Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116219314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116219314.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: O. N., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, C., zastúpený: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, ul. J. Hollého
11, Levice, proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., C., zastúpený: JUDr. Miloš
Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 8.302,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom C. - katastrálnym
odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: C., ako pozemok parcela registra „. č.
XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 401,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 401,30 eura od 01.07.2016 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vypratanie nehnuteľnosti v rozsahu
100%.

V. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v
rozsahu 90%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2016, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť evidovanú P.
C. - katastrálny odbor na LV č. XXXX, katastrálne územie C., parc. reg. „. pod č. XXXX/X, ako ostatné
plochy o výmere XXX m2, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sa istinu
vo výške 8.302,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, ako

aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkovej nehnuteľnosti vedenej
P.úradomC.,katastrálnyodbor,nalistevlastníctvač.XXXX,parcelaregistra„.č.XXXX/Xostatnéplochy
o výmere XXX m2, k.ú. C.. Žalovaný je výlučným vlastníkom okolitých pozemkových nehnuteľností
vedených P. úradom C., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., a to parc. reg. „. č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C" č. XXXX/X ostatné plochy o

výmere XXX m2, parc. reg. „. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. reg. „C"
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Dňa XX.XX.XXXX previedol darovacou
zmluvou predchádzajúci majiteľ t.j. A. F., nar. XX.XX.XXXX, pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území C., na LV č. XXXX na žalovaného. Žalovaný od 21.01.2015 užíva parc.č. XXXX/X,ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bez právneho dôvodu. V roku XXXX predchádzajúci majiteľ,
t.j. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., realizoval oplotenie celého areálu tak na pozemkoch
v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj na pozemku na parc.č. XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve

žalobcu. Z oznámenia mesta C. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že uskutočnenie drobnej stavby Oplotenie
bariérové a murované sa malo týkať parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré už sú vo vlastníctve žalovaného,
v žiadnom prípade sa oplotenie nemalo vzťahovať na parc.č. XXXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Dňa XX.XX.XXXX podal žalobca žiadosť na stavebný úrad o odstránenie neoprávnenej stavby
- oplotenia, nakoľko nezodpovedá jednak vydanému povoleniu (oplotenie bariérové a murované) ani

predloženej PD v súlade s oznámením mesta C. zo dňa XX.XX.XXXX a jednak sa nachádza stavba
- oplotenie aj na jeho pozemku. Dňa XX.XX.XXXX bolo vydané stanovisko k žiadosti o odstránenie
neoprávnenej stavby na pozemku parc.č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. C., nakoľko je v rozpore s
oznámením o drobnej stavbe: „oplotenie bariérové a murované" vydané O. C. č.z. XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX. Zo stanoviska Spoločného obecného úradu v C. vyplýva, že pozemok žalobcu,
t.j. parc.č. XXXX/X je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi, t.j.

žalobcovi v tomto konaní, využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. Žalobca vyzval žalovaného
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX na vypratanie pozemku a vydanie
bezdôvodného obohatenia, avšak bezúspešne. Žalovaný odmieta vypratať pozemkovú nehnuteľnosť
evidovanú P. úradom C., katastrálny odbor, k.ú. C., na LV č. XXXX, parc. reg.. pod parc.č. XXXX/X
ako ostatné plochy o výmere XXX m2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný využíva

vyššie špecifikovanú pozemkovú nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu za účelom vrakoviska
a znemožňuje žalobcovi využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu, nakoľko celý areál je jednak
nezákonne oplotený, žalovaný ho uzamyká a žalobca tak má znemožnený prístup na svoj pozemok.
Žalovaný zamedzuje aj naďalej prístup na pozemok vo vlastníctve žalobcu, naďalej ho užíva bez
právneho dôvodu a z tohto titulu na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný

povinný vydať. Za účelom preukázania žalobcovho názoru uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
č.k. 25Cdo/845/99 z 20.03.2001, 30Cdo/199/2007 z 08.01.2008, 28Cdo/2056/2009, z ktorých je jasné,
že bezdôvodné obohatenie vzniká tomu, kto bez platného právneho titulu na úkor vlastníka dosiahol
postavenie detentora veci, napríklad tým, že nehnuteľnosť uzamkol a prístup mal k tej nehnuteľnosti len
on pre svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne využíval. Čo sa týka istiny

vo výške 8.302,80 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorú si uplatňuje, uvádza, že je počítaná
za obdobie od 21.01.2015 do 21.06.2016, t.j. spolu 17 mesiacov x 407 m2 (výmera parcely) x 1,2 eura
(priemerná výška nájomného za 1 m2 v danej lokalite).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 31.10.2016, kde uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia

žalobcu, že žalovaný užíva jeho pozemok parc.č. XXXX/X v k.ú. C., že žalobca nemá na svoj pozemok
prístupažežalovanýsaužívanímpozemkunajehoúkorbezdôvodneobohacuje.Žalovanýďalejuviedol,
že je pravdou, že on je výlučným vlastníkom pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré bezprostredne
susedia s pozemkom žalobcu. Tieto tri pozemky spolu s ďalšími pozemkami žalovaného (parc. č. XXXX/
X, XXXX/X a XXXX/XX) tvoria funkčne jeden uzavretý a oplotený celok. Nepravdivé je však tvrdenie

žalobcu, že žalobca nemá na svoj pozemok prístup. V skutočnosti na pozemok žalobca prístup má
a aj tam pravidelne chodieval. V areáli sa totiž nachádza stavba s dvomi bytovými jednotkami (dom
s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X), pričom v jednej garsónke bývala matka žalovaného a žalobcu - S.
N.. Žalobca chodieval matku pravidelne navštevovať a mal prístup do areálu. V prednej časti pozemku
je brána, ktorá je posuvná a nie je zamknutá, rovnako tak sa v rámci veľkej brány nachádza malá

otváracia brána, ktorú používala ich matka a žalobca. Ďalej žalovaný poukazoval na skutočnosť, že
žalobca už v minulosti podal obdobnú žalobu voči právnemu predchodcovi žalobcu - A. F., keď sa
domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za údajné užívanie pozemku parc. č.
XXXX/X (konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/91/2014). V predmetnom konaní sa
dokazovala práve otázka užívania rovnakého pozemku žalobcu. Súd mal z vykonaného dokazovania za

preukázané, že žalobca mal prístup na pozemok, keď samotný žalobca uviedol, že chodil navštevovať
svoju matku, čo potvrdila aj ich matka ako svedkyňa. Keďže prístup do areálu je len cez uvedenú
bránu, je zrejmé, že žalobca prístup na pozemky mal. Rovnako tak ich matka ako svedkyňa uviedla,
že na pozemku žalobcu bola zložená unimobunka, ktorú užívala ona a zaparkované nákladné vozidlo,
ktorého držiteľkou bola ona. Parkovanie vozidiel žalovaného na pozemku žalobcu nebolo preukázané.

V tomto konaní pritom žalobca tvrdil, že pozemok užíval A. F., resp. bližšie nešpecifikovaná tretia osoba,
ktorej mal žalovaný dať diaľkové ovládanie od brány. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú rozsudkom zo dňa 12.06.2016 zamietol. Žalovaný poukazoval tiež na skutočnosť, že
žalobca ho v nedávnej minulosti v areáli fyzicky napadol, keď bez vedomia žalovaného vošiel do areálu,vyhrážal sa mu a napokon ho inzultoval. Toto konanie žalobcu bolo predmetom priestupkového konania.
Z uvedeného tiež vyplýva, že žalobca má prístup na pozemok a tento aj využíva a teda jeho tvrdenia
o údajnej nemožnosti vstupovať na pozemok nie sú pravdivé. Bol to naopak žalobca, kto žalovaného

obmedzoval v prístupe na pozemok, keď napr. nechal vysypať veľkú kopu štrku priamo pred vstupnú
bránu, aby nebolo možné vojsť cez bránu do areálu; taktiež mu poškodil vstupnú bránu, odpojil prívod
elektrickej energie do stavby a pod.. Základným predpokladom reivindikačnej žaloby (na vydanie veci,
resp. v prípade nehnuteľností na ich vypratanie) je skutočnosť, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez
právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Nakoľko teda

