Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/397/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615209044
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2615209044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: Komunálna poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanému:
Mgr. I. T., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený: Mgr. Milan Trylč, PhD., advokát so sídlom
J. Kráľa 738/12, Senica, o zaplatenie 261,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 7C/451/2015-95 zo dňa 04. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 12 ods. 1 písm. f), § 12 ods. 4, § 6 ods. 2, § 8
ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonom, § 52 ods. 1, 3 a 4
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vecne rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania

vyvodil ten právny záver, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a je potrebné ju zamietnuť. Medzi
sporovými stranami došlo k uzavretiu poistnej zmluvy pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6812777082, na motorové vozidlo ŠKODA
FABIA COMBI, EČV: SE 716CC so začiatkom poistenia od 2.12.2012 na dobu neurčitú. V zmluve bolo
dohodnuté ročné poistné vo výške 98 eur, so štvrťročným platením poistného vo výške 24,50 eur a
so splatnosťou prvej splátky do 17.12.2012. Ďalšie splátky poistného mali byť splatné do 2.3.2013,
2.6.2013 a 2.9.2013. Počas trvania zmluvy dňa 3.9.2013 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil

žalovaný. Medzi sporovými stranami sa stala spornou otázka či v čase dopravnej nehody bol žalovaný v
omeškaní s platením poistného, čo by následne zakladalo nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia
podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže splátku splatnú dňa 2.9.2013 mal uhradiť
dňa 2.10.2013. Podľa všeobecných technických podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, konkrétne čl. X. Poistné ods. 1 poistným obdobím je
poistný (technický) rok, čo je obdobie dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktorého začiatok sa

zhoduje s dňom vzniku poistenia. Podľa čl. X. Poistné ods. 3 v poistnej zmluve sa možno dohodnúť,
že poistné uhradí poistník v splátkach. Podľa čl. V. ods. 10 v prípade platenia poistného formou
splátok zanikne poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti
poslednej dohodnutej splátky v rámci príslušného poistného obdobia. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákonač. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Žalovaný mal byť

v čase poistnej udalosti v omeškaní so zaplatením v poradí štvrtej splátky poistného. Súd má za to, že
zákon priznáva poisťovateľovi nárok na náhradu poistného plnenia iba v prípade ak v čase, keď nastala
poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného a nie iba v omeškaní so zaplatením jednej
splátky. V prípade, ak by poisťovateľovi mal vzniknúť nárok na náhradu aj v prípade omeškania s jednou
splátkou poistného, tak by zákon uvádzal, že mu tento nárok vzniká ak v čase, keď nastala poistná

udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného alebo jeho splátky. Poistným obdobím bol jeden
rok a pri skončení poistného obdobia žalovaný nebol v omeškaní, keďže celé poistné bolo uhradené.
Vzhľadom na uvedené súd preto žalobu žalobcu zamietol. Dodal, že pokiaľ ide o námietku premlčania
vznesenú žalovaným, tak táto námietka nebola dôvodná, keďže podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti sa premlčí do troch rokov odo dňa

vyplatenia poistného plnenia. K vyplateniu poistného plnenia došlo 23.9.2013 a žaloba bola podaná na
súd dňa 30.10.2015, teda v trojročnej premlčacej dobe. K námietke žalovaného týkajúcej sa neprijateľnej
zmluvnej podmienky súd uvádza, že nárok na náhradu poistného plnenia vyplýva žalobcovi priamo zo
zákona a preto v tomto prípade nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal ich plnú
náhradu,nakoľkobolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,keďžežalobabolavcelomrozsahuzamietnutá.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že dňa 02.12.2012 uzavrel
žalobca ako poistiteľ a žalovaný ako poistník poistnú zmluvu č. 6812777082 (ďalej len „poistná zmluva“)
o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla k motorovému vozidlu EVČ: SE716CC (ďalej len „motorové vozidlo“). Dňa 03.09.2013 došlo k
dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla. Žalobca vyplatil dňa 26.09.2013

poškodenému z poistnej zmluvy a v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o PZP“) poistné plnenie vo výške 1.305,04
eur. Žalobca listom zo dňa 26.09.2013 v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP vyzval žalovaného
na úhradu časti vyplateného poistného plnenia vo výške 261,01 eur, ktoré za neho vyplatil z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi náhradu
vyplateného poistného plnenia vo výške 261,01 eur, žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
30.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 261,01 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania. Žalobca má v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP nárok
na náhradu časti alebo celého poistného plnenia vyplateného poškodenému, pričom žalobca si voči

