Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612210775
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2612210775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
X/X, XXX XX C., zastúpený: Mgr. Štefanom Balážom, advokátom, Hviezdoslavova 473, 905 01 Senica,
proti žalovaným: 1/ Mgr. Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Petrom
Kubinom, advokátom, SNP 15, Bratislava, 2/ X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX C.,
zastúpená: JUDr. Dušanom Krivským, advokátom, Sasinkova 24, 909 01 Skalica, o zaplatenie istiny
33.193,92 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Senica, zo dňa 17. septembra 2013, č. k. 7C/265/2012-193, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, v zamietajúcej časti a v
časti náhrady trov konania strán sporu p o t v r d z u j e a v časti o poplatkovej povinnosti žalobcu ruší.

II. Žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania voči žalobcovi a
žalovanému 1/ v celom rozsahu v pomere 50% od každého z nich.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi 33.193,92 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.01.2012 do zaplatenia, voči
žalovanej 2/ návrh zamietol. Žalobcovi určil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor žalovanej 2/

v sume 1.991,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.551,50 eur a žalovanému 1/
určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 2.470,14 eur a iné trovy 1.991,50
eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa návrhom podaným na súd prvej inštancie
domáhal určenia žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne povinnosti zaplatiť mu sumu 33.193,92
eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy. Súd po
vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 451, § 457, § 107 Občianskeho zákonníka a dospel
k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, len v časti a to voči žalovanému 1/, voči žalovanej 2/ súd

návrh zamietol ako nedôvodný pre nedostatok pasívnej legitimácie. Mal preukázané, že žalobca a
žalovaný 1/ uzatvorili dňa 06.11.2006 kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaný 1/ zaviazal previesť na žalobcu
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam špecifikovaným a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému
1/ kúpnu cenu 33.193,92 eur v dvoch splátkach, prvú v sume 6.638,78 eur pri podpise zmluvy v
hotovosti a druhú v sume 26.555,14 eur do 31.01.2007 prevodom na účet žalovaného 1/. Kúpna cena z
dotknutej kúpnej zmluvy bola zaplatená vo výške 13.277,57 eur započítaním, ako to vyplýva z potvrdenia
zo dňa 12.12.2006 a zostatok v sume 19.916,35 eur vyplatil žalobca žalovanému dňa 12.12.2006 v

hotovosti. Žalovaná 2/ bola v tom čase manželkou žalovaného 1/ a nehnuteľnosti prevádzané dotknutou
kúpnou zmluvou boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/, ktorá však nebola
účastníčkou zmluvy, dovolala sa jej relatívnej neplatnosti. Dovolanie sa neplatnosti bolo doručené
žalobcovi dňa 27.02.2007 a žalovanému 1/ dňa 28.02.2007. Následne Okresný súd Nové Mesto nadVáhom rozsudkom, č. k. 6C/47/2008-136 zo dňa 07.05.2009, právoplatným dňa 16.01.2009 určil, že
nehnuteľnosti prevádzané dotknutou kúpnou zmluvou sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného
1/ a žalovanej 2/. V prejednávanej veci tak nebolo sporu o tom, že dotknutá kúpna zmluva zo dňa

06.11.2006 je neplatná, ani o tom, že žalovaný 1/ prevzal kúpnu cenu a že žalovaný 1/ na rozdiel od
žalobcu nesplnil si svoju reštitučnú povinnosť a nevrátil žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu 33.193,92
eur, čím došlo na jeho strane k dôvodnému obohateniu. Spornou bola otázka, či žalobca má právo
domáhať sa vydania plnenia bezdôvodného obohatenia aj od žalovanej 2/. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto

obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. V danej veci
žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z relatívne neplatného právneho úkonu, ktorého
neplatnosti sa dovolala žalovaná 2/. Zákon v § 457 O.z. uvádza, že vzájomnú reštitučnú povinnosť majú
účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Žalovaná 2/ nebola účastníčkou dotknutej kúpnej zmluvy,
nikdy fyzicky neprevzala ani časť plnenia z kúpnej ceny, čo súhlasne dosvedčil žalobca a žalovaný 1/,
naviac žalovaná 2/, ako vyplýva z rozvodového spisu so žalovaným 1/ nehospodárila od roku 2005. Je