žalobca má prístup na svoj pozemok a žalovaný tento jeho pozemok neužíva, nemôže sa domáhať
vypratania tohto pozemku. Na okraj žalovaný podotýka, že vydanie (vypratanie) pozemku žalobcu
ani nie je dosť dobre možné a realizovateľné. Parcela žalobcu je totiž úzkym a dlhým pozemkom,
ktorý nie je samostatne využiteľný. Pozemok je totiž široký len cca 2,5 metra a ako taký nie je reálne
využiteľný. Jeho využitie je možné len spolu so susediacimi pozemkami. Takto úzky pozemok nie je
možné využiť na žiadny rozumne mysliteľný účel (výstavba nehnuteľností, parkovanie vozidiel, takisto

s ohľadom na betónový povrch je vylúčené pestovanie plodín či iné poľnohospodárske využitie). Ak by
teda i boli splnené predpoklady pre vypratanie pozemku, žalobca by úspechom žaloby nič nedosiahol.
Takáto žaloba by preto bola (i v prípade teoretickej dôvodnosti) šikanózna a takýto výkon práva je
preto potrebné považovať za odporujúci dobrým mravom a ako taký by nepožíval právnu ochranu,
čo by bolo samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby. Taktiež nie je podľa žalovaného pravdivé

tvrdenie žalobcu, že žalovaný pozemok žalobcu užíva. Žalovaný sa dlhodobo zdržuje v Bratislave, kde
býva a pracuje a pozemky v Hlohovci neužíva. Je pravdou, že v minulosti (do februára 2016) býval v
garsónke nachádzajúcej sa v dome s.č. XXXX v areáli, avšak dom, ako aj pozemok parc.č. XXXX/X
pod domom je v jeho výlučnom vlastníctve (ako uvádzal vyššie, v druhom byte bývala do augusta 2016
matka žalovaného a žalobcu). Prístup k stavbe mal žalovaný takisto len cez svoj pozemok (parcelu č.

XXXX/X), teda ani z dôvodu užívania garsónky nemusel prechádzať cez pozemok žalobcu. Pozemok
žalobcu teda neužíval a neužíva (ani na účely vrakoviska, ani na žiadny iný účel). Na pozemku žalobcu
nemá žiadne stavby, hnuteľné veci (vozidlo, ktoré tam parkovalo, patrilo ich matke), nevykonáva tam
podnikateľskú ani súkromnú činnosť. Samotný fakt, že pozemok je v ohradenom areáli neznamená, že
žalovaný ho užíva a získava akékoľvek obohatenie. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie

pravdivosti svojho tvrdenia o užívaní pozemku žalovaným a obohacovaní sa. Nie je teda absolútne
dôvodné tvrdenie, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Keďže žiadne obohatenie
nezískava, nemá ani žalobca dôvod domáhať sa vydania takéhoto neexistujúceho obohatenia. Na
okraj žalovaný tiež podotýka, že žalobcom vyčíslená výška náhrady za užívanie pozemku je absolútne
premrštená a nereálna. Výška bezdôvodného obohatenia je v zásade zhodná s výškou nájomného, za

aké by sa dal pozemok prenajať. Pozemky tohto druhu (voľné spevnené plochy) je možné prenajať v
zásade len na parkovanie vozidiel či skladovanie materiálu a tu sa ceny nájmu pohybujú v jednotkách eur
za rok. Predpokladom je ale použiteľnosť pozemku na daný účel, teda dostatočná veľkosť, čo pozemok
žalobcu rozhodne nespĺňa. Preto žalovaný tvrdí, že samostatne je jeho pozemok neprenajateľný a
nespôsobilý generovať akýkoľvek zisk. Každopádne nakoľko žalovaný nezískava žiadne obohatenie a

pozemok neužíva, je dokazovanie výšky obohatenia bezpredmetné. Na margo ešte žalovaný uvádza,
že mal záujem so žalobcom sa mimosúdne dohodnúť. Navrhoval mu ako odkúpenie jeho pozemku, tak
i predaj pozemkov žalobcu. Žalobca sa však nedokázal a nechce1 naozaj dohodnúť (hodnota všetkých
nehnuteľností v areáli, t.j. 6 pozemkov a stavby predstavovala spolu 113.000,- eur, pričom žalobca len za
svoj pozemok požadoval 80.000,- eur), je hnaný nenávisťou voči osobe žalovaného a jeho úmyslom je

iba mu škodiť. Práve pre jeho opakované útoky vrátane fyzických a poškodzovanie majetku bol žalovaný
nútený odísť z Hlohovca. Žalovaný má za to, že definitívne vyriešenie sporov privodí až situácia, keď
jeden z nich nebude vlastníkom sporných pozemkov. Záverom žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.

4. Žalobca sa v replike zo dňa 25.11.2016 vyjadril v tom zmysle, že tvrdenie žalovaného o nepravdivosti
tvrdenia žalobcu, že žalobca nemá na svoj pozemok prístup aj s jeho argumentáciou o možnosti prístupu
cez malú otváraciu bránu, je scestné a právne absolútne neprijateľné. K tejto skutočnosti žalobca jasne
a jednoznačne uviedol jeho právny názor už v žalobe, a preto opätovne odkazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo 199/2007 zo dňa 08.01.2008. Ďalej žalobca poukazoval na to, že

vec vedená na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 11C/91/2014, na ktorú sa odvoláva žalovaný, nie je
právoplatne rozhodnutá. Podľa žalobcu z predložených dôkazov je evidentné, že právny predchodca
žalovaného v rozpore so stavebným zákonom oplotil celý areál vrátane pozemku evidovaného pod
parc.č. XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a využívaniu ktorého evidentne a jasne bránižalovaný. Názor žalovaného o nemožnosti vypratania pozemku žalobcu z dôvodu, že pozemok je široký
len cca 2,5 m, sa jednak nezakladá na pravde a zároveň je tento názor odrazom hlbokej neznalosti.
Čo sa týka tvrdenia, že by takáto žaloba bola preto šikanózna a takýto výkon práva treba považovať

za odporujúci dobrým mravom, je nutné toto tvrdenie považovať za ďalší absolútny právny nezmysel.
Ďalšie tvrdenie žalovaného, že žalovaný má prístup k svojim nehnuteľnostiam tak isto len cez svoj
pozemok, sa nezakladá na pravde a je zavádzajúce, nakoľko z kópie katastrálnej mapy, ako aj z Projektu
vyhotoveného L.. U. A. pod č. XX/XXXX-EX.X-X z titulu ako dokumentácia pre ohlásenie drobnej stavby
je evidentné, že tak brána na začiatku oploteného areálu ako aj na konci oploteného areálu sú osadené

na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a teda žalovaný do svojho oploteného areálu má možnosť
prístupu len cez pozemok pod parc.č. XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Čo sa týka
ďalšieho tvrdenia žalovaného, že pozemok žalobcu neužíval a neužíva ani na účely vrakoviska a ani
na žiadny iný účel, je opätovne nepravdivé a zavádzajúce, čo jednoznačne vyvracia Stanovisko O. C.
zo dňa XX.XX.XXXX, evid. pod č.j. Q., v ktorom sa doslova uvádza, „Z miestneho šetrenia vyplýva,
že pozemok pána O. N. je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi

využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu." Toto tvrdenie vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie.

5. Žalovaný sa v duplike zo dňa 22.12.2016 vyjadril k replike žalobcu v tom zmysle, že zo snímky
z katastrálnej mapy vôbec nevyplýva osadenie brány výlučne na pozemku žalobcu. Rovnako tak
predložený projekt nepreukazuje skutkový stav, nakoľko brána je v skutočnosti postavená úplne odlišne

proti pôvodnému úmyslu stavebníka. Na okraj žalovaný len podotýka, že stavebníkom brány ani
oplotenia nebol on, ale jeho právny predchodca A. F. (preto prípadné výhrady k odlišnosti stavby od
projektu bolo treba adresovať jemu). Z fotografií (čiernobielych vo veľmi nízkej kvalite) nie je možné ani
zistiť, kde a najmä kedy boli vyhotovené, a teda tieto nie sú spôsobilé čokoľvek preukázať. Žalovaný
opakovane tvrdí, že pozemok žalobcu neužíva, nijako sa na úkor žalobcu neobohacuje a žalobca

má na svoj pozemok prístup. K tvrdeniu žalobcu, že vstupná brána je osadená na jeho pozemku
uvádza, že toto je pravda iba sčasti. Už jednoduchým porovnaním katastrálnej mapy s fotografiami
nehnuteľností je zrejmé, že brána je umiestnená na dvoch pozemkoch, a to ako na pozemku žalobcu
parc.č. XXXX/X, tak i na pozemku žalovaného parc.č. XXXX/X. Žalovaný tvrdí, že do areálu vstupuje
výlučne cez svoj pozemok parc.č. XXXX/X. Práve z dôvodu, že žalobca mu rôznymi spôsobmi sťažoval