žalovanému uplatnil nárok na náhradu len časti vyplateného poistného plnenia. Poukázal na ust. § 796
ods. 1 a 2 OZ a na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 83/2004
poistné je splatné splatnosťou nezaplatenej splátky.

5. Plnenie dlhu v splátkach je v podstate plnením po častiach s tým rozdielom, že výška a splatnosť

jednotlivých splátok je vopred určená. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojitú dobu splatnosti.
Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky.
Záväzok potom zaniká postupne tak, ako sa splátky plnia a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej
splátke zvlášť. Žalobca uvádza, že v zmysle ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP má
žalobca proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil

z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť,
bol v omeškaní s platením poistného. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že sa dané
ustanovenie vzťahuje na omeškanie s platením poistného - splátky, nie so zaplatením poistného za dané
poistné obdobie tak ako sa domnieva súd, čím sa myslí aj priebežné porušovanie dohodnutej platobnej
(splátkovej) disciplíny. Zo znenia predmetného ustanovenia zákona teda nijako nemožno vyvodiť, že v

prípade dohody o splátkach poistného sa poistník dostane do omeškania až nezaplatením poslednej
splátky, tak ako uvádza v odôvodnení rozsudku súd. Keď splátka poistného mala v poistnej zmluve
dojednanú svoju splatnosť, žalovaný bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného za
príslušný kvartál, nie so zaplatením poistného za dané poistné obdobie.6. Pri aplikácii predmetného zákonného ustanovenia nemožno opomenúť aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ o záväzkových vzťahoch, ktoré ustanovujú moment vzniku omeškania s plnením

peňažného záväzku. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta OZ: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.“ Ak poistník neplatil splátky poistného v dohodnutých lehotách, dostal sa
v zmysle ustanovenia § 517 ods. l OZ do omeškania, a to s tou - ktorou splatnou splátkou poistného.
Tým, že poistník porušil zmluvne dohodnuté podmienky platobnej disciplíny, žalobca poskytol poistné
krytie bez náležitej peňažnej protihodnoty zo strany žalovaného, preto má žalobca právo uplatniť si voči

žalovanému nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm.
f) zákona o PZP.

7. Poistné za obdobie 1.9.2013 - 1.12.2013 bolo na účet žalobcu pripísané až dňa 2.10.2013, teda po
poistnej udalosti a viac ako mesiac po jeho splatnosti. Na neuhradené poistné bol žalovaný žalobcom
upozornený zaslaním upomienky dňa 16.9.2013. Platenie poistného bolo jasne a zrozumiteľne zmluvne

dohodnuté vo forme splátok s dohodnutými termínmi splatnosti jednotlivých splátok, pričom poistník sa
dostáva do omeškania so zaplatením tej - ktorej splátky v prípade jej nezaplatenia v termíne splatnosti.
Dojednanie poistného v splátkach však neznamená odklad platenia poistného do termínu splatnosti
poslednej splátky, či to, že až splatnosťou poslednej splátky vznikne poistníkovi povinnosť uhradiť
splatné splátky poistného; takýto záver je v úplnom rozpore so zmyslom úhrady dlhu v splátkach

ako rozvrhnutia splácania pohľadávky v určitom časovom rámci. Podľa § 103 prvá veta OZ "Ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti." Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca spája v prípade dohody
o zaplatení v splátkach právo veriteľa na uplatnenie nároku a zodpovedajúcu povinnosť dlžníka na
zaplatenie nároku na jednotlivú splátku odo dňa jej splatnosti bez ohľadu na splatnosť ďalších splátok.