teda zrejmé, že medzi žalovanou 2/ a žalobcom nevznikol záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia z neplatnej zmluvy a preto táto nie je pasívne legitimovanou osobou v spore. Žalovaná 2/
v konaní vzniesla námietku premlčania. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 27.02.2007 a
uplynula dňa 27.02.2009 a objektívna doba začala plynúť dňa 27.02.2007 a uplynula dňa 27.02.2010.
Ak by bola žalovaná 2/ osoba, ktorá sa obohatila na úkor žalobcu z neplatnej zmluvy nemohol by s

poukazom na § 107 ods. 3 O.z. prihliadnuť súd na jej námietku premlčania, keďže žalobca splnil si už
reštitučnú povinnosť z neplatnej kúpnej zmluvy a teda nemohol by tiež namietať premlčanie. O práve
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
úspešnej žalovanej 2/ náhradu trov konania a určil tiež žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
konania a tiež trovy štátu na súdnom poplatku za odpor, ktorý zaplatila žalovaná 2/.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný
1/. Uviedol, že neexistuje žiaden právny ani iný dôvod na to, aby žalovaná 2/ bola oslobodená
od povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Fakt, že
žalovaná 2/ fyzicky neprevzala kúpnu cenu, ani jej časť na základe kúpnej zmluvy od žalobcu je

pre posúdenie bezdôvodného obohatenia irelevantný. Kúpna cena bola zaplatená žalobcom počas
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovaných 1/, 2/. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľností. Keď boli na základe kúpnej zmluvy
prevedené nehnuteľnosti z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vlastníctva žalobcu, do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pribudla čiastka kúpnej ceny. Uzavretím kúpnej zmluvy sa

tedazbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovžalovaného1/ažalovanej2/žiadnahodnotanestratila
iba jeden druh majetku - nehnuteľnosti bol vymenený za iný druh majetku - peniaze. Keďže vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam sa vrátilo do rúk oboch žalovaných ako bezpodielových spoluvlastníkov,
musia byť spoločne a nerozdielne zaviazaní aj na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v prijatej odplate za prevod nehnuteľnosti. Hoci kúpnu zmluvu podpísali iba žalobca a žalovaný 1/,

majetkový prospech, ktorý bol vyplatený z kúpnej zmluvy žalovanému 1/ patril do BSM žalovaného
1/ a žalovanej 2/, z prijatej kúpnej ceny teda mali prospech obaja žalovaní. Spoločné práva a
povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve a teda aj ich spoločné právo
tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne trvajú aj v prípade, keď manželia
zrušili spoločnú domácnosť. Právne predpisy nepodmieňujú trvanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželovaspoločnýchanerozdielnychpráva záväzkovsúvisiacichsmajetkomtvoriacimbezpodielové
spoluvlastníctvo manželov existenciou spoločnej domácnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol
žalovaný 1/ rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a určiť žalovanému 1/ a žalovanej 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v zmysle žaloby alternatívne, rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. V zákonom určenej lehote podal odvolanie aj žalobca, ktorého vecné a právne argumenty uvedené v
odvolaní sú totožné ako v odvolaní žalovaného 1/. Okrem týchto namietal ešte povinnosť, ktorá mu bola
určenáatozaplatiťštátusúdnypoplatokzaodpor,keďžesúdnesprávnepriznalžalovanej2/oslobodenie
od súdnych poplatkov.

4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalobcu a žalovaného 1/ uviedla, že je zrejmé, že
nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom. Obe odvolania ekvilibristicky narábajú s ust. § 451
O.z., už menej ich zaujíma ust. § 457 O.z.. Žalovaná 2/ sa nijako na úkor žalobcu neobohatila, sámžalovaný 1/ na pojednávaní 17.09.2013 uviedol, že žalovanej 2/ peniaze ani len neukázal. Obe odvolania
operujú inými tvrdeniami o tom, že časť kúpnej ceny v sume 13.277,56 eur bola uhradená započítaním
oproti skôr existujúcemu spoločnému záväzku oboch žalovaných. Odvolateľov zo lži usvedčuje kúpna