užívanie jeho vlastných pozemkov (napr. vysypaním štrku pred vchodovú bránu), bol nútený nechať
si vyhotoviť samostatnú vstupnú bránku umiestnenú len na jeho parcele č. XXXX/X. Z porovnania
snímky vstupnej brány z mája 2012 (priložená k predošlému vyjadreniu) a aktuálnej fotografie vstupnej
brány (z 15.12.2016) je podľa žalovaného jasne viditeľné, že na mieste pôvodného druhého plotového
panelu zľava sa aktuálne nachádza menšia dvojkrídlová brána, ktorú žalovaný používa resp. používal v

minulosti na vstup do areálu. Keď teda v období do februára 2016 (kedy sa presťahoval do Bratislavy)
na pozemky vstupoval, používal práve túto menšiu bránu postavená v celosti na jeho pozemku parc.č.
XXXX/X. Žalovaný ďalej uviedol, že vie jednoznačne vyvrátiť žalobcove tvrdenia, že nemal prístup na
svoj pozemok a preukáže, že žalobca pravidelne na svoj pozemok vstupoval a tento užíval (pričom
vstupoval a užíval aj pozemky žalovaného, nakoľko sa pohyboval po celom areáli). V prílohe prikladá CD

nosič s videonahrávkami, zhotovenými v rôznych dňoch počas relevantného obdobia. Žalovaný si totiž
po útokoch žalobcu na jeho osobu nechal inštalovať videokamery snímajúce predmetné nehnuteľnosti.
Z jednotlivých videozáznamov je zrejmé, že žalobca v rôznych časoch voľne a bez obmedzení vstupoval
na pozemky a pohyboval sa po nich. Na záberoch je zrejmé, že žalobca si diaľkovým ovládaním otvára
veľkú posuvnú bránu, resp. malú bránku, na pozemky voľne vstupuje buď sám, alebo v sprievode

iných osôb (ich matky, geodetov, pracovníkov mesta C. a iných neidentifikovaných osôb) a voľne sa
na pozemku pohybuje. Z predložených dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že žalobcove tvrdenia o
nemožnosti užívať svoj pozemok a bránení vo vstupe sú klamlivé, keď žalobca pravidelne voľne vstupuje
na pozemky a nik mu v tom nebráni.

6. Ako dôkazy žalobca označil a predložil výpisy z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX, geometrický plán č.
XXX/XXXX, Darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie OÚ C. č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, P. O. C. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Projekt oplotenia, Žiadosť o odstránenie
neoprávnenej stavby zo dňa 14.08.2015, Stanovisko k žiadosti o odstránenie neoprávnenej stavby zo
dňa 02.10.2015, fotografie č.l. 15, výzvu zo dňa 20.06.2016, Informatívnu kópiu z mapy, kópiu výkresu,

fotografie č.l. 40 - 42, Oznámenie OÚ C. zo dňa XX.XX.XXXX, Čestné vyhlásenie zo dňa 23.10.2015,
Uznesenie OOPZ C. T. zo dňa 04.06.2015, výňatok zo zápisnice, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa
19.03.2015, fotografie č.l. 146-147, Odborné vyjadrenie č. 53/2016, fotografie č.l. 194-200, inzerát zo
dňa 19.03.2016.7. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil inzerát zo stránky reality.sk, fotografiu areálu č.l. 31, fotografiu
vstupnej brány č.l. 49, kópiu z katastrálnej mapy, videozáznamy na CD č.l. 48, inzerciu č.l. 208-210,

vyjadrenia realitných kancelárií č.l. 211-214, znalecký úkon č. XXX/XXXX. Žalovaný ďalej navrhol doplniť
dokazovanie dopytom na P. H. - odbor všeobecnej vnútornej správy (rozhodnutia a odloženia na č.l.
163-175) a na Obvodné oddelenie PZ C. (výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 178-179).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami alebo

vyžiadanými na návrh strán, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. 8917 pre k.ú. C. (č.l. 4) vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemku -
parcela registra „. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2 je žalobca, pričom titulom nadobudnutia
bola Kúpna zmluva č. V XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a GP č. XXX/XXXX.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. (č.l. 5) vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemkov
- parcela registra „. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „. č.
XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela registra „C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX mX, parcela registra „. zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, je žalovaný, pričom
titulom nadobudnutia bola W. č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

11. Z Darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2014 (č.l. 7) vyplýva, že darcom vyššie uvedených nehnuteľností
(v bode 10.) bol O.. A. F., a obdarovaným žalovaný.

12. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou B. s.r.o. dňa 24.11.2006 (č.l. 6),

vyplýva, že od parcely č. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2 v k.ú. C. sa odčleňuje parcela č.
XXXX/X o výmere XXX m2 ako ostatná plocha.

13. Z Oznámenia O. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10) vyplýva, že primátor O. C.
ako príslušný správny orgán ním oznamuje stavebníkovi A. F., že proti uskutočneniu drobnej stavby

Oplotenie nachádzajúcej sa na pozemku p.č. XXXX/X a XXXX/X, kat. územie C., na ul. T. U., ktorú
stavebník ohlásil podaním zo dňa 03.04.2007, ako drobnú stavbu oplotenie bariérové a murované,
výšky X,X a 2m a dĺžky XX,X a XX,XXm /výkop a betonáž pätiek, osadenie stĺpov a betónových
platní bariérového oplotenia, vymurovanie časti oplotenia z betónových zalievacích tvárnic vystužených
tyčovou výstužou, osadenie vstupnej brány šírky 0,9m/ nemá námietky.

14. Zo Žiadosti o odstránenie neoprávnenej stavby zo dňa 14.08.2015 (č.l. 13) vyplýva, že ňou žalobca
žiada Spoločný obecný úrad - stavebný úrad v Hlohovci o nariadenie odstrániť neoprávnené stavby
z jeho pozemku XXXX/X, LV č. XXXX, nakoľko chce pozemok využívať vo svoj prospech a pre svoju
potrebu. Na pozemok sa nemôže dostať z dôvodu, že je oplotený murovaným plotom, ku ktorému

bolo vydané súhlasné stanovisko k drobnej stavbe. Táto stavba - oplotenie nezodpovedá vydanému
povoleniu ani predloženej PD, ktorú dokladal stavebník k ohláseniu drobnej stavby a ďalej na parcele
XXXX/Xsúosadenébetónovéplatneaprístrešky,ktorépostaviliaužívajú(vrakovisko)bezjehosúhlasu.

15. Zo Stanoviska O., Z. v C. č. XXX/XXXX-PD zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 14) vyplýva, že stavebný

úrad uskutočnil dňa 22.09.2015 miestne zisťovanie a zistil, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/X,
LV č. XXXX v kat. území C., X. C. je oplotený murovaným plotom, uzatvorený z oboch strán bránou,
čo je v rozpore s oznámením o drobnej stavbe: „oplotenie bariérové a murované" vydaného O. C. č.z.
XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na pozemku sú osadené betónové platne, vybudované spevnené
plochy s prístreškom, na ktoré nie je vystavené žiadne povolenie v zmysle stavebného zákona. Z

miestneho šetrenia vyplýva, že pozemok p. O. N. je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo
znemožňuje žiadateľovi využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. Na základe zistených skutočností
bude Z. postupovať v zmysle ust. §§ 88a a 105 stavebného zákona.

16.Zlistuzodňa20.06.2016(č.l.16)vyplýva,ženímžalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu

vyzýval žalovaného na vypratanie pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C., ktorú ako vlastník okolitých
pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX neoprávnene užíva od XX.XX.XXXX. Zároveň
žiadaloúhradusumyvovýške8.302,80euraztituluvydaniabezdôvodnéhoobohateniazaneoprávnené
užívanieparcelyč.XXXX/XvobdobíodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX,t.j.17mesiacov(výpočet407m2x 1,2 eur x 17 mesiacov). V uvedenom liste bol žalovaný vyzvaný na vypratanie pozemku a zaplatenie
požadovanej sumy v lehote do 30.06.2016.