Keby sme si osvojili nesúhlasný právny výklad, v prípade dohody o splátkach by bol dlžník povinný
zaplatiť pohľadávku až po splatnosti poslednej splátky, avšak veriteľovi by začala plynúť premlčacia
lehota na jednotlivé splátky už v termínoch splatnosti jednotlivých splátok, čo je záver zjavne nesprávny
a nekorelujúci s inštitútom premlčania, podľa ktorého nemôže začať plynúť lehota prv než vznikne právo
na jej uplatnenie.

8. Nárok poisťovne, tak ako je vymedzený v ustanovení § 12 zákona o PZP, je špecifickým - nárokom
poisťovne, ktorý sa v praxi často nesprávne poníma ako uplatnenie nároku na náhradu škody. Už
samo zákonné znenie nemôže prisvedčiť tomuto záveru, keďže je nárok definovaný ako právo na
náhradu vyplateného poistného plnenia poškodenému, čo je povinnosť patriaca poisťovni priamo zo

zákona,takžejejsplnenienemožnoprávnekvalifikovaťakoškoduapoistenéhoponímaťvtomtoprípade
ako škodcu. Uplatnenie nároku poisťovne často vnímajú poistení ako "nespravodlivé" s ohľadom na
uplatnený dôvod, resp. uplatnenú výšku.

9. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že zákon o PZP je vo vzťahu k OZ, špeciálnym predpisom, čo

znamená, že jeho použitie má prednosť pred použitím ustanovení OZ. Z uvedeného je jednoznačne
zrejmé, že žalovaný bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, a preto je nárok
žalobcu s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona PZP dôvodný a oprávnený. Žiadal
odvolací súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 261,01 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % odo dňa 17.10.2013 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to na bankový účet

žalobcu vedený v G. J. D., a.s., IBAN: D., VS: XXXXXXXXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozsudok súdu I. inštancie považuje nielen za
vecne správny (výroky), ale aj za podrobne a precízne, zrejme z opatrnosti, odôvodnený. Z odôvodnenia

tohto rozsudku je nespochybniteľne zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia, a ktorými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, a prečo sa nepriklonil k tvrdeniam žalobcu, resp. prečo
tvrdenia žalobcu vyhodnotil ako neúčinné. Rovnako tak je v odôvodnení rozsudku uvedené právne
zdôvodnenie rozhodnutia vo veci samej, a to nadštandardným spôsobom. V plnej miere sa pridržiava
nimiuvádzanýchskutočnostívpriebehuprvoinštančnéhosúdnehokonaniaapoukazujenaodôvodnenie

rozsudku súdu I. inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené (s poukazom na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, obsahy zápisníc z pojednávaní ako aj ich vyjadrenia) je podľa jeho
názoru zrejmé, že žiadny z odvolacích dôvodov nie je daný, t. j. je presvedčený o tom, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, nakoľko rozsudok je vecne správny, resp. výroky rozsudku napadnutéhoodvolaním žalobcu sú vecne správne. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací
súd rozsudok Okresného súdu Senica č. 7C 451/2015 - 95 zo dňa 04.05.2017 potvrdil a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie
je vecne správny.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde I. inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
prevyhlásenierozsudku,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavec
správneprávneposúdil.SúdI.inštancienapadnutýrozsudokvovšetkýchjehočastiachriadneodôvodnil,

pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie,
odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

13. Ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s
platením poistného. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej
poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide
o osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

14. Predpokladom aplikácie citovaného zákonného ustanovenia predovšetkým je, že poisťovateľ vyplatil
za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a ďalej, že
poistná udalosť nastala v čase, keď bol poistník v omeškaní s platením poistného.