zmluva V2679/06 zo dňa 06.11.2006, ktorú žalovaná 2/ ani nevidela. V bode III. Zmluvy sa jasne uvádza,
ako bude žalovanému 1/ uhradená kúpna cena a to prvá splátka 200.000,- Sk po podpise zmluvy
v hotovosti a druhá splátka 800.000,- Sk prevodom na účet žalovaného 1/. Odvolanie žalobcu cituje
pôvodnú dôvodovú správu k občianskemu zákonníku: BSM sa vzťahuje na všetky veci ktoré, niektorý
z manželov za trvania manželstva akýmkoľvek oprávneným spôsobom nadobudol. Zrejme žalobca

považuje nadobudnutie peňazí žalovaným 1/ na základe neplatnej kúpnej zmluvy za oprávnené, ale
potom nemá dôvod pýtať ich späť. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhla
ho potvrdiť.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,

pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný

(§ 355 ods. 1 CSP), postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/265/2012 je určenie povinnosti

žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eur s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 24.01.2012 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie určil žalovanému 1/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 33.193,92 eur s príslušenstvom a voči žalovanej 2/ návrh zamietol.

8. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný 1/, ako predávajúci uzavrel so žalobcom ako kupujúcim dňa
06.11.2006 kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľností zapísaných Správou katastra Nové Mesto nad Váhom
na LV č. XXXX pre kat. úz. D. P. pod B1 v podiele 1/1, ako rodinný dom č. súp. XXXX na parc. č. 10782/2,
parc. č. 10782/1 - záhrada, parc. č. 10782/2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 10805 - orná
pôda. Prevod vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa z predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený

Správou katastra Nové Mesto nad Váhom pod č. V2679/06 dňa 12.12.2006. Z kúpnej zmluvy ďalej
vyplýva, že bola dohodnutá kúpna cena 1.000 000,- Sk , ktorá bude uhradená v dvoch splátkach a to vo
výške 200.000,- Sk pri podpise zmluvy v hotovosti a druhá splátka vo výške 800.000,- Sk do 31.03.2007
prevodom na účet s názvom I. J.. V čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy bol predávajúci - žalovaný 1/
ženatý so žalovanou 2/, ktorá sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. V konaní vedenom na

Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/47/2008 súd rozsudkom zo dňa 07.05.2009
rozhodol, že žalovaná 2/ X. G., predtým J., rod. G. a žalovaný 1/ I. J. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D. P.. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na
skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.2006 patrili do BSM,
preto nebolo možné ich bez súhlasu oboch manželov previesť na tretie osoby t.j. na žalobcu G. O..

Keďže manželka - žalovaná 2/ nedala súhlas k uvedenej kúpnej zmluve, táto je relatívne neplatným
právnym úkonom, ktorej relatívne neplatnosti sa žalovaná 2/ dovolala. Správa katastra Nové Mesto
nad Váhom zapísala žalovaného 1/ a žalovanú 2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností
vedenýchnaLVč.XXXXprekat.úz.D.P..Vsúčasnostižalovaní1/,2/súrozvedenínazákladerozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 9C/52/2008-144 zo dňa 26.08.2008 právoplatným dňa

09.09.2008. Podľa § 451 O.z., kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 457 O.z., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zaplatil
žalovanému1/kúpnucenuvovýške33.193,92eurspríslušenstvom.Potom,akosažalovaná2/dovolala
relatívnej neplatnosti a súd rozhodol, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, tieto boli aj správou katastra opätovne zapísané na liste vlastníctva do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/, takže žalobca zaplatil kúpnu cenu a nehnuteľnosti zostali naďalej
vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/, ako manželov. Súd prvej inštancie skonštatoval, že spornou v
predmetnom konaní bola len otázka, či žalobca má právo domáhať sa vydania plnenia bezdôvodného
obohatenia žalovaného 1/, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu a ktorý od neho prevzal finančné prostriedky

predstavujúce kúpnu cenu alebo aj od žalovanej 2/ spolu so žalovaným 1/, z dôvodu, že táto bola
manželkou žalovaného 1/. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle § 457 O.z., vzájomnú reštitučnú
povinnosť majú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy, pričom žalovaná 2/ účastníčkou zmluvy
nebola a navyše nikdy fyzicky neprevzala ani časť plnenia z kúpnej ceny, čo súdu vlastne dosvedčil
žalobca aj žalovaný 1/. Navyše, v čase prevzatia kúpnej ceny žalovaná 2/ so žalovaným 1/ neviedli
spoločnú domácnosť.