17. Podľa Čl.8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujúzanesporné.(1)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

19. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2)

20. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

22. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

24. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

29. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

30.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C.,
že žalovaný je od 21.01.2015 výlučným vlastníkom okolitých pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre
k.ú. C., že v roku XXXX predchádzajúci vlastník okolitých pozemkov, O.. A. F., oplotil pozemky vrátane
pozemku parc. č. XXXX/X do jedného areálu, že do areálu sa vstupuje cez posuvnú bránu a v rámci
nej cez malú otváraciu bránku v šírke 90 centimetrov, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na vypratanie

pozemku a vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa XX.XX.XXXX. Sporným v konaní bolo, či
mal v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. a či v súčasnosti má žalobca ako vlastník
pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C. možnosť tento pozemok užívať, či sa na pozemku niečo nachádza
v súčasnosti a či sa na ňom niečo nachádzalo v rozhodnom období, či, akým spôsobom a kým bolo/je
mu v užívaní pozemku bránené, a sporná bola aj výška obvyklého nájomného za prenájom pozemku
v rozhodnom období.

34. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve vlastnícke žaloby, a to žaloba negatórna (žaloba na
stanoveniepovinnostizdržaťsazásahovdovlastníckehopráva)ažalobavindikačná,resp.reivindikačná
(žaloba na vydanie veci). Osobitným druhom reivindikačnej žaloby je žaloba, ktorou žalobca žiada
vydanie nehnuteľnej veci, a to žiadosťou o vypratanie nehnuteľnosti. Citované ustanovenie § 126

ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania žaloby na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na
vypratanie), ak k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Základným
predpokladom úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k veci, ako
aj neoprávnené zadržiavanie veci (faktickú moc nad vecou) žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu
legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného v spore s takýmto predmetom konania.

35. Vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa v konaní domáhal, vyplýva z
predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. (č.l. 4), pričom otázka vlastníckeho práva žalobcu k
pozemku parc.č. XXXX/X v konaní ani nebola sporná. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vypratania
predmetného pozemku z dôvodu, že žalovaný má využívať pozemok za účelom vrakoviska a skládky

odpadu a znemožňovať žalobcovi využívať tento pozemok pre vlastnú potrebu, tým, že celý areál je
nezákonne oplotený a žalovaný ho uzamyká, čím má žalobca znemožnený prístup na svoj pozemok.

36. Základným právom vlastníka je právo vec držať a nakladať s vecou ako s vlastnou, čo je nutným
predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka. Zmyslom vindikačnej žaloby je dosiahnuť

faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, teda aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj
fakticky disponovať, aby mal vec vo svojej moci. Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná
žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju bez právneho
dôvodu zadržiava, čím zbavuje vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta

vec vydať. Základnou podmienkou úspechu v prípade vindikačnej žaloby veci je teda okrem preukázania
vlastníckehoprávažalobcu,preukázanie,žesavecnachádzavofaktickejmocioznačenéhožalovaného.

37. Pokiaľ ide o neoprávnenú držbu tým, kto vec zadržiava, žalobca je povinný preukázať, že mu
žalovaný vec neoprávnene zadržiava nielen ku dňu podania žaloby, ale aj ku dňu rozhodovania súdu,

pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1
CSP). Uvedenú povinnosť by však žalobca v mnohých prípadoch bez súčinnosti žalovaného objektívne
nemohol ani splniť, hoci inak by povinnosť preukázať držbu (detenciu) žalovaným splnil. Z toho dôvodu
judikatúra vyvodila, že žalobca je v konaní o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaný pred podaním
žaloby nadobudol držbu (detenciu) veci, nie však existenciu držby žalovaného požadovanej veci v

čase súdneho konania. Dôkazné bremeno o strate držby (detencie) spočíva potom na žalovanom. Súd
pritom poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28 Cdo 4178/2007 zo dňa 14.11.2007, kde dovolací súd
upozornil na to, že „podľa ustáleného výkladu ustanovenia § 126 odst. 1 O.Z. nie je možné od žalobcu
žiadať, aby preukázal, že žalovaný je naďalej (teda v dobe súdneho konania) držiteľom (či detentorom)
požadovanej veci. Poskytnutie takéhoto dôkazu je pre žalobcu prakticky nemožné. Žalobca teda musí

preukázať iba, že žalovaný držbu (detenciu) nadobudol a jeho žaloba bude v takomto prípade úspešná,
ak žalovaný nepreukáže, že držbu (či detenciu) stratil."38. V konaní bolo Oznámením O. C. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10) preukázané, že
pozemok parc.č. XXXX/X v k.ú. C. vo vlastníctve žalobcu sa nachádza v rámci oploteného areálu spolu s
pozemkami vo vlastníctve žalovaného parc.č. XXXX/X a XXXX/X, a to od roku XXXX. Žalovaný tvrdenie

žalobcu o oplotení jeho pozemku do uzavretého areálu s vyššie uvedenými pozemkami právnym
predchodcom žalovaného ani nepopieral. Predloženým stanoviskom O. C., Z. v C. č. XXX/XXXX-PD
zo dňa 02.10.2015 (č.l. 14) bolo pritom preukázané, že pri miestnom zisťovaní dňa XX.XX.XXXX bolo
zistené, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/X je oplotený murovaným plotom, uzatvorený z oboch
strán bránou, že na pozemku sú osadené betónové platne, vybudované spevnené plochy s prístreškom,

a že pozemok žalobcu je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi
využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. Žalobca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že dňa
15.07.2016 bola brána zamknutá, čo preukazoval fotografiou (č.l. 146). Zároveň uviedol, že malá 90 cm
brána, cez ktorú mal voľakedy prístup žalobca na svoj pozemok, bola zavarená, a akýkoľvek prístup
žalobcu na svoj pozemok je zo strany žalovaného znemožnený. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaný
nepoprel, a preto sa považujú za nesporné.

39. S poukazom na vyššie uvedené mal súd z pohľadu užívacieho práva k dotknutej parcele č. XXXX/
X za preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu, resp. ukončenia dokazovania, táto parcela tvorí súčasť
areálu žalovaného, ktorý je oplotený a tvorí uzatvorený celok s uzamknutou bránou a zavarenou 90 cm
bránkou, pričom žalobca nemá prístup k uvedenému pozemku. Oplotenie pozemku a jeho uzamknutie

v podobe brány podľa názoru súdu predstavuje prekážku, ktorá bráni vo výkone vlastníckeho práva
žalobcu spočívajúceho v držbe a v užívaní tohto pozemku.

40. Ak žalovaný poukazoval na to, že on pozemok neoplotil (oplotil ho jeho právny predchodca),
uvedené je bez významu, nakoľko ako vlastník okolitých pozemkov v rámci areálu to bol on, kto

skutočnosť ohradenia pozemkov do jedného areálu využíval, nepochybne ako vlastník okolitých
pozemkov disponoval prinajmenšom od 21.01.2015 ovládačom od brány a kľúčom od bránky, a mohol
pozemok parc. č. XXXX/X urobiť voľné prístupným pre žalobcu, napr. aj odstránením oplotenia z časti
pozemku žalobcu, aby ho tak mal prístupný v celej šírke.

41. Žalobca tak v konaní preukázal, že žalovaný sa stal detentorom nehnuteľnosti, pričom žalovaný v
konaní ku dňu rozhodnutia súdu opak nepreukázal, pričom s poukazom na citované rozhodnutie NS ČR
sp.zn.28Cdo4178/2007bolodôkaznébremenonajehostrane.Naopak,vrámcizmierovaciehokonania
pred otvorením pojednávania dňa 14.03.2017 žalovaný uviedol, že brána je v súčasnosti zamknutá.

42. Oplotenie pozemku žalobcu v rámci areálu spolu s pozemkami žalovaného a jeho uzamknutie v
podobe brány predstavuje prekážku, ktorá bráni vo výkone vlastníckeho práva žalobcu spočívajúcom
v držbe a v užívaní tohto pozemku. (por. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/130/2011
zo dňa 19.04.2012). Bez významu pritom je, kto oplotenie a bránu vybudoval, ale rozhodujúce je,
že po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného k okolitým pozemkom žalovaný v tomto stave

zotrval. Žalovaný pritom doposiaľ neurobil žiadny úkon, ktorý by smeroval k reálnemu odovzdaniu
dotknutého pozemku parc.č. 2770/2 do dispozičnej sféry žalobcu, a ktorý by mu umožnil reálny výkon
jeho vlastníckeho práva spočívajúci v držbe a v užívaní tejto nehnuteľnosti.

