveň sa v ňom uvádza, že základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie
viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1. V tabuľke č. 1 sa uvádza suma 100,- eur, z ktorej však
žalobca, resp. jeho právny predchodca, pri výpočte zmluvnej pokuty nevychádzal. K výpočtu zmluvnej
pokuty žalobca uviedol, že vychádzal zo sumy 350,- eur, ktorá sa však ako základ pre výpočet zmluvnej
pokuty nikde neuvádza. Žalobca si tak uplatnil zmluvnú pokutu vo výške, ktorá nevyplýva z dojednania

v rámci dodatku, keďže uvádzaný spôsob výpočtu so sumou 350,- eur neráta.

49. Navyše, uvedenú formuláciu výšky zmluvnej pokuty na dvoch miestach a v rôznej výške je potrebné
posúdiť aj ako nekalú obchodnú praktiku dodávateľa. Súd má za to, že pri uzatváraní dodatku došlok nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti dodávateľa, a
ktorápodstatnenarušilaekonomickésprávaniepriemernéhospotrebiteľavovzťahukslužbe,kuktorému
sa dostala. Právny predchodca žalobcu nekonal pri uzatváraní vyššie uvedeného dodatku s odbornou

starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi boli
akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedeného
dodatku, a to najmä s ohľadom na výšku zmluvnej pokuty 350,- eur v prípade zakúpenia zariadenia
(za kúpnu cenu 199,- eur, ktorá nie je len symbolická), oproti výške zmluvnej pokuty uvedenej v
tabuľke č. 1. Zároveň použitím obchodnej praktiky došlo k podstatnému narušeniu ekonomického

správania žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, nakoľko obchodná praktika bola využitá na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Je nepochybné, že dodávateľ tým, že do dodatku naformuloval zmätočné dojednanie zmluvnej pokuty, a
tým, že nevysvetlil žalovanej všetky dôsledky podpísania dodatku z jej strany (najmä navýšenie zmluvnej
pokuty uvedenej v tabuľke č. 1 o 250,- eur), narušil ekonomické správanie žalovanej ako spotrebiteľa,
v dôsledku ktorého urobila rozhodnutie, ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobila. Súd teda

dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetného dodatku došlo k nekalej obchodnej
praktike zo strany dodávateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7
ods. 2 ZoOS, čo je konanie priečiace sa dobrým mravom a obchádzajúce zákon (§ 7 ods. 1 ZoOS).

50. Zo všetkých uvedených dôvodov mal súd za to, že uvedené dojednanie o zmluvnej pokute je v

zmysle § 544 ods. 1, § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ absolútne neplatné. V prípade platného dojednania
by súd pristúpil ku skúmaniu zmluvnej pokuty z hľadiska otázky neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
to vzhľadom ku skutočnosti, že nie sú zrejmé benefity, ktoré mali byť žalovanej poskytnuté zo strany
dodávateľa, a je tak otázna primeranosť zmluvnej pokuty (a to aj s ohľadom na nie symbolickú kúpnu
cenu zariadenia). Nakoľko je však dojednanie zmluvnej pokuty absolútne neplatné pre neurčitosť a

nekalú obchodnú praktiku, bolo by to nadbytočné.

51. Záverom súd uvádza, že i keby došlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, žalobcovi by nebolo
možné uplatnenú zmluvnú pokutu priznať, nakoľko žalobca nijako nepreukázal oprávnenosť vzniku
nároku vyúčtovať zmluvnú pokutu, teda že došlo k porušeniu záväzku viazanosti v zmysle bodu 3.

dodatku, keď nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.02.2016 žalovanej, hoci táto
skončenie zmluvného vzťahu namietala.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo
výroku III. rozsudku zamietol.

53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

55. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

57. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)58.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti
12,11 eura a zároveň žalobcovi bola priznaná suma 239,81 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý
úspech žalobcu 45% a hrubý úspech žalovanej 55%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 10% (55

- 45), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého
konania práve takýmto percentom. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd jej vo výroku IV. nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy
nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom
rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej
uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia

princípu racionálneho zákonodarcu.

60. K čiastočnému späťvzatiu žaloby a vráteniu súdneho poplatku súd uvádza, že rozdiel medzi súdnym
poplatkom, ktorý bol uhradený (32,- eur) a súdnym poplatkom majúcim byť uhradeným po čiastočnom
späťvzatí žaloby (31,50 eura) predstavuje sumu 0,50 eura. Nakoľko sa však súdny poplatok vracia

krátený o 6,70 eura, po krátení niet akého poplatku, ktorý by bolo možné žalobcovi vrátiť.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).