11. Odvolací súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11Co/479/2013-259 zo dňa 28.01.2015,
ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 33.193,92 eur s prísl. Dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie nie je správny a
to z dôvodu, že § 457 O.z. upravuje vzájomnú reštitučnú povinnosť účastníkov neplatnej alebo zrušenej

zmluvy. V danom prípade však prevádzané nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má osobitný režim. Odvolací súd má za to,
že majetková hodnota poskytnutá žalobcom ako kupujúcim z titulu plnenia na základe kúpnej zmluvy
uzavretej len so žalovaným 1/ ako jedným z manželov za trvania manželstva, sa stáva súčasťou
bezpodielovéhospoluvlastníctva,takžekúpnacena,ktorúžalobcavyplatil,saajnapriektomu,žezmluvu

uzavrel len žalovaný 1/, stala súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/, preto pri
zrušení zmluvy na strane druhého manžela, teda v danom prípade žalovanej 2/ tiež vzniká bezdôvodné
obohatenie na úkor kupujúceho, ktoré je povinná žalovaná 2/ vydať podľa § 451 O.z., lebo zo zákona
nadobudla majetkovú hodnotu, ktorú na základe zmluvného vzťahu, ktorého účastníkom bol jej manžel
žalobca poskytol, na rozdiel od žalovaného 1/, ktorý bol účastníkom zmluvy a ktorému v tomto prípade

vznikáreštitučnápovinnosťpodľa§457O.z..Pokiaľkúpnazmluvanaprevodnehnuteľnostípatriacichdo
BSM bola uzavretá len jedným z manželom počas trvania manželstva, majetková hodnota poskytnutého
plnenia kúpnej ceny sa stala vlastníctvom nielen žalovaného 1/, ako účastníka predmetnej zmluvy,
ale v súlade s ust. § 143 O.z. aj súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a jeho
manželky - žalovanej 2/. Napriek tomu, že žalovaná 2/ nebola účastníčkou predmetnej kúpnej zmluvy,

vzniklo na jej strane takisto bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať. Majetková hodnota tohto
plnenia poskytnutého v prospech žalovanej 2/ by sa rovnako stala bezdôvodným obohatením, pretože
v dôsledku zrušenej predmetnej zmluvy stratilo toto plnenie právny dôvod. Keďže teda žalobca poskytol
plnenie za trvania manželstva, sú na strane žalovanej 2/, ako manželky, splnené znaky skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia, ktoré by na jej strane vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý

dodatočne odpadol.

12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu žalovaná 2/ podala dovolanie a Najvyšší súd SR ako
dovolací súd uznesením zo dňa 24.4.2017, č.k. 4Cdo/71/2016-333 zrušil rozsudok odvolacieho súdu z
28.1.2015, sp.zn. 11Co/479/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol,

že predmetom konania je otázka, či za skutkových okolností sa môže žalobca domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia i od žalovanej 2/. Ustanovenie § 457 O.z. ustanovuje, že v prípade
bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia z neplatnej zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu
iba účastníci tohto právneho úkonu a týmto teda prináleží i vecná legitimácia (aktívna i pasívna) v spore
o toto obohatenie, nehľadiac na to, či sa v dôsledku neplatného právneho úkonu obohatil i niekto iný. Ak

teda vznikne záväzkový právny vzťah, môže sa dotýkať právnej sféry iba tých, ktorí sú jeho účastníkmi
a v podobe vyplývajúcej zo zmluvy, ktorou bol založený. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani ust.
§ 145 ods. 2 O.z.. Predstava, že by zo zmluvy mohol byť oprávnený niekto, kto nebol jej účastníkom,
by nutne vnášala neistotu do záväzkových právnych vzťahov vzniknutých na základe zmluvy a to tak
na strane veriteľa ako aj dlžníka a predstavovala by neprípustné popretie zásady, že zo záväzkového

právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy sú oprávnení a povinní len strany zmluvy (a ich právni
nástupcovia), že obsah záväzkového právneho vzťahu je určovaný zásadne zmluvnými stranami a že
plnenie zo záväzkového právneho vzťahu môže požadovať len účastník zmluvy. Právna úprava uvedená
v ust. § 145 ods. 2 O.z. nemôže modifikovať okruh účastníkov, obsah záväzkových právnych vzťahovalebo ich plnení a nutne dopadá len na vzájomné vzťahy manželov, najmä pri ich vyporiadaní ohľadne
majetku a záväzkov, ktoré tvoria ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Tento záver je potrebné aplikovať i
na prípad, kedy sa jedná o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej len jedným z manželov, ktorej predmetom

je nehnuteľnosť, ktorá je v BSM. Pre tento záver je rozhodujúcou skutočnosť, že žalovaná 2/ nebola
účastníčkou kúpnej zmluvy, ktorá bola určená za neplatnú. Úpravou obsiahnutou v ust. § 145 ods. 2 O.z.
nezamýšľal zákonodarca prelomiť princíp autonómie vôle zmluvných strán v procese vzniku záväzkov
zo zmlúv a vnútiť im ako zákonný dôsledok vzniku zmluvy prostredníctvom inštitútu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ako ďalšiu zmluvnú stranu i manžela zmluvnej strany. Je teda nepochybné,

že právnu úpravu BSM nemožno spojovať s pravidlom, že účastníkom synalagmatických záväzkových
právnych vzťahov založených zmluvou sa automaticky stáva i ten z manželov, ktorý nebol účastníkom
zmluvy tento vzťah zakladajúci. Dovolací súd dospel k záveru, že ak jeden z manželov nie je účastníkom
záväzkového právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou uzavretou iba druhým manželom, potom
nie je ani účastníkom záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, ku ktorému vzniku
došlo v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie je síce samostatným dôvodom

vzniku záväzkového právneho vzťahu, avšak platí, že jeho účastníkom nie je ten z manželov, ktorý
nebol účastníkom zmluvy, v dôsledku ktorej neplatnosti záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikol. V danej veci je nepochybné, že žalovaný 1/ dostal majetkovú hodnotu, ktorú bol v
okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovanou 2/ povinný vydať žalobcovi. Z tohto
dôvodu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu tejto majetkovej hodnoty do bezpodielového spoluvlastníctva

žalovaných. Záväzok z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ vznikol iba žalovanému
1/, rovnako ako aj povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať, i keď sa tak stalo za trvania
manželstva žalovaných, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené. Nebol preto správny
záver odvolacieho súdu, že vo veci sú pasívne legitimovaní obaja žalovaní, v dôsledku čoho odvolací
súd nesprávne posúdil otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej 2/, v čom rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže je odvolací súd viazaný právnym názorom
vysloveným dovolacím súdom (§ 455 CSP) mal odvolací súd za to, že žalovaná 2/ nebola účastníkom
kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej neplatnosti vznikol záväzkový právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia a žalovaný 1/, ktorý dostal majetkovú hodnotu, je povinný vydať žalobcovi toto obohatenie.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

14. O práve na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396

ods.1 CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalovanej 2/ priznal ich náhradu v celom
rozsahuvočižalobcoviažalovanému1/vpomere50%odkaždéhoznichvsúladesust.§511ods.2OZ.

15. Pokiaľ sa týka výroku rozsudku, ktorým bola určená žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
odpor žalovanej 2/, ktorá bola oslobodená od súdnych poplatkov, tak v tejto časti odvolací súd rozsudok

podľa ust. § 389 ods.1 písm. d) zrušil ako nedôvodný, nakoľko medzičasom bola poplatková povinnosť
za podaný odpor vyriešená rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa17.2.2016, č.k. 7C/265/2012-327,
právoplatným 15.3.2016 tak, že trovy na súdnom poplatku za odpor znáša štát.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).