43. Ak sa vlastník domáha vydania, v zmysle uchopenia sa držby nehnuteľnej veci (pozemku), musí

znieť žalobný petit na jej vypratanie. Nehnuteľnosť je pritom vyprataná vtedy, ak z nej žalovaný nielen
odstránil všetky tam umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju urobil prístupnou oprávnenému, teda odovzdal
mu kľúče, odstránil oplotenie, a pod.. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že podstatou žaloby o vydanie
veci (ktorou je aj žaloba o vypratanie) je umožniť žalobcovi vec držať, čo by v prípade neprístupnej
nehnuteľnosti nebolo naplnené. Ak teda žalobca sleduje v prejednávanej veci vindikačnou žalobou

uchopenie sa držby pozemkov v situácií, keď mu žalovaný neumožňuje, aby pozemok užíval (napr.
uzamkli vstupnú bránku), nemožno zúžiť výklad pojmu ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom
vindikačnej žaloby tak, že ju možno spájať iba s trvalým umiestnením hnuteľných veci na predmetných
pozemkoch (por. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26 Cdo 3206/2006 zo dňa 14.08.2008).

44. Uvedené znamená, že už samotné preukázanie, že pozemok žalobcu parc.č. XXXX/X je v
neoprávnenej detencii žalovaného (teda, že pozemok neoprávnene fakticky ovláda z dôvodu jeho
uzamknutia), postačuje na vyhovenie žalobe v časti o vypratanie, aby sa tak žalobca mohol ujať držby
pozemku. Bez významu pritom je, aká je výmera pozemku, nakoľko žalobca má právo predmet svojhovlastníckeho práva držať, bez ohľadu na jeho výmeru, a nie je možné považovať žalobu o vypratanie
za šikanóznu z dôvodu, že podľa názoru žalovaného je pozemok žalobcu nevyužiteľný. Tvrdenie
o nevyužiteľnosti pozemku pritom vyvracajú vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré cenu prenájmu

uvedeného pozemku stanovili kladným číslom.

45. Okrem detencie pozemku žalobcu žalovaným bolo však v konaní tiež preukázané, že na pozemku
žalobcu sa nachádzajú hnuteľné veci. Žalovaný tvrdil, že pozemok je vyprataný, dôkaz o tom do
skončenia dokazovania však nepredložil, hoci toto tvrdenie bolo sporné. Z listu Oznámenie skutočností

nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 148), ktoré P. C. adresuje P. C.,
vyplýva, že Okresný úrad C. vykonal dňa XX.XX.XXXX miestnu ohliadku na pozemku žalobcu parc.č.
XXXX/X v k.ú. C., pri ktorej bolo zistené podozrenie na nelegálne nakladanie s odpadmi. Z uvedeného
mal súd za preukázané, že žalovaný na pozemku žalobcu mal ku dňu podania žaloby vytvorenú o.i.
skládku odpadu. Ďalej bolo uloženie hnuteľných vecí žalovaným na pozemok žalobcu preukázané aj
Čestným vyhlásením žalovaného zo dňa 23.10.2015 (č.l. 140) v spojení so Z. O. C. č. XXX/XXXX-

PD zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 14). Z uvedeného čestného vyhlásenia vyplýva, že žalovaný uznáva
svoje vlastnícke právo k unimobunke, prístreškom a panelom, hoci na pozemkoch v jeho vlastníctve.
Z citovaného stanoviska však vyplýva umiestnenie betónových platní, prístrešku a vrakoviska na
pozemku parc.č. XXXX/X, t.j. na pozemku žalobcu, pričom závery stanoviska stavebného úradu ako
nezainteresovaného orgánu považuje súd za objektívne. Preto súd uzavrel, že hnuteľné veci, ku ktorým

žalovaný uznal vlastnícke právo, sa nachádzajú práve na pozemku žalobcu, a nie na pozemkoch
žalovaného. Nakoľko žalobca v konaní preukázal, že na jeho pozemku sa v čase podania žaloby
nachádzali hnuteľné veci, ktoré boli na pozemok umiestnené žalovaným, bolo na žalovanom, aby ku dňu
skončeniadokazovaniapreukázalopak(napr.fotodokumentáciou,ohliadkounehnuteľnosti,..).Žalovaný
však žiaden dôkaz nepredložil ani neoznačil, a tým neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že na

pozemku sa hnuteľné veci vnesené žalovaným nenachádzajú.

46. Súd mal teda z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovi je zo strany žalovaného
neoprávnene zasahované do jeho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C., a síce
do jeho práva predmet svojho vlastníctva držať a užívať (§ 123 OZ). Jednak žalobca nemá zavinením

žalovanéhoriadnyprístupkusvojmupozemku,abymoholpozemokdržaťatiežzdôvoduvecíuložených
na pozemku nemá žalobca možnosť pozemok riadne užívať. Je preto dôvodné, že sa žalobca domáha
ochrany proti žalovanému žalobou na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti), pretože žalovaný do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a nehnuteľnosť mu neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ).

47. Žalovaný bol pritom s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28 Cdo 4178/2007 povinný preukázať
v konaní opak, ak chcel byť v časti vypratania pozemku úspešný, čo však neurobil.

48. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z
24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
takýchprípadoch,keďurčitáskutočnosťvýznamnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutie ovecinebola

alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.".

49. Ak žalovaný tvrdil, že pozemok žalobcu je vyprataný a voľne prístupný, bolo jeho procesnou
povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, a to aspoň ku dňu

skončenia dokazovania. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu nepredložil, súd dospel k záveru, že
stav preukázaný žalobcom v čase podania žaloby a v priebehu konania zostal nezmenený, a je potrebné
rozhodnúť o vyprataní pozemku.

50. Keďže súd dospel k záveru, že s poukazom na § 126 ods. 1 OZ má žalobca právo domáhať

sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej
nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a to v zmysle odstránenia hnuteľných vecí aj
sprístupnenia, súd žalobe vo výroku I. vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť
evidovanú P. úradom C. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: C.,ako pozemok parcela registra „. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, a to v súlade so žalobou
v primerane dlhšej lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

51. Okrem vypratania nehnuteľnosti bola predmetom konania požiadavka žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo byť získané žalovaným za obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, užívaním pozemku za účelom uloženia hnuteľných vecí, ako aj tým, že mal brániť v
prístupe na uvedený pozemok žalobcovi, a tak mu brániť v užívaní pozemku bez právneho dôvodu.

52. Podstatou záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 OZ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny
následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodné
obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové

hodnoty,aleajvtedy,aksajehodoterajšímajetoknezmenšil,hocibyktomuinakdošlopririadnomchode
udalostí. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva
z ustanovenia § 456 OZ. Aktívne legitimovaný je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových
hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch, pasívne legitimovaným potom ten, kto získal neoprávnený
prospech. Dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých vyššie uvedených predpokladov nesie

ten, kto tvrdí, že bezdôvodné obohatenie bolo získané na jeho úkor. Splnenie predpokladov pre vznik
(záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska
špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci.

53. Základnou otázkou v konaní, ktorá bola aj predmetom dokazovania, bola otázka, či sa žalovaný

bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a ak áno, v akej výške bezdôvodné obohatenie získal.

54. V zmysle § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý

by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo
dané alebo bolo v prospech niekoho konané. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak v dôsledku takéhoto
plnenia pripadla majetková hodnota tomu, komu bolo plnené, v dôsledku čoho v jeho majetku došlo
buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak
za bežných okolností stalo. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku

bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, pričom prospech vzniká tomu,
kto realizuje užívateľské oprávnenie a neplatí za to úhradu a jeho majetkový stav sa teda nezmenšil o
prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ
niejeschopnýspotrebovanéplnenievpodobevýkonuprávaužívaniacudzejvecivrátiťajepretopovinný
nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z

finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto
prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej
zmluvy.

55. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
žalobca ako výlučný vlastník okolitých pozemkov nachádzajúcich sa okolo parcely č. XXXX/X v k.ú.
C., z dôvodu zachovania oplotenia po nadobudnutí vlastníckeho práva k okolitým pozemkom, držal
pozemok žalobcu parc.č. XXXX/X v oplotenom areáli uzavretom bránou, čím sa stal detentorom aj tohto
pozemku. Nakoľko žalovaný bránil žalobcovi v riadnom prístupe k pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C.,

žalovaný nemal zabezpečený prístup ku svojmu pozemku za účelom jeho využívania, čím došlo na
strane žalovaného k obohateniu.