15. V prejednávanej veci bolo jednoznačne zistené, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu

poistnej zmluvy pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č. 6812777082, na motorové vozidlo ŠKODA FABIA COMBI, EČV: SE 716CC
so začiatkom poistenia od 02.12.2012 na dobu neurčitú. Podľa poistnej zmluvy bolo ročné poistné
dohodnuténasumu98eur,ktorémalžalovanýplatiťvštvrťročnýchsplátkach,atopo24,50eursplatných
17.12.2012., 02.03.2013, 02.06.2013 a 02.09.2013. Nepochybné ďalej je, že v čase vzniku poistnej

udalosti,t.j.03.09.2013nebolazaplatenásplátkapoistnéhosplatná02.09.2013,atátobolazaplatenálen
02.10.2013. Vecou právneho posúdenia v danej veci je, či nezaplatenie jednej splátky poistného možno
považovať za omeškanie s platením poistného pre účely nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12 ods. 1
písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. Preskúmaním zistil odvolací súd, že právne posúdenie, ktoré vykonal
súd I. inštancie, podľa ktorého zákon priznáva poisťovateľovi nárok na náhradu poistného plnenia iba v

prípade ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného a nie iba
v omeškaní so zaplatením jednej splátky, je správne.

16. Právna úprava zániku poistenia pre nezaplatenie poistného je vykonaná ust. § 801 Občianskeho
zákonníka. So zánikom poistenia pre nezaplatenie sa spája aj otázka splatnosti poistného.

17. V zmysle znenia § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nebolo dohodnuté inak, je bežné
poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. Poistným
obdobím je časový úsek poistnej doby dohodnutý v poistnej zmluve vymedzujúci obdobie, na ktoré
je povinný poistník platiť poistné. V prípade pokiaľ poisťovatelia umožňujú poisteným platiť poistné v

pravidelných splátkach, súdna prax aj právna teória (komentár k ust. § 801 Občianskeho zákonníka
- Občiansky zákonník Komentár a súvisiace predpisy 5. vydanie JUDr. P. Q. a kolektív), zastáva
názor že rozložením poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, ktorým naďalej
zostáva ročné obdobie. K nezaplateniu poistného za poistné obdobie v danom prípade dochádzaaž momentom nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie a nie už nezaplatením
niektorej z predchádzajúcich splátok. V prejednávanej veci nevyplýva z obsahu poistnej zmluvy, ani
zo všeobecných poistných podmienok skutočnosť, že by za nezaplatenie ročného poistného bolo

možné považovať omeškanie s ktoroukoľvek splátkou dohodnutého ročného poistného obdobia okrem
poslednej splátky. Pokiaľ teda v prejednávanej veci k poistnej udalosti došlo 03.09.2013 a dátum
poslednej splátky ročného poistného obdobia bol stanovený na 02.09.2013, nemožno uzavrieť, aby ku
dňu poistnej udalosti bol žalovaný v omeškaní s platením ročného poistného, keďže poistným obdobím
bol kalendárny rok a pri skončení poistného obdobia, bolo celé poistné uhradené (02.10.2013).

18. Zlepšenie platobnej disciplíny poistníkov možno docieliť dôslednejším postupom pri aplikácii ust.
článku X. odsek 3, podľa ktorého v poistnej zmluve je možné dohodnúť platenie poistného v splátkach.
Podľa článku V. ods. 10 v prípade platenia poistného formou splátok zanikne poistenie nezaplatením
zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej splátky v rámci
príslušného poistného obdobia. Preto, keď súd I. inštancie v danej veci uzavrel, že nie sú splnené

podmienky pre náhradu poistného plnenia v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
lebo žalovaný nebol v omeškaní s platením poistného, keď nezaplatil jednu splátku poistného, pretože
poistným obdobím bol jeden rok a pri skončení poistného obdobia žalovaný nebol v omeškaní, keďže
celé poistné bolo pri skončení poistného obdobia uhradené, rozhodol správne.

19. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obo 83/2004, podľa ktorého je poistné,
ktoré bolo rozdelené do splátok splatné už splatnosťou prvej splátky, odvolací súd poznamenáva, že
v tomto smere judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je jednotná. Ako príklad uvádza rozsudok NS SR
sp. zn. 7 Obo 113/2000, podľa ktorého poistné, ktoré je rozdelené do splátok je splatné až splatnosťou

poslednej splátky.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie s použitím § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

21. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa§255ods.1vspojenís§396ods.1CSPvodvolaníneúspešnémužalobcovi.Ojejvýškerozhodne
súd I. inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).