56. Sporadický prístup cez bránku šírky cca 90 cm nie je možné považovať za riadny prístup k pozemku
žalobcu, keďže ide o pozemok v priemyselnej časti mesta s predpokladom jeho využitia na takýto účel,

preto by ako sprístupnenie bolo možné považovať prístup k pozemku v celej jeho šírke. Navyše, keď
minimálne časť posuvnej brány sa bez súhlasu žalobcu nachádza na jeho pozemku parc.č. XXXX/
X (uvedené pripustil žalovaný v podaní zo dňa 22.12.2016, kde uviedol, že brána je umiestnená z
časti na predmetnom pozemku žalobcu a z časti na pozemku žalovaného), pričom v konaní nebolopreukázané, že by mal žalobca k dispozícii ovládanie k bráne. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného,
že by mal umožnený vstup cez veľkú posunú bránu. Žalovaný uvedené preukazoval videozáznamami
(CD nosič na č.l. 48), avšak z uvedených videozáznamov nemal súd za preukázané, že by žalobca

disponoval ovládacím zariadením, keď na zázname zo dňa 23.01.2015 nie je viditeľné, že by to bol
práve žalobca, kto ovláda otváranie brány. Žalobca pritom uviedol, že bránu otváral žalovaný, čo sa
javí ako pravdepodobnejšie, nakoľko sa chystal odísť s motorovým vozidlom. Že žalobca nemal riadny
a samozrejmý prístup ku svojej nehnuteľnosti mal súd za preukázané aj z vyjadrenia žalovaného zo
dňa 31.10.2016, kde uviedol, že žalobca ho v nedávnej minulosti v areáli fyzicky napadol, keď bez jeho

vedomia vošiel do areálu. Ak by mal žalovaný ku svojmu pozemku riadny prístup kedykoľvek, bolo by
prirodzené, že do areálu vošiel aj bez vedomia žalovaného.

57. Bezdôvodné obohatenie vzniká napríklad aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka
postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho tak prístupný
pre seba a svoje potreby a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne užíval.

58. Súd pritom poukazuje na rozhodnutia NS ČR, a to napr. rozhodnutie sp.zn. 25Cdo/845/99 z
20.03.2001, v ktorom dovolací súd uviedol, že „tento prospech spočíva v tom, že - hoci žalovaní
svojim konaním dosiahli na úkor žalobcov postavenie detentora celého pozemku - ich majetkový stav
sa nezmenšil, pretože žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému uchopeniu pozemku jeho vlastníkom

neposkytovali. Ak teda dôvodil odvolací súd, že výška bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade
musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a
čase (aby mohli výlučne disponovať celým pozemkom pod vlastným uzamknutím, museli by žalovaní
uzavrieť s jeho vlastníkmi nájomnú zmluvu k celému pozemku a potom by tiež boli nútení hradiť
zodpovedajúce nájomné z celej plochy pozemku bez ohľadu na to, ako často a v akom rozsahu ho

skutočne užívali), a to vo vzťahu k celému pozemku, t.j. za 3.310 m2, ide o záver správny." Obdobne
uviedol NS ČR v rozhodnutí sp.zn. 28 Cdo 2056/2009 zo dňa 11.11.2009, a síce, že „vlastník pozemku,
ktorý bol pozemnou komunikáciou obostavaný (napr. trávnik v strede križovatky), alebo ku komunikácii
bezprostredne prilieha (napr. priekopa, násyp, svah, úzky pruh zelene) sa môže dostať do rovnakej
situácie ako vlastník pozemku, ktorému iný znemožnil prístup na jeho pozemok a tým i jeho bežné

užívanie. Také pozemky je preto treba považovať za pozemky užívané vlastníkom komunikácie za
predpokladu,žeichobostavaniečipriliehavosťkpozemnejkomunikáciiznemožňujevlastníkoviužívanie
predmetných pozemkov."

59. Okrem toho, že žalobca nemal riadny prístup ku svojej nehnuteľnosti, súd mal v konaní za

preukázané, že v rozhodnom období žalovaný pozemok žalobcu skutočne užíval, a to na odloženie
rôznych hnuteľných vecí, ako aj na prístup ku svojim nehnuteľnostiam.

60. Žalobca tvrdil, že v rozhodnom období, za ktoré žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, sa na
pozemku žalobcu parc.č. XXXX/X nachádzali prístrešky, unimobunka, zaparkované nákladné a osobné

auto patriace žalovanému a bolo tam vytvorené vrakovisko. Žalovaný popieral, že by užíval pozemok
žalobcu parc.č. XXXX/X s odôvodnením, že od marca XXXX vo svojej nehnuteľnosti nebýva a dovtedy
užíval výlučne svoje nehnuteľnosti. Žalovaný však pripustil, že na pozemku žalobcu boli zložené nejaké
hnuteľné veci (rozhodné obdobie uloženia pritom nepopieral), pričom uviedol, že tieto nepatrili jemu,
čo malo byť preukázané v konaní sp. zn. 11C/91/2014, kde malo byť preukázané, kto bol vlastníkom

predmetného motorového vozidla. Uvedené konanie však nebolo ukončené právoplatným rozsudkom, a
preto nie je možné z neho vychádzať. V tu prejednávanej veci žalobca poprel, že by nákladné motorové
vozidlo značky U. ev. číslo: C. XXX AT, patrilo S. N., pričom predložil uznesenie P. C. H.-XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX (č.l. 141). Z uvedeného uznesenia vyplýva výpoveď žalovaného z tohto konania,
kde uviedol, že uvedené vozidlo si kúpil spoločne so synovcom A. F., žalovaný za auto zaplatil a toto

si kúpil preto, aby si mohol voziť stavebný materiál na stavbu svojho domu. O. A. F. pri výsluchu
uviedol, že on vozidlo odhlásil z evidencie v roku XXXX na S. N., nakoľko sa tak dohodli s jej synom
- žalovaným, či však vozidlo prihlásila do evidencie, on uviesť nevie. Týmto bolo spochybnené, že
motorové vozidlo nachádzajúce sa na pozemku žalobcu v rozhodnom období (ktorého umiestnenie
žalovaný výslovne nepoprel), tam umiestnila S. N., pričom s prihliadnutím na skutočnosť uzavretého

areálu užívaného žalovaným, ako aj citované uznesenie, mal súd za preukázané, že nákladné motorové
vozidlo na pozemok parc.č. XXXX/X umiestnil žalovaný. Ďalej súd poukazuje na Čestné vyhlásenie
žalovaného zo dňa 23.10.2015 (č.l. 140), v ktorom žalovaný čestne vyhlasuje, že je od XX.XX.XXXX až
doposiaľ vlastníkom unimobunky, prístreškov, panelov a všetkého hnuteľného majetku nachádzajúcehosa na parcelách XXXX/X,. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX v k.ú. C.. Hoci v uvedenom čestnom vyhlásení
sa uvádza, že predmetné hnuteľné veci sa majú nachádzať na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného, súd poukazuje na Z. O. C., Z. v C. č. XXX/XXXX-PD zo dňa 02.10.2015 (č.l. 14), z

ktorého vyplýva, že stavebný úrad pri miestnom zisťovaní dňa 22.09.2015 zistil, že na pozemku parc.
č. XXXX/X, LV č. XXXX v kat. území C., ul. T., C. sú osadené betónové platne, vybudované spevnené
plochy s prístreškom, pričom pozemok je ohradený za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi
(žalobcovi) využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. S prihliadnutím na skutočnosť, že stavebný úrad
je nezainteresovaným orgánom, považuje súd jeho stanovisko za objektívne a hodnoverné, a preto

mal za preukázané, že hnuteľné veci, ku ktorým žalovaný uznal vlastnícke právo, sa nachádzajú práve
na pozemku žalobcu, a nie na pozemkoch žalovaného. Súd mal ďalej využívanie pozemku žalobcu
žalovaným za preukázané aj z listu Oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu
zo dňa 26.04.2016 (č.l. 148), v ktorom P. C. po miestnej ohliadke pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C.
dňa 15.03.2016 skonštatoval podozrenie na nelegálne nakladanie s odpadmi, čím bola preukázaná
skládka na pozemku žalobcu. Nakoľko areál bol uzavretý, je vylúčené, aby odpad bol navozený inou

osobou ako žalovaným, a preto je bez významu, či a kedy žalovaný v areáli býval alebo nie. Súd tiež
poukazuje na videozáznamy na CD nosiči zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, z ktorých je zrejmé,
že v areáli sa nachádzajú vraky áut rozmiestnené tak, že jednoznačne sú umiestnené aj na pozemku
žalobcu. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalovaný používal pozemok žalobcu parc. č. XXXX/X na
prístup ku svojej nehnuteľnosti, keďže žalovaný uznal, že minimálne časť posuvnej brány sa nachádza

na pozemku parc.č. XXXX/X (viď vyjadrenie zo dňa 22.12.2016), pričom posuvnú bránu používal iba
žalovaný. Uvedené využívanie pozemku žalobcu žalovaným bolo preukázané záznamom o podaní
vysvetlenia na P. C. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 145), kde žalovaný uviedol, že je pravda, že chodieva
pravidelnecezpozemokžalobcuatakajrobiťbude,nakoľkotambývaanemásaakoinakdostaťdomov.

61. Keďže žalovaný tým, že pozemok žalovaného držal v rozhodnom období bez právneho dôvodu v
ohradenom areáli, neumožnil žalovanému riadny prístup k jeho pozemku, a zároveň mal na pozemku
žalobcu uložené svoje hnuteľné veci, čiastočne postavenú bránu svojho oplotenia a prechádzal cez
pozemok žalobcu ku svojim nehnuteľnostiam, čím pozemok žalobcu aj skutočne užíval pre svoju
potrebu, sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.

62. V prípade získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy
či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, je majetkovým vyjadrením tohto prospechu finančná
čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci,
spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Pri určení

výšky bezdôvodného obohatenia bolo preto potrebné vchádzať z výšky obvyklého nájomného, t.j. z
nájomného, ktoré by musel žalovaný v danom mieste a v čase platiť, pokiaľ by predmetnú parcelu užíval
na základe nájomnej zmluvy. V konaní bola sporná výška tohto obvyklého nájomného, a teda aj výška
bezdôvodného obohatenia, ktorú by mal žalovaný vydať žalobcovi.

63. Žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške 8.302,80 eura, ktorú sumu vypočítal za
rozhodné obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. spolu 17 mesiacov x 407 m2 (výmera parcely)
x 1,2 eura (priemerná výška nájomného za 1 m2 v danej lokalite). Žalobca k žalobe nepriložil žiaden
dôkaz, ktorým by preukazoval ním tvrdenú priemernú výšku nájomného 1,2 eura za 1 m2 za mesiac
v danej lokalite.

64. Žalovaný k uvedenej výške požadovaného bezdôvodného obohatenia uviedol, že niekoľkonásobne,
približne desaťnásobne, prevyšuje obvyklú sumu nájomného za užívanie obdobných pozemkov. Ďalej
uviedol, že má za to, že daný pozemok je vzhľadom na svoj nevhodný tvar reálne nevyužiteľný, pretože
pri svojej šírke približne 3 metre sa tam nedokáže otočiť ani motorové vozidlo, takže pozemok nemôže

slúžiť ani na jediný teoretický využiteľný účel, a teda sa domnieva, že na reálnom trhu s nehnuteľnosti by
nebol ani prenajateľný. Predložil pritom inzerát realitnej kancelárie zo dňa 19.10.2016 (č.l. 30), z ktorého
vyplýva výška nájomného za prenájom spevnenej plochy vhodnej na účely parkovania nákladných áut,
techniky, či skladovanie tovaru vo výške 7eur/m2/rok + DPH.

65. Žalobca v priebehu konania dňa 10.04.2017 predložil ako dôkaz o výške obvyklého nájomného
Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX (č.l. 184) L.. M. F., znalca z odboru Z., odvetvie A. stavby, P. hodnoty
stavebných prác, P. hodnoty nehnuteľností. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že obvyklé nájomnéza prenájom pozemku parc.č.. bolo stanovené vo výške 13,506 eura za m2 za rok, t.j. 1,125 eura za
m2 za mesiac.

66. Žalovaný spochybnil žalobcom predložený dôkaz - odborné vyjadrenie, ktoré považoval za
veľmi skreslené, neukazujúcu objektívnu realitu. Koeficienty, ktoré sú uvedené vo výpočte, sú podľa
žalovaného hrubo skreslené, vôbec nezodpovedajú danému miestu. Na preukázanie všeobecných
trhových cien nehnuteľností v danej lokalite predložil žalovaný výpisy z realitných portálov, z ktorých
vyplýva, že cena nehnuteľností, charakterizovaných ako stavebný pozemok, v danej lokalite, sa

pohybujú od 17,80 eura do 37,00 eur za meter štvorcový (č.l. 208-210). Čo sa týka všeobecnej hodnoty
nájmu, predložil žalovaný vyjadrenia štyroch realitných kancelárií (č.l. 211-214), pričom výška nájmu
za prenájom parcely č. XXXX/X sa pohybovala od 0,40 eura za m2 za rok do 0,70 eura za m2 za
rok. Ďalej predložil Znalecký úkon č. XXX/XXXX, znalca L.. F. B., ktorý bol vykonaný v inom konaní na
tunajšom súde, kde predmetom bolo zistenie výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku,
pričom išlo o priemyselné pozemky v H., kde súdny znalec vyčíslil výšku nájomného na 2,789 eura za

m2 za rok, t.j. 0,23 eura za m2 za mesiac. Žalovaný poukazoval na to, že z uvedeného je zrejmé, že
odborné vyjadrenie predložené žalobcom nezodpovedá realite na trhu s nehnuteľnosťami, keď aj podľa
predloženého znaleckého posudku cena nájmu v H., teda v krajskom meste, je podstatne vyššia ako
v malom okresnom meste C.. Podľa predloženého odborného vyjadrenia výška presahuje 5-násobne
výšku v H., ktorý fakt podľa žalovaného jednoznačne spochybňuje dôkaz predložený žalobcom.

67. Hoci žalobca v konaní na preukázanie výšky obvyklého nájomného predložil odborné vyjadrenie,
súd poukazuje na to, že odborné vyjadrenie zabezpečené sporovou stranou nie je odborným vyjadrením
podľa § 206 CSP, pretože takéto vyjadrenie môže vyžiadať len súd. Odborné vyjadrenie predložené
stranoujelenlistinnýmdôkazompodľa§204CSP,pričomvzmyslečl.15ods.2CSPžiadendôkaznemá

predpísanú zákonnú silu, a je preto potrebné ho hodnotiť v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými
v konaní ako listinný dôkaz. Uvedené odborné vyjadrenie už vôbec nie je možné stotožňovať s
predložením znaleckého posudku s doložkou, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Žalovaný v konaní účinne spochybnil odborné vyjadrenie predložené žalobcom,
pričom namietal koeficienty použité vo výpočte ako hrubo skreslené a nezodpovedajúce danému

miestu a predložil o.i. vyjadrenia realitných kancelárií, pričom z týchto vyplýva najvyššia cena za
prenájom predmetného pozemku parc.č. Q. vo výške 0,70 eura za 1 m2 za rok, čo predstavuje 0,058
eura za 1 m2 za mesiac (č.l. 211). Súd má za to, že s poukazom na tieto vyjadrenia realitných
kancelárií, vzťahujúce sa k predmetnému pozemku, sú tu vážne pochybnosti o správnosti záveru
odborného vyjadrenia predloženého žalobcom, ktoré neboli v konaní odstránené. Zároveň sú jeho

závery spochybnené aj vzhľadom na znalecký posudok predložený žalovaným (Znalecký úkon č. XXX/
XXXX na č.l. 215), pretože nie je zrejmé, prečo by cena prenájmu za pozemok v meste Hlohovec podľa
dôkazu predloženého žalobcom (13,506 eura/m2/rok, t.j. 1,125 eura/m2/mesiac) mala niekoľkonásobne
prevyšovať cenu prenájmu v krajskom meste (2,789 eura/m2/rok, t.j. 0,23 eura/m2/mesiac). Žalobca
sa k argumentácii žalovaného, ani k ním predloženým dôkazom, vecne nevyjadril (namietal len ich

oneskorené predloženie), následne nepredložil dôkaz, ani nenavrhol vykonanie dôkazu, ktorým by
preukázalvýškunímtvrdenéhoobvykléhonájomného.Súdpretomuselkonštatovať,žežalobcavkonaní
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že priemerná výška nájomného v danej lokalite bola v
rozhodnom období vo výške 1,2 eura za 1 m2 za mesiac.

68. Hoci žalobca v konaní namietal proti predloženým dôkazom, nakoľko ich žalovaný predložil na
pojednávaní dňa 30.05.2017, a poukazoval pritom na koncentráciu konania, súd na uvedené dôkazy
žalovaného prihliadol, nakoľko na vykonanie týchto dôkazov nebolo potrebné odročiť pojednávanie (§
153 ods. 2 CSP). Zároveň dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia
ležalo na žalobcovi, z ktorého dôvodu aj predložil ako dôkaz predmetné odborné vyjadrenie. Do

doručenia tohto dôkazu nemal žalovaný dôvod v konaní preukazovať výšku bezdôvodného obohatenia,
uvedené listinné dôkazy boli reakciou na odborné vyjadrenie, ktoré mu bolo doručené dňa 29.05.2017,
a preto predloženie listinných dôkazov na pojednávaní dňa 30.05.2017 bolo urobené primerane včas.
Cieľom ustanovenia § 153 ods. 2 CSP je zabrániť prieťahom v konaní spôsobenými stranou, ktorá
by bez prihliadnutia na rýchlosť a hospodárnosť konania uplatňovala prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany neskoro. V tu prejednávanej veci však u žalovaného o takýto prípad nešlo,
a preto súd na uvedené listinné dôkazy prihliadol. Už len nad rámec súd uvádza, že obdobne prihliadol
na tzv. odborné vyjadrenie predložené žalovaným v priebehu konania, hoci nič žalobcovi nebránilo
uvedené odborné vyjadrenie predložiť spolu so žalobou. Ak teda súd ako dôkaz akceptoval odbornévyjadrenie predložené žalobcom dňa 10.04.2017, hoci mohlo byť predložené už spolu so žalobou, v
súlade s rovnakým prístupom k obom stranám sporu, bolo na mieste akceptovať aj listinné dôkazy zo
strany žalovaného predložené na pojednávaní dňa 30.05.2017, navyše, keď žalovaný dovtedy nemal

dôvod uvedené listinné dôkazy predkladať.

69. Súd potom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. vychádzal z výšky obvyklého nájomného 0,058 eura za m2 za mesiac, ktorá
výška obvyklého nájomného nebola v konaní zo strany žalovaného spochybnená, vychádzajúc z ním

predloženého vyjadrenia realitnej kancelárie I. zo dňa 05.03.2015 (č.l. 211). Súd nevychádzal zo
Znaleckého úkonu č. XXX/XXXX, znalca L.. F. B., nakoľko uvedený znalecký posudok sa vzťahuje
na iný pozemok, iného druhu a inej výmery, v inej lokalite (krajské mesto oproti okresnému), a teda
nezohľadňuje všetky nevyhnutné špecifiká dotknutej nehnuteľnosti potrebné pre objektívne určenie
výšky obvyklého nájomného.

70. Výška bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX potom
predstavuje sumu 401,30 eura (výmera parcely 407 m2 x výška nájomného 0,058 eura/1 m2/mesiac x 17
mesiacov (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Súd tak žalobcovi vo výroku I. rozsudku priznal žalobcovi
od žalovaného nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 401,30 eura.

71. V súlade s § 232 ods. 3 CSP určil súd žalovanému na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
bezdôvodného obohatenia vzhľadom k výške istiny primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

72. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, t.j. s plnením

peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku
pri bezdôvodnom obohatení nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho,
že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, v tomto prípade zaplatiť finančné prostriedky, prvý
deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, resp. po uplynutí lehoty na plnenie. Žalobca preukázal,
že žalovaného pred podaním žaloby vyzval na plnenie, a to výzvou zo dňa 20.06.2016 (č.l. 16),

pričom žalovaný doručenie výzvy nepoprel. Lehota na plnenie daná žalovanému vo výzve uplynula
dňa 30.06.2016, v ktorej lehote žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia nezaplatil. Z uvedeného s
poukazom na § 563 OZ vyplýva, že žalovaný bol povinný plniť do 30.06.2016, a teda do omeškania
sa dostal dňa 01.07.2016, od ktorého dňa žalobca žiadal priznať úrok z omeškania. Vychádzajúc z
uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac

ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 01.07.2016, keď výška základnej úrokovej
sadzbykuvedenémudňubola0,00%.Keďžežalobcovibolatitulombezdôvodnéhoobohateniapriznaná
suma 401,30 eura, žalobca má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 401,30 eura od 01.07.2016 do zaplatenia, a vo zvyšku súd žalobu vo

výroku III. zamietol.

73. Žalobca pôvodne navrhol doplniť dokazovanie trestným spisom z P. evidovaného pod H.. Na
pojednávaní dňa 14.03.2017 sa žalobca zaviazal, že po nahliadnutí do spisu v lehote označí konkrétne
listinné dôkazy, ktoré z uvedeného spisu navrhuje vykonať. Nakoľko však žalobca v lehote, ani neskôr

tieto dôkazy neoznačil, súd dokazovanie trestným spisom nevykonal.

74. Žalobca v podaní zo dňa 05.04.2017 navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka O. S., a tiež
trestným spisom H. od ktorých dôkazov na pojednávaní dňa 30.05.2017 upustil, preto súd tieto dôkazy
nevykonal.

75. Ďalej súd v zmysle § 253 ods. 3 CSP nevykonal dokazovanie odborným vyjadrením ohľadom výšky
obvyklého nájomného za pozemok porovnateľný k pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C., ktorý dôkaz na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhol žalobca, nakoľko žalobca nezaplatil preddavok na trovy dôkazu.
Ku skutočnosti, že do spisu bol od znalca doručený znalecký posudok (hoci malo ísť podľa uznesenia o

odborné vyjadrenie) a tento bol doručený predčasne (keď lehota na podanie odborného vyjadrenia mala
začať znalcovi plynúť až od doručenia spisu, ktorý mu však doručený nebol) súd uvádza, že znalecký
posudok bol znalcovi vrátený a tento dôkaz nebol vykonaný. Zároveň bolo znalcovi oznámené, že zuvedených dôvodov nemá nárok na odmenu, k čomu znalec v podaní doručenom súdu dňa 31.05.2017
uviedol, že tento nárok si neuplatňuje.

76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za čiastočne opodstatnenú, a preto jej
sčasti vyhovel a uložil žalovanému vo výroku I. rozsudku povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť,
vo výroku II. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 401,30 eura s príslušenstvom a vo zvyšku (v
prevyšujúcej sume požadovaného bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom) žalobu ako nedôvodnú
vo výroku III. zamietol.

77. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

78. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

79. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

80. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

81. O nároku na náhradu trov konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v tejto časti konania (o vypratanie) v
celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu
účelne vynaložených trov konania o vypratanie v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo
výroku IV. rozsudku.

82. O nároku na náhradu trov konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol súd podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol v tejto časti konania
(o vydanie bezdôvodného obohatenia) úspešný len z časti, keď z uplatňovanej sumy 8.302,80 eura s
príslušenstvom mu bola priznaná suma 401,30 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech

žalobcu 5% a hrubý úspech žalovaného 95%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 90% (95 - 5).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených
trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 90% trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku V. rozsudku. Súd pritom poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok pojem „nepatrného
neúspechu" nepozná, a preto nebolo možné priznať žalovanému v tejto časti plnú náhradu trov konania.

83. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré
by žalobcovi alebo žalovanému nárok na náhradu trov konania voči protistrane nemal priznať. Zároveň
súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 257 CSP, podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie
vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody neboli zistené.

84.Ovýškenáhradytrovkonaniažalobcu(výrokIV.)ažalovaného(výrokV.)buderozhodnutévzmysle§
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania vo výrokoch IV. a V., t.j. oddelene pre každý predmet

konania zvlášť, súd uvádza, že bolo potrebné úspech a neúspech strany posudzovať vždy osobitne
vo vzťahu ku každému nároku zvlášť, nakoľko išlo o práva so samostatným skutkovým základom.
Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012, v ktorom
dovolací súdu k náhrade trov konania uviedol, že „v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní
viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za

samostatnú." Obdobne sa vyjadril Krajský súd v Trnave, ktorý v rozhodnutí č.k. 24Co/264/2016 zo dňa
08.02.2017 uviedol, že „nemožno považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré
nároky, bola čiastočne úspešná, resp. konanie bolo v časti zastavené, a čiastočne sa zamietla tak, že
i úspech a neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočnýúspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by inak mohol byť samostatne uplatniteľný.
Takýto prístup mal byť vyjadrený aj vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie." Už
len nad rámec súd uvádza, že takýmto spôsobom, t.j. oddelene, si aj sám žalobca náhradu trov konania

uplatnil v žalobe